Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 3

Saa Cheleŋnda Cho Mɛlɛka Nda Kiliti Saŋgalaa

Saa Cheleŋnda Cho Mɛlɛka Nda Kiliti Saŋgalaa

“Saŋgalaa cho o Mɛlɛka naa lo, o cho ichali o kpeŋgbei lemasaa choo wo, nda Saa Fɔŋndɔɔ le piŋi nda piŋi naa wo.”—SƆƆŊ. 7:​10.

CHONDII 14 Saŋgalaa Masa Sɛnɛiyo le Chieeŋndo

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

1. Vɛɛ suɛi Ŋgɔɔ J. F. Lutafɔɔ yɔŋgu o bɔŋaŋ bɛndoo a wɔsi 1935, piiliaŋ yɛ po feleŋgɔnɔ pilɛ?

MI PO feleŋgɔnɔ pilɛ wɔsilaŋ 18 sɔla yiŋɔɔ a wɔsi 1926. Sukuuwaa pɛɛkaa Baabuiya wanaa velu ndu wa wa ni. Lende ndaa veelu Seiyaa Chɛhowaa a teleŋ koŋ ni. Nduyɛ, wanaa velu ndu wa ndaa nɔ puaa a yaa a waŋ laanduaa a ŋiɔɔŋ. Mi wanaa velu ndu wa pɛɛku nda le ma piɛi Chɛhowa, nduyɛ ma tol taamasi Chiisu wo kɔɔli. Mi sukuuwaa pɛɛkaa Baabuiya ndaa de beediiyo, nduyɛ mi ndaa kol muɛiyaŋ o paale Loonuŋyaa choo wɔsi o wɔsi. Nduyɛ po feleŋgɔnɔɔ hoo bɛɛ. Kɛ mi tiindaŋ ndɔɔ siŋgaŋ, mɛɛ o tuei suɛi Ŋgɔɔ J. F. Lutafɔɔ yɔŋgu o bɔŋaŋ bɛndoo, a wɔsi 1935. Suɛi lebolii suɛi hei wa ni aa: “Faŋga Bɛndu Bɛndoo.” O Amɛlika niŋ ndaa bii bɔŋaŋndo hoo ni. Yɛɛ sukuuwaa pɛɛkaa Baabuiya pɛɛku yɛ o bɔŋaŋ bɛndu koŋ?

2. Tonya sɔvɛ sɔvɛ kuɛɛ Ŋgɔɔ Lutafɔɔ ndoo tɛɛsiaa yɛ o suɛi nduɛi niŋ?

2 O suɛi Ŋgɔɔ Lutafɔɔ ve niŋ, mbo chɔm wanaa cho o kunda faŋga bɛndu bɛndoo choo wa, a Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:​9 soo a nda okɔɔ wa. O paandoo niŋ, sukuuwaa pɛɛkaa Baabuiya haa ndaa laalaŋ maa kunda faŋga bɛndoo hoo bɛɛ cho lakɔ choo choo, kɛ nda ve niŋ o masaleŋ choo a Chiisu latulu le kanifuule, ndaa nɔ laalaŋ tau maa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda le. Mi Ŋgɔɔ Lutafɔɔ soliŋ Baabuiyo kpeku le nda chɔmndo maa, kunda faŋga bɛndoo cho lakɔ choo choo le. Kɛ maa nda cho saa cheleŋnda * ni. Nduyɛ, a cho hunɔɔ pioŋɔɔ sɔla a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo, okoŋ ma wa achal o chieeŋndo choo lefafɛɛŋ. (Sɔɔŋ. 7:​14) Mi Chiisu dimi aa: “I nɔ saa cheleŋ a cho o kundaa hoo choo le wa. Nda bɛɛ, I nɔ mi hiŋ a nda. A cho ya diom tueiyɔɔ. Nduyɛ, a cho simnɔŋ kundaa o pilɛ mi wana mandaa o pilɛ manda nda.” (Chɔŋ 10:​16) Saa cheleŋnda haa cho o buɛiyaa cho lo lechoo wo chɔmndo o Chɛhowa lo wa tɛɛŋ. Nduyɛ, a nɔ tiindaŋndo le waa achal o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ lefafɛɛŋ. (Maa. 25:​31-33, 46) Mi sinapɛŋgu sɛnɛiyo hoo siŋga yoomula wanaa bɔɔbɔɔ a po feleŋgɔnɔ naŋ laŋga soo a ndu okɔɔ wo. Ŋ yaasiaŋndɔ miŋ che mɛɛ hei yɔŋnuŋ yɛ.—Sam 97:​11; Pulɔ. 4:​18.

