Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 51

“Jehowa ... shimbɛka wanɛ wambɔkɔmɔ”

“Jehowa ... shimbɛka wanɛ wambɔkɔmɔ”

“Jehowa ekɔ suke la wanɛ wele l’etema wambatɛ; nde shimbɛka wanɛ wambɔkɔmɔ.”​—OS. 34:18, nɔtɛ.

OSAMBO 30 Papa kami, Nzambi kami ndo Ɔngɛnyi ami

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1-2. Kakɔna kayotɔsɛdingola lo sawo nɛ?

LO TENA dimɔtshi, sho koka nkanyiya lo woho wele lɔsɛnɔ mondo ndo lo woho wele lɔ ‘ndolanɛ la paa.’ (Jɔbɔ 14:1) Mbokɛmaka dia lo tena dimɔtshi sho koka nkɔmɔ. Ekambi wa Jehowa efula wa lo nshi y’edjedja wakayaoke woho akɔ waamɛ. Amɔtshi wakayange kaanga dia mvɔ. (1 Ku. 19:2-4; Jɔbɔ 3:1-3, 11; 7:15, 16) Koko lam’ele vɔ wakayaɛkɛka le Jehowa Nzambi, nde akaasambaka ndo akaakeketshaka. Ɛkɔndɔ awɔ wakafundama dia tosamba ndo tosha wetshelo.​—Rɔmɔ 15:4.

2 Lo sawo nɛ, tayanga nsɛdingola bɛnyɛlɔ di’ekambi wa Jehowa ɛmɔtshi wakakikɛ ehemba wakaakɔmɔla, ɛnyɛlɔ Yɔsɛfu ɔna Jakɔbɔ, Naɔmi laki wadi aki odo, okilo ande Ruta, ose Lɛwi lakafunde Osambo 73 ndo ɔpɔstɔlɔ Petero. Ngande wakaakeketsha Jehowa? Ndo wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo bɛnyɛlɔ diawɔ? Ekadimwelo toshikikɛka ɔnɛ “Jehowa ekɔ suke la wanɛ wele l’etema wambatɛ” ndo nde “shimbɛka wanɛ wambɔkɔmɔ.”​—Os. 34:18, nɔtɛ.

YƆSƐFU AKAKIKƐ AWUI WA WƐNGIYA WA KƆLƆ EFULA

3-4. Kakɔna kakakomɛ Yɔsɛfu etena kakinde eke ɔlɔngɔlɔngɔ?

3 Yɔsɛfu aki l’ɛnɔnyi oko 17 etena kakandɛnyi alɔ ahende, alɔ akɔ waki oma le Nzambi. Alɔ asɔ wakɛnyaka dia lushi lɔmɔtshi Yɔsɛfu ayonga lo dihole dia nɛmɔ lo nkumbo. (Eta. 37:5-10) Koko yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa Yɔsɛfu mɛna alɔ akɔ, lɔsɛnɔ lande lakatshikitana tshɛ lo tshɛ. Lo dihole dia vɔ mbɔlɛmiya, anango wakosondja, ndo nde akayala mfumbe. Nde akayala mfumbe lo luudu la Pɔtifara laki owandji ɔmɔtshi l’Edjibito. (Eta. 37:21-28) L’etena ka tshitshɛ keto, lɔsɛnɔ la Yɔsɛfu lakatshikitana, nde kondjala nto ɔna lakalangemaka le she, koko akayala mfumbe k’anyanya kaki opanganu ɔmɔtshi waki ɔlɔhɛ ndo owandji w’alami l’Edjibito.​—Eta. 39:1.

