Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 52

Nɔ Ni Obaanyɛ Ofee Kɛ́ Onijiaŋ Je Wui

Nɔ Ni Obaanyɛ Ofee Kɛ́ Onijiaŋ Je Wui

“Shɛ ojatsu lɛ ofɔ̃ Yehowa nɔ, ni ebaaye ebua bo.”—LALA 55:22.

LALA 33 Shɛ Ojatsu Lɛ Ofɔ̃ Yehowa Nɔ

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Kɛ́ wɔnijiaŋ je wui lɛ, mɛni baanyɛ aba?

DAA gbi lɛ, wɔkɛ naagbai kpeɔ, ni wɔfeɔ nɔ ni wɔbaanyɛ kɛdamɔɔ naa. Shi ani okpa shi ona akɛ, kɛ́ wɔnijiaŋ je wui lɛ, ewaa kɛhãa wɔ akɛ wɔbaadamɔ wɔnaagbai lɛ anaa? Kɛ́ wɔnijiaŋ je wui lɛ, wɔmiishɛɛ fɛɛ fiteɔ, wɔnuɔ he akɛ wɔbɛ nɔ ko mli, ni wɔnáaa ekãa ni wɔkɛdamɔ wɔnaagbai lɛ anaa. Abɛi 24:10 lɛ kɛ eshishigbɛ niŋmaa lɛ kɛɔ akɛ: “Kɛ́ onijiaŋ je wui yɛ jaramɔ beiaŋ lɛ, ohewalɛ baaba shi.” Nɔ ni awie yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ ji anɔkwale waa. Kɛ́ wɔnijiaŋ je wui lɛ, ebaanyɛ egbɔjɔ wɔ, ni ehã ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaadamɔ wɔnaagbai lɛ anaa.

2. Mɛni ji nibii komɛi ni baanyɛ ahã wɔnijiaŋ aje wui? Ni mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

2 Nibii pii baanyɛ aje wɔnijiaŋ wui. Ekomɛi jɛ wɔ, ni ekomɛi hu jɛɛɛ wɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, emuu ni wɔyeee, gbɔjɔmɔ ko ni wɔyɔɔ, kɛ hela baanyɛ ahã wɔnijiaŋ aje wui. Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔmiishwe ni wɔná sɔɔmɔ hegbɛ ko shi wɔnine shɛɛɛ nɔ, loo mɛi booo sane lɛ toi yɛ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ, wɔnijiaŋ baanyɛ aje wui. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nibii komɛi ni baanyɛ aye abua wɔ kɛ́ wɔnijiaŋ je wui.

KƐ́ WƆTƆ̃ LOO WƆFEE ESHA

3. Kɛ́ wɔnu he akɛ wɔtɔmɔi lɛ ahewɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔsa Yehowa hiɛ kɔkɔɔkɔ lɛ, mɛni baanyɛ aye abua wɔ?

3 Ewaaa akɛ gbɔjɔmɔi ni wɔyɔɔ kɛ emuu ni wɔyeee lɛ baahã wɔnu he akɛ wɔbɛ nɔ ko mli. Tɔmɔi ni wɔtɔ̃ɔ lɛ baanyɛ ahã wɔnu he akɛ, Yehowa hãŋ wɔya jeŋ hee lɛ mli kɔkɔɔkɔ. Shi susumɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ yɛ oshãra waa, ni no hewɔ lɛ, esa akɛ wɔmia wɔhiɛ wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ wɔtɔmɔi lɛ ahe. Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, yɛ gbɔmɛi fɛɛ ni ehi shikpɔŋ lɛ nɔ pɛŋ lɛ ateŋ lɛ, Yesu Kristo pɛ efeee esha. (Rom. 3:23) Shi enɛ etsɔɔɔ akɛ mɔ ni hã aŋma Biblia lɛ taoɔ tɔmɔi yɛ wɔhe, loo eekpa gbɛ akɛ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ pɛpɛɛpɛ tamɔ mɛi ni eye emuu. Wɔ-Tsɛ Yehowa toɔ etsui shi waa. Esumɔɔ wɔ ni eesumɔ ni eye ebua wɔ, ejaakɛ ele akɛ wɔnáaa lɛ mlɛo akɛ wɔbaafee nɔ ni ja, ni yɛ wɔhiɛ ni wɔmiaa waa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, bei komɛi lɛ, wɔnuɔ he akɛ wɔbɔɔɔ mɔdɛŋ kwraa.​—Rom. 7:18, 19.

