Skip to content

Skip to table of contents

51 EKOBEE UE ENƆ

“Jɛhova Kpɔā Pya A Ɛrɛ E’ɔaloo”

“Jɛhova Kpɔā Pya A Ɛrɛ E’ɔaloo”

“Jɛhova tɔɔ̄ waɛ loo pya beenyiɛ baara, sa kpɔā pya wa edɔɔ̄ lu ezag bii kɛ̄.”—YƆƆ 34:18.

YƆƆ 30 Na Tɛ, Na Bari, Le Na Gbo

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1-2. E na i nɔ bu ekobee ue ama ni?

PIO sɔ̄ i dap kɛɛrɛ kɔ i dum lu ekpuru sa “etɛɛrɛ mma ye loo.” (Job 14:1) Nyɔɔwo alu edābeeloo kɔ pio sɔ̄ i dap ɛrɛ e’ɔaloo. Kɛ̄ nu bee tɔɔ̄nage loo gbɛnɛ-edo pya zooro Jɛhova a dee kere doolo. Siga aba bee gbīnage e u. (1 Mɛnɛ 19:2-4; Job 3:1-3, 11; 7:15, 16) Mɛ aā ziī sɔ̄ yii ziī, Jɛhova alu Bari ba ture nyiɛ loo wee wa nɛ egbɔ̄nyiɛ le e’agaloo. Bee lu e’ɛm nu a bee wa siraloo ama lo etɔgɛ i nu sa i nɛ egbɔ̄nyiɛ.—Rom 15:4.

2 Bu ekobee ue ama, i gaa le nɔnu akiiloo pio pya zooro Jɛhova lo ba bee egerebu bu doā-ɛp a bee wa ɔɛloo, doodoo Josɛf nwiī Jekɔb, Naomi alu waa ua dam le wa ye nwiī a kura Rut, nɛɛ Livai a bee ɛm Kpa Le-yɔɔ 73 ekobee, le nɛɛ lɛɛratam Pita. Mɛ sīdee na Jɛhova bee wa nɛ e’agaloo a? E e na ziī ziī ii edap nɔ aāloo wa edoba a? Pya ye ture doo kɔ i suā kɔ “Jɛhova tɔɔ̄ waɛ loo pya beenyiɛ baara,” e a “kpɔā pya wa edɔɔ̄ lu ezag bii kɛ̄.”—Yɔɔ 34:18.

JOSƐF BEE EGEREBU KƐ̄BAH PƆRƆ BIAƐ

3-4. E na a bee siraloo Josɛf sɔ̄ a bee lege zege a?

3 Josɛf bee dap le 17 zua sɔ̄ a bee muɛ̄ baɛ zagara, e baɛ ɛɛ bee aabah Bari. Pya lo zagara tɔgɛ kɔ dee a gaa lu sī Josɛf e’ɛrɛ dɔ ka bie wa butɔ. (Jɛn 37:5-10) Mɛ sɔ̄ sɔ̄ naa binia aā sɔ̄ Josɛf bee muɛ̄ lo zagara, pɔrɔ nu bee ye siraloo. Pya ye wuga naa bee ye tɔgɛ enwadɛɛ̄ kumaloo, e ba bee ye oo nua zooro. E a bee tɔɔ̄ tɔ nɛɛ tam pya Ijipt lo ye bee kura Pɔtifa. (Jɛn 37:21-28) Bu nwī kere sɔ̄, Josɛf bee aabu tɔ ye tɛ lo a bee ye wereloo sa lu zooro bie tɔ nɛɛ tam pya Ijipt lo a naa wee taāŋabah Jɛhova.—Jɛn 39:1.

