Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

MWAHA WOOHUSERYA 52

Muni Nwerye Hai Ovootha Wuukhuwa?

Muni Nwerye Hai Ovootha Wuukhuwa?

“Oveleele sawuukhula saa wa Apwiya [Yehova].”—SAL. 55:22.

NCIPO 33 Mmuleele Yehova Sawuukhula Sanyu

YEEYO NNAHAALAAHU OHUSERYA *

1. Ophiyerya mweeryo taani wuukhuwa onanivolowelaaya?

NIHIKU ti nihiku ninnahoolela makacamiho nave ninniilipiserya ophiyerya nnaweryelaahuvo wi niwanihe ni yaawo. Mpwanne hamuneemererya wi ninnahoolela makacamiho ahu moophwanelela vaavaa nihinakhalaahu awuukhuwa? Nyenya hinnaphwanela woona wuukhuwa wahu ntoko mpava yoowo onahaala oniiyerya ororomeleya, olipa murima, ni ohakalala wahu. Masiposipo 24:10 onaloca wi: “Wavelavela nihiku na wuukhuwa, ikuru saa sinnavukuwa.” Chiryene, vaavaa nnakhalaahu ookhulumuwa ninnakhala ooceecheya nave eyo enamweeriha okhala woovila ovilela ni makacamiho ahu.

2. Tiheeni enahaala oneeriha okhala awuukhuwa, nave tiheeni nnahaalaahu oothokororya mmwaha yoola?

2 Nnanwerya okhala awuukhuwa moorweela wa ichu sincipale—ikina sawooneya, ikina soohooneya. Ichu iho inanwerya ophitaanyerya ohiphaameya, oceecheya, naari makacamiho a okumi. Naari nnanwerya okhala awuukhuwa nthowa nawi hinnaakhela mirici seiho naachunaahu mmarehereryo a Yehova naari nthowa nawi nnalaleerya mu ekulucu yeeyo achu ahinaawiriyanaaya michaka sahu. Mmwaha yoola, nnahaala othokororya ichu ikina seiho nnaphwanelaahu weera wi nivilele ni wuukhuwa wahu.

VAAVAA NNAHOOLELAAHU OHIPHAAMEYA NI OCEECHEYA

3. Tiheeni enahaala onikhaviherya okhalano moonelo woophimelela vooloca sa ohiphaameya wahu?

3 Onamukhala wookhweya wa hiyo wiisoona moonanara hiyo aneene nave tho ntakhara soocheka seiho nipankaahu. Nyenya ntoko yookhumelela, nnampacerya wuupuwelaka wi wa nthowa na soocheka seiho nipankaahu Yehova hani aneemererye ovolowa mu elapo awe evyaani. Muupuwelo ntoko yoowo onanwerya okhala wawoopiha. Nnaphwanela woonaka hai vooloca sa soocheka sahu? Piipiliya onnanleela wi moohiyana ni Yesu, “achu oothene aacheka.” (Aro. 3:23) Nyenya Yehova hanatikitheryeya mu soocheka sahu nave hanaweherya wi nikhale oophaameya. Moohiyana, owo Tiithi oosivela yoowo onachuna onikhaviherya. Owo tho toopisa murima. Yehova onnoona mukhalelo nniilipixeryaahu wi niwanihe ni ovootha moonelo woohiphwanelela vooloca sa hiyo aneene, nave owo ori ooreheryeya onikhaviherya.—Aro. 7:18, 19.

Yehova onnuupuwela ichu saphaama nipankaahu khalai ni ichu saphaama seiho nnapakaahu hiihaano (Moone eparakrafo 5) *

4-5. Mwawiiwanana ni 1 Yohani 3:19, 20, tiheeni arokora eeli yaapankaaya wi ehikhale awuukhuwa?