4 Awui wakakomɛ Yɔsɛfu wakatshu otsha lo kɔlɔ. Wadi aki Pɔtifara akasɔngwɛ Yɔsɛfu awui wa kashi ɔnɛ nde akayange mbeyana lande la wolo. Aha la nyanga dia mbeya mɛtɛ ka dikambo sɔ, Pɔtifara akadje Yɔsɛfu lo lokanu, ndo wakokeleka mɔlɔla. (Eta. 39:14-20; Os. 105:17, 18) Ohokanyiya woho wakahombe ɔlɔngɔlɔngɔ Yɔsɛfu ndjaoka l’ɔtɛ wakawohindɛ ɔnɛ akayange mbeyana l’onto la wolo. Ndo ohokanyiya woho wakahombe dui sɔ tɛngamisha lokombo la Jehowa. Mbokɛmaka mɛtɛ dia Yɔsɛfu akakoke nkɔmɔ!

5. Ngande wakatondoya Yɔsɛfu ɔkɔmwɛlɔ?

5 Lotshungɔ la Yɔsɛfu laki l’elelo etena kakinde mfumbe, ndo l’ɔkɔngɔ etena kakandayɔtɔ lo lokanu. Ngande wakandatetemala monga la wɛdimo? Lo dihole dia mbika washo lo kɛnɛ kakinde komonga l’akoka wa nsala, nde akakambe olimu wakawawosha l’ohetoheto tshɛ. Kɛnɛ kakaleke ele, Yɔsɛfu akatetemala mbetɛ Jehowa Onto lakaleke ohomba lo lɔsɛnɔ lande. Jehowa lo wedi ande akatshɔkɔlaka kɛnɛ tshɛ kakasalaka Yɔsɛfu.​—Eta. 39:21-23.

6. Lo woho akɔna ondo wakakeketshama Yɔsɛfu oma lo alɔ wakandɛnyi?

6 Ondo Yɔsɛfu akakoke nto nkondja ekeketshelo lo nkanyiya alɔ wa prɔfɛsiya wakandɛnyi ntondo ka laasɔ. Alɔ akɔ wakɛnyaka dia nde akahombe ndjɛnana la nkumbo kande nto ndo ɔnɛ dikambo diande diakahombe ndowana. Ndo kɛsɔ mbakasalema. Etena kaki Yɔsɛfu l’ɛnɔnyi oko 37, alɔ ande wa prɔfɛsiya wakatatɛ kotshama lo yoho ya diambo!​—Eta. 37:7, 9, 10; 42:6, 9.

7. Lo ndjela 1 Petero 5:10, kakɔna kayotokimanyiya dia mbikikɛ ehemba?

7 Wetshelo wakondjaso. Ɔkɔndɔ wa Yɔsɛfu toholaka dia andja ɔnɛ wekɔ kɔlɔ efula ndo ɔnɛ anto wayotosalɛka akambo aha la losembwe. Kaanga osekaso ombetawudi koka tosalɛ akambo wa kɔlɔ. Koko naka sho mbɔsa Jehowa oko Dive, kana Eshamelo kaso, kete hatotɔkɔmɔ kana ntshika mbokambɛ. (Os. 62:6, 7; adia 1 Petero 5:10.) Tohɔ nto dia etena kaki Yɔsɛfu l’ɛnɔnyi oko 17, Jehowa akakambe la nde lo yoho ya laande, ɔnkɔnɛ Jehowa ndjaɛkɛka le ekambi ande w’ɛlɔngɔlɔngɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, ɛlɔngɔlɔngɔ efula wekɔ oko Yɔsɛfu. Vɔ lawɔ wekɔ la mbetawɔ le Jehowa. Amɔtshi wakadjama ndo lo lo kanu aha la losembwe l’ɔtɛ wakawatone nshisha kɔlamelo yawɔ le Nzambi.​—Os. 110:3.

