Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi Ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi Ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Abɛi 24:16 lɛ kɛɔ akɛ: “Jalɔ baanyɛ agbee shi shii kpawo, shi ebaate shi ekoŋŋ.” Ani mɔ ko ni feɔ esha shii abɔ shi Nyɔŋmɔ kɛ ehe keɔ lɛ lɛ he ŋmalɛ nɛɛ kɔɔ?

Dabi. Moŋ lɛ, ekɔɔ mɔ ko ni kɛ naagbai srɔtoi loo shihilɛi ni mli wawai srɔtoi kpeɔ shi enyɛɔ efiɔ shi lɛ he.

Bɔ ni afee ni ona nɔ hewɔ ni wɔkɛɔ nakai lɛ, hã wɔkɛ kuku ni tsɔ hiɛ lɛ kɛ kuku ni nyiɛ sɛɛ lɛ afata he wɔkwɛ. Ekɛɔ akɛ: “Kaawo jalɔ shĩa he ka tamɔ efɔŋfeelɔ feɔ lɛ; kaakpãtã he ni ejɔɔ ehe yɛ lɛ hiɛ. Ejaakɛ jalɔ baanyɛ agbee shi shii kpawo, shi ebaate shi ekoŋŋ, shi mɛi fɔji lɛ, sane fɔŋ baahã amɛnane atɔ̃tɔ. Kɛ́ ohenyɛlɔ gbee shi lɛ, kaaná miishɛɛ, ni kɛ́ enane tɔ̃tɔ lɛ, kaanya yɛ otsui mli.”​—Abɛi 24:15-17.

Mɛi komɛi kɛɔ akɛ kuku 16 lɛ kɔɔ mɔ ko ni feɔ esha shi etsakeɔ etsui ni esaa ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ ekoŋŋ lɛ he. Osɔfoi enyɔ komɛi ni jɛ England lɛ wie akɛ “kɛjɛ blema tɔ̃ɔ lɛ, osɔfoi pii kɛ ŋmalɛ nɛɛ etsu nii” yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ. Amɛkɛfata he akɛ, kɛ́ wɔnu ŋmalɛ nɛɛ shishi yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, nɔ ni etsɔɔ ji akɛ, “gbɔmɔ kpakpa baanyɛ afee . . . eshai ni yɔɔ hiɛdɔɔ, shi ebaaya nɔ esumɔ Nyɔŋmɔ, ni Nyɔŋmɔ hu baaya nɔ asumɔ lɛ, ejaakɛ be fɛɛ be ni ebaafee esha lɛ, etsakeɔ etsui.” Shi kɛ́ atsɔɔ ŋmalɛ nɛɛ shishi yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, adro mɛi ni sumɔɔɔ ni amɛkpaa esha feemɔ lɛ, ejaakɛ amɛbaanu he akɛ kɛ́ amɛfee esha shii abɔ po lɛ, Nyɔŋmɔ kɛbaake amɛ be fɛɛ be.

Shi jeee nakai kwraa kuku 16 lɛ tsɔɔ.

Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shi akɛ “agbee shi” kɛ “gbee shi” yɛ kuku 16 kɛ 17 lɛ mli lɛ hiɛ shishinumɔi srɔtoi. Ebaanyɛ ekɔ shigbeemɔ diɛŋtsɛ he, tamɔ bɔ ni kooloo ko gbeɔ shi, mɔ ko jɛɔ tsũ ko yiteŋ egbeɔ shi, loo tɛ ko jɛɔ nɔ ko mli egbeɔ shi lɛ nɛkɛ. (5 Mo. 22:4, 8; Amos 9:9) Shi bei komɛi hu lɛ, jeee shigbeemɔ diɛŋtsɛ he ekɔɔ. Wɔnaa enɛ he nɔkwɛmɔnɔ yɛ Lala 37:23, 24 lɛ. Jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Kɛ́ Yehowa ná gbɛ ni gbɔmɔ nyiɛ nɔ lɛ he miishɛɛ lɛ, ekudɔɔ enajifaamɔi. Ebaanyɛ egbee shi moŋ, shi awóŋ lɛ atswaŋ shi, ejaakɛ Yehowa hiɛ enine mli.”​—Abɛi 11:5; 13:17.

Nilelɔ Kpanaa Edward H. Plumptre wie akɛ: “Kɛ́ Hebribii miiwie eshafeemɔ he lɛ, amɛkɛ wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ [“gbee shi”] lɛ tsuuu nii kɔkɔɔkɔ.” Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ nilelɔ kroko tsɔɔ kuku 16 lɛ mli akɛ: “Kɛ́ ofee Nyɔŋmɔ webii lɛ efɔŋ lɛ, oogba ohe naa ni oofite obe hu, ejaakɛ nɔ ko nyɛɛɛ amɛ, shi mɛi fɔji lɛ nɔ fɛɛ nɔ nyɛɔ amɛ.”

No hewɔ lɛ, Abɛi 24:16 lɛ kɔɔɔ mɔ ko ni feɔ esha shii abɔ lɛ he. Moŋ lɛ, ekɔɔ mɔ ko ni kɛ naagbai srɔtoi loo shihilɛi ni mli wawai srɔtoi kpeɔ lɛ he. Yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli lɛ, hela baanyɛ amɔ jalɔ, amralofoi lɛ baanyɛ awa lɛ yi, aloo ebaanyɛ ekɛ naagbai krokomɛi akpe. Shi yɛ fɛɛ mli lɛ, ebaanyɛ ekɛ ehiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ akɛ ebaaye ebua lɛ ni enyɛ edamɔ naa ni efi shi kɛyashi naagbee. Nibii yaa lɛ jogbaŋŋ kɛhãa Nyɔŋmɔ webii lɛ, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ oye enɛ he odase shii abɔ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa yeɔ ebuaa mɛi fɛɛ ni gbeɔ shi lɛ ni eholeɔ mɛi fɛɛ ni bumɔ shi lɛ anɔ.” (Lala 41:1-3; 145:14-19) Wɔheɔ enɛ wɔyeɔ kɛ wɔtsui muu fɛɛ.

‘Jalɔi’ le akɛ mɛi ni ejaaa lɛ kɛ naagbai baakpe, shi jeee no amɛkɛhãa amɛhe tsui. Moŋ lɛ, le ni amɛle akɛ, ‘nibii baahi ahã mɛi ni sheɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ gbeyei ejaakɛ amɛsheɔ lɛ gbeyei’ lɛ ni hãa amɛnáa miishɛɛ.​—Jaj. 8:11-13; Hiob 31:3-6; Lala 27:5, 6.