Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Mo Tsu Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ Kɛ O Nyɛmi Tsuo!

Mo Tsu Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ Kɛ O Nyɛmi Tsuo!

KE O huɛ kpakpa ko ngma mo sɛ womi nɛ woɔ nɔ he wami ɔ, kɛ o nuɔ he ha kɛɛ? Bɔfo Paulo ngma Timoteo sɛ womi ko nɛ woɔ nɔ he wami. Jamɛ a sɛ womi ɔ ji 2 Timoteo ɔ nɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa Timoteo ma hla he ko nɛ jɔ dii nɛ e kane sɛ womi nɛ e huɛ nɛ e suɔ e sane ɔ ngma lɛ ɔ. Eko ɔ, Timoteo bi e he ke: ‘Kɛ Paulo ngɛ kɛɛ? Anɛ e ngɛ ga womi ko kɛ ha mi nɛ maa ye bua mi ngɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi lo? Anɛ e ga womi ɔ ma nyɛ maa ye bua mi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi konɛ ma tsɔɔ nihi ní saminya, nɛ ma ye bua mɛ lo?’ Kaa bɔ nɛ wa maa na a, Timoteo ná e sane bimi ɔmɛ a heto, titli ɔ, ngɛ sɛ womi nɛ he hia wawɛɛ nɛ ɔ mi. Se ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu ga womi kpakpa nɛ ngɛ sɛ womi nɛ ɔ mi ɔ he.

“I YAA NƆ NƐ I FĨƆ SI NGƐ NÍHI TSUO A MI”

Benɛ Timoteo je sɛ womi ɔ kanemi sisi pɛ nɛ e yɔse kaa Paulo susuɔ e he wawɛɛ. Paulo tsɛ lɛ ke: “Bi nɛ a suɔ.” (2 Tim. 1:2) Timoteo nine su sɛ womi nɛ ɔ nɔ maa pee jeha 65 ɔ mi. Jamɛ a be ɔ, eko ɔ, e ye jeha 30 kɛ se, nɛ e ji asafo mi nɔkɔtɔma nɛ ngɛ níhi a si kpami. E kɛ Paulo bɔni ní tsumi jeha nyɔngma kɛ se ji nɛ ɔ.

Eko ɔ, Timoteo ná he wami womi wawɛɛ benɛ e le kaa Paulo kɛ anɔkuale yemi ngɛ amanehluhi a mi gblee ɔ. A wo Paulo tsu ngɛ Roma, nɛ e be kɛe nɛ a maa gbe lɛ. (2 Tim. 1:15, 16; 4:6-8) Timoteo yɔse kaa bɔfo Paulo ngɛ kã pee wawɛɛ, ejakaa Paulo de ke: “I yaa nɔ nɛ i fĩɔ si ngɛ níhi tsuo a mi.” (2 Tim. 2:8-13) Paulo si fimi ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ kaa bɔ nɛ e ye bua Timoteo ɔ.

“KLƐ MAWU NIKE NÍ Ɔ . . . MI, KAA BƆ NƐ A KLƐƆ LA MI Ɔ”

Paulo wo Timoteo he wami kaa e na sɔmɔmi he blɔ nɛ e ngɛ ɔ kaa e he jua wa. Paulo suɔ nɛ Timoteo nɛ e “klɛ Mawu nike ní ɔ nɛ e ngɛ [e] mi ɔ . . . mi, kaa bɔ nɛ a klɛɔ la mi ɔ.” (2 Tim. 1:6) Paulo ngɔ Hela munyungu nɛ ji khaʹri·sma a kɛ tsu ní kɛ ha “nike ní” nɛ e ngɛ tsɔɔe ɔ. Hela munyungu nɛ ɔ daa si kɛ ha nike ní ko nɛ a kɛ dloo nɔ ko. He blɔ nɛ Timoteo ná kaa e ma sɔmɔ asafo ɔ ngɛ blɔ klɛdɛɛ nɔ ɔ ji nike ní nɛ e ná.​—1 Tim. 4:14.

