Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 51

‘Manavotsy ani-Ze Kivy Jehovah’

‘Manavotsy ani-Ze Kivy Jehovah’

“Anilani-ze torotoro fo Jehovah, sady manavotsy ani-ze kivy.”​—SAL. 34:18.

HIRA 30 Jehovah no Raiko sy Namako

HO HITANAO ATO *

1-2. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

METY misy fotoa tsika mieritseritsy hoe manino ty andro iainantsika ro boribory noho “feno raha mampiasa loha.” (Joba 14:1) Manjary kivy amy zay tsika kindraiky. Maromaro ty mpanomponi-Jehovah nahatsapa manahaky ani-zay taloha. Nisy aza naniry ho maty mihintsy. (1 Mpanj. 19:2-4; Joba 3:1-3, 11; 7:15, 16) Fe nanome toky an-drozy noho nampahery an-drozy avao Jehovah, azy Ndranahary natokisan-drozy iny. Nisoraty tantaran-drozy rey mba hahafahantsika mahazo fampahereza noho mandramby fianara.​—Rom. 15:4.

2 Hiresaky mpanomponi-Jehovah sasany niatriky raha nahakivy tsika amy lahatsoratsy toy ato. Anatini-zay Josefa anakilahini-Jakoba, Naomy ampela maty valy iny noho Rota vinantovaviny, Levita nanoratsy ty Salamo faha-​73 iny, noho ty apostoly Petera. Akory ty nampaherezani-Jehovah an-drozy? Le ino ty ianarantsika baka amy ty raha nahazo an-drozy? Manome toky antsika ty valini-fanontanea reo hoe “anilani-ze torotoro fo Jehovah, sady manavotsy ani-ze kivy.”​—Sal. 34:18.

NAMPIJALỲ JOSEFA SADY NANAOVA TY TSY RARINY

3-4. Ino ty raha nahazo ani-Josefa tamin’ie mbo nitanora?

3 Nanonofy indroe Josefa tamin’ie ni-17 tao. Baka amy Ndranahary iaby nofiny reo. Nampiseho raha reo hoe ndraiky andro any Josefa, ho lasa olo manan-kaja le hohajàni-fianakaviany. (Gen. 37:5-10) Fe tsiela tafarani-nanonofisani-Josefa iny, le niova tanteraky ty fiainany. Tsy nanaja azy rahalahiny rey fa namarotsy azy ho andevo, farany ie niandevoni-tandapa ejipsianina raiky kaihy hoe Potifara zay. (Gen. 37:21-28) Tsiela avao le niova ty fiainani-Josefa. Tsy niaraky trano amy babany tea azy iny sasy ie, fa nanjary andevo ta Ejipta any, niasa ho ani-lahilahy raiky tsy mahay ani-Jehovah.​—Gen. 39:1.

4 Vomaiky niharaty ty raha niainani-Josefa. Nasarani-valini-Potifara iny hoe fa ho nandrava azy zao Josefa. Tsy nanontany soa koa Potifara, fa avy le nandefa ani-Josefa am-pigadrà any, ka nirohiza taly vy ie. (Gen. 39:14-20; Sal. 105:17, 18) Mba eritsereto moa hoe nanao akory ty fihetseham-poni-Josefa lafa nasara hoe ho nandrava valin’olo. Le mba eritsereto koa ty raha raty mety nivolanin’olo mikasiky ani-Jehovah, azy Ndranaharini-Josefa iny lafa naharè ani-zay. Ara-dalàna laha nikivy Josefa!

5. Ino ty nataoni-Josefa mba hahavy azy tsy ho kivy marè?

5 Niandevo Josefa bakeo nailitsy an-gadra. Tsy nisy azony natao mihintsy mba hanovà ani-zay. Ino ty nanampy azy tsy ho kivy? Tsy nifantoky tamy ze raha tsy azony natao ie, fa niezaky nanao ty asa nampanovy azy. Fa ty vatan-draha marè, le tena nitea ani-Jehovah Josefa. Farany Jehovah nitahy ty raha iaby nataony.​—Gen. 39:21-23.

6. Manino nofini-Josefa rey ro nampahery azy?

6 Mety nampahery ani-Josefa koa ty nandiniky ani-nofy nameani-Jehovah azy taloha rey. Nampiseho raha rey hoe mbo hifankahita amy ty fianakaviany ndraiky ie sady hihasoa ty raha iainany. Le zay vatany ty raha niseho. Lafa ni-37 tao eo ho eo Josefa, le nanomboky nitanteraky tamy fomba miavaky nofiny rey!​—Gen. 37:7, 9, 10; 42:6, 9.

