Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 52

Kijan ou pé woupran doubout a-w lè ou dékourajé ?

Kijan ou pé woupran doubout a-w lè ou dékourajé ?

« Sa ki two lou ba-w, lagé-y asi Jéova, é i ké soutyenn-vou. I pé ké jen lésé moun-la ki jis-la tonbé atè » (SÒM 55:22).

KANTIK 33 « Jette ton fardeau sur Jéhovah »

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1. Ka ki té’é pé rivé-nou si nou dékourajé ?

TOULÉJOU, nou ka jwenn pwoblèm é nou ka goumé kon nou pé pou nou pé sa tchenbé. Men nou sèten kè zò ké dakò pou di kè si nou pa dékourajé, nou ka rivé réglé pwoblèm an nou pi fasilman. Fò-nou sonjé kè lè nou dékourajé sa pé rivé a rann-nou tris é nou pé jous rivé a kwè kè nou pa ni pon valè. Mi sa Labib ka di : « Si ou dékourajé lè malè ka rivé, ou pé’é ni onlo fòs » (Pwov. 24:10, nòt). Lè nou dékourajé, 2 bra an nou kasé é nou pa ni fòs pou jéré pwoblèm an nou.

2. Ka ki té’é pé dékourajé-nou é ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?

2 Ni onlo biten ki pé dékourajé-nou. Nou pé santi-nou dékourajé pas nou enpawfè, pas nou ka fè érè oben pas santé-la pa gè bon. É si nou ka préché on koté moun pa’a kouté oben si yo pa ban-nou on privilèj kè nou té’é vlé, tousa pé dékourajé-nou osi. Adan awtik-lasa nou ké vwè sèwten biten nou pé fè pou goumé èvè tousa ki té’é pé dékourajé-nou.

NOU NI DÉFO É NOU KA FÈ ÉRÈ

3. Ka ki pé édé-nou lè nou ka santi kè nou pa vo ayen akòz dè érè nou ka fè ?

3 Défwa, nou ni lenprésyon kè nou pa vo ayen pas nou ni défo é pas nou ka fè érè. Kifè, nou té’é pé mèt an tèt an nou kè kòm nou ka fè érè, Jéova pé’é vé-nou adan paradi a-y. Si sé konsa nou ka rézonné, sa danjéré toubònman. Sé vré kè nou ka fè érè, men kijan pou nou vwè sa ? Labib ka di-nou kè toutmoun asi latè péché sòf Jézikris (Wom. 3:23). Jéova pa’a gadé yenki sé érè-la nou ka fè la, é i sav byen kè nou pé’é jen rivé fè tout biten on mannyè ki pawfè. Okontrè, sé on Papa plen lanmou ki vé édé pitit a-y. I ni onlo pasyans osi. É i sav kè onlo adan nou ka pran onlo gaz pou fè sa ki byen é kè lè nou ka santi kè nou pa vo ayen, sa pa fasil pou nou dè woté sa an tèt an nou. É sé pousa i vé édé-nou (Wom. 7:18, 19).

Jéova konnèt tout bon biten nou ja fè é tout bon biten nou ka fè konnyéla la * (gadé paragraf 5 la).

4-5. Dapré 1 Jan 3:19, 20, ka ki édé 2 sè rivé about a sa ki té ka dékourajé-yo ?

4 Konnyéla, an-nou pran ègzanp a Deborah é Maria *. Lè Deborah té timoun, fanmi a-y pa té janti èvè-y, kifè, i té ni lenpresyon kè i pa té vo ayen. Yo pa gè té ka félisité-y, kifè, lè i grandi i pa té ka vwè ka i té ka sèvi asi latè. É menm lè sé on ti érè i té ka fè, i té ni lenprésyon kè i sé on manb initil. Maria té ni menm pwoblèm ki Deborah. Fanmi a-y té ka di-y tèlman bétiz kè i fin pa kwè kè i pa vo ayen. É menm apré i batizé, i té ni lenprésyon kè i pa té ni plas a-y adan òwganizasyon a Jéova.