Yehowa le nibii kpakpai ni wɔfee be ko ni eho lɛ, ni ele nibii kpakpai ni wɔfeɔ bianɛ lɛ hu (Kwɛmɔ kuku 5) *

4-5. Mɛɛ gbɛ nɔ 1 Yohane 3:19, 20 lɛ hãa wɔnaa nɔ hewɔ ni nyɛmimɛi yei enyɔ komɛi kpaaa Yehowa sɔɔmɔ yɛ bɔ ni amɛnu he amɛhã lɛ fɛɛ sɛɛ?

4 Naa nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Deborah * lɛ niiashikpamɔ. Egbekɛbiiashi lɛ, bɔ ni eweku lɛ kɛ ye ehã lɛ hã enu he akɛ mɔ ko mɔ ko sumɔɔɔ esane ni ehe bɛ sɛɛnamɔ. Anɔkwa, ekpakpa ko dani amɛjieɔ eyi po. Enɛ hewɔ lɛ, be ni eda lɛ, enu he akɛ nɔ ko nɔ ko bɛ ni enyɛɔ efeɔ lɛ jogbaŋŋ, ni kɛ́ etɔ̃ bibioo po lɛ, enuɔ he tamɔ nɔ ni enɔ gbɔmɔ fɔŋ ko bɛ. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Maria lɛ kɛ shihilɛ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ kpe. Ewekumɛi lɛ hã enu he akɛ yakagbɔmɔ ji lɛ, ni ekɛ nakai da. No hewɔ lɛ, be ni eba anɔkwale lɛ mli po lɛ, enu he akɛ esaaa mɔ ni atsɛɔ lɛ Yehowa Odasefonyo.

5 Shi nyɛmimɛi yei enyɔ nɛɛ tee nɔ amɛsɔmɔ Yehowa. Mɛni ye ebua amɛ? Klɛŋklɛŋ lɛ, ‘amɛshɛ amɛjatsu lɛ amɛfɔ̃ Yehowa nɔ,’ no ji, amɛsɔle amɛhã lɛ ni amɛgba lɛ amɛtsuiŋ saji fɛɛ. (Lala 55:22) Agbɛnɛ hu, amɛbayɔse akɛ, Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi ni sumɔɔ wɔ lɛ le nibii fɛɛ ni wɔtsɔmɔ mli, ni ele akɛ enɛɛmɛi baanyɛ ahã wɔnu he akɛ wɔhe bɛ sɛɛnamɔ. Shi amɛbana hu akɛ, Yehowa naa sui kpakpai fɛɛ ni wɔyɔɔ lɛ, kɛ́ wɔ diɛŋtsɛ po wɔnaaa.​—Kanemɔ 1 Yohane 3:19, 20.

6. Kɛ́ mɔ ko fee esha ko, ni etswa efai shi akɛ efeŋ nakai dɔŋŋ, shi yɛ mɔdɛŋ ni ebɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eyafee ekoŋŋ lɛ, ekolɛ te ebaanu he ehã tɛŋŋ?