4 Moone yootakiherya ya Deborah ni Mariya. * Vaavaa aareiye mwaana, Deborah emusi awe yaanamukhaliha moonanara ophiyerya wi aaniisoona okhala oohiphwanelela. Wiiliwiili haathamaleliwa. Vaavaa unnunweiye owo aahikhalano moonelo woohiphwanelela vooloca sa yoowo mwaneene. Vaavaa owo aaheseiye mu ichu ikhaani uupuwela wi harwa apaka echu yawookololowa. Mariya aahikhalano tho nikacamiho noolikana. Amusi awe yaanamuuliha muru. Ntoko yookhumelela, owo aanawaniha ni moonelo wa wiisoona okhala oohiphwanelela. Ophiyerya wi amanle opatisiwa aaniisoona wi haaphwanela okhala namoona a Yehova!

5 Naamwi hiihaa, arokora yaala eeli hiyaahinye omurumeela Yehova. Ntakhara heeni? Echu yaakhavihenrye waari omukuherya Yehova sawuukhula saya moorweela wa nivekelo nookhumela vathi va murima. (Sal. 55:22) Awo yaahiphiyerya weemererya wi tiithi ahu a wirimu oosivela onnasuwela mukhalelo saweereya sahu sakhalai naari muupuwelo ahu woohiphwanelela onahaalaaya onivolowela. Nave tho wi owo onnoona ichu saphaama mmurimani mwahu—mikhalelo saphaama seiho nihinaweryaahu woona mukhatiihu.—Mwaalakhanye 1 Yohani 3:19, 20.

6. Tiheeni muchu onaphwaneleiye weera wakhala wi oocharuwa soocheka seiho aapankeiye khalai?

6 Muchu yoowo oniilipiserya ohiya yoocheka yeeyo aapakeiye khalai vaavaa onuuluuleiye wanaawiili onnakhala ookhulumuwa. Mweeparipari, wiiliwiili ninniisona mmukhalelo yoola vaavaa nnapakaahu yoocheka. (2 Kor. 7:10) Naamwiihiiha, hamunaphwanela wiithananela moopwaha mphimo ni wiithoriha mukhatiinyu muupuwelaka wi ‘nkirwa kipaka echu yawookololowa. Yehova ani awerye hai okikhurumuwela?’ Muupuwelo wooheseya ntoko yoola honathipeleya Mmasu awe nave onanwerya oneeriha ohiya omurumeela Yehova. Muupuwele yeeyo naalakhannyaahu mu Masiposipo 24:10—ikuru sahu inahaala ovukuwa naceecheya. Moohiyana, ‘murehererye vamoha mwaha anyu ni Yehova’ moorweela wa oloca ni yoowo mu nivekelo nave mwaavyavye ikharari sawe. (Isa. 1:18) Wakhala wi moocharuwa owo onahaala wookhurumuwelaani. Mwawaaceererya, mwaavye nikhaviheryo wa Asitokweene. Awo anamookhaviheryaani moopisa murima okhala oolipa omunepani wanaawiili.—Tiy. 5:14, 15.

7. Ntakhara heeni hinnaphwanela okhala awuukhuwa wakhala wi ninnawaniha weera yeeyo eri yawookololowa?

7 Jean-Luc, musitokweene o Fransa, onnaloca wa yaale ari ooceecheya wi: “Muchu awookololowa vamiithoni va Yehova tahi yoole ilukuluku soothene onapaka saphaamaru, nyenya yoole oniithananela ntakhara soocheka sawe ni ocharuwa.” (Aro. 7:21-25) Mwawiihiiha, muhitepe okhala oothananaxa wakhala wi munnawaniha ni oceecheya wanyu. Muupuwele wi haavo mmoha a hiyo ilukuluku soothene onapaka saphaamaru vamiithoni va Muluku. Oothene ahu ninnachuna mahala oohiloceya a Muluku moorweela wa mukucho wa woopola.—Éfe. 1:7; 1 Yoh. 4:10.