4 Nyaawo, taāŋa Josɛf bee sikɛ̄ gbedɛɛ̄. Wa Pɔtifa bee dɛrɛ ue Josɛf kɔ a bee gbī esu bah ekpo ye maāloo. Sɔ̄ a naa bip ebip loo nu a bee sira, Pɔtifa bee top Josɛf tɛrɛ tɔ kpɔgɔrɔ, sa a bee lu esu kpɔgɔrɔ ye bɔma. (Jɛn 39:14-20; Yɔɔ 105:17, 18) Naa kɛɛrɛ kɛ̄ a bee tɔɔ̄loo Josɛf a bee lege zege doo sɔ̄ a bee lu edɛrɛ ye ue. E naa kɛɛrɛ dua kɛɛ dɛrɛ ue ama bee dap su nua loo bee Jɛhova. Bu kaka, Josɛf ɛrɛ pya nu ebee ye dap ɔɛloo!

5. Mɛ sīdee na Josɛf bee be eebah e’ɔaloo a?

5 Sɔ̄ Josɛf bee le zooro le sɔ̄ alu eyere ye tɔ kpɔgɔrɔ, a naa bee ɛrɛna dee ekiā sa doo nu dookɛ̄ a wee doo. A bee tama doodoo wa? Taā a bialoo kɛɛrɛbu nu a naa dapna doo, a bee biibahkɛ̄ si tam alu enɛ ye. Lo a eetɔɔ̄ na bee, Josɛf bee kiisī lo edoo nu a nia Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Nyɔɔwo, Jɛhova bee nɛ leelee dɛ̄dɛɛ̄ nu Josɛf bee doo.—Jɛn 39:21-23.

6. Josɛf bee ɛrɛ egbɔ̄nyiɛ aāloo zagara a bee muɛ̄ doodoo wa?

6 Josɛf bee dapnage ɛrɛ e’agaloo aāloo ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ zagara a bee muɛ̄ sɔ̄ akii adumɛ. Ba tɔgɛ kɔ esikɛ̄ obia muɛ̄ pya ye butɔ sa ye kɛ̄tɔɔ̄ enyaa sa lee. E taɛ nu a bee sira lo. Sɔ̄ Josɛf ebee lu 37 zua, ye zagara bee bɔātɛ̄ edooa bu sīdee alu nyɛŋia!—Jɛn 37:7, 9, 10; 42:6, 9.

7. Dookɛ̄ 1 Pita 5:10 kɔ doo, e na eyerebah i nɛ kɔ i egerebu bu doā-ɛp ani?

7 Nu i nɔ aāloo. Eloh akiiloo Josɛf doo kɔ i suā kɔ nyɔuwe ama lu bag sa pya nɛɛ dap i aara bu pɔrɔ sīdee. Kere pya le ii gaa gbaa taāŋabah Bari edap i doo piya nu loo. Mɛ lo i ɛp Jɛhova nua i gbɛnɛ Dɛm ale i Kɛ̄ Teera Yii, ii le epeere i beenyiɛ ale ɔbɛ etaāŋa ye bah. (Yɔɔ 62:6, 7; buū 1 Pita 5:10.) Nyɛŋiabu kɔ, Josɛf ebee dap lu 17 zua sɔ̄ Jɛhova bee doo kɔ a muɛ̄ zagara. A sirapie kɔ, Jɛhova dɛrɛ nage nyiɛ nyɔɔ pya ye zooro ba lege zege. Gbɛnɛ-edo pya zege le doodoo Josɛf anii’ee. Ba ɛrɛnage yira bu Jɛhova. Elua eyere pio aba kpɔgɔrɔ nyɔɔbee ba biaɛfii lo etɔɔ̄ agara nɛ Bari.—Yɔɔ 110:3.