5 Men, sé 2 sè-lasa pa jen arété sèvi Jéova. Kijan yo rivé fè sa ? Yo koumansé pa priyé Jéova é yo di-y sa yo té ni an fon a tchè a yo (Sòm 55:22). Yo fin pa konprann kè Pap’an nou ki an syèl enmé-nou, kè i sav sa nou ja viv é kè i sav sa nou ka rèsanti lè nou ni lenprésyon kè nou pa vo ayen. Men anplisdisa, Jéova ka vwè tout bèl kalité nou ni menmsi an tèt an nou nou pa ni ponyonn (li 1 Jan 3:19, 20).

6. Ka on moun pé fè si i ka woufè menm érè-la ?

6 Si on moun ka goumé èvè on mové labitid kè i ni é kè i ka woufè menm érè-la, sa pé dékourajé-y. Sé vré, lè nou ka fè on biten ki pa bon, sa nòwmal kè nou santi-nou koupab (2 Kor. 7:10). Men fò pa nou santi-nou two dékourajé pas nou fè on érè é fò pa nou mèt an tèt an nou kè nou pa ni pon valè é kè Jéova pé’é jen padonné-nou. Pas sa pa vré é si nou mèt dé lidé konsa an tèt an nou, sa pé fè-nou lagé Jéova. Sonjé sa Pwovèb 24:10 ka di : « Si ou dékourajé lè malè ka rivé, ou pé’é ni onlo fòs. » Alò, woumété tout biten annòd èvè Jéova. Pousa, priyé-y é mandé-y padonné-w (Iz. 1:18). É lè Jéova ké vwè kè ou ka règrété vréman sa ou fè é kè ou ka fè éfò pou chanjé, i ké padonné-w. Pa pè ay vwè sé ansyen-la. Yo ké édé-w woupran doubout a-w (Jak 5:14, 15).

7. Poukwa fò pa nou dékourajé-nou si nou ka goumé pou fè sa ki jis ?

7 Jean-Luc, sé on ansyen ki ka rété an Frans, é lèwvwè i ka jwenn on moun ki ka goumé pou pèd on mové labitid kè i ni, mi sa i ka di-y : « Pou Jéova, on moun ki jis, a pa on moun ki pa’a jen ka fè érè, men sé on moun ki ka règrété vréman lè i ka fè on érè é ki toujou ka mandé Jéova padon » (Wom. 7:21-25). Si ou ni dimal a pèd on mové labitid, pa mèt an tèt a-w kè ou pa vo ayen. Noutout enpawfè é noutout bizwen favè a Jéova. Nou ponyonn pa mérité favè-lasa men Jéova ka ban-nou-y grasa ranson-la (Éféz. 1:7 ; 1 Jan 4:10).

8. Lè nou dékourajé, owa kimoun pou nou ay ?

8 Frè é sè an nou ki an lasanblé-la pé ankourajé-nou ! Lè nou anvi di sa ki ni an fon a tchè an nou, frè é sè an nou pé pran tan kouté-nou é yo pé di-nou dé ti mo ki pé ankourajé-nou osi (Pwov. 12:25 ; 1 Tés. 5:14). Joy, sé on sè ki ka rété o Nijérya é ki soufè onlo pas i té dékourajé. Mi sa i ka di : « Siwvwè a pa té sé frè é sè-la, an pa’a vwè ka an té’é fè menm ! Lè an ka vwè jan sé frè é sè-la ka ankourajé-mwen, pou mwen, sé Jéova ki ka réponn a priyè an mwen. Grasa yo, an konprann kijan pou mwen ankourajé lézòt. » Fò nou mèt an tèt an nou kè délè nou ké dékourajé, men a pa touttan frè é sè an nou ké vwè sa ! Kifè, défwa, fò-nou ké ay vwè on frè oben on sè ki ni onlo èkspéryans pou nou mandé-y édé-nou.