MI SINAPƐŊGU SƐNƐIYO SIŊGA YOOMULA WAŊNDA O WAALAŊ NIŊ

3-4. Le yɛɛ tiindaŋ wanaa bɔɔbɔɔ siŋgaŋ yɛ o bɔŋaŋ bɛndu biinuŋ o wɔsi 1935 niŋndo?

3 Wanaa challa wa a kɔl kɛndɛ tau mɛɛ Ŋgɔɔ Lutafɔɔ dimi aa: “Wana o wana nɔ tiindaŋndo le waa achal o chieeŋndo choo lefafɛɛŋ, yandii la sim ndɔ.” A mɛɛ puaapilɛnɔ pilɛ wa o bɔŋaŋ bɛndu koŋ ndo dimi yɛ, wanaa ndaa sim nda ndaa hiou poloŋ a wanaa lo ichali wa. Nduyɛ mɛɛ nda sim, mi Ŋgɔɔ Lutafɔɔ dimi aa: “Nuawɔ se faŋga bɛndu chuu chɔm te wo!” Okoŋ, mi nda kpou deŋi choo choo a kɔl kɛndɔɔ. Mi wanaa ndaa sim nda sina maa, Chɛhowa ndoo hɛli nda le lakɔ choo choo le. Nduyɛ ma bii bila maa Chɛhowa pɔya nda a nyina ndɔ diandaa le. Diimandɔɔ, mi waŋnda 840 sɔla yiŋɔɔ. Nduyɛ a bɔɔbɔɔ saa cheleŋnda nda wa ni.

4 Mɛɛ bɔŋaŋ bɛndu koŋ chuu, mi po feleŋgɔnɔ naŋ soo suŋ a ndu okɔɔ wo, a wanaa cheleŋ o waalaŋ niŋ pɛŋgi beediiyo dioo a muɛiyaŋ kolɔɔ o Loonuŋyaa choo. Mi wanaa bɔɔbɔɔ dimi sɔɔŋ puaapilɛnɔ tusiaŋndo hoo dimi woŋ. Mbo dimi aa: “Bɔŋaŋ Loonuŋya naŋ bii o wɔsi 1935 niŋndo, wa teleŋ ya mɛɛlu beediiyo dio a muɛiyaŋ kolɔɔ o Loonuŋyaa choo wo ni. Mi sina maa Chɛhowa pɔya ya a nyina ndɔ diandaa le lakɔ choo choo le. Kɛ I nɔ tiindaŋndo le waa achal lefafɛɛŋ o chieeŋndo choo, nduyɛ mi huŋ mala le ndu siiŋguuwo kpele hɛnɛkiɔɔ.” (Luomaŋ. 8:​16, 17, NWT; 2 Kɔliŋ. 1:​21, 22) Chɔŋ niŋ a teleŋ koŋ, faŋga bɛndoo cho hiouwɔɔ lachi a kuiyo kpeekpei, nduyɛ ma wa wallo latulu a Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cho wɔ o chieeŋndo choo wa.

5. Vɛɛ Chɛhowa yiyaŋ yɛ a wanaa pɛŋgi beediiyo dioo a muɛiyaŋ kolɔɔ o Loonuŋyaa choo wa?

5 Vɛɛ Chɛhowa che yɛ wanaa ndaa pɛŋgi beediiyo dioo a muɛiyaŋ kolɔɔ o Loonuŋyaa choo, chɔŋ a wɔsi 1935? Te o yɔŋ yɛ mi waŋndo yiŋ, nduyɛ mbo laalaŋ maa o nɔ mbo de beediiyo vɛlɛ mbo kol muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo, kɛ okoŋ kɔɔli mbo sina maa Mɛlɛka pɔya ndu a nyina ndɔ diandaa le? (1 Kɔliŋ. 11:​28) Apum wa beediiyo dioo a muɛiyaŋ kolɔɔ o Loonuŋyaa choo kanifuule, ndaa bii tiindaŋ ndaa bila le. Kɛ te o yɔŋ pɛ ma sina maa biondɔŋndo nda tosa ni, okoŋ ma pɛŋgi beediiyo dioo a muɛiyaŋ kolɔɔ o Loonuŋyaa choo, nduyɛ ma hiou lachi a Chɛhowa piɛiyo o laalaŋndo choo, Chɛhowa cho nda chɛlɔɔ le ma wa o kunda saa cheleŋnda choo. Mi che bɛɛ a di lɛ beediiyo nduyɛ ma kol muɛiyaŋ te, kɛ ma kuɛ wɔ kɛ o Loonuŋyaa le chɔmndo balika melaa le nyɛ Chɛhowa nda Chiisu tosal nda wo.