8. Vaavaa nniisoonaahu okhala awuukhuwa, taani nnaphwanelaahu omuroromela wi anikhaviherye?

8 Nnaphwanela waaroromela anna ni arokora ahu—amusi ahu oomunepani—wi enilipihe! Awo ananwerya oniwiriyana moopwacha ni onivaha masu oohakararya yaawo nnachunaahu ni otannya murima ahu. (Masi. 12:25; 1 Tes. 5:14) Joy, murokora mmoha o Nigeria yoowo aawaniha ni wuukhuwa, ooloca: “Kaaya okotela woowi nihirivo nikhaviheryo na anna ni arokora? Anna ni arokora aka ahooniherya wi Yehova ohaakhula mavekelo aka. Koohuserya orweela wa yaawo mukhalelo wa waalipiha akina yaawo ari awuukhuwa.” Nnaphwanela wuupuwela wi, anna ni arokora ahu wiiliwiili hanasuwela waakhanle wi ninnachuna nlipiho. Wa nthowa na yeeyo nnaphwanela oloca ni munna naari murokora awiichwelavo omunepani ni omuleela wi ninnachuna nikhaviheryo.

VAAVAA NNAHOOLELAAHUMAKACAMIHO A OKUMI

9. Salumu 41:3; ni 94:19 onanlipiha hai?

9 Mumveke Yehova wi ookhaviheryeeni. Vaavaa nihinoonaahu phaama mookumini, xaxaxa wakhala wi nnahoolela ereca etokweene onamukhala woovila wa hiyo wuupuwela mmukhalelo woophwanelela. Naamwi Yehova ahihaalaka onipenuxa mootikhiniha hiihaano, owo onanwerya onihakararya ni onivaha ikuru seiho nnachunaahu wi nivilele. (Mwaalakhanye Salumu 41:3; 94:19.) Ntoko yootakiherya, Yehova onanwerya waaceenyerya Akristu akhwiihu wi enivahe nikhaviheryo nenlo nnachunaahu ntoko ophara miteko sa vaate naari othuma ichu sahu. Owo tho onanwerya waaceenyerya anna ni arokora ahu wi evekele vamoha ni hiyo. Yehova onanwerya tho onuupuxerya nihakararyo nenlo nnaphwanyeya Mmasu awe, ntoko ewehereryo yoohakalaliha ya okhalano okumi woophaameya ohirivo wiiceliwa naari sawuukhula mu elapo evyaani enoorwa.—Aro. 15:4.

10. Ntakhara heeni Isang ahaatitelenleiye okhala ookhulumuwa amanle ompaka asitenti?

10 Isang, yoowo onakhala o Nigeria, aahimpaka asitenti yoowo aamweerinhe okhala oorakala. Totore awe aahimuleela wi owo harwa eeca wanaawiili. Isang ooloca: “Kaahitepa othanana ni wiiniwa murima.” Apwanne owo aahititelela okhala awiiniwa murima? Hooye! Tiheeni yaamukhavihenrye? Owo oothariha: “Mwaaraka vamoha ni miyo hinaamaanle ovekela wa Yehova ni ohuserya Masu awe. Naari tho oolakelela oloca ichu saphaama seiho naaryaahuno ophitaanyerya ewehereryo ahu ya okhalano okumi mu elapo evyaani ya Muluku.”

Ophiyerya wi yaale arino makacamiho a okumi, ananwerya opaka makupa mmuteko woolaleerya (Moone iparakrafo 11-13)