Mɛni nɛ Paulo wo Timoteo he wami kaa e ngɔ nike ní ɔ kɛ pee? Benɛ Timoteo kane munyukpɔ nɛ ji ‘klɛ mi kaa bɔ nɛ a klɛɔ la mi ɔ,’ eko ɔ, e susu bɔ nɛ be komɛ ɔ, la nɛ a slɛɔ ngɛ we mi ɔ peeɔ la ngu kɛkɛ ɔ he. Se e he hia nɛ a klɛ la nɛ ɔ mi konɛ e tso, nɛ e dɔ la wawɛɛ. Munyunguhi a sisi tsɔɔmi womi ko tsɔɔ kaa peemi munyu nɛ Paulo kɛ tsu ní ngɛ Hela gbi ɔ mi ɔ (a·na·zo·py·reʹo) sisi ji kaa “a maa wo nɔ́ ko mi he wami, a maa tsɛ̃ɛ nɔ ko, a maa hwu la mi nɛ e tso, nɛ tsɔɔ kaa “a kɛ kã kɛ bua jɔmi ma tsu ní tsumi ko.” Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Paulo ngɛ Timoteo dee ke: ‘Moo ngɔ o tsui tsuo kɛ tsu o ní tsumi ɔ!’ Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, e sa nɛ wɔ hu waa pee jã nɔuu, nɛ ji kaa waa kɛ wa he wami tsuo ma tsu sɔmɔmi ní tsumi ɔ.

“[MOO] BU JUETLI KPAKPA NƐ Ɔ HE”

Benɛ Timoteo ngɛ sɛ womi nɛ e huɛ ɔ ngma lɛ ɔ kanee kɛ tsa nɔ ɔ, e kɛ munyukpɔ ko hu nɛ maa ye bua lɛ ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ kpe. Paulo ngma ke: “Moo gu mumi klɔuklɔu ɔ nɛ e ngɛ wa mi ɔ nɔ kɛ bu juetli kpakpa nɛ ɔ he.” (2 Tim. 1:14) Mɛni ji jamɛ a juetli ɔ? Mɛni juetli nɛ a tu kɛ wo Timoteo dɛ? Ngɛ kuku nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, Paulo tu “munyu kpakpahi” nɛ ji anɔkuale nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ he munyu. (2 Tim. 1:13) Akɛnɛ Timoteo ji fiɛɛlɔ he je ɔ, e sa nɛ e tsɔɔ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ kɛ nihi nɛ a ngɛ e zugba kpɔ ɔ mi ɔ anɔkuale ɔ. (2 Tim. 4:1-5) Jehanɛ hu ɔ, a hla Timoteo kaa asafo mi nɔkɔtɔma konɛ e hyɛ Mawu to kuu ɔ nɔ. (1 Pet. 5:2) Timoteo ma nyɛ maa bu juetli ɔ nɛ ji anɔkuale ɔ nɛ e sa nɛ e tsɔɔ ɔ he ke e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ kɛ e Munyu ɔ nɔ.​—2 Tim. 3:14-17.

Mwɔnɛ ɔ, wɔ hu a tu anɔkuale ɔ nɛ wa tsɔɔ nihi ɔ kɛ wo wa dɛ. (Mat. 28:19, 20) Wa ma nyɛ maa ya nɔ ma je hɛ sa kpo ngɛ juetli nɛ ɔ nɛ wa ngɛ ɔ he kɛ gu sɔlemi nɛ wa maa ya nɔ maa sɔle kɛ Mawu Munyu ɔ nɛ wa maa kase be fɛɛ be ɔ nɔ. (Rom. 12:11, 12; 1 Tim. 4:13, 15, 16) Eko ɔ, a ma nyɛ ma ha wɔ he blɔ kaa wa sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma, aloo wa ma sɔmɔ kaa be tsuo sɔmɔlɔ. E sa nɛ juetli nɛ ɔ nɛ wa nine su nɔ ɔ nɛ ha nɛ waa ba wa he si, nɛ́ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Mawu nɔ konɛ e ye bua wɔ. Lɔ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa bu juetli nɛ a kɛ ha wɔ ɔ he kɛ gu hɛ sa kpo nɛ wa ma je ngɛ he kɛ Yehowa nɛ wa ma bi lɛ nɛ e ye bua wɔ kɛ hyɛ nɔ ɔ nɔ.