TIINDAŊ TEŊGEŊNDO LE FAŊGA BƐNDOO

6. Yɛɛ Chiisu dimullɛ maalikɛiya le ma tosa?

6 Nyɛpalaa bɛndoo cho suŋ kandɔŋ. Lelaŋ, i cho bɔɔ suɛi kɔl dɛɛniaa le miŋ yaasiaa nyɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7 chɔɔlu dimi, a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda vɛlɛ a faŋga bɛndoo okɔɔ wo. O bolle Baabuileŋ niŋ, mi Chiisu dimul maalikɛiya le ma hau nɛila hiɔɔlula hueiye i huaŋ ndaŋ, yɔŋii i tɛɛmbuu nyɔɔŋ o chieeŋndo choo. Nduyɛ maa, a nɔ ma lo keŋ tosaa haaa mi Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda kpou sɔla fanda ndaa le kɔlaŋ choo choo. (Sɔɔŋ. 7:​1-4) Te Kilisiɔŋnda haa lo pɛ o tiindaŋ ndaa choo, a cho hunɔɔ simnɔŋ masaa a wanaa soliaa lasalaa o choo choo niŋ. (Sɔɔŋ. 20:​6) Chɛhowa, Chiisu, a maalikɛiya cho wa a kɔl kɛndɛ tau, te a che pɛ mi ŋwaŋ 144,000 sɔla fanda ndaa le kɔlaŋ choo choo.

Kunda faŋga bɛndoo cho a doviaŋ o nyɛla humbulaŋ niŋ a siɔɔla waulaŋ nda o laba, ma wa isisi o kpeŋgbei lemasa Mɛlɛkaa hɔlndɔ a Saa Fɔŋndɔɔ lachi (Tofa pɛl 7)

7. A mɛɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:​9, 10 dimi yɛ, nɛɛ waa Chɔŋ ndoo che yɛ o yilaŋnde niŋ, nduyɛ yɛɛ nda wa yɛ tosaa? (Tofa fotueiyo o kɔɔ.)

7 Mɛɛ Chɔŋ soo a ŋwaŋ 144,000 a cho simnɔŋ masaa a wanaa soliaa lasalaa wa, mbo cha “faŋga bɛndu” cheleŋ a sɔla pioŋɔɔ o chɔu Amakɛdɔŋndo wa. Kundala tiɔɔŋndaŋ la cho teŋgeŋ kanifuule, wanaa cho o kunda faŋga bɛndoo choo wa a chuu chɔm te. (Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:​9, 10.) Baabuiyo chɔm maa waŋnda haa cho a “doviaŋ o nyɛla humbulaŋ niŋ.” Hei chɔm maa a nɔ “sɔŋ o sɔŋ” o chieeŋ Setanaa niŋ te. Nduyɛ maa, ma chɔm lo lechoo ndaa o Mɛlɛka lo a Kiliti. (Chemi. 1:​27) Waŋnda haa wa Mɛlɛka a Saa Fɔŋndɔɔ saŋgalaa le mɛɛ nda piŋi nda yɛ. Nduyɛ, siɔɔla waulaŋ la wa nda o laba. Hei cho chɔmndo maa a cho a kɔl kɛndɛ, le mɛɛ Chɛhowa hɛli Chiisu le mbo wa Masaa yɛ.—Tuuwɔ Chɔŋ 12:​12, 13.

8. Yɛɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:​11, 12 dimullɛ naa a yuŋgu Chɛhowaa o choo choo niŋ okɔɔ?

8 Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:​11, 12. Yɛɛ yuŋgu Chɛhowaa o choo choo niŋ tosa yɛ, mɛɛ nda che faŋga bɛndoo Chɛhowa saŋgalaa? Nda kpou wa a kɔl kɛndɛ. A tonya, nda kpou cho wa a kɔl kɛndɛ le chɔɔ yilaŋnde hei o peelɔŋndo. Ndi cho ni, le chɔɔ faŋga bɛndoo pioŋɔɔ sɔlaa o nyɛpalaa bɛndoo niŋ.

9. A mɛɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:​13-15 dimi yɛ, yɛɛ faŋga bɛndoo cho yɛ tosaa suŋ suŋ?

9 Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:​13-15. Mi Chɔŋ cha mi wanaa wa o kunda faŋga bɛndoo choo wa tuaa “nyɛla ndalaŋ a kooma Saa Fɔŋndɔɔ mi la yɔŋnuŋ la humbu fo fo.” Hei chɔm maa a nɔ kɔl iyama walaŋndo Mɛlɛka o hɔl, nduyɛ maa o hini kɔl a nda. (Aisaya 1:​18) Waŋnda haa cho tiindaŋ ndaa dɔwɔɔ o sala soliaŋ Chiisoo niŋ, ma wa yɔŋgɔŋndo o Mɛlɛka lo, nduyɛ ma wa yiŋɔɔ sɔlaa. A cho vɛlɛ o chaŋyɛi niŋ a ndu. (Chɔŋ 3:​36; 1 Pitɛ 3:​21) Le sabu koŋ nda cho isisi o kpeŋgbei lemasa Mɛlɛkaa hɔlndɔ, “ma wa ndu saaŋgiallo idii a ichɔl” o chieeŋndo choo ni. A cho vɛlɛ sɛmbɔɔ dɔwɔɔ tau le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a waŋnda siiŋguuwo buɛiya kanifuule, Masale Mɛlɛkaleŋ le cho nyɛ sɔviɔɔ o yoomula ndalaŋ niŋ ni.—Maa. 6:​33; 24:​14; 28:​19, 20.

Kunda faŋga bɛndoo cho a kɔl kɛndɛ le mɛɛ nda sɔla pioŋɔɔ o nyɛpalaa bɛndoo niŋ yɛ (Tofa pɛl 10)

10. Tiindaŋ yɛɛ faŋga bɛndoo nɔ yɛ, nduyɛ diomnde mɛyaale kuɛɛ nda cho yɛ chɔ o peelɔŋndo?

10 Wanaa cho pioŋɔɔ o nyɛpalaa bɛndoo niŋnda cho nɔ tiindaŋndo maa, Mɛlɛka cho hiouwɔɔ lachi a nda mandaa kanifuule, Baabuiyo dimi maa “naa chalaa Mɛlɛkaa cho [wa] ŋwaŋnda chiee tɛɛŋ.” Nduyɛ a teleŋ koŋ, diomnde mɛyaale faŋga bɛndoo hoo cho chumndo kpeekpeileŋ le cho peelɔŋ. Leŋ le cho ni maa: “[Mɛlɛka] cho nda mamɛmɛ o mamɛmɛ wɔɔsuu o hɔl fo. Wana o wana vi lɛ le. Wana o wana ve lɛ a kɔl tambɛi le, kɛlɛŋgaa mi wana chaŋ, kɛlɛŋgaa mi nyɛ nɛiyaa wa, kani fuule, nyɛ o nyɛ paandu chuu faŋaŋ.”—Sɔɔŋ. 21:​3, 4.

11-12. (a) A mɛɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:​16, 17 dimi yɛ, salala kuɛɛ faŋga bɛndoo cho yɛ hunɔɔ tueiyɔɔ yeela? (b) Yɛɛ faŋga bɛndoo tosa yɛ o Loonuŋyaa choo?