6 Mɛi komɛi yɛ ni amɛfee esha ko aahu eka amɛhe, shi amrɔ nɛɛ amɛmiimia amɛhiɛ waa ni amɛkpa. No hewɔ lɛ, kɛ́ amɛyafee nakai esha lɛ ekoŋŋ lɛ, egbaa amɛnaa waa diɛŋtsɛ, ni ehãa amɛnijiaŋ jeɔ wui. Kɛ́ wɔfee esha lɛ, wɔhenilee buɔ wɔ fɔ, ni enɛ hi. (2 Kor. 7:10) Shi nɔ ni ehiii ji, ni wɔbaanu he akɛ esha lɛ ni wɔfee lɛ hewɔ lɛ, wɔhe bɛ sɛɛnamɔ ni Yehowa kɛkeŋ wɔ kɔkɔɔkɔ. Jeee nakai Biblia lɛ kɛɔ, ni kɛ́ wɔjieee susumɔ ni tamɔ nakai kɛjeee wɔjwɛŋmɔ mli lɛ, ebaanyɛ ehã wɔkpa Yehowa sɔɔmɔ po. Tamɔ bɔ ni Abɛi 24:10 lɛ kɛɔ lɛ, ‘kɛ́ wɔnijiaŋ je wui lɛ, wɔhewalɛ baaba shi.’ No hewɔ lɛ, kɛ́ nɔ ko nakai ba yɛ ogbɛfaŋ lɛ, yaa Yehowa hiɛ yɛ sɔlemɔ mli, ni okpa lɛ fai ni ena bo mɔbɔ, koni onyɛ ‘osaa okɛ lɛ teŋ.’ (Yes. 1:18) Kɛ́ ena akɛ nɔ ni ofee lɛ egba onaa waa, ni oomia ohiɛ waa koni okafee nakai dɔŋŋ lɛ, ekɛbaake bo. Agbɛnɛ hu, yaana asafoŋ onukpai lɛ. Amɛbaato amɛtsui shi amɛye amɛbua bo koni okɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli awa ekoŋŋ.​—Yak. 5:14, 15.

7. Kɛ́ wɔmiimia wɔhiɛ waa ni wɔkpa esha ko feemɔ, shi wɔnáaa lɛ mlɛo lɛ, mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui?

7 Kɛ́ otsui ekumɔ yɛ esha ko ni osusuɔ akɛ ofeŋ dɔŋŋ shi oyafee ekoŋŋ lɛ hewɔ lɛ, nɔ ni asafoŋ onukpa ko ni yɔɔ France ni atsɛɔ lɛ Jean-Luc lɛ wie lɛ baanyɛ ashɛje omii. Ewie akɛ: “Kɛ́ Yehowa bu mɔ ko jalɔ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ mɔ lɛ tɔ̃ɔɔ. Nɔ moŋ ni etsɔɔ ji akɛ, kɛ́ mɔ lɛ tɔ̃ lɛ, edɔɔ lɛ waa, ni ebɔɔ mɔdɛŋ waa akɛ efeŋ nakai dɔŋŋ.” (Rom. 7:21-25) No hewɔ lɛ, kɛ́ oomia ohiɛ waa ni okpa esha ko feemɔ shi onáaa lɛ mlɛo lɛ, kaahã onijiaŋ je wui. Kaimɔ akɛ, wɔ fɛɛ wɔtɔ̃ɔ, ni eji jeee kpɔmɔnɔ lɛ kulɛ, Yehowa ebuŋ wɔteŋ mɔ ko mɔ ko jalɔ.​—Efe. 1:7; 1 Yoh. 4:10.

