Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 4

Jasegíkena jajoayhu oñoermáno teéicha

Jasegíkena jajoayhu oñoermáno teéicha

“Pehechaukákena pejoayhuha pende pyʼaite guive oñoermáno teéicha” (ROM. 12:10).

PURAHÉI 109 Jajoayhu ñande pyʼaite guive

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. ¿Mbaʼépa