11 Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 7:​16, 17. Hau, mi bala fondolaŋ a chɔulaŋ la tosa mi yiaaŋ ma del wanaa Chɛhowaa apum choo. Nduyɛ, ma dɔu apum o chiɛila manyumndaŋ niŋ le tiindaŋ ndaa. Kɛ, waŋnda haa nɔ tiindaŋndo maa te chieeŋ dɛnɛwɔɔŋndo hoo sɔla pɛ tambei, nyɛdiaa cho wa o hɔbɛi o chieeŋndo choo. Nduyɛ a cho nɔ nyɛm mala nda le pɛɛkoo a Mɛlɛka okɔɔ woŋ tau. Te Chɛhowa wa pɛ wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda tɛɛmbuuwo, o cho tosa a sabu nyɛ o nyɛ yɔŋnuŋ wanaa nduaa le. Nduyɛ te nyɛpalaa bɛndoo chuu pɛ, Chiisu cho lakɔ a faŋga bɛndoo hoo o ‘mɛŋma ke wana yoomu kpeekpeiyo waŋ.’ Yiyaŋndɔ a hei! Mi che bɛɛ wanaa bɔɔbɔɔ sɔla niŋ piɔmndaŋ, kɛ wanaa cho pioŋɔɔ sɔla o nyɛpalaa bɛndoo niŋnda vi niŋ kposoŋ te. Faŋga bɛndoo hoo cho a kɔl kɛndɛ tau le tiindaŋ sɔvɛ sɔvɛ Chɛhowa nda Chiisu ke nda wo!—Chɔŋ 11:​26.

12 Faŋga bɛndoo hoo nɔ tiindaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ. Lelaŋ, a nɔ ma mel Chɛhowa nda Chiisu balika tau. Mi che bɛɛ Chɛhowa hɛli nda le lakɔ o choo choo niŋ te, kɛ o kaala nda mɛɛ mɛɛ o kaala Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda yɛ. Kundala tiɔɔŋndaŋ ndaŋ kpou tiuba ma saŋgala Mɛlɛka nda Kiliti diompilɛ. Nɛiyo opilɛ o nda tosa heiyo cho kɔlaŋ o Loonuŋyaa ni.

SAŊGALA CHƐHOWA NDA KILITI A KƆLLO KPOU O LOONUŊYAA CHOO

Mi beediiyo a muɛima nda keeliaa o Loonuŋyaa choo waŋ ma loonuŋ naa maa, mi Chiisu wu le naa le halikpeŋ miŋ sɔla yoomoo (Tofa pɛl 13-15)

13-14. Le yɛɛ wana o wana nɔ yɛ mbo bii Loonuŋyaa a piɔm Kiliti wo okɔɔ?

13 O wɔsiŋ laŋga hiou woŋ niŋ, te a chɔm pɛ waŋnda 1,000 a kua o Loonuŋyaa wa, waŋndo opilɛ kpe nda tɛɛŋ dia beediiyo nduyɛ mbo kol muɛiyaŋ o Loonuŋyaa choo ni. Hei sim ni maa, kundala bɔɔbɔɔ chieeŋndo balɔɔ silɔ nɔ Kilisiɔŋaa pɔyaŋ te. Nduyɛ maa tiindaŋ wanaa bɔɔbɔɔ kua o Loonuŋyaa choo wa, cho le waa o lɛŋndeŋ choo ni. Mɛɛ le yɛɛ nda kua yɛ niŋ o Loonuŋyaa? Sabu nda kua o Loonuŋyaa wo cho ko mɛɛ waŋnda kua naa o nɔ kɛsiaa chaaŋ nda wo choo yɛ. Ma kuɛ o nɔ kɛsiaa koŋ le ma toolu wanaa cho kaŋ challe o nɔɔ sɛnɛiya, a le chɔmndo mɛɛ kpe nda kaala nda yɛ. O nɛi pilɛ koŋ choo, mi saa cheleŋnda kuɛ o Loonuŋyaa le ma toolu Kiliti nda Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda, a le chɔmndo mɛɛ kpɛ nda kaala nda yɛ. Nduyɛ, le chɔmndo balika melaa le sala soliaŋ Chiisoo nda kua vɛlɛ o Loonuŋyaa ni. Sanaa o sala soliaŋndo hoo niŋ nda cho hunɔɔ wa achal lefafɛɛŋ o chieeŋndo choo ni.

14 Sabu sɔvɛ sɔvɛ cheleŋ saa cheleŋnda kua o Loonuŋyaa wo cho le sawa Chiisu wo diikɔŋndo ni. Mɛɛ Chiisu wa Loonuŋya tasoo biyɔɔ a buɛiyaa nduaa lo o tiindaŋ ndaa choo wa, mbo dimul nda aa: “La wa hei tosaa le loonɔŋndo a ya.” (1 Kɔliŋ. 11:​23-26) Lelaŋ, le mɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho wɔ o chieeŋndo choo yɛ, saa cheleŋnda nɔ ma hiou lachi a Loonuŋyaa biyɔɔ. O faŋaŋ okoŋ kɔɔli, mi saa cheleŋnda veelu wana o wana le ma huŋ bii Loonuŋyaa a nda latulu.

