Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Enọ Ahwo nọ A s’Ebe

Enọ Ahwo nọ A s’Ebe

Itẹ 24:16 o ta nọ: “Ohwo okiẹrẹe ọ sai kie isiahrẹ, ọ vẹ wariẹ kpama.” Kọ onana o be ta kpahe ohwo nọ ọ rẹ raha uzi unuẹse buobu, rekinọ Ọghẹnẹ ọ rẹ rọvrẹ?

Uzẹme riẹ họ, ẹme nọ oria ikere nana o be ta na oye he. Ukpoye o be ta kpahe ohwo nọ o re kie ruọ ebẹbẹ hayo nọ eware okpẹtu e rẹ via kẹ unuẹse buobu rekọ ọ vẹ wariẹ kpama, koyehọ o ve fi ebẹbẹ yena kparobọ.

Joma rri eme efa nọ e wariẹ ẹme yena họ. Itẹ 24:15-17 o ta nọ: “Whọ rọ eva egaga dhere hẹrẹ ohwo okiẹrẹe evaọ akotọ uwou riẹ hẹ; whọ raha oria eriosehọ riẹ no ho. Keme ohwo okiẹrẹe ọ sai kie isiahrẹ, ọ vẹ wariẹ kpama, rekọ okpẹtu o ti gele orumuomu na kie. Nọ ọwegrẹ ra o te kie, who du ghọghọ họ, nọ o te zoruẹ, whọ ghọghọ evaọ udu ra ha.”

Ahwo jọ a ta nọ owọ avọ ikpegbezeza na o be ta kpahe ohwo nọ o re kie ruọ uzioraha o ve kurẹriẹ, kẹsena Ọghẹnẹ ọ vẹ rọvrẹ riẹ. Ilorida ichọche ivẹ jọ evaọ obọ Britain a kere nọ, “ere etausiuwoma buobu evaọ oke nọ u kpemu gbe evaọ oke mai na a be fa otọ ẹme na.” Ilorida na a tẹ jẹ ta nọ a te rri ẹme na ere u re je dhesẹ nọ “emamọ ohwo ọ sai kie ruọ . . . uzioraha ulogbo, rekọ Ọghẹnẹ ọ rẹ rọvrẹ riẹ ghele keme ọ be hai kurẹriẹ ẹsikpobi nọ ọ tẹ raha uzi.” Otofa utioye o rẹ were ohwo nọ ọ gwọlọ nwane daoma vievie he. Ohwo otiọye na ọ rẹ sai roro nọ ọ tẹ make raha uzi unuẹse buobu, Ọghẹnẹ ọ rẹ rọvrẹ riẹ.

Orọnikọ ẹme nọ oria ikere yena o be ta oye vievie he.

Ẹme Hibru nọ a fa “kie” evaọ owọ avọ ikpegbezeza gbe ikpegbihrẹ na o rẹ sai wo otofa sa-sa. O rẹ sai dhesẹ ukie dẹẹ, wọhọ, nọ eruẹ o te kie evaọ edhere, nọ ohwo o te kie no ehru uwou fihotọ hayo nọ ubiutho u te kie fihọ otọ. (Izie. 22:4, 8; Emọs 9:9) Ẹme na ọ sai je dikihẹ kẹ oware ofa, wọhọ epanọ o rrọ oria ikere nọ o ta nọ: “Jihova ọ rẹ kpọ ithihi awọ ohwo nọ edhere ohwo na ọ tẹ were iẹe. Dede nọ ọ rẹ sai kie, a ti gbolo iei fihọ otọ họ, keme Jihova o re kru rie obọ.”​—Ol. 37:23, 24; Itẹ 11:5; 13:17; 17:20.

Rekọ muẹrohọ ẹme nọ Profẹsọ Edward H. Plumptre ọ ta inọ: “Ẹme Hibru nọ a fa [“kie”] na, a jọ oria ovo rehọ iẹe ta ẹme kpahe ekieruọ uzioraha ha.” Fikiere, omọfa nọ ọ rẹ kiẹ kpahe eme Ebaibol kokodo ọ ta nọ owọ avọ ikpegbezeza na u dhesẹ nọ: “Who te bi kpokpo ahwo Ọghẹnẹ, oke ra gheghe whọ be raha kufiẹ, a re kie no abọ Ọghẹnẹ hẹ, wọhọ ahwo omuomu!”

Fikiere, orọnikọ Itẹ 24:16 o be ta kpahe uzioraha nọ ohwo o re kie ro ho. Rekọ ebẹbẹ akpọ nọ i re te ohwo no oke te oke. Fiki akpọ oyoma nọ ma rrọ, ohwo okiẹrẹe ọ rẹ sae mọ hayo wo ebẹbẹ efa. Egọmeti ọ rẹ sai gboja kẹe dede fikinọ ọ be gọ Ọghẹnẹ. Rekọ ọ rẹ rẹroso Ọghẹnẹ inọ o ti fiobọhọ kẹe jẹ kẹe ẹgba nọ o re ro thihakọ. Whọ rẹ sae nọ omara nọ, ‘Kọ mẹ gbẹ re rọ ẹro ruẹ no, inọ Ọghẹnẹ o re fiobọhọ kẹ idibo riẹ?’ Avro ọ riẹ hẹ, “Jihova o re fiobọhọ kẹ enọ i bi kie kpobi jẹ kpare enọ i gbuzou hotọ.”​—Ol. 41:1-3; 145:14-19.

Eva e rẹ were “ohwo okiẹrẹe” he nọ uye u te bi te amọfa. Oware nọ u re ru eva were iẹe họ, nọ ọ tẹ kareghẹhọ nọ “eware i ti woma kẹ enọ e be dhozọ Ọghẹnẹ uzẹme na, fikinọ a be dhozọ riẹ.”​—Ọtausi. 8:11-13; Job 31:3-6; Ol. 27:5, 6.