LÈ SANTÉ-LA PA TWO FLANBO

9. Kijan Sòm 41:3 é 94:19 ka ankourajé-nou ?

9 Mandé Jéova édé-w. Lè kò-la pa gè bon é lè sa ka fè plizyè lanné kè nou malad, nou pé ni dimal a rété pozitif. Sé vré, jòdijou, Jéova pa’a fè mirak pou géri-nou, men i pé konsolé-nou é i pé ban-nou fòs pou nou pé sa andiré (li Sòm 41:3 ; 94:19). Pa ègzanp, i pé fè ansòt pou frè é sè an nou fè on tibiten an kaz-la pou nou oben i pé fè-yo fè kous an nou ban nou. I pé voyé déotwa frè é sè pou priyé èvè nou osi. Anplisdisa, i pé fè-nou sonjé déotwa pasaj ki an Bib-la pou konsolé-nou. Sé pé on ti vèwsé ki ka fè-nou sonjé kè talè, adan mond nouvo la, nou pé’é malad ankò, nou ké pawfè é nou pé’é soufè ankò. A pa ti bèl sa ké bèl ! (Wom. 15:4).

10. Apré Isang vin paralizé, poukwa i pa jen dékourajé ?

10 Isang ka rété o Nijérya é i vin paralizé. Mèdsen a-y di-y konsa kè i pé’é jen rivé maché ankò. Mi sa Isang di : « Lè an tann sa, sa fann tchè an mwen é sa tèwbolizé lèspri an mwen. » 2 bra a-y té kasé. Men ès i woupran doubout a-y ? Wi ! Ka ki édé-y fè sa ? Mi sa Isang ka èspliké : « Mwen é madanm an mwen, nou pa jen arété priyé Jéova é nou pa jen arété étidyé Pawòl a-y nonplis. Nou té byen désidé a montré rèkonésans an nou pou tout bénédisyon Jéova té ka vidé anlè nou é nou pa jen oubliyé paradi-la Jéova té ka pwomèt-nou la. »

Menmsi kò a on moun pa gè bon, ni mwayen i préché é ni mwayen i touvé sa entérésan (gadé sé paragraf 11 a 13 la).

11. Cindy té malad, men magrésa i té ni jwa an tchè a-y. Poukwa sa ?

11 Cindy, sé on sè ki ka viv o Mèksik é sé mèdsen-la di-y konsa kè i ni on maladi ki ké tchouyé-y. Ka i fè pou i té pé sa tchenbé ? Pannan i té an lopital-la pou fè swen a-y, chakjou i té ka òwganizé-y pou i té palé dè Jéova. Mi sa i maké : « Konsa, olyé an té konsantré-mwen asi opérasyon-la, asi doulè-la an té ni la oben asi santé an mwen, an té ka réfléchi pou vwè kijan an té pé édé lézòt. Pa ègzanp, lèwvwè an té ka palé èvè sé mèdsen-la é sé enfiwmyé-la, an té ka mandé-yo nouvèl a fanmi a yo. An té ka mandé-yo poukwa sé dirèktèman travay rèd lasa yo désidé fè. Konsa, an té ka vwè ka ki té ka entérésé-yo é ka ki té’é pé touché tchè a yo. Onlo adan yo di-mwen kè, an jénéral, sé malad-la pa’a gè ka mandé-yo nouvèl a yo. Ni onlo adan yo osi ki di-mwen mèsi pas an pran on moman mwen té pé diskité èvè yo. É ni sèwten adan yo ki jous ban-mwen niméwo a téléfòn a yo é adrès a yo. An té sav kè Jéova té’é édé-mwen pannan moman difisil la an té ka viv la, men an pa jen konprann kè i té’é mèt tousa jwa an tchè an mwen konsa » (Pwov. 15:15).

12-13. Kijan frè é sè an nou ki malad oben ki enfim ka rivé préché é ki rézilta sa ka bay ?

12 Lè on moun malad oben lè i enfim sa pé dékourajé-y, pas i pé pa préché kon i té’é vé. Men poutan, ni onlo adan yo ki touvé on mwayen pou yo préché. O Zétazini, on sè non a-y sé Laurel rété kouché adan on machin ki fèt pou rèspiré pannan 37 an. I vin ni on kansè, i fè plizyè opérasyon é i trapé pwoblèm a po. Men magré tousa, i pa jen arété préché. Lè sé enfiwmyé-la é dòt moun té ka vin akaz a-y pou pran swen a-y, i té ka pwofité pou préché ba-yo. Ki rézilta sa bay ? I édé omwen 17 moun konnèt Jéova *.