WAMATO AHENDE WAKI LA LƆKƆNYƆ L’EFULA

8. Kakɔna kakakomɛ Ruta la Naɔmi?

8 Lam’ele ndjala kaki wolo, Naɔmi la nkumbo kande wakatshike ngelo kawɔ la Juda ko wakatodjasɛ la Mɔaba oko angɛndangɛnda. Lɛkɔ, Elimɛlɛkɛ omi aki Naɔmi akavu akotshike l’ana ahende w’apami. L’ɔkɔngɔ diko, ana w’apami asɔ wakatshuke Ruta la Ɔrɔpa wanɛ waki ase Mɔaba. L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi oko dikumi, ana w’apami waki Naɔmi wakavu ndo vɔ, nde akatshikala aha la ɔna. (Ruta 1:1-5) Ohokanyiya lɔkɔnyɔ lakonge la wamato asato asɔ! Lo mɛtɛ, Ruta la Ɔrɔpa wakakoke tshukama nto. Ko onto akɔna lakakoke kotshɛka Naɔmi laki aya osombe ehomba ande? Naɔmi aki la lɔkɔnyɔ l’efula ko nde akate ate: “Takonyombelɛ Naɔmi. Nyombelɛke Mara, nɛ dia Kanga-Wolo-Tshɛ ambetɛ lɔsɛnɔ lami ololo bɛ.” L’ɔtɛ w’awui wa kɔlɔ asɔ wakokomɛ, Naɔmi akɔshi yɛdikɔ ya nkalola la Bɛtɛlɛhɛma ndo Ruta akatshu la nde.​—Ruta 1:7, 18-20.

Jehowa akɛnya Naɔmi la Ruta dia nde koka nkimanyiya atɛmɔdi ande dia ntondoya ɔkɔmwɛlɔ ndo lɔkɔnyɔ. Shi nde koka nsala ngasɔ ndo lo dikambo diayɛ? (Enda odingɔ 8-13) *

9. Lo ndjela Ruta 1:16, 17, 22, ngande wakakeketsha Ruta Naɔmi?

9 Kɛnɛ kakakimanyiya Naɔmi ele ngandji ka kɔlamelo. Ɛnyɛlɔ, Ruta akɛnya dia nde aki la ngandji ka kɔlamelo otsha le Naɔmi lo ntshikala kaamɛ la nde. (Adia Ruta 1:16, 17, 22.) La Bɛtɛlɛhɛma, Ruta akakambaka olimu wa wolo wa tatɔngɔnaka asami dia ndjakimanyiya ndo nkimanyiya Naɔmi. Etombelo wakonge ele, kombeta edja womoto l’osekaseka ɔsɔ akonge la lokumu la dimɛna.​—Ruta 3:11; 4:15.

10. Lo toho takɔna takɛnya Jehowa ngandji ka kɔlamelo le ase wola oko Naɔmi la Ruta?

10 Jehowa akasha ase Isariyɛlɛ ɔlɛmbɛ wakɛnyaka kɛtshi dia nkimanyiya ase wola waki oko Naɔmi la Ruta. Nde akatɛ wodja ande ɔnɛ etena kakawanaka diangɔ l’ekambɔ, vɔ wakahombaka tatshikaka washa l’ekambɔ dia ase wola ndjɔkɔnɔla. (Lɛw. 19:9, 10) Diakɔ diele Ruta la Naɔmi kokoka nɔmbana mbo ya ndɛ. Vɔ wakakoke ndjikondja lo yoho ya dimɛna.

11-12. Ngande wakasale Bɔaza dia Ruta la Naɔmi monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ?

11 Kanga ekambɔ kakatakɔnɔlaka Ruta aki kanga ɔngɔnyi lakawelɛka Bɔaza. Nde akanandema efula lo menda kɔlamelo ya Ruta otsha le Naɔmi ndo lo menda ngandji kakɛnya Ruta okilo ande, ko nde akasombe etenyi k’okitɔ ka nkumbo kawɔ ndo akatshuke Ruta. (Ruta 4:9-13) Wadi la omi asɔ wakote ɔna lakawɔlɛ Ɔbɛdɛ; nde akayonga tshɛnde la nkumekanga Davidɛ.​—Ruta 4:17.

12 Ohokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ waki la Naɔmi etena kakandɛmbaka Ɔbɛdɛ lam’akinde eke ashashi ndo kakandalɔmbaka Jehowa dia mbosha losaka! Koko awui woleki amɛna wekɔ lo kongɛɛ Ruta la Naɔmi. Etena kayowolɔ, vɔ wayeya dia Ɔbɛdɛ aki lɔtshɛtshɛ la Yeso Kristo laki Mɛsiya wakalakema!