8. Kɛ́ wɔnijiaŋ je wui lɛ, namɛi baanyɛ aye abua wɔ?

8 Wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ baawo wɔ hewalɛ! Kɛ́ nɔ ko miigba wɔnaa ni wɔmiitao mɔ ko wɔkɛgba he sane lɛ, amɛfee klalo akɛ amɛbaabo wɔ toi ni amɛshɛje wɔmii ni amɛwaje wɔ. (Abɛi 12:25; 1 Tes. 5:14) Nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Nigeria, ni atsɛɔ lɛ Joy, ni nijiaŋ je wui waa lɛ wie akɛ: “Eji jeee nyɛmimɛi lɛ ye amɛbua mi kulɛ, mileee bɔ ni mishihilɛ baafee. Amɛhã mina lɛɛlɛŋ akɛ, Yehowa boɔ misɔlemɔi toi. Bɔ ni amɛye amɛbua mi lɛ ehã mina nɔ ni mi hu manyɛ mafee kɛye mabua mɛi ni nijiaŋ eje wui lɛ.” Shi nɔ kome ni esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli ji, jeee be fɛɛ be wɔnyɛmimɛi lɛ baanyɛ ana akɛ hewalɛwoo he miihia wɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔnijiaŋ je wui lɛ, wɔbaanyɛ wɔya nyɛmi ko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ ŋɔɔ ni wɔbi edɛŋ yelikɛbuamɔ, moŋ fe ni wɔbaamɛ ni mɛi abawo wɔ hewalɛ.

KƐ́ WƆBƐ HEWALƐ

9. Mɛɛ gbɛ nɔ Lala 41:3 kɛ 94:19 lɛ woɔ wɔ hewalɛ?

9 Kpa Yehowa fai ni eye ebua bo. Kɛ́ wɔbɛ hewalɛ lɛ, ekolɛ nibii ni jeɔ mɔ nijiaŋ wui sɔŋŋ ahe wɔbaasusu, titri lɛ, kɛ́ hela ni emɔ wɔ lɛ jeee nɔ ko ni baaya ŋmɛnɛ kɛ wɔ́ nɔŋŋ. Yehowa tsɔŋ naakpɛɛ gbɛ ko nɔ etsaŋ wɔhela lɛ ehãŋ wɔ. Shi wɔle akɛ, ebaashɛje wɔmii ni ewaje wɔ koni wɔnyɛ wɔfi shi. (Kanemɔ Lala 41:3; 94:19.) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ ebaata wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ atsuiŋ koni amɛbaye amɛbua wɔ kɛ shĩa nifeemɔ, loo amɛyaye jara amɛhã wɔ. Aloo ebaata amɛtsuiŋ koni amɛkɛ wɔ asɔle. Agbɛnɛ hu, ebaanyɛ ehã wɔkai saji ni shɛjeɔ mɔ mii ni yɔɔ e-Wiemɔ lɛ mli lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ebaanyɛ ehã wɔkai hiɛnɔkamɔ ni nɔ bɛ ni wɔyɔɔ akɛ, wɔsɛɛ yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, wɔbaaye emuu, ni hela kɛ piŋmɔ fɛɛ sɛɛ baafo lɛ.​—Rom. 15:4.

10. Be ni nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Isang lɛ yaná oshãra lɛ, mɛni ye ebua lɛ ni enijiaŋ ejeee wui?

10 Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Nigeria, ni atsɛɔ lɛ Isang lɛ, yaná oshãra wulu ko. Be ni akɛ lɛ tee helatsamɔhe lɛ, datrɛfonyo lɛ kɛɛ lɛ akɛ ehiŋ lɛ nyiɛmɔ dɔŋŋ. Isang wie akɛ: “Mitsui kumɔ, ni miwerɛ ho mihe.” Shi ani ehã nɔ ni enina lɛ lɛ je enijiaŋ wui ni ekpa Yehowa sɔɔmɔ? Dabi! Mɛni ye ebua lɛ? Ewie akɛ: “Mi kɛ miŋa sɔle daa ni wɔkase Biblia lɛ. Agbɛnɛ hu, wɔtswa wɔfai shi akɛ, wɔbaasusu nibii kpakpai ni wɔyɔɔ lɛ ahe, tamɔ hiɛnɔkamɔ ni wɔyɔɔ akɛ wɔsɛɛ lɛ wɔbaahi Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli lɛ nɛkɛ.”