13 Richard, sé on ansyen ki ka rété an Frans. Lè on frè oben on sè pé pa sòti akaz a-y, i ka ba-yo on bèl ti lidé pou préché : « An ka di-yo mèt on ti prézantwa akaz a yo é mèt déotwa piblikasyon adan-y. Kifè, lè sèwten moun ké pasé vwè-yo, yo ké anvi konnèt plis asi sé piblikasyon-lasa. Konsa, frè é sè an nou ki pé pa ay préché dè kaz-an-kaz ankò ka rivé préché kanmenm. » Sé frè é sè-la ki oblijé rété akaz a yo, pé préché pa téléfòn oben yo pé fè kouryé osi.

LÈ NOU PA RÈSÈVWA ON RÈSPONSABILITÉ KÈ NOU TÉ’É VÉ

14. Wa David sé té on bèl ègzanp toubònman. Poukwa nou ka di sa ?

14 Dépawfwa, nou té’é byen anvi ni on privilèj, men akòz dè laj-la, akòz dè santé-la ki pa gè bon oben akòz dè dòt biten ankò, nou pé pa ni rèsponsabilité-lasa. Si nou adan on ka konsa, an-nou vwè ka ègzanp a wa David pé aprann-nou. David té tèlman anvi konstwi tanp a Bondyé ! Men Jéova chwazi ondòt moun pou fè-y. Kijan David réyaji ? I soutyenn moun-la Jéova té chwazi la a san pou san é i jous ba-y lò é lajan pou i té pé sa konstwi tanp-la. Mi on bèl ègzanp pou nou mi ! (2 Sam. 7:12, 13 ; 1 Kron. 29:1, 3-5).

15. Kijan Hugues rivé about a sa ki té ka dékourajé-y ?

15 Hugues, sé on frè ki té ansyen an Frans. É konm santé a-y pa té bon, i pa té pé rété ansyen ankò. É menm owa kaz a-y, i pa té annéta fè dé ti biten tousenp. Mi sa i maké : « Odépa, an té dékourajé toubònman é an pa té ka vwè a ki biten an té ka sèvi. Men apré on sèwten tan, an rann-mwen kont kè fò pa an té pran tèt an mwen pou sèwten biten kè an pa té ka rivé fè ankò. É an konsantré-mwen asi sa an té pé fè pou Jéova é sa rann tchè an mwen kontan toubònman. An byen désidé a fè tousa an pé pou mwen pa lagé. An vé imité Jédéon é sé 300 sòlda-la ki té èvè-y la. Yo té las men yo kontinyé goumé » (Jij 8:4).

16. Ka sé zanj-la ka aprann-nou ?

16 Sé zanj fidèl la sé on bèl ègzanp pou nou. Lè Akab té wa, Jéova mandé sé zanj-la kijan yo té’é pé fè pou kouyonné Akab pas misyé té méchan toubònman. Sèwten zanj di Jéova kijan yo té’é kouyonné misyé. Jéova chwazi lidé a onsèl zanj é i di-y konsa kè sa i ni lidé fè la ké maché (1 Wa 22:19-22). Zò ka di sé rèstan zanj-la té dékourajé ? Ès ni sèwten pawmi yo ki di : « Pou ! Men an réfléchi initilman ! » ? Pa ni ponkoté an Bib-la ki maké kè sé sa yo fè. Sé zanj-la ni onlo imilité é onsèl moun yo vé onoré sé Jéova (Jij 13:16-18 ; Rév. 19:10).

17. Ka nou pé fè si nou tris pas nou pa ni on rèsponsabilité kè nou té’é anvi ni ?

17 Nou sé Témwen a Jéova é nou ka préché wayòm a-y. Sonjé kè pa ni pi bèl biten ki sa. A pa rèsponsabilité-la nou ni la ki ka fè si Bondyé ka ban-nou valè. Men sé lè nou ni imilité kè Jéova é frè é sè an nou ka aprésyé-nou. Alò, mandé Jéova édé-w pou ou toujou ni imilité. É konm an Bib-la ni onlo moun ki montré kè yo té ni kalité-lasa, pran tan réfléchi asi ègzanp a yo. Rann frè é sè a-w sèwvis kèlkèswa sèwvis-la yo bizwen la (Sòm 138:6 ; 1 Pyè 5:5).

LÈ LAMAJORITÉ A SÉ MOUN-LA PA’A KOUTÉ

18-19. Menmsi pa ni onlo moun ka kouté-w an téritwa a-w, ka ou pé fè pou ou ni tchè-kontan kanmenm ?