7. Laha hentea ty 1 Petera 5:10, ino ty hanampy antsika hiaritsy fitsapà?

7 Fianara ho antsika: Mampitiaro antsika tantarani-Josefa iny hoe raty fanahy tontolo toy, ka mety hanao tsy rariny amintsika ty olo. Ndre ty mpiara-manompo aza mety hanao raha mampalahelo antsika. Fe laha ataontsika Vatolampy noho Fialofa ho antsika Jehovah, le tsy ho kivy marè tsika na tsy hanompo azy sasy. (Sal. 62:6, 7; vakio 1 Petera 5:10.) Tiarovo koa hoe mety ho ni-17 tao eo ho eo Josefa tamin’ie nampanonofisini-Jehovah. Hita baka amy zay hoe atokisani-Jehovah ty tanora manompo azy. Misy tanora maro manahaky ani-Josefa henanizao. Matoky ani-Jehovah koa rozy. Misy mihintsy aza nigadrà satria tsy mety mivaliky amy Ndranahary.​—Sal. 110:3.

AMPELA ROE NALAHELO MARÈ

8. Ino ty raha nahazo ani-Naomy noho Rota?

8 Nisy mosary ta Joda ao, farany niala tany Naomy noho ty fianakaviany le nifindra a Moaba any. Nimaty Elimeleka, valini-Naomy lafa tany. Nanenga anakilahy roe taminy Elimeleka. Tafara atoy rozy roe lahy, nanambaly ani-Rota noho Orpa ampela moabita. Folo tao eo ho eo tafarani-zay, le nimaty anakilahini-Naomy rey. Mbo tsy nanan’anaky rozy tamy zay. (Rota 1:1-5) Mba eritsereto hoe nanao akory ty alahelon-drozy telo vavy! Mbo afaky manambaly ndraiky Rota noho Orpa. Fe ia ty hikarakara ani-Naomy kanefa ie fa mihaantitsy? Nikivy marè Naomy, ka nivola hoe: “Ka kaihy hoe Naomy sasy aho, fa anovo hoe Mara satria nataoni-azy Farani-Ze Mahery iny ze hampafaitsy ty fiainako.” Nalahelo marè Naomy ka nanapa-kevitsy himpoly a Betlehema any, le niaraky aminy Rota.​—Rota 1:7, 18-20.

Nasehoni-Jehovah tamy Naomy noho Rota hoe azony atao ty manampy ty mpanompony mba handresy hakivia noho alahelo. Afaky manao ani-zay aminao koa va ie? (Fehintsoratsy 8-13) *

9. Laha hentea ty Rota 1:16, 17, 22, akory ty nampaherezani-Rota ani-Naomy?

9 Ino ty nanampy ani-Naomy? Fitiava tsy miovaova. Nampiseho ani-zay tamy Naomy, ohatsy, Rota lafa niaraky taminy avao. (Vakio Rota 1:16, 17, 22.) Lafa ta Betlehema any Rota, le niasa mafy mba hamoria vary ho an-drozy amy Naomy. Nanjary nana laza soa ie vokatsini-zay.​—Rota 3:11; 4:15.

10. Ino iaby ty nataoni-Jehovah mba hampisehoa hoe tea ty olo sahira manahaky an-dry Naomy noho Rota ie?

10 Hita amy lalàna nameani-Jehovah ty Israelita hoe miferinay ty olo sahira manahaky an-dry Naomy noho Rota ie. Nivola tamy vahoakiny reo ie hoe lafa nijinja vokatsy rozy, le tokony hengan-drozy ho ahi-ty mahantra ty sisini-tondan-drozy. (Lev. 19:9, 10) Tsy voatery nangataky hany zany Naomy noho Rota, vo nahazo ze hohanin-drozy.

11-12. Ino ty nataoni-Boaza mba hahavy ani-Naomy noho Rota ho falifaly ndraiky?

11 Lahilahy mpanarivo Boaza, azy tomponi-tonda namoriani-Rota vary iny. Nidosiky ty fony ty nahita ani-Rota tsy nivaliky noho nitea ani-Naomy, ka navotany ty lovani-fianakavia io, le nalàny valy Rota. (Rota 4:9-13) Niteraky ani-Obeda rozy. Lasa razambeni-Davida Mpanjaka Obeda lafa tafara atoy.​—Rota 4:17.

12 Mba eritsereto moa ty hafaleani-Naomy lafa nitrotro ani-Obeda zafiny! Nivavaky ie mba hisaora ani-Jehovah. Fe vomaiky ho falifaly Naomy noho Rota lafa hovelomy amy maty. Ho hain-drozy amy zay hoe nanjary razambeni-Jesosy Kristy, azy Mesia Nampitamany iny Obeda.