BAƐ WA A BEE ƐRƐ EKIƐ̄NU

8. E na a bee siraloo Naomi le Rut a?

8 Nyɔɔbee e’agabah kii a bee dɔ, Naomi le pya ye butɔ bee aa wa buɛ̄ Juda sa kii wee tɔɔ̄ doodoo saanɛɛ li Moab. Bie lo kɛ̄, dam Naomi a kura Elimelek bee u bie baɛ pya ye miɔŋɔ nɛɛdam le ɛɛ. Sɔ̄ sɔ̄ gaa kiisī, pya lo miɔŋɔ nɛɛdam bee ii baɛ wa a kura Rut le Ɔapa ba lu Moab. Sɔ̄ nu a dap lu lop zua etɛ̄na, pya miɔŋɔ nɛɛdam Naomi bee u e ba naa ɛrɛ nage lɔgɔ nwiī. (Rut 1:1-5) Naa kɛɛrɛ dua ekiɛ̄nu taa wa ama bee le bu! Kɛ̄adoo, Rut le Ɔapa dap sikɛ̄ iya dam. Mɛ, mɛɛ̄ na ekuūdɛɛ̄loo Naomi e’ina gaa ana a? A ɛrɛ sɔ̄ Naomi bee ɛrɛ ekiɛ̄nu mmɛ lo dɔ a kɔ: “Bui aa mɛ kue Naomi, koraa mɛ Mara, nyɔnɛbee Nɛɛ-a-eenyɔɔ-dɛ̄dɛɛ̄-nu edoora nu alu lee mɛ loo.” Sɔ̄ Naomi lege bu lo ekiɛ̄nu, a bee obia kii Betlehem, e Rut bee ye nyɔɔnɛ.—Rut 1:7, 18-20.

Bari bee tɔgɛ Naomi le Rut kɔ a dabe yerebah nɛ pya a ye taāŋabah kɔ ba a be eebah e’ɔaloo le ekiɛ̄nu. Edapge a doo wo nɛ ni? (Ɛp 8-13 barakpaɛ̄) *

9. Dookɛ̄ kpa Rut 1:16, 17, 22 tɔgɛ doo, mɛ sīdee na Rut bee yere mɛm loo Naomi a?

9 Nu a bee yerebah nɛ Naomi na wereloo a naa wee nyaa. Bu edoba, Rut bee tɔgɛ wereloo a naa wee nyaa kumaloo Naomi tɛ̄maloo edaba ye bialoo. (Buū Rut 1:16, 17, 22.) Bie Betlehem, Rut bee si e’aga tam lo elap kpakpaa nɛ ye loo le Naomi. Nyɔɔwo, pya nɛɛ bee muɛ̄ kɔ zege wa ama ɛrɛ le dum sa para tam.—Rut 3:11; 4:15.

10. Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee tɔgɛ wereloo kumaloo pya kporo doodoo Naomi le Rut a?

10 Jɛhova bee nɛ lok a tɔgɛ toesaɛ̄ kumaloo pya Izrɛl alu kporo doodoo Naomi le Rut lokwa ba ɛrɛ nu ede. A bee kɔ nɛ pya ye nɛɛ kɔ sɔ̄ ba egbīnu aā wii, ba a lɛɛbaloo nu a le loo kuma nɛ pya kporo lokwa ba gbī. (Lev 19:9, 10) Nyɔɔwo, Naomi le Rut naa bee bara nuede. Ba bee ɛrɛ nuede a wa gbɔɛ̄loo.

11-12. Boaz bee doo kɔ Naomi le Rut a ɛrɛ ɛɛbu doodoo wa?

11 Nɛɛ a bee ɛrɛ uwe Rut bee lap kpakpaa bu na ziī nɛɛ a ɛrɛ zɔ a kura Boaz. Kɛ̄ Rut bee tɔɔ̄ nɛ Naomi le kɛ̄ a bee tɔgɛ wereloo kumaloo ye ka dam doo bee tɔaloo Boaz. Nyɔɔwo a bee ye ii sa obia yaɛ kɛnɛkɛ̄ a kuu pya butɔ Naomi lokwa pya miɔŋɔ Rut dap ɛrɛ. (Rut 4:9-13) Ba bee ɛrɛ ziī nwiī nɛɛdam ye bee kura Obed, lo a bee lu tɛɛmā Mɛnɛ Devid.—Rut 4:17.

12 Naa kɛɛrɛ kɛ̄ Naomi bee ɛrɛ ɛɛbu sɔ̄ a taba nwī gbagbara Obed bah ye, sa doo yaa Jɛhova doo a! Mɛ nu a eewo gaa tɔɔ̄baɛ Naomi le Rut li deesī. Sɔ̄ ba e’aakɛ̄ bu luh, ba esuā kɔ Obed na a bee lu nama tɛ Mɛsaia a bee lu eyira yii loo lo a le Jizɔs Kraist a.

