Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Obaanyɛ osaa ohe bianɛ oto jeŋ kpakpa ni etsɛŋ ebaaba lɛ

Etsɛŋ, Je Lɛ Baatsɔ Paradeiso!

Etsɛŋ, Je Lɛ Baatsɔ Paradeiso!

Nyɔŋmɔ bɔ shikpɔŋ lɛ koni adesai ni ja ahi nɔ kɛya naanɔ. (Lala 37:29) Ekɛ klɛŋklɛŋ nuu kɛ yoo lɛ, ni ji Adam kɛ Hawa, wo Eden abɔɔ fɛfɛo lɛ mli, ni ekɛ nitsumɔ wo amɛ kɛ amɛseshibii lɛ adɛŋ akɛ, amɛhu shikpɔŋ lɛ ni amɛkwɛ nɔ.​—1 Mose 1:28; 2:15.

Ŋmɛnɛ lɛ, je lɛ jeee Paradeiso ni Nyɔŋmɔ to akɛ eji lɛ kwraa. Shi, Nyɔŋmɔ tsakeko ejwɛŋmɔ. Te ebaafee tɛŋŋ ehã shikpɔŋ lɛ atsɔ paradeiso? Taakɛ atsɔɔ mli yɛ saji ni tsɔ hiɛ lɛ amli lɛ, Nyɔŋmɔ kpãtãŋ shikpɔŋ lɛ diɛŋtsɛ hiɛ. Moŋ lɛ, ebaahã adesai anɔkwafoi ahi nɔ. Kɛ́ Nyɔŋmɔ ye eshiwoi lɛ anɔ lɛ, te nibii baatamɔ tɛŋŋ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ?

Nɔyeli kome baaye jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ

Etsɛŋ kwraa, kɛ́ Nyɔŋmɔ nɔyeli ni baajɛ ŋwɛi eye shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ bɔi adesai fɛɛ anɔ yeli lɛ, mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baafee ekome kɛhi shi, ni amɛbaatsu nitsumɔ kpakpa ni hãa mɔ tsui nyɔɔ emli. Nyɔŋmɔ ehala Yesu Kristo ni eye shikpɔŋ lɛ nɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, nɔyelɔi pii susuuu maŋbii lɛ ahe, shi Yesu efeŋ nakai. Be fɛɛ be lɛ, ebaafee nibii ni adesai baaná he sɛɛ jogbaŋŋ. Ebaaye nɔ yɛ suɔmɔ mli, ni ebaafee Maŋtsɛ ni mli hi, ni naa mɔbɔ, ni yeɔ jalɛ sane hu.​—Yesaia 11:4.

Shikpɔŋ lɛ nɔ bii lɛ fɛɛ baafee ekome

Yɛ Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ shishi lɛ, mɔ ko ekɛŋ akɛ, ‘Mijɛ biɛ,’ loo ‘Mijɛ weku nɛɛ mli.’ Adesai fɛɛ baafee ekome. (Kpojiemɔ 7:9, 10) Adesai fɛɛ ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ nakai beiaŋ lɛ baasumɔ Nyɔŋmɔ kɛ amɛnyɛmi gbɔmɔ, toiŋjɔlɛ baahi amɛteŋ, ni amɛbaafee ekome kɛtsu Nyɔŋmɔ yiŋtoo akɛ amɛkwɛ amɛshĩa, ni ji shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ he nii.​—Lala 115:16.

Nibii ni fiteɔ shikpɔŋ lɛ asɛɛ baafo

Kɛ́ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ bɔi shikpɔŋ lɛ nɔ yeli lɛ, Bɔlɔ lɛ diɛŋtsɛ baakudɔ kɔɔyɔɔŋ tsakemɔi lɛ fɛɛ, ni ehãŋ efite nii. (Lala 24:1, 2) Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ehã kɔɔyɔɔ ko ni naa wa waa kpa tswaa, ni ekɛtsɔɔ nɔ ni ebaanyɛ ekɛ hewalɛ ni Nyɔŋmɔ kɛdro lɛ lɛ afee. (Marko 4:39, 41) Yɛ Kristo nɔyeli lɛ shishi lɛ, ehe ebahiaŋ ni mɔ ko ashe gbeyei akɛ adebɔɔ naa oshãra ko baaba. Agbɛnɛ hu, toiŋjɔlɛ baahi gbɔmɛi kɛ kooloi ateŋ, ni awoŋ shikpɔŋ lɛ nɔ muji hu.​—Hosea 2:18.

Gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa kɛ niyenii babaoo

Mɔ fɛɛ mɔ baaná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa. Hela mɔŋ mɔ ko, mɔ ko egbɔŋ, ni mɔ ko gboŋ hu. (Yesaia 35:5, 6) Gbɔmɛi baahi shikpɔŋ fɛfɛo ni nɔ tse nɔ, tamɔ klɛŋklɛŋ nuu kɛ yoo lɛ ná lɛ yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ nɔŋŋ. Tamɔ eba lɛ yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ, yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, shikpɔŋ lɛ baaba nii babaoo, ni mɔ fɛɛ mɔ baaná eko eye etɔ. (1 Mose 2:9) Tamɔ Nyɔŋmɔ fee ehã eblema maŋ Israel lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni baahi Paradeiso lɛ mli lɛ ‘baaye eniyenii etɔ.’​—3 Mose 26:4, 5.

Toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ

Kɛ́ Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ miiye jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ baaná toiŋjɔlɛ, ni mɔ fɛɛ mɔ kɛ enyɛmi baaye jogbaŋŋ. Awuŋ ta, nɔyelɔ fɔŋ ko ehiŋ jɛmɛ, ni mɔ fɛɛ mɔ baaná ehiamɔ nii. Biblia lɛ kɛɛ: “Amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ baata ewain tso kɛ egbami tso shishi, ni mɔ ko mɔ ko woŋ amɛhe gbeyei.”​—Mika 4:3, 4.

Shĩai kpakpai kɛ nitsumɔ ni hãa mɔ tsui nyɔɔ emli

Weku fɛɛ weku baaná eshĩa, ni mɔ ko heŋ yɛ amɛdɛŋ, ni mɔ fɛɛ mɔ baatsu nitsumɔ ni hãa mɔ tsui nyɔɔ emli. Biblia lɛ tsɔɔ akɛ, mɛi ni baahi Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli lɛ, “amɛgboŋ deŋme efolo.”​—Yesaia 65:21-23.

Tsɔsemɔ ni hi fe fɛɛ

Biblia lɛ ewo shi akɛ: “Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, Yehowa he nilee baayi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ.” (Yesaia 11:9) Mɛi ni baahi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ baakase nii kɛjɛ Yehowa, amɛ-Bɔlɔ ni hiɛ kã shi bɔ ni anyɛɛɛ naa ana lɛ dɛŋ, ni amɛbaakase nibii fɛfɛji ni ebɔ lɛ hu ahe nii. Amɛkɛ nilee ni amɛbaaná lɛ efeŋ tawuu nibii, ni amɛkɛyeŋ mɛi awui hu. (Yesaia 2:4) Moŋ lɛ, amɛbaakase bɔ ni amɛkɛ amɛhe baahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli, kɛ bɔ ni amɛbaafee amɛkwɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.​—Lala 37:11.

Naanɔ wala

Nyɔŋmɔ kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni he baahia wɔ koni wɔmii ashɛ wɔhe yɛ shihilɛ mli lɛ wo shikpɔŋ lɛ nɔ. Eesumɔ ni adesai ahi shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya naanɔ. (Lala 37:29; Yesaia 45:18) Bɔ ni afee ni enɛ aba mli lɛ, Nyɔŋmɔ ‘baami gbele kɛbaaya naanɔ.’ (Yesaia 25:8) Biblia lɛ ewo shi akɛ: ‘Gbele ehiŋ shi dɔŋŋ, ni mɔ ko yeŋ awerɛho dɔŋŋ, ni mɔ ko hu fóŋ dɔŋŋ, ni mɔ ko hu piŋŋ dɔŋŋ.’ (Kpojiemɔ 21:4) Nyɔŋmɔ baahã adesai fɛɛ hegbɛ ni amɛhi shi kɛya naanɔ​—mɛi ni ebaahere amɛyiwala be ni ekpãtãa jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ lɛ, kɛ mɛi babaoo ni ebaatee amɛ shi yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ.​—Yohane 5:28, 29; Bɔfoi 24:15.

Bianɛ po lɛ, ayɛ mɛi akpekpei abɔ yɛ jeŋ fɛɛ ni miifee nibii ni baahã amɛhi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni etsɛŋ ebaaba lɛ shishi. Amɛyeee emuu moŋ, shi amɛmiibɔ mɔdɛŋ ni amɛfee nibii ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ ni mɛi ni baahi ejeŋ hee lɛ mli lɛ afee lɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Amɛkaseɔ Yehowa Nyɔŋmɔ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni etsu lɛ lɛ he nii.​—Yohane 17:3.

Kasemɔ nibii krokomɛi ni baahã oyi aná wala yɛ jeŋ nɛɛ naagbee lɛ mli, ni ohi jeŋ kpakpa ni etsɛŋ ebaaba lɛ mli. Hã Yehowa Odasefonyo ko kɛ bo akase Biblia lɛ ni aheee bo shika ko. Nikasemɔ lɛ baafee sanegbaa, ni nyɛkɛ wolo ni ji Oyi Ana Wala Kɛya Naanɔ! lɛ ni baafee.