13. Naa wetshelo w’amɛna wakokaso nkondja oma l’ɔkɔndɔ wendana la Ruta la Naɔmi?

13 Wetshelo wakondjaso. Etena keso l’ehemba, sho koka nkɔmɔ kana monga la lɔkɔnyɔ. Ondo sho koka mfɔnya ɔnɛ ekakatanu aso hawotokandɔ. Lo tena dia ngasɔ, sho pombaka ndjaɛkɛ tshɛ lo tshɛ le Shɛso lele l’olongo ndo ntshikala suke suke l’asekaso atɛmɔdi. Lo mɛtɛ, ondo Jehowa hatotonyɛ ohemba. Ɛnyɛlɔ, nde kombolola omi ndo ana waki Naɔmi. Koko nde ayotokimanyiya dia mbikikɛ, ondo lo tshimbo y’etsha wa ngandji ka kɔlamelo w’ase nkumbo kaso ka lo nyuma.​—Tok. 17:17.

OSE LƐWI ƆMƆTSHI LAKI SUKE LA NTAKANA

Ofundji wa Osambo 73 aki suke la ntakana l’ɔtɛ wakɛnamaka anto waki kokambɛka Jehowa dia wakatondoyaka lo lɔsɛnɔ. Dui sɔ koka tokomɛ ndo sho (Enda odingɔ 14-16)

14. Lande na kele ose Lɛwi ɔmɔtshi akakɔmɔ efula?

14 Ofundji wa Osambo 73 aki ose Lɛwi. L’ɔtɛ ɔsɔ mbele nde aki la diɛsɛ di’efula dia kambɛ Jehowa lo dihole diande di’ɔtɛmwɛlɔ. Koko l’etena kɛmɔtshi ka lo lɔsɛnɔ lande, nde akakɔmɔ. Lande na? Nde akatatɛ nkɔmiya anto wa kɔlɔ ndo w’etako, aha l’ɔtɛ wa kɔlɔ kawɔ, koko l’ɔtɛ wakawɛnamaka oko waki la lɔsɛnɔ la dimɛna. (Os. 73:2-9, 11-14) Vɔ wakɛnamaka dia waki la lɔsɛnɔ la ngasɔ, nɛ dia vɔ waki ɛngɔnyi, la lɔsɛnɔ la dimɛna ndo komonga l’ekiyanu. Woho wakawɛnamaka dia wakatondoya lo lɔsɛnɔ akakɔmɔla omembi w’esambo efula, ko nde akate ate: “Lo mɛtɛ, olamalama kakamalame otema ami pudipudi ndo kakamasole anya ami lo monga aha la onongo.” Mbokɛmaka dia nde aki lo waale efula wa lo nyuma.

15. Lo ndjela Osambo 73:16-19, 22-25, kakɔna kakasale ose Lɛwi lakafunde osambo ɔnɛ dia ntondoya ɔkɔmwɛlɔ ande?

15 Adia Osambo 73:16-19, 22-25. Ose Lɛwi “[akayɔtɔ] lo tɛmpɛlɔ k’ekila ka diambo kaki Nzambi.” Lɛkɔ, ondo nde akonge kaamɛ l’asekande atɛmɔdi, nde akonge l’akoka wa nyomɔsɛdingola dikambo diande lo wɔladi, lo yoho ya dimɛna ndo l’ekimanyielo ka dɔmbɛlɔ. Etombelo wakonge ele, nde akayotatɛ mɛna dia ekanelo kande kaki kɔlɔ, ɔnɛ nde akatatɛ mbɔtɔ lo mboka ka waale kakakoke mbanganya la Jehowa. Nde akashihodia nto dia anto wa kɔlɔ wekɔ “lo nkɛtɛ y’ɔsɛlɔ” ndo wayonga la “ekomelo ka kɔlɔ” efula. Dia ntondoya dia minya ɔkɔmiya ndo ntshika ndjakɔmɔla, ose Lɛwi lakafunde osambo ɔnɛ akahombe mɛna akambo woho wawaɛna Jehowa. Lo nsala ngasɔ, nde akonge nto lo wɔladi ndo nde akonge l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Nde akate ate: “Laadiko dia [Jehowa], ndooko ɛngɔ kakombolami la nkɛtɛ.”

16. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma le ose Lɛwi ɔsɔ?

16 Wetshelo wakondjaso. Hatohombe pondjo nkɔmiya anto wa kɔlɔ wɛnama dia wekɔ la lɔsɛnɔ la dimɛna. Ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ wekɔ wa laadiko di’ɛlɔmɔ ndo wa lo tshanda mɔtshi tsho; vɔ bu l’elongamelo ka nshi yayaye ya pondjo. (Ond. 8:12, 13) Naka sho mbakɔmiya, kete tayonga l’ɔkɔmwɛlɔ ndo dui sɔ diayolanya lonyuma laso. Diakɔ diele, naka wɛ ambɛna dia wɛ ekɔ lo nkɔmiya anto wa kɔlɔ wɛnama dia wekɔ lo ntondoya lo lɔsɛnɔ, kete sala woho wakasale ose Lɛwi. Kitanyiya alako wa la ngandji waki Nzambi ndo ongaka kaamɛ l’anto wasala lolango la Jehowa. Naka wɛ mboka Jehowa ngandji oleki dui dikina tshɛ, kete wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ. Ndo wɛ ayotshikalaka lo mboka katɔla otsha lo “lɔsɛnɔ l’oshika.”​—1 Tim. 6:19.

WƐƆDU WAKI LA PETERO WAKƆKƆMƆLA

Sho koka nkondja ekimanyielo kana sho koka nkimanyiya anto akina lo mbokoya Petero, nde akakɔmɔ koko akayoyasha dia kambɛ Nzambi (Enda odingɔ 17-19)

17. Ɛkɔkɔ akɔna wakakonya Petero dia nkɔmɔ?

17 Ɔpɔstɔlɔ Petero aki l’ohetoheto efula; koko lo tena dimɔtshi nde akatɛkɛtaka aha la nkana yimba ndo akasasɛka dia mbisha tokanyi. Etombelo wakonge ele, lo waaso amɔtshi nde akataka kana akasalaka akambo wakandayonyanga l’ɔkɔngɔ. Ɛnyɛlɔ, etena kakatɛ Yeso apɔstɔlɔ ande ɔnɛ nde ayosowa ndo ayovɔ, Petero akoohangwɛ ndo akawotɛ ate: “Dikambo dia ngasɔ hadiotokokomɛ.” (Mat. 16:21-23) Oma laasɔ, Yeso akangola Petero. Etena kakaye olui w’anto dia ndjonda Yeso, Petero akasale akambo l’esasesase, akahembola toyi di’ose olimu w’ɔlɔmbɛdi wa laadiko. (Jni. 18:10, 11) Ndo laasɔ nto, Yeso akangola ɔpɔstɔlɔ Petero. Laadiko dia laasɔ, Petero akafune ɔnɛ oyadi kaanga apɔstɔlɔ akina wayotakana lo dikambo dia Kristo, nde hatakanaki pondjo! (Mat. 26:33) Koko woho wakandayaɛkɛ le nde amboleka ɔsɔ akookonya dia monga la wɔma w’onto, ndo Petero akanguna Owandji ande mbala shato. Petero akakɔmɔ efula, diakɔ diele nde “akatombe l’andja ndo akalele efula.” (Mat. 26:69-75) Ndooko onyake nde akayambola dia kana Yeso akakoke mbodimanyiya.