Mɛi ni bɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ lɛ baanyɛ atsɔ gbɛi krokomɛi anɔ amɛshiɛ, ni amɛná miishɛɛ (Kwɛmɔ kuku 11-13)

11. Be ni hela ko ni naa wa mɔ Cindy lɛ, mɛni efee ni hã ená miishɛɛ?

11 Be ko be ni nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Mexico ni atsɛɔ lɛ Cindy lɛ tee helatsamɔhe lɛ, datrɛfonyo lɛ kɛɛ lɛ akɛ eeye hela ko ni baanyɛ agbe lɛ. Mɛni ye ebua lɛ koni ekahao fe nine loo enijiaŋ je wui? Be ni eyɔɔ helatsamɔhe lɛ, etswa efai shi akɛ ebaashiɛ ehã mɔ ko daa gbi. Ewie akɛ: “Enɛ ye ebua mi ni masusu nɔ ni manyɛ mafee kɛye mabua mɛi krokomɛi lɛ he, moŋ fe opireshɛŋ lɛ, bɔ ni mipiŋɔ lɛ, loo bɔ ni hela lɛ ehã mifee basaa lɛ he. Bɔ ni mifee mishiɛ mihã mɛi nɛ: Kɛ́ mikɛ datrɛfoi lɛ loo nɛɛsifoi lɛ miigba sane lɛ, mibiɔ amɛ bɔ ni amɛweku lɛ yɔɔ. Kɛkɛ lɛ, mibi amɛ nɔ hewɔ ni amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaatsu nitsumɔ ni wa tamɔ nɛkɛ. Enɛ yeɔ ebuaa mi ni minaa saji ni kɛ́ mikɛ amɛ gba he sane lɛ, amɛbaanya he. Amɛteŋ mɛi pii kɛɛ mi akɛ, efɔɔɔ kaa akɛ mɛi ni amɛkwɛɔ amɛ lɛ baabi amɛ akɛ, te amɛyɔɔ tɛŋŋ? Amɛteŋ mɛi pii da mi shi akɛ misusuɔ amɛhe, ni amɛteŋ mɛi komɛi tsɔɔ mi he ni amɛyɔɔ, loo amɛhã mi amɛtɛlifoŋ nɔmba. No hewɔ lɛ, yɛ shihilɛ ni mli wa nɛɛ mli po lɛ, Yehowa shɛje mimii, ni ehã miná miishɛɛ waa, ni mi diɛŋtsɛ po minaa kpɛ mihe!”​—Abɛi 15:15.

12-13. Mɛɛ gbɛi anɔ wɔnyɛmimɛi komɛi ni bɛ hewalɛ loo amɛgbɔlɔ lɛ etsɔ nɔ amɛshiɛ? Ni mɛɛ yibii kpakpai enɛ ewo?

12 Bei komɛi lɛ, mɛi ni bɛ hewalɛ loo mɛi ni ekumɔ lɛ anijiaŋ jeɔ wui, ejaakɛ amɛnyɛɛɛ amɛtsu pii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli tamɔ bɔ ni amɛshweɔ. Ni kɛ̃lɛ, amɛteŋ mɛi pii enyɛ amɛye mɛi odase. Susumɔ nyɛmi yoo ko ni hi United States ni atsɛɔ lɛ Laurel lɛ niiashikpamɔ lɛ he okwɛ. Hela ni mɔ lɛ lɛ hewɔ lɛ, ja ahã ekã mashiŋ ko mli dani enyɛɔ emuɔ. No hewɔ lɛ, ekã shi nakai yɛ mashiŋ lɛ mli afii 37 sɔŋŋ! Lɛ nɔŋŋ lɛ, nɔ ko shwie lɛ, ená kansa, ni afee lɛ opireshɛŋ wuji srɔtoi. Shi ani nibii nɛɛ je enijiaŋ wui ni ekpa shiɛmɔ? Dabi. Eye nɛɛsifoi kɛ mɛi ni bakwɛɔ lɛ yɛ shĩa lɛ odase, ni naagbee lɛ, enyɛ eye ebua kɛ́ hooo kwraa lɛ, mɛi 17 ni amɛbale Yehowa! *