11. Ti mwawiihai Cindy aawenryeiye okhala oohakalala elukuluku aatempeiye wiiceliwa?

11 Cindy, yoowo onakhala o Mexiko, aahileeliwa ni totore awe wi aahikhalano ereca yeeyo yaahaala omwiipha. Tiheeni owo eereiye wi awerye ovilela? Vaavaa aakheleiye nikhaviheryo oxipitali, owo aahilakelela olaleerya nihiku ti nihiku. Owo oorepa: “Weerano yeela, yaahikikhaviherya otikitheryeya mu mikhalelo sa akina, ohiya mu operasau kapakiwaaka, wiicela, naari mukhalelo vyakala koonaaka. Echu kaapankaaka ti ela: Vaavaa kaavaanelaaka ni matotore naari alipa a murece, kaanawerya waakoha vooloca sa emusi aya. Voocharela, kaanaakoha ntakhara heeni yaathanlilaaya muteko yoole waamaliha elukuluku yincipale. Voocharela, kaanawerya woona miyaha seiho saahaala otannya murima aya. Achu ancipale yaahiloca wi ti woovila omoona muchu awiiceliwa akohaka muxelo. Nave ancipale yaanakithamalela nthowa na waapwacha. Ophiyerya wi akina yaanawerya okivaha manumero aya a telefoni. Mwawiihiiha, mu elukuluku yeela yookacamiha ya okumi aka, Yehova aakivaha ohakalala wampuwa ophiyerya wi waahikitikhiniha miyo mwaneene!”—Masi. 15:15.

12-13. Anna ni arokora akina awiiceliwa naari awuuluvala anawerya hai olaleerya wa akina, nave ni yookhumelela taani?

12 Awiiceliwa naari awuuluvala akina anamukhala awuukhuwa nthowa nawi aakhalano okotakota wa yeeyo yaahaalaaya owerya opaka mmuteko woolaleerya. Naamwi orivo hiihaa, ancipale annawerya olaleerya wa akina. O Estatu Unitu, murokora awiichaniwa Laurel aahiheliwa mmaakina yaawo anamukhaviherya muchu omumula mu iyaakha 37! Owo aahikhalano kanser, aahipakiwa operasau ikwaha sincipale, nave tho aakhalano ireca ikina mmwiilini mwawe. Nyenya naamwi aahoolela makacamiho yaala oovila owo haamaanle olaleerya. Owo aanaalaleerya alipa a murece ni achu yaawo yaarweela omuxekurya owannyawe. Teevi yaari yookhumelela? Owo aahaakhaviherya achu awaakhwana 17 ohuserya vooloca sa Piipiliya! *

13 Richard, mutokweene mmoha o Fransa, aanaloca moonelo waphaama wa yaale ahinawerya okhuma vaate naari oxipitali nthowa na makacamiho. “Kaanaaleela wi yanwerya waakuxaka aliivuru ni irevista sahu ni okuha vachu va wooneyavo wi akina eweryeke woona. Weerano hiihaa, yaahaala otannya nchuno na achu ni opacerya ovaanela. Ela enanwerya waalipiha anna ni arokora ahu oosiveliwa yaawo ehinawerya okhuma vaate ni olaleerya empa ni empa.” Yaale ahinawerya okhuma vaate ananwerya olaleerya epharihelaka ikarta naari telefoni.

VAAVAA NIHINAKHELAAHU MURICI

14. Yootakiherya taani yaphaama Mwene Tavite otikithenryeiye?

14 Nthowa na wuuluvala, makacamiho a akumi, naari mikhalelo mikina, inamuneeriha ohaakhela murici yoowo naachunaahu mmulokoni naari mu ekulucu ahu. Waakhanle wi nri mmukhalelo yoola, nnanwerya ohuserya orweela wa yootakiherya ya Mwene Tavite. Vaavaa aaleeliweiye wi haahaala oteka Empa ya Muluku,—echu yeeyo Tavite aaweheryeiye opaka nihiku ti nihiku—owo aahimukhaviherya vancipale muchu yoowo Muluku aamuthanlileiye wi akhwaaniherye murici yoola. Ophiyerya wi Tavite, aahiveleela muhakhu awe wi akhaviherye muteko yoowo. Chiryene Tavite yootakiherya yaphaama wa hiyo!—2 Sam. 7:12, 13; 1 Math. 9:1, 3-5.