13. Ino ty raha bevata ianarantsika baka amy tantarani-Naomy noho Rota?

13 Fianara ho antsika: Mety ho kivy marè tsika, na ho torotoro fo mihintsy lafa misy raha raty mahazo antsika. Mieritseritsy vasa tsika hoe tsy ho voavaha raha manahira antsika iny. Amy fotoa rey mihintsy tsika ro tokony hatòky tanteraky ani-Babantsika an-danitsy any iny noho hifandramby marìny amy mpiara-manompo. Marina fa mety tsy halàni-Jehovah raha manahira antsika iny. Tsy nampoliny tamy Naomy, ohatsy, valiny noho anakilahiny rey. Fe hanampy antsika ie, le mety rahalahy noho anabavintsika reo ro hampiasany.​—Ohab. 17:17.

LEVITA RAIKY FA HO NIJANO TSY NANOMPO ANI-JEHOVAH

Fa ho nijano tsy nanompo ani-Jehovah sasy mpanoratsy Salamo faha-​73 iny, lafa nahita hoe atao raha vano iaby ze raha ataon’olo tsy manompo ani-Jehovah rey. Mety hahazo antsika koa raha zay (Fehintsoratsy 14-16)

14. Nanino Levita iny ro nanjary kivy marè?

14 Levita, azy nanoratsy ty Salamo faha-​73 iny. Nana tombontsoa hanompo amy pilasy fivavaha amy Jehovah ao zany ie. Fe nisy fotoa ie nikivy. Fa nanino? Nanomboky naniry ty mpanao raty noho ty mpirengirengy ie. Tsy hoe ta hanao raha raty ie, fa atao raha soasoa zay ty fiainan’olo rey laha ohary amy ty azy. (Sal. 73:2-9, 11-14) Ho raha nana ty raha iaby rozy, nanan-kanana, fiaina soa sady tsy niasa loha. Lafa nahita ani-zay Levita iny, le nanjary kivy marè ka nivola hoe: “Misera avao ty nanadiovako ty foko noho nanasako ty tanako mba hanaporofoa hoe tsy manan-tsiny aho.” Natahora hijano tsy hanompo ani-Jehovah sasy ie.

15. Laha hentea ty Salamo 73:16-19, 22-25, ino ty nataoni-Levita azy nanoratsy ani-Salamo io mba handresea ty hakiviany?

15 Vakio Salamo 73:16-19, 22-25. Nilitsy “tamy pilasy masi-Ndranahary ao” Levita iny. Mety niaraky tamin’olo hafa nanompo ani-Jehovah rey ie lafa tao, ka afaky nandiniky soa ty raha niainany sady nivavaky. Nanomboky nihitany amy zay hoe fa nanaly nanan’eritseritsy tsy mety ie, sady fa nanomboky nandeha amy lala mety ho nahavy azy ho tafisaraky amy Jehovah. Nihainy koa hoe “amy pilasy malama eo” ro misy ty raty fanahy ka ho raty fiafara rozy. Nila nanahaky ty fomba fanenteani-Jehovah raha Levita iny mba tsy ho kivy noho tsy hialona ty raty fanahy. Lafa nanao ani-zay ie, le nihakalma ndraiky sady nifalifaly. Nivola ie hoe: “Tsy misy raha teako mandilatsy anao [Jehovah] ty an-tany etoy.”

16. Ino ty ianarantsika baka amy Levita iny?

16 Fianara ho antsika: Tsy tokony hialona ty raty fanahy mihintsy tsika ndre atao raha sambatsy aza rozy. Mandalo avao ty hasambaran-drozy sady tsy haharitsy, tsy ho velo zisiky farany rozy. (Mpito. 8:12, 13) Laha mialona an-drozy tsika, le ho kivy sady ho simba ty finamantsika amy Jehovah. Ka laha tsapanao hoe manomboky mialona ty raha ananani-raty fanahy iha, le anovo raha nataoni-Levita iny. Oriho ty torohevitsy feno fitiava baka amy Ndranahary, ka miaraha amin’olo manao ty sitraponi-Jehovah. Ho falifaly vatany iha laha Jehovah ro teanao marè mandilatsy ty raha iaby. Hijano amy lala mana amy “tena fiaina” any iny koa iha.​—1 Tim. 6:19.