13 Kɛ́ hela ko hewɔ lɛ oka tsũ mli loo akɛ bo etee he ni akwɛɔ hiimeji kɛ yeimeji yɛ lɛ, ŋaa ni asafoŋ onukpa ko ni yɔɔ France ni atsɛɔ lɛ Richard lɛ wo lɛ baanyɛ aye abua bo. Ewie akɛ: “Mɛi ni tamɔ nakai lɛ baanyɛ amɛkɛ wɔwoji lɛ fioo ashwie he ko ni mɛi baana yɛ. Kɛ́ mɛi na lɛ amɛbaabi he sane, ni no baahã amɛná hegbɛ amɛkɛ amɛ agba sane. Enɛ baanyɛ awo wɔnyɛmimɛi nɛɛ ni nyɛɛɛ aya mɛi ashĩai amli amɛyashiɛ dɔŋŋ lɛ hewalɛ.” Gbɛi krokomɛi ni mɛi ni eka tsũ mli lɛ baanyɛ amɛtsɔ nɔ amɛshiɛ ji, kɛtsɔ woloŋmaa kɛ tɛlifoŋtswaa nɔ.

KƐ́ OOSHWE NI ONÁ SƆƆMƆ HEGBƐ KO SHI ONINE SHƐƐƐ NƆ

14. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa Maŋtsɛ David fee?

14 Ekolɛ gbɔlɛ, hela, loo nɔ kroko hewɔ lɛ, wɔnine nyɛŋ ashɛ sɔɔmɔ hegbɛ ko ni wɔmiishwe ni wɔnine ashɛ nɔ lɛ nɔ. Kɛ́ nakai eji yɛ ogbɛfaŋ lɛ, Maŋtsɛ David nɔkwɛmɔnɔ lɛ baanyɛ aye abua bo. David shwe waa ni ema sɔlemɔ shĩa ehã Yehowa, shi Yehowa kɛɛ lɛ akɛ jeee lɛ ebaama. Be ni eba lɛ nakai lɛ, mɛni Maŋtsɛ David fee? Efi mɔ ni Yehowa ehala kɛhã nitsumɔ lɛ sɛɛ, ni etsu onia kɛwa nitsumɔ lɛ. Nɔ ni efee lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛhã wɔ!​—2 Sam. 7:12, 13; 1 Kro. 29:1, 3-5.

15. Be ni Hugues nijiaŋ je wui lɛ, mɛni ye ebua lɛ?

15 No mli lɛ, nyɛmi nuu ko ni yɔɔ France ni atsɛɔ lɛ Hugues lɛ miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa. Shi hela ko bamɔ lɛ, ni no hewɔ lɛ, enyɛɛɛ esɔmɔ dɔŋŋ. Anɔkwa, nibii bibii ni afeɔ yɛ shĩa lɛ po afeemɔ bawa kɛhã lɛ. Ewie akɛ: “Shishijee lɛ, minu he akɛ mihe bɛ sɛɛnamɔ, ni minijiaŋ je wui waa. Shi sɛɛ mli lɛ, mibana akɛ, ehe miihia ni makpa mitsui yeli yɛ nibii ni ehiii mi tsumɔ dɔŋŋ lɛ ahewɔ. Enɛ ni mibayɔse lɛ ye ebua mi ni miná nibii ni minyɛɔ mitsuɔ lolo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ ahe miishɛɛ. Mitswa mifai shi akɛ, mikpaŋ Yehowa sɔɔmɔ kɔkɔɔkɔ. Bɔ ni Gideon kɛ hii ohai etɛ ni fata ehe lɛ tee nɔ amɛtiu amɛhenyɛlɔi lɛ yɛ tɔ ni etɔ amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mi hu mafi shi kɛyawula shi!”​—Koj. 8:4.

16. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ ŋwɛibɔfoi lɛ ahe?

16 Ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛhã wɔ yɛ enɛ gbɛfaŋ. Be ni Maŋtsɛ Ahab yeɔ Israel nɔ lɛ, efeee nibii kpakpai. No hewɔ lɛ, Yehowa bi ŋwɛibɔfoi lɛ ni amɛtsɔɔ nɔ ni abaanyɛ afee kɛlaka lɛ koni ehiɛ akpãtã. Ŋwɛibɔfoi lɛ ateŋ mɛi komɛi tsɔɔ amɛsusumɔ. Shi naagbee lɛ, mɔ kome pɛ nɔ Nyɔŋmɔ kɔ ni ekɛɛ lɛ akɛ ebaaye omanye. (1 Maŋ. 22:19-22) Shi ani ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi ni eshwɛ lɛ anijiaŋ je wui? Ani amɛnu he akɛ amɛfite amɛbe? Dabi kwraa! Bɔfoi lɛ baa amɛhe shi, ni amɛsumɔɔɔ ni amɛfeɔ nɔ ko ni baahã awo amɛhiɛ nyam moŋ fe Yehowa.​—Koj. 13:16-18; Kpo. 19:10.

17. Kɛ́ wɔnijiaŋ je wui akɛni wɔnine shɛko sɔɔmɔ hegbɛ ko ni wɔshweɔ ni wɔná lɛ nɔ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee?

17 Kaahã ohiɛ kpa nɔ akɛ, hegbɛ ko bɛ ni fe hegbɛ ni oná akɛ Yehowa gbɛ́i lɛ kã onɔ, ni ooshiɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ he sane. Kaimɔ akɛ, jeee sɔɔmɔ hegbɛ ni mɔ ko yɔɔ lɛ ni baatsɔɔ kɛji Yehowa baasumɔ lɛ loo esumɔŋ lɛ. Moŋ lɛ, kɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, Yehowa kɛ wɔnyɛmimɛi lɛ fɛɛ baasumɔ wɔ. No hewɔ lɛ, sɔlemɔ okpa Yehowa fai ni eye ebua bo koni oba ohe shi. Susumɔ Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi babaoo ni ba amɛhe shi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe, ni okase amɛ. Jɛɛ otsuiŋ ofee nɔ fɛɛ nɔ ni obaanyɛ kɛsɔmɔ onyɛmimɛi lɛ.​—Lala 138:6; 1 Pet. 5:5.

KƐ́ MƐI BOOO SANE LƐ TOI

18-19. Kɛ́ etamɔ nɔ ni mɛi booo sane lɛ toi ekpakpa yɛ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli po lɛ, mɛni baaye abua wɔ ni wɔmiishɛɛ akatã?

18 Ani bei komɛi lɛ, onijiaŋ jeɔ wui, akɛni mɛi booo sane lɛ toi yɛ oshikpɔŋkuku lɛ mli, loo oyaninaaa mɛi pii yɛ shĩa lɛ hewɔ? Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔmiishɛɛ akatã, shi moŋ efe tsutsu lɛ po? Atsɔɔ nibii komɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee lɛ yɛ akrabatsa ni yitso ji, “ Nibii Ni Baahã Wɔná Miishɛɛ Yɛ Shiɛmɔ Nitsumɔ Lɛ Mli” lɛ mli. Kɛfata he lɛ, ehe miihia ni wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔfee nakai?