13. E na i dap nɔ aāloo e’ɛma akiiloo Naomi le Rut a?

13 Nu i nɔ aāloo. Sɔ̄ i le bu taāŋa, loo i dap ɔ ale bia bu ekiɛ̄nu. Naa daba i kɛɛrɛ kɔ i taāŋa naale etah. Taɛ lo sɔ̄, alu ebɛɛ̄ lo etɔɔ̄ bialoo i Tɛ a le li bunyɔɔ sa tɔɔ̄ waɛloo pya wuga bu bɔŋanaloo. Pio sɔ̄ Jɛhova naale elɛɛ lo taāŋa. Bu edoba, a naa bee lɛɛ dam Naomi le pya ye miɔŋɔ kɛ̄ bu luh. Mɛ eyerebah i nɛ kɔ i dap tama, naa daba tɛ̄maloo wereloo a naa wee nyaa pya i wuga bu yira i tɔgɛ kumaloo.—Kam 17:17.

NƐƐ LIVAI A BIA KINA E BEE ƆBƐ ETAĀŊABAH JƐHOVA

Bia kina nɛɛ a bee ɛm kpa Le-yɔɔ 73 ebee dɔ, nyɔɔbee kɛ̄ a bee kɔ pya a naa gaa taāŋabah Jɛhova gaa kiisī leere doo. Lo ama dapnage i sira loo (Ɛp 14-16 barakpaɛ̄)

14. E na anua ziī nɛɛ Livai bee ɛrɛ e’ɔaloo a?

14 Nɛɛ a bee ɛm kpa Le-yɔɔ 73 bee le nɛɛ Livai. Nyɔɔwo, a bee ɛrɛ dee lo esitam bu tɔkaɛ Jɛhova. Kerewo, a ɛrɛ sɔ̄ a bee ɔloo bu ye dum. E na anua a? A bee bɔātɛ̄ emanyiɛ pya bag dogo le pya eeloo nɛ nyɔɔ, naale nyɔɔ wa pɔrɔ dogo, mɛ nyɔɔ kɛ̄ a bee kɔ nu lee wa loo doo. (Yɔɔ 73:2-9, 11-14) Bee kɔ ba ɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu ba gbī, lo a le zɔ, ekpeloo dum, sa ba naa ɛrɛ etɛɛrɛloo. Kɛ̄ a bee kɔ ba kiisī leere doo bee ɔɛloo lo nɛɛ uɛ le-yɔɔ sa a kɔ: “M bee sere na beenyiɛ ɛɛ bu yɔrɔ, m loga baɛ na bah yɔrɔ lo beebee naale loo.” Bu kaka, ebee sah e’ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova.

15. Dookɛ̄ kpa Le-yɔɔ 73:16-19, 22-25 kɔ doo, mɛ sīdee na nɛɛ Livai a bee ɛm yɔɔ ama bee be eebah e’ɔaloo a?

15 Buū Le-yɔɔ 73:16-19, 22-25. Lo nɛɛ Livai “bee yii bu kɛ̄-kaɛ loo Bari.” Naa daba, bie yɛɛ pya le ɛɛ aa gbaa taāŋabah Bari na a bee ziīnɛloo, bɔɔgɛ ekɛɛrɛ, sa yere kara kumaloo ye kɛ̄tɔɔ̄ a. A sira kɔ, a bee bɔātɛ̄ muɛ̄ kɔ ye ekɛɛrɛ lu ezu, sa ebee ina loo epeere gbanialoo a ɛrɛ kumaloo Jɛhova. A bee dānage beeloo kɔ pya bag dogo le nyɔɔ “dee a ɔria” e wa gbeerasī elu “nu bɔɔ.” Lokwa a naa ɛrɛ emaanyiɛ le e’ɔaloo, lu ebɛɛ̄ kɔ lo nɛɛ Livai a ɛp nu dookɛ̄ Jɛhova ɛp nu doo. E sɔ̄ a doo wo, a bee sikɛ̄ ɛrɛ efɛɛloo beenyiɛ dɔɔ̄na sɔ̄, sa le bu ɛɛbu. A bee kɔ: “Lɔgɔ nu m gbī naale nyɔuwe mɛ aba [Jɛhova].”