15. Vɛɛ naŋ saŋgala yɛ Mɛlɛka nda Kiliti o Loonuŋyaa?

15 O Loonuŋyaa choo, miŋ sɔla dikeŋnaŋndo le miŋ saŋgala Mɛlɛka nda Kiliti o chonduŋ naŋ soli woŋ niŋ a o piɛileŋ niŋ. Suɛi lebolii suɛi Loonuŋyaa naŋndee cho ni, “Chɔm Balika Melaa Le Nyɛ Mɛlɛka Nda Kiliti Tosa Le Numndo!” Suɛi hei cho tosa miŋ chɔɔlu balika melaa nɔ le nyɛ Mɛlɛka nda Kiliti tosa le naa wo. Te a wa pɛ beediiyo a muɛiyaŋ keeliaa o Loonuŋyaa choo, keŋ cho naa loonɔŋ le sabu nyɔɔŋ muŋ sim ndo. Ndu cho ni, dialuŋ Chiisu woŋ a kooma nduaŋ. Ŋ cho vɛlɛ loonɔŋ maa, mi Chɛhowa chɛl le mi Po ndɔɔ huŋ wu le naa le halikpeŋ miŋ sɔla yoomoo. (Maa. 20:28) Wanaa kaala Mɛlɛka nda Po ndɔɔ wa, nɔ ma nɔ yeemɛi le kɔlaŋ o Loonuŋyaa.

MEL CHƐHOWA BALIKA LE TIINDAŊ SƆVƐ Ŋ NƆ WO

16. O nɛila kuɛɛ niŋ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda velaŋ yɛ?

16 O nɛilaŋ lapum niŋ, teŋgeŋ cho Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda tɛɛŋ a saa cheleŋnda Mɛlɛka o hɔl te. Kundala tiɔɔŋndaŋ kpou cho a sɔvɛ ndu o hɔl. Ŋ sina hei kanifuule, a yoomu Po ndɔɔ o pendu Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a saa cheleŋnda ni. Teŋgeŋ cho kundala tiɔɔŋndaŋ tɛɛŋndo cho ni maa, a nɔ tiindaŋ pilɛ le. Kundala tiɔɔŋndaŋ kpou nɔ ma chɔm lo lechoo ndaa o Mɛlɛka lo a Kiliti. (Sam 31:​23) Nduyɛ, loonuŋ maa kpeŋkpeŋ nyina diandaa tosa wallo a naa ni. Hei sim ni maa, mi Chɛhowa ke waŋndo nyina ndɔ diandaa mɛɛ kpɛ o yeema ndu yɛ. O wa wana pɔyaŋ, ɔɔ mbo ve bɛɛ le.

17. Yɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cho wɔ o lɛŋndeŋ choo wa cho yɛ lehɔl o nɛi?

17 Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda viluŋ a tiindaŋndo le kɔlaŋ choo choo le. Mɛlɛka hɛli nda ni le kɔlaŋ choo choo. Ma yiyaŋ, vɛlɛ ma piɛi a tiindaŋ ndaa okɔɔ. Nduyɛ a cho lehɔl o nɛi kpeekpei le fanda ndaa sɔlaa o choo choo niŋ. A sina pɛŋ mɛɛ dialuŋ ndaŋ wa niŋ o choo choo niŋ yɛ le. (Filipi. 3:​20, 21; 1 Chɔŋ 3:​2) Kɛ a koŋ kpou, a cho lehɔl o nɛi le Chɛhowa, Chiisu, Maalikɛiya, a Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cho niŋ o choo choo niŋnda chɔɔ vɛlɛ a waa a nda latulu o Masale Mɛlɛkaleŋ niŋ choo choo.

