Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Nsɛm A Akenkamfo Bisa

Nsɛm A Akenkamfo Bisa

Mbɛbusɛm 24:16 kã dɛ: “Ɔtseneneenyi ɔhwe ase mpɛn esuon, na ɔsoɛr bio.” Ana dɛm kyerɛwsɛm yi fa obi a ɔkɔ do yɛ bɔn na Nyankopɔn dze kyɛ no ho?

Ɔda edzi dɛ nnyɛ dɛm na kyerɛwsɛm yi kyerɛ. Mbom no, obi a ohyia ɔhaw ntoatoado ma kwan bi do no ɔhwe ase naaso otum soɛr gyina ne nan do na dɛm kyerɛwsɛm yi kã noho asɛm.

Hom mma yensusu nsɛm a woetwa kyerɛwsɛm yi ho ehyia no ho nhwɛ. Ɔkã dɛ: “Ao omumuyɛnyi, mma nnkɔ ɔtseneneenyi ne tsenabea atsɛwee; mma nnsɛɛ n’ahomgyebea: Na ɔtseneneenyi ɔhwe ase mpɛn esuon, na ɔsoɛr bio: Na emumuyɛfo dze, mbusu butuw hɔn. Sɛ wo tamfo hwe ase a, mma nndzi ehurusi, na sɛ wobutuw no a, mma w’akoma enyi nngye.”​—Mbɛ. 24:15-17.

Nyimpa binom adwen nye dɛ, nyiyimu 16 no fa obi a ɔyɛ bɔn naaso onya nnuho na ɔsan nye Nyankopɔn nya ebusuabɔ pa ho. Asɔfo beenu bi a wofi Britain kyerɛɛw dɛ, “asɛmpakafo a nna wɔwɔ tsetse mber mu nye hɔn a wɔwɔ hɔ ndɛ nyina kyerɛ dɛm kyerɛwsɛm yi ase” wɔ dɛm kwan no ara do. Asɔfo beenu no sanee kãa dɛ, dza dɛm adwen yi kyerɛ nye dɛ “nyimpa pa botum ayɛ . . . bɔn a no mu yɛ dur, naaso ɔdɔ a ɔwɔ ma Nyankopɔn no remmbrɛ adze, na osiandɛ aber biara onu noho wɔ no bɔn ho ntsi, onya Nyankopɔn n’enyimpa.” Obi a ɔmmpɛ dɛ ogyaa bɔn yɛ no, ɔno na n’enyi bɛgye nkyerɛkyerɛmu a ɔtse dɛm ho. Obenya adwen dɛ, sɛ ɔyɛ bɔn mpɛn pii mpo a, Nyankopɔn dze bɛkyɛ no aber biara.

Naaso, nnyɛ dɛm na nyiyimu 16 no kyerɛ.

Hebrew kasafua a wɔkyerɛɛ ase “ɔhwe ase” nye “hwe ase” wɔ nyiyimu 16 nye 17 no, wobotum dze edzi dwuma wɔ akwan ahorow do. Obotum akyerɛ asehwe anaa biribi atɔ famu. Dɛ nhwɛdo no, yebotum akã dɛ, abowa bi ahwe ase wɔ kwan no mu, obi fi dan etsifi ahwe ase, anaa ewifua kakraabi atɔ famu. (Deut. 22:4, 8; Amos 9:9) Wobotum so dze dɛm kasafua yi edzi dwuma wɔ asɛnkyerɛdze kwan do. Hom mma yɛnhwɛ nhwɛdo a odzi do yi: “Nyimpa n’anamɔn [Jehovah] na otsintsim no; na n’enyi kã no kwan ho. Sɛ ɔhwe ase mpo a, ɔrennka famu korakora: osiandɛ [Jehovah] dze ne nsa wowaw no.”​—Ndw. 37:23, 24; Mbɛ. 11:5; 13:17; 17:20.

Naaso, hyɛ asɛm bi a Ɔbemfo Edward H. Plumptre kãe no nsew. Ɔkãa dɛ: “Hebrew kasafua a wɔkyerɛɛ ase [“hwe ase”] no, wɔmmfa nndzi dwuma da mmfa nngyina hɔ mma obi a ɔayɛ bɔn.” Iyi ntsi, nwomanyimfo fofor bi so kyerɛkyerɛɛ nyiyimu 16 no mu wɔ dɛm kwan yi do. Ɔkyerɛɛ mu dɛ: “Mfaso biara nnyi ho dɛ wɔbɛyɛ Nyankopɔn no nkorɔfo ayaayaadze, osiandɛ, aber biara wobedzi konyim naaso emumuyɛfo dze, onnkesi hɔn yie!”

Iyi nyina ma yehu dɛ, Mbɛbusɛm 24:16 mmfa obi a ɔkɔ do yɛ bɔn ho, mbom no, ɔfa ɔhaw ahorow anaa nsɛndzendzen a obi behyia ho. Ɔhaw anaa nsɛndzendzen no mpo botum aba atoatoa do. Dɛm wiadze bɔn yi mu no, obotum aba no dɛ ɔtseneneenyi behyia apɔwmudzen ho haw anaa ɔhaw afofor. Bi mpo a, osian ne gyedzi ntsi obehyia ɔsoɛrtsia a no mu yɛ dzen efi wiadze etumfo hɔ. Naaso, obotum enya ahotodo dɛ Nyankopɔn nye no boafo na ɔbɔboa no ma oeegyina ɔhaw ahorow no ano na oeedzi konyim. Bisa woho dɛ, ‘Ana munnhu dɛ ndzɛmba taa kɔ yie ma Nyankopɔn n’asomfo?’ Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ yɛwɔ awerɛhyɛmu dɛ, “[Jehovah] wowaw hɔn a wɔhwe ase nyinara, na ɔma hɔn a wɔbrɛ adze do.”​—Ndw. 41:1-3; 145:14-19.

“Ɔtseneneenyi” nndzi ehurusi ber a afofor rihyia ɔhaw ahorow no. Mbom no, onya awerɛhyɛmu dɛ “obesi yie ama hɔn a wosuro [Nyankopɔn], wosuro n’enyim no.”​—Ɔsɛnk. 8:11-13; Job 31:3-6; Ndw. 27:5, 6.