18 Défwa, ou ka préché adan on téritwa men lamajorité a moun pa’a kouté-w oben pòt a yo toujou fèmé. Sa pé rivé a dékourajé-w, pa vré ? Alò adan on ka konsa, ka nou pé fè pou nou pa pèd jwa an nou oben pou nou ni plis jwa ankò ? Pou rivé fè sa, ou ké touvé déotwa konsèy adan ti karé-la «  Ka ou pé fè pou prédikasyon-la pi entérésan ? ». Anplisdisa, fò-nou pozitif lè nou ka préché. Sa vréman enpòwtan ! Men ka sa vé di ojis ?

19 Sonjé kè lè ou ka préché, sa ki pi enpòwtan sé fè sé moun-la konnèt non a Bondyé é wayòm a-y. Jézi té ja di kè pa té’é ni onlo moun ki té’é suiv-li. Lè nou ka préché, nou ka kolaboré èvè Jéova, Jézi é sé zanj-la (Mat. 7:13, 14). É sé on gran lonnè toubònman ! (Mat. 28:19, 20 ; 1 Kor. 3:9 ; Rév. 14:6, 7). Jéova ka chèché moun ki anvi sèvi-y (Jan 6:44). Donk, si on moun pa’a kouté-nou jòdla, sa pa vé di kè i pé’é kouté-nou dèmen.

20. Kijan Jérémi 20:8, 9 pé édé-nou lèwvwè nou dékourajé ?

20 Sa ki rivé pwofèt Jérémi pé aprann-nou onlo biten. La i té ka préché la pa té ni onlo moun ki té ka kouté-y. Sé moun-la té ka jiré-y é té ka fè jé é tèt a-y « tout lajouné » (li Jérémi 20:8, 9). Rivé onlè, tèlman Jérémi té dékourajé, i té anvi lagé tout biten. Men i pa fè sa. Poukwa ? « Pawòl a Jéova » té kon difé an tchè a Jérémi é i pa té pé tchenbé-y ankò ! Si nou ka étidyé Labib touléjou é si nou ka pran tan réfléchi asi sa nou ka li, nou ké menm biten ki Jérémi. Si nou fè sa, nou ké ni plis jwa an tchè an nou é ké ni plis moun ki ké kouté-nou (Jér. 15:16).

21. Ka ou pé fè si ou dékourajé ?

21 O koumansman a awtik-la, nou palé dè Deborah. Mi sa i ka di : « Satan ka chèché on jan pou dékourajé-nou pas i sav kè sé on biten ki pé fè-nou lagé Jéova ». Men Jéova lontan pi fò ki Satan. Alò, kèlkèswa, sa ki ka dékourajé-w, priyé Jéova pou i édé-w. Jéova ké édé-w konprann kè menmsi ou ni défo é menmsi ou ka fè érè ou ni onlo valè pou-y. Si ou malad, i ké édé-w. I ké édé-w konprann kè a pa on rèsponsabilité ki ka fè si ou ni valè pou-y. É i ké édé-w rété pozitif, menmsi pa ni granzafè a moun ki ka kouté-w lè ou k’ay préché. Anplisdisa, pa ézité di Pap’a-w ki an syèl-la tousa ou ni asi tchè a-w. Si ou ka konté asi Jéova, ou ké rivé about a sa ki ka dékourajé-w.

KANTIK 41 « Ô Dieu, entends ma prière »

^ par. 5 Sa ja rivé noutout dè santi-nou dékourajé. Adan awtik-lasa, nou ké vwè sèwten biten nou pé fè lè nou ka santi-nou dékourajé. Nou ké vwè osi kè èvè èd a Jéova, nou pé rivé about a sa ki ka dékourajé-nou.

^ par. 4 Yo chanjé sèwten non.

^ par. 12 Ou ké touvé istwa a vi a Laurel Nisbet adan Réveillez-vous ! a 22 janvyé 1993.

^ par. 69 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : On sè dékourajé, men i ka sonjé tousa i ja fè pou Jéova é i ka priyé-y. I sèten kè Jéova kontan tousa i ja fè é tousa i ka fè konnyéla la.