15. Hugues aavonthe hai wuukhuwa?

15 Nthowa na makacamiho a okumi, Hugues munna mmoha o Fransa, aahimaala orumeela ntoko mutokweene mmulokoni, ophiyerya wi haahaala oweryaka opharaka miteko mikina sa vaate. Owo oorepa: “Wuupaceryani, kaahikhala awuukhuwa ni ooceecheya. Nyenya moovira wa elukuluku, kaahoona ochuneya wa weemererya okotakota waka, nave kaahiphwanya ohakalala mu omurumeela Yehova mwawiiwanana ni mikhalelo saka. Nave koolakelela okhala oohivelavela. Moolikana ni Kiteyoni vamoha ni alopwana awe 300—yaawo yaari ovelavela—miyo tho kinahaala otitelela owaniha!”—Amut. 8:4.

16. Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa yootakiherya ya ankeelo?

16 Ankeelo oororomeleya yootakiherya yaphaama wa hiyo. Variyari va olamulelo wa Mwene Akape, Yehova aahaaveka ankeelo wi evahererye moonelo aya, vooloca sa mukhalelo yaahaalaaya onwoka Mwene oonanara murima Akape. Nave ankeelo ancipale yaahivahererya moonelo aya. Nave Muluku aahimuthanla munkeelo mmoha amuleela wi moonelo awe waahaala ophariheleya. (1 Mam. 22:19-22) Apwanne ankeelo akina oororomeleya yaahuukhuwa, yuupuwela eriki, ‘ntakhara heeni kaamalihaaka elukuluku kivaherenryaaka moonelo aka?’ Mweeparipari hooye. Ankeelo tawiiyeviha chiryene nave awo anachuna wi ncicimiho noothene n’ye wa Yehova.—Amut. 13:16-18; Wup. 19:10.

17. Tiheeni nnaphwanelaahu weera wakhala wi nohuukhuwa nthowa nawi hinivahiwe murici vyakala mmarehereryo a Yehova?

17 Muupuwele wi ekari etokweene nryaahuno ori okhala anamoona a Yehova ni ovuwiha sa Omwene awe. Mirici sinnamala, nyenya iho hasinaneeriha okhala achu avameekhaaya vamiithoni va Muluku. Echu enaneeriha okhala oosiveliwa ni Yehova vamoha ni anna ni arokora ahu ori wiiyeviha. Mwawiihiiha, mumveke Yehova wi ookhaviheryeeni otitelela okhala achu awiiyeviha. Muupuwele sootakiherya saphaama sa alapeli a Yehova yaawo analociwa Mpiipiliyani. Mukhale ooreheryeya waarumeela anna ni arokora anyu mmukhalelo vyakala ophiyerya munaweryelaanyuvo.—Sal. 138:6; 1 Ped. 5:5.

VAAVAA ACHU AHINAKHALAAYANO NCHUNO NTAKHARA MICHAKA YAPHAAMA

18-19. Muni nwerye hai okhala oohakalala mmuteko anyu woolaleerya naamwi achu a ekulucu anyu ehooniheryaka nchuno ntakhara michaka saphaama?

18 Apwanne mu elukuluku ekina mohintoko okhala awuukhuwa nthowa nawi achu a mu ekulucu anyu hanooniherya nchuno naari hanaphwanyeya vaate? Mmikhalelo ntoko seiya muni mukhapelele hai ni waaceererya ohakalala wanyu? Ichu ikina soophara muteko sinahaala onikhaviherya sinnaphwanyeya mu ekaaxa “ Muni Nwerye Hai Okhalano Ohakalala Wawaaca Mmuteko Woolaleerya?” Ti yoochuneya tho okhalano moonelo woophwanelela vooloca sa muteko woolaleerya. Eyo enavolowela eheeni?