NAHAKIVY ANI-PETERA TY HANDRANY

Afaky manampy antsika na azontsika anampea olo hafa ty fieritsereta hoe nanjary tsy nikivy Petera lafa nifantoky tamy fanompoa a Ndranahary (Fehintsoratsy 17-19)

17. Nanino Petera ro nanjary nikivy?

17 Tsy olo lenalena ty apostoly Petera, fe somary taitaitsy zay koa ie, le kindraiky malaky miresaky ze am-pony any. Manjary mivola na manao raha mety hanenenany amy zay ie. Lafa nivola tamy apostoliny rey, ohatsy, Jesosy hoe hijaly noho ho maty ie, le nivola azy marè Petera hoe: “Tsy hahazo anao mihintsy zao.” (Mat. 16:21-23) Farany, nanarini-Jesosy Petera. Lafa nisy olo maro niavy mba hanambotsy ani-Jesosy, le tsy nandiniky Petera fa avy le nitapahiny ty sofini-mpanomponi-mpisorobe iny. (Jaona 18:10, 11) Nananatsy ani-apostoly rey ndraiky Jesosy. Nirengirengy koa Petera hoe ndre mety hahafoy ani-Jesosy aza ty apostoly hafa amy ty raha hahazo azy, le tsy hiala mihintsy ie! (Mat. 26:33) Fe fatokisan-tenany iny nivaliky tahotsy. Nanjary natahotsy olo ie tamy haliky tafaran’io, ka nandà ani-Tompony intelo. Nikivy marè Petera ka “niboaky tamonto any le nitany sady nalahelo biby.” (Mat. 26:69-75) Natahotsy ie hoe tsy hanenga ty hadisoany mihintsy Jesosy.

18. Akory ty nanampeani-Jesosy ani-Petera handresy ty hakiviany?

18 Fe tsy nengani-Petera hisaka azy ty hakivia. Nanompo ani-Jehovah niaraky amy apostoly hafa rey avao ie tafarani-zay. (Jaona 21:1-3; Asa. 1:15, 16) Ino ty nanampy azy tsy ho kivy? Nitiaroni-Petera ty vavaky nataoni-Jesosy ho azy talohani-zay, hoe mba tsy ho rava ty finoany, bakeo Jesosy nampirisiky azy himpoly noho hampahery ani-rahalahiny reo. Namaly ani-vavaky baka amy fo io Jehovah. Tafara atoy Jesosy niseho mivanta tamy Petera, azo antoky hoe mba hampahery azy. (Lioka 22:32; 24:33, 34; 1 Kor. 15:5) Niseho tamy apostoly rey iaby koa Jesosy lafa rozy baka nihaza fe tsy nisy raha niazo. Nameani-Jesosy fahafaha Petera tamy fotoa io mba hanambara ty fitiavany azy. Nanenga ty hadisoani-namany teany io Jesosy ka nanome azy asa fanampiny.​—Jaona 21:15-17.

19. Ino ty ampianarini-​Salamo 103:13, 14 antsika mikasiky ty fomba fahitani-Jehovah antsika lafa tsika manota?

19 Fianara ho antsika: Hita amy fomba nandaisani-Jesosy ani-Petera hoe tena mamindra fo manahaky ani-Babany Jesosy. Ka laha nisy hadisoa nataontsika, le tsy tokony hieritseritsy tsika hoe tsy hanenga antsika mihintsy Jehovah. Tiarovo fa zay mihintsy ty teani-Satana ho tsapantsika. Soa ty mieritseritsy hoe tena tea antsika Jehovah sady mahatakatsy ty raha mety ho vitantsika, ka teany ty manenga ty hadisoantsika. Tokony hanahaky azy koa tsika lafa misy olo manao raha mampalahelo antsika.​—Vakio Salamo 103:13, 14.

20. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky?

20 Manome toky antsika ty tantarani-Josefa, Naomy noho Rota, Levita iny, noho Petera hoe “anilani-ze torotoro fo Jehovah.” (Sal. 34:18) Engàny hiaritsy fitsapà noho hakivia tsika kindraiky. Fe lafa tsika amy zay nahavita niaritsy fitsapà vokatsini-fanampeani-Jehovah, le mihamatanjaky ty finoantsika. (1 Pet. 1:6, 7) Amy lahatsoratsy manaraky ao tsika, mbo hanenty hoe akory ty anampeani-Jehovah ty mpanompony tsy mivaliky fe nikivy rey, mety ho vokatsini-tsy fahalavoraria zay na ty raha sarotsy iainan-drozy.

HIRA 7 Jehovah, Herinay sy Tanjakay

^ feh. 5 Nisy fotoa nikivy ry Josefa, Naomy noho Rota, Levita raiky zay noho ty apostoly Petera. Ho hitantsika amy lahatsoratsy toy ato hoe akory ty nampiononani-Jehovah noho nampaherezany an-drozy. Hodinihintsika koa hoe ino ty azontsika ianara baka amy ty modelin-drozy noho ty fomba nanampeani-Ndranahary be fitiava iny an-drozy.

^ feh. 56 SARY: Naomy, Rota noho Orpa malahelo sady kivy amy ty nahafatesani-valin-drozy. Tafara atoy, le nifalifaly Rota noho Naomy satria niteraky ani-Obeda tamy Boaza.