19 Hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, nɔ titri hewɔ ni wɔshiɛɔ ji, koni wɔhã mɛi ale Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ, kɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ he sane. Yesu hã wɔle faŋŋ akɛ, mɛi fioo pɛ baana gbɛ ni kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli lɛ. (Mat. 7:13, 14) Yehowa, Yesu, kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ fata wɔhe yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni enɛ ji hegbɛ kpele. (Mat. 28:19, 20; 1 Kor. 3:9; Kpo. 14:6, 7) Yehowa naa mɛi ni miitao asɔmɔ lɛ lɛ, ni egbalaa amɛ kɛbaa eŋɔɔ. (Yoh. 6:44) No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔyashiɛ wɔhã mɔ ko ni ebooo toi lɛ, esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui. Ekolɛ be kroko ni wɔbaaya eŋɔɔ lɛ, ebaabo toi.

20. Mɛɛ gbɛ nɔ Yeremia 20:8, 9 lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔnijiaŋ akaje wui yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

20 Susumɔ gbalɔ Yeremia he okwɛ. Mɛi ni eshiɛ ehã lɛ booo lɛ toi. Amɛjɛ lɛ ni amɛye ehe fɛo “gbi muu fɛɛ.” (Kanemɔ Yeremia 20:8, 9.) Be ko lɛ, enijiaŋ je wui waa, ni kulɛ eetao ekpa shiɛmɔ po. Shi ani ekpa shiɛmɔ? Dabi. Ewie akɛ, “Yehowa wiemɔ lɛ” etsɔ tamɔ la ni miitso yɛ emli, ni enyɛɛɛ naa etsĩ dɔŋŋ. Nakai nɔŋŋ wɔ hu wɔbaanu he kɛ́ wɔhe be wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa ni wɔjwɛŋ nɔ. Ebaahã wɔná miishɛɛ waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni ekolɛ mɛi pii baabo wɔ toi.​—Yer. 15:16.

21. Kɛ́ wɔnijiaŋ je wui lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee?

21 Deborah, ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ, wie akɛ: “Nibii ni Satan kɛtsuɔ nii koni enine ashɛ mɛi anɔ lɛ ateŋ ekome ko ni yeɔ omanye waa ji, nijiaŋwujee.” Shi wɔle akɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ he wa kwraa fe Satan. No hewɔ lɛ, be fɛɛ be ni obaanu he akɛ onijiaŋ eje wui lɛ, kpa Yehowa fai ni eye ebua bo. Ebaawaje bo koni emuu ni oyeee loo gbɔjɔmɔi ni oyɔɔ lɛ akahã ofee shwɛm. Ebaaye ebua bo kɛ́ obɛ hewalɛ. Ni ebaaye ebua bo ni oná jwɛŋmɔ ni ja yɛ sɔɔmɔ hegbɛi kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he. Kɛ́ ogba Yehowa, o-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, bɔ ni onuɔ he ohãa lɛ, ebaanyɛ eye ebua bo ni oya nɔ okɛ miishɛɛ asɔmɔ lɛ, kɛ́ okɛ naagbai ni baanyɛ aje onijiaŋ wui kpe po.

LALA 41 Ofainɛ Bo Misɔlemɔ Toi

^ kk. 5 Wɔ fɛɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui yɛ be kɛ beiaŋ. Nikasemɔ nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔna nibii pɔtɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛ́ wɔnijiaŋ je wui, ni ebaahã wɔna akɛ, Yehowa baanyɛ aye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔsɔmɔ lɛ kɛ miishɛɛ kɛ́ wɔkɛ naagbai ni baanyɛ aje wɔnijiaŋ wui kpe po.

^ kk. 4 Atsake gbɛ́ii lɛ ekomɛi.

^ kk. 12 Nyɛmiyoo Laurel Nisbet wala shihilɛ he sane je kpo yɛ January 22, 1993 Awake! lɛ mli.

^ kk. 69 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Nyɛmi yoo ko nijiaŋ je wui, shi esusu nibii ni etsu yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli be ko ni eho lɛ ahe, ni esɔle. Ele akɛ Yehowa kaiɔ nɔ fɛɛ nɔ ni etsu be ko ni eho lɛ, ni ele nibii kpakpai ni efeɔ bianɛ lɛ hu.