“TUU NÍ NƐ ƆMƐ NGƆ WO NYUMUHI ANƆKUALETSƐMƐ A DƐ”

E he hia nɛ Timoteo nɛ tsɔse ni kpahi konɛ a tsu ní tsumi nɛ e ngɛ tsue ɔ. Enɛ ɔ he je nɛ Paulo wo Timoteo he wami ke: “Níhi nɛ o nu kɛ je ye ngɔ ɔ . . . , tuu ní nɛ ɔmɛ ngɔ wo nyumuhi anɔkualetsɛmɛ a dɛ, kɛkɛ ɔ, mɛ hu a he maa su bɔ nɛ sa, nɛ a maa tsɔɔ ni kpahi.” (2 Tim. 2:2) Paulo kai Timoteo kaa e kase ní kɛ je e nyɛmimɛ ɔmɛ a ngɔ, nɛ́ lɛ hu e tsɔɔ mɛ níhi tsuo nɛ e kase ɔ. E sa nɛ nɔ hyɛli nɛ a ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ hu nɛ a pee jã. Nɔ hyɛlɔ kpakpa ngɔɛ níhi nɛ e le ngɛ e ní tsumi he ɔ kɛ laa we nihi nɛ a ngɛ e sisi ɔ. Mohu ɔ, e tsɔseɔ ni kpahi konɛ a nyɛ nɛ a tsu ní tsumi ɔ. E yi gbeye kaa ke e tsɔse mɛ ɔ, a maa le níhi fuu pe lɛ aloo a ma nyɛ ma tsu ní tsumi ɔ saminya pe lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ hyɛlɔ ɔ tsɔɔ we nihi nɛ e ngɛ a nɔ hyɛe ɔ ní tsɔwitsɔwi komɛ pɛ ngɛ ní tsumi ɔ he. E suɔ nɛ e ye bua nihi nɛ e ngɛ mɛ tsɔsee ɔ konɛ a ba pee nihi nɛ a nane pi si. Ke e pee jã a, “nyumuhi anɔkualetsɛmɛ” nɛ ɔmɛ hu ma nyɛ maa ye bua asafo ɔ wawɛɛ nitsɛ.

Atsinyɛ jemi ko be he kaa Timoteo bua jɔ sɛ womi nɛ Paulo ngma kɛ ha lɛ ɔ he. Wa he ye kaa Timoteo maa kane ga womi nɛ he hia nɛ ɔ si abɔ, e ma pue e yi mi tɛ ngɛ he be fɛɛ be, nɛ e ma susu blɔ nɔ nɛ e maa gu nɛ e kɛ tsu ní ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi saminya a he.

Wɔ hu wa suɔ nɛ waa kɛ ga womi nɛ ɔ nɛ tsu ní. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Wa maa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa klɛ juetli nɛ wa ngɛ ɔ mi kaa a klɛɔ la mi ɔ, wa maa bu juetli nɛ a tu kɛ wo wa dɛ ɔ he, nɛ́ waa ngɔ níhi nɛ wa le ɔ kɛ tsɔse ni kpahi. Ke wa pee jã a, wa ma “tsu [wa] sɔmɔmi ní tsumi ɔ kɛ pi si” kaa bɔ nɛ Paulo de Timoteo ke e pee ɔ.​—2 Tim. 4:5.