18. Yɛɛ saa cheleŋnda cho yɛ lehɔl o nɛi le ndu?

18 Saa cheleŋnda cho lehɔl o nɛi le waa achal o chieeŋndo choo lefafɛɛŋ. Yeemɛi hei waŋchieeya kpou nɔ ni. (Ikili. 3:​11) A cho vɛlɛ lehɔl o nɛi le teleŋ nda huŋ niŋ ma siiŋguu chieeŋndo hoo kpou kpele hɛnɛkiɔɔ wo. A cho a yeemɛi kpeekpei le hunɔɔ chiɛila ndalaŋ taŋgullo, kpelela ndalaŋ tosaa, a chuauwaa ndaa mandaa. Nduyɛ nda kpou cho wa kɛndiaa. (Aisaya 65:​21-23) A cho vɛlɛ lehɔl o nɛi le hunɔɔ kelaa o fondaŋnda bɔɔbɔɔ o chieeŋndo choo le pɛɛkoo a nyɛm yɛ yɛŋ Chɛhowa toosiaa woŋ okɔɔ, mɛɛ pemboŋ, bundɛlaŋ, a peela bɛndaŋ la cho naa yɛ. I hiou kpou ve, a cho wa a kɔl kɛndɛ le waa o chaŋyɛi kpɛɛluŋnde niŋ a Chɛhowa le teleŋ o teleŋ.

19. Yɛɛ Loonuŋyaa mala yɛ naa le tosaa, nduyɛ o paale kuɛɛ choo naŋ cho yɛ ndu biyɔɔ naŋndee?

19 Chɛhowa ke buɛiyaa nduaa kpou tiindaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ le chilaŋ. (Chɛlui. 29:​11) Mi Loonuŋyaa ke naa kpou fondaa, le Mɛlɛka nda Kiliti saŋgalaa, le mɛɛ nda ke naa tiindaŋndo le yoomu fafɛɛŋndo sɔlaa yɛ. A tonya, Loonuŋyaa cho bɔɔ bɔŋaŋ sɔvɛ le Kilisiɔŋaa tonyaa o wɔsioo niŋ. Naŋndee ŋ cho ndu biyɔɔ o Ndaamaa choo Fuoo 27, 2021 a paale delaaleŋ. Wanaa bɔɔbɔɔ cho bɔŋaŋ sɔviɔɔ hoo biyɔɔ nyɛ o nyɛ paaliaŋ nda le. Kɛ apum cho ndu biyɔɔ o simultaŋ bɛŋgu. Apum cho wa pɛŋ o chiɛila manyumndaŋ niŋ ma bii Loonuŋyaa hoo. Ba o ba naŋ wa, Chɛhowa, Chiisu, Maalikɛiya, a Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cho o choo choo niŋnda cho wa naa tofaa o bɔŋaŋndo hoo. Lelaŋ, maa naa kpou ŋ kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ le bɔŋaŋ sɔvɛ sɔviɔɔ hoo biyɔɔ!

CHONDII 150 Nuuviaa Mɛlɛka le Pioŋɔɔ Sɔlaa

^ pɛl. 5 Fuoo 27, 2021, cho wa paale teŋgeŋndeŋ le Seiyaa Chɛhowaa. Ŋ cho loonɔŋ a piɔm Kiliti wo o paale leŋ choo. Wanaa bɔɔbɔɔ kua o Loonuŋyaa wa cho o kunda Chiisu veelu aa “saa cheleŋnda” wo choo. Tonya kuɛɛ sukuuwaa pɛɛkaa Baabuiya ndaa sina yɛ a kundaa hoo okɔɔ o wɔsi 1935 niŋ? Salala kuɛɛ saa cheleŋnda tuɛi yɛ niŋ yeela o chilaŋ niŋ te nyɛpalaa bɛndoo hiou pɛ? Nduyɛ te ŋ wa pɛ Loonuŋyaa biyɔɔ, vɛɛ saa cheleŋnda saŋgala yɛ Mɛlɛka nda Kiliti?

^ pɛl. 2 TƐƐSIAA LE DIOMNDAŊ: Saa cheleŋnda cho wanaa cho Chiisu tolɔɔ kɔɔli, nduyɛ ma nɔ tiindaŋndo le waa achal lefafɛɛŋ o chieeŋndo choo wa ni. Waŋnda haa apum, o palɛi mɛɛlɛi niŋ nda kandu Chɛhowa piɛiyo ni. Kunda faŋga bɛndoo cho waŋnda atiŋ o saa cheleŋnda tɛɛŋ, a cho wa achal o teleŋ Chiisu cho hunɔɔ kɔɔsa a waŋnda a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo wo ni. Nduyɛ nda cho pioŋɔɔ sɔla o chɔu Amakɛdɔŋndo ni.