19 Mutikitheryeye mu olaleya nsina na Muluku ni Omwene awe. Yesu aahiloca mookwakwaleya wi achu yaahaala omuchara yoowo ta vakhaani. (Mat. 7:13, 14) Elukuluku nnakhalaahu mmuteko woolaleerya, ninnacicimiheya olapa vamoha ni Yehova, Yesu, ni ankeelo. (Mat. 28:19, 20; 1 Kor. 3:9; Wup. 14:6, 7) Yehova onnawaavya achu yaawo anachuna omurumeela. (Yoh. 6:44) Wakhala wi muchu hawiriyanne muchaka ahu mu ekwaha yoopacerya, akhweya onahaala owiriyana mu ekwaha yoocharela.

20. Yeremiya 20:8, 9 onanihusiha eheeni vooloca owaniha ni wuukhuwa?

20 Nnanwerya ohuserya sincipale orweela wa mulipa a miririmu Yeremiya. Owo aahilaleerya mu ekulucu ya achu yaawo yahaawiriyana. Owo anaruwaniwa ophiyerya olociwa moonanara “nihiku noothene”. (Mwaalakhanye Yeremiya 20:8, 9.) Mu elukuluku ekina Yeremiya aahiisoona okhala awuukhuwa ophiyerya wi aanachuna omaala olaleerya. Nyenya owo henreno yeeyo. Ntakhara heeni? “Masu Apwiya [Yehova]” yaari ntoko mooro mmurimani mwawe ophiyerya wi haawenrye ovilelano! Ela ti yeeyo eneereya ni hiyo vaavaa nnasareihaahu muupuwelo ahu ni murima ahu Masu a Muluku. Nla nthowa nnaneeriha omuhuserya Piipiliya nihiku ti nihiku ni wuupuwelelaka seiho nnaalakhanyaahu. Ntoko yookhumelela, ohakalala wahu onahaala otitelela waaceereryeyaka nave achu a mu ekulucu ahu anahaala oniwiriyana.—Yer. 15:16.

21. Nni niwerye hai ovootha owaniha ni wuukhuwa, moohipwacha mikhalelo sahu?

21 Deborah, yoowo olociwe woopaceryani oriye: “Satana onnapharihela wuukhuwa ntoko nivaka noowerya, ntakhara hiyo.” Nyenya Yehova tori ooweryaxa ompwaha Satana vamoha ni mavaka awe. Mwawiihiiha, wakhala wi mohuukhuwa wa nthowa vyakala mvekele wa Yehova ni murima woothene wi ookhaviheryeeni. Yehova onahaala wookhaviheryaani ovilela ni ohiphaameya wanyu ni oceecheya wanyu. Owo onahaala wookhaviheryaani elukuluku muniiceliwaanyu. Owo onahaala wookhaviheryaani okhalano moonelo woophimelela vooloca sa mirici mmarehereryo. Nave tho Yehova onahaala wookhaviheryaani okhalano moonelo woophwanelela vooloca sa muteko woolaleerya. Opwaha soothene, mvekele wa tiithi anyu oosivela a wirimu mmuleelaka ichu soothene iri mmurimani mwanyu. Nnikhaviheryo nawe, munahaala ovootha, owaniha ntakhara wuukhuwa.

NCIPO 41 Khwoo, Mwiiwe Nivekelo Naka

^ par. 5 Mu ilukuluku ikina oothene ahu ninnakhala awuukhuwa. Mmwaha yoola, nnahaala othokororya ichu ikina sooluluwanya seiho nnaphwanelaahu weera vaavaa nnakhalaahu awuukhuwa. Hiihaa ntoko nnahaalaahu woona, nnikhaviheryo na Yehova nnanwerya ovootha wuukhuwa.

^ par. 4 Masina makina aatorokiwa.

^ par. 12 Mwaalakhanye yaweereya ya okumi ya Laurel Nisbet mu Vinyani! a 22 a Yaneru a 1993, a Eekunya.

^ par. 69 ERUKU, va Epaaxina: Murokora ori awuukhuwa nave onnuupuwelela ichu saphaama opankeiye khalai, nave onnavekela wa Yehova. Murokora onnaroromela wi Yehova onnuupuwela ichu saphaama opankeiye khalai ni seiyo onapakeiye hiihaano.