Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Mrɛlɛbulɛ 24:16 ka kɛ: “Tenlenenli bahola adɔ aze fane nsuu, na ɔbadwazo bieko.” Asoo ɛhye fale awie mɔɔ yɛ ɛtane fane dɔɔnwo na Nyamenle fa kyɛ ye la anwo?

Nɔhalɛ nu, tɛ mɔɔ ngyɛnu ɛhye kile la ɛne. Emomu, ngyɛnu ɛhye fale awie mɔɔ ɔyia ngyegyelɛ dɔɔnwo na ɔgyinla nu la anwo.

Yɛnlea edwɛkɛ mɔɔ ɔboka nwo la: “Mmafa adwenle ɛtane ɛkɔbu ɛsia ɛleka mɔɔ bikye tenlenenli sua nu la; mmasɛkye ɛleka mɔɔ ɔdie ɔ menle la. Ɔluakɛ tenlenenli bahola adɔ aze fane nsuu, na ɔbadwazo bieko, noko munzule bamaa amumuyɛnli akpo aze. Saa wɔ kpɔvolɛ tɔ aze a, mmamaa ɛ nye die, yɛɛ saa ɔkpula a, mmamaa wɔ ahonle di fɛlɛko.”​—Mrɛ. 24:15-17.

Bie mɔ suzu kɛ ngyɛnu 16 ne fale awie mɔɔ ɔyɛ ɛtane fane dɔɔnwo noko ɔnu ɔ nwo na ɔ nee Nyamenle nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ bieko la anwo. Britain ɛsɔfoma nwiɔ hɛlɛle kɛ, “kɛ menli mɔɔ kilehile Nyamenle edwɛkɛ ne wɔ asɔne nu wɔ tete ne nee ɛnɛ la kile nuhua la ɛne.” Eza ɛsɔfoma ne hanle kɛ ngilenu ɛhye bahola ahile kɛ “sonlakpalɛ bahola ayɛ . . . ɛtane mgbole dɔɔnwo, noko kɛ mɔɔ ɔkulo Nyamenle la ati, saa ɔnu ɔ nwo a Nyamenle balie ye ado nu.” Awie mɔɔ ɛtane ala a ɔkulo kɛ ɔyɛ la anye balie ngilenu ɛhye anwo. Bie a ɔbanyia adwenle kɛ saa ɔyɛ ɛtane fane dɔɔnwo bɔbɔ a, dahuu Nyamenle bava ahyɛ ye.

Noko tɛ zɔhane a ngyɛnu 16 ne kile a.

Bɛkola bɛfa Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo “adɔ aze” nee “tɔ aze” wɔ ngyehyɛnu 16 nee 17 ne anu la bɛdi gyima wɔ ndenle ngakyile dɔɔnwo azo. Ɔkola ɔkile debie mɔɔ amgba ɛdɔ aze le kɛ ɛnlankɛ mɔɔ ɛdɔ aze wɔ adenle nu, awie mɔɔ ɛvi sua ti zo ɛdɔ aze anzɛɛ bolɛ mɔɔ ɛdɔ azɛlɛ nwo. (Dit. 22:4, 8; Emɔso 9:9) Eza bɛkola bɛfa edwɛkɛkpɔkɛ ne bɛdi gyima wɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo kɛ mɔɔ ɔde ye wɔ edwɛkɛ ɛhye anu la: “Gyihova a maa sonla tudu ɔ gyakɛ boɛ a, wɔ mekɛ mɔɔ Ɔ nye kɛlie ye adenle nwo la. Saa ɔtɔ aze bɔbɔ a, ɔnrɛha azɛlɛ ne anwo, ɔluakɛ Gyihova sɔ ɔ sa.”​—Edw. 37:23, 24; Mrɛ. 11:5; 13:17; 17:20.

Noko akee, yɛ edwɛkɛ bie mɔɔ Nwomanli Edward H. Plumptre hanle la nzonlɛ: “Bɛtɛfale Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo [“tɔ aze”] la bɛtɛkanle awie mɔɔ yɛ ɛtane la anwo edwɛkɛ ɛlɛ.” Ɔti abɔlɔba bie hilele ngyɛnu 16 ne abo sikalɛ kɛ: “Saa ɛkile Nyamenle menli ne nyane a, nvasoɛ biala ɛnle zo yɛɛ ɛlɛgyegye ɛ nwo ɔluakɛ ɔbawie bɛ boɛ​—noko ɔnle zɔ wɔ amumuyɛma afoa nu!”

Ɛhye kile kɛ Mrɛlɛbulɛ 24:16 ɛnvale awie mɔɔ yɛ ɛtane fane dɔɔnwo la anwo. Emomu, ɔfale awie mɔɔ yia ngyegyelɛ fane dɔɔnwo la anwo. Wɔ ɛtane ewiade ɛhye anu, tenlenenli bahola ayia kpɔkɛdelɛ nwo ngyegyelɛ anzɛɛ ngyegyelɛ gyɛne. Bie a ye diedi ne ati arane ne bɔbɔ bakpɔ ye ɛsesebɛ. Noko ɔbahola yeanyia anwodozo kɛ Nyamenle gyi ɔ nzi na ɔbaboa ye yeamaa yeali konim. Wɔmɔ nea kɛzi ninyɛne ta kɔ boɛ maa Nyamenle azonvolɛ la. Duzu ati ɔ? Yɛlɛ anwodozo kɛ “Gyihova sɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛgua aze la kɔsɔɔti, na ɔmaa bɛdabɛ mɔɔ bɛgua aze la kɔsɔɔti zo.”​—Edw. 41:1-3; 145:14-19.

Saa awie mɔ ɛlɛyia ngyegyelɛ a, “tenlenenli” anye ɛnlie. Noko kɛ mɔɔ ɔze ye kɛ “ɔbawie menli mɔɔ sulo nɔhalɛ Nyamenle ne la boɛ, ɔluakɛ bɛsulo ye” la ati, ɛhye kyekye ɔ rɛle.​—Nol. 8:11-13; Dwobu 31:3-6; Edw. 27:5, 6.