18. Ngande wakakimanyiya Yeso Petero dia ntondoya ɔkɔmwɛlɔ?

18 Koko, Petero kombetawɔ dia ntetemala diɛnɛ l’ɔkɔmwɛlɔ. L’ɔkɔngɔ wa nde ntakana, nde aketɔ ndo l’ɔkɔngɔ diko nde akayoyala kaamɛ l’apɔstɔlɔ akina. (Jni. 21:1-3; Ets. 1:15, 16) Kakɔna kakookimanyiya dia mbetɔ? Ekɔ l’ɔtɛ wa dui ɔtɔi, Yeso akalɔmbɛ la ntondo ka laasɔ diaha mbetawɔ ka Petero mbɔla, ndo Yeso akakeketsha Petero dia nkalola ndo tokeketsha anango. Jehowa akakadimola dɔmbɛlɔ dia l’otema ɔtɔi sɔ. L’ɔkɔngɔ diko, Yeso akɛnama le Petero, aha la taamu dia mbokeketsha. (Luka 22:32; 24:33, 34; 1 Kɔr. 15:5) L’ɔkɔngɔ w’apɔstɔlɔ mboka ɛtɛyi otsho w’otondo aha la minda nse, Yeso akɛnama le wɔ. L’etena kɛsɔ, Yeso akasha Petero diaaso dia nyomowɛnya ngandji kakandawokaka. Yeso akadimanyiya ɔngɛnyi ande wa ngandji ɔsɔ ndo akawosha elimu ekina.​—Jni. 21:15-17.

19. Ngande watokimanyiya Osambo 103:13, 14 dia mɛna pɛkato yaso woho wayɛna Jehowa?

19 Wetshelo wakondjaso. Woho wakasalɛ Yeso Petero akambo mɛnyaka kɛtshi ka Yeso, ndo Yeso akookoya waonga wa She lo yoho ya kokele. Diakɔ diele, naka tambosala munga, kete hatohombe ndjalombosha lo mbɔsa dia taya bu l’elongamelo. Sho pombaka namaka lo yimba ɔnɛ Satana nangaka dia sho monga la tokanyi tɔsɔ. Koko, nyɛsɔ tosale la wolo dia ndjaɛna ndo mɛna anto watosalɛ pɛkato woho wawaɛna Shɛso lele l’olongo lokana ngandji ndo kɛtshi.​—Adia Osambo 103:13, 14.

20. Kakɔna kayotɔsɛdingola lo sawo diayela?

20 Ɛnyɛlɔ ka Yɔsɛfu, Naɔmi, Ruta, ose Lɛwi ndo Petero toshikikɛka dia “Jehowa ekɔ suke la wanɛ wele l’etema wambatɛ.” (Os. 34:18) Nde tshikaka dia sho diɛnɛ l’ehemba ndo l’ɔkɔmwɛlɔ lo tena dimɔtshi. Koko, etena kakikɛso ehemba l’ekimanyielo ka Jehowa, mbetawɔ kaso keketalaka. (1 Pe. 1:6, 7) Lo sawo diayela, tayonyomɔsɛdingola woho wasukɛ Jehowa ekambi ande wa kɔlamelo wambɔkɔmɔ, ondo l’ɔtɛ wa munga yawɔ kana l’ɔtɛ w’ekakatanu ekina.

OSAMBO 7 Jehowa mbele wolo aso

^ od. 5 Yɔsɛfu, Naɔmi, Ruta, ose Lɛwi ndo ɔpɔstɔlɔ Petero wakahomana l’ehemba wakaakɔmɔla. Lo sawo nɛ, tayɛna woho wakaasambe ndo wakaakeketsha Jehowa. Tayɛna nto wetshelo wakokaso nkondja oma bɛnyɛlɔ diawɔ ndo oma lo woho wakaasalɛ Nzambi akambo la kɛtshi.

^ od. 56 ELEMBETSHIELO W’OSATO: Naɔmi, Ruta ndo Ɔrɔpa waki la lɔkɔnyɔ ndo l’ɔkɔmwɛlɔ l’ɔtɛ wa nyɔi ka waomɛwɔ. L’ɔkɔngɔ diko, Ruta la Naɔmi kaamɛ la Bɔaza wakayɔngɛnangɛna l’ɔtɛ wa eotwelo ka Ɔbɛdɛ.