16. E na i dap nɔ aāloo nɛɛ Livai a?

16 Nu i nɔ aāloo. Ii le emanyiɛ pya pɔrɔ dogo a bee kɔ ba gaa kiisī leere. Wa ɛɛbu lu kunɛ nyɔɔnyɔɔ sa naa biɛ̄, ba naa ɛrɛ kaāna deesī. (Eklis 8:12, 13) Lo i ma wa nyiɛ i gaa kuemabah e’ɔaloo, e i dap peere i gbanialoo kumaloo Jɛhova. Nyɔɔwo, lo o muɛ̄ kɔ o gaa maenyiɛ pya bag dogo a bee kɔ ba kiisī leere, doo nu nɛɛ Livai a bee doo. Gbaɛ̄tɔ̄loo zuurabahtɔ̄ a aabah Bari, sa su loo gbaloo pya a gaa doo nu a nia Jɛhova. Lo o wereloo Jɛhova ee ɛrɛgeba nu, o ɛrɛ kaāna ɛɛbu. E o tɔɔ̄ nyɔɔ dee “kaāna dum.”—1 Tim 6:19.

PIO DOGO PITA BEE YE ƆƐLOO

Dap lu eyerebah i nɛ ale i dap yerebah nɛ pya dɔɔ̄na tɛ̄maloo e’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ kɛ̄ Pita naa bee ɛrɛ e’ɔaloo doo, taāwo, a bee kiisī lo esitam nɛ Bari (Ɛp 17-19 barakpaɛ̄)

17. Pya e na a bee doo kɔ Pita a ɛrɛ ekiɛ̄nu a?

17 Nɛɛ lɛɛratam Pita bee le nɛɛ a ɛrɛ mɛm, kerewo a wee su bah ekpo daānu pio sɔ̄, a wee nwaabah kɔ kɛ̄ nu ye tɔɔ̄ loo doo. Lo ama doo kɔ pio sɔ̄ a kɔ ue ale doo nu a ye kiɛ̄ sɔ̄ esaa. Bu edoba, sɔ̄ Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ a gaa le tɔga sa u, Pita bee ye kɔgara ue sa kɔ: “Alɛ ama naale esira a loo.” (Mat 16:21-23) Jizɔs bee leredeebah Pita. Sɔ̄ gbɛnɛ eku pya bag bee lu wee aa Jizɔs, Pita bee nwaabah doo dogo, sa fii ekpatɔ̄ zooro nɛɛ tɛ sī ewɔp. (Jɔn 18:10, 11) Jizɔs bee sinagekɛ̄ leredeebah lo nɛɛ lɛɛratam. Gbaāloo wo, Pita ebee kaaga kɔ kere pya dɔɔ̄na nɛɛ lɛɛratam dɔ aa dumɛ Jizɔs, mɛ alɛ naale edɔe lɔgɔ sɔ̄! (Mat 26:33) Mɛ nɛɛ a bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ aba ɛɛ yemakɛ̄ ama bee ɛrɛ bɔɔ loo nɛɛ sa a ana ye Tɛtɔ taa sɔ̄. Pita bee ɛrɛ gbɛnɛ ekiɛ̄nu “e a aa sa kii ee wee to gbɛnɛ to.” (Mat 26:69-75) A bee dap kɛɛrɛ lo Jizɔs e aage loo ye nɛ naa e.

18. Mɛ sīdee na Jizɔs bee yerebah nɛ Pita kɔ a be eebah e’ɔaloo a?

18 Kɛādoo, Pita naa bee ɛrɛ e’ɔaloo yemakɛ̄. Kere a bee tɛɛ̄ ekwɔ, a kiisī lo enyɔɔnɛ pya nɛɛ lɛɛratam taāŋabah Jɛhova. (Jɔn 21:1-3; Doonu 1:15, 16) E na a bee ye yerebah nɛ ani? Lɛɛ a gae lu lo sɔ̄, Jizɔs ebee yere kara bee Pita kɔ aa dɔ, e a bee ye zū kɔ a sikɛ̄ yere mɛm loo pya ye wuga. Jɛhova bee dā kara a ye aa nyiɛ ama. Sɔ̄ esaa, Jizɔs bee siraloo Pita, naa daba lo eyere ye mɛm loo. (Luk 22:32; 24:33, 34; 1 Kɔr 15:5) Sɔ̄ lo ama etɛ̄na, Jizɔs bee siraloo pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ sɔ̄ ba eboora boo yube loo edɛɛ̄ sa ba naa aa lɔgɔ nu. Taɛ lo sɔ̄, Jizɔs bee nɛ dee Pita kɔ a sikɛ̄ tɔgɛ kɛ̄ a ye wereloo doo. Jizɔs ebee aaloo nɛ ye gbo a wereloo kaāna ama sa ye nɛ tam esi. —Jɔn 21:15-17.

19. E na kpa Le-yɔɔ 103:13, 14 i tɔgɛ kiiloo kɛ̄ Jɛhova ɛp i pɔrɔ doo a?

19 Nu i nɔ aāloo. Kɛ̄ Jizɔs bee aara Pita doo tɔgɛ kɔ a ɛrɛ toesaɛ̄ le elap dogo ye Tɛ. Nyɔɔwo lo i tɛɛ̄ ekwɔ, i aa biaɛ aba ii yemakɛ̄ sa kɛɛrɛ kɔ a naale dapna lu e aaloo i nɛ. I nyɛŋiabu kɔ kɛ̄ Setan gbī kɔ i kɛɛrɛ nu doo lo. E doraa i piiga lo e’ɛp aba ii le pya a i si pɔrɔ loo bu sīdee toesaɛ̄ dookɛ̄ i wereloo Tɛ a le li bunyɔɔ i ɛp doo. —Buū Le-yɔɔ 103:13, 14.

20. E na i gaa le nɔ bu lo ekobee ue enyɔɔnɛ a?

20 Edoba Josɛf, Naomi, Rut, nɛɛ Livai, le Pita doo kɔ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ “Jɛhova tɔɔ̄ waɛ loo pya beenyiɛ wa baara.” (Yɔɔ 34:18) A lɛɛ i baloo kɔ i tɛɛ̄ bu doā-ɛp pio sɔ̄. Kerewo, sɔ̄ i egerebu bu doā-ɛp tɛ̄maloo yerebah Jɛhova, i yira e agaloo. (1 Pit 1:6, 7) Bu lo ekobee ue enyɔɔnɛ, i muɛ̄ kɛ̄ Jɛhova yerebah nɛ pya a ye tɔɔ̄ agara nɛ lo ba ɛrɛ e’ɔaloo doo, naa daba nyɔɔbee ba naa mmana ale e’aga kɛ̄tɔɔ̄ ba gaa tɛɛ̄ bu.

YƆƆ 7 Jɛhova Na Ilii Ekpo A

^ bar. 5 Josɛf, Naomi, Rut, le ziī nɛɛ Livai, gbaāloo nɛɛ lɛɛratam Pita bee ɛrɛ pya nu a bee wa ɔɛloo pio sɔ̄. Bu ekobee ue ama, i gaa le ɛp kɛ̄ Jɛhova bee wa gbɔ̄nyiɛ sa wa yere mɛm loo doo. I kɛɛrɛbu nu i dap nɔ aāloo wa edoba le sīdee Bari bee wa yerebah nɛ nyɔɔ toesaɛ̄ a wa ɛrɛ loo.

^ bar. 56 UE A BAATƐ̄ FOTO: Naomi, Rut, le Ɔapa bee ɛrɛ ekiɛ̄nu le e’ɔaloo nyɔɔbee wa dam bee u. Sɔ̄ esaa, Rut le Naomi bee nyɔɔnɛ Boaz ɛrɛ ɛɛbu sɔ̄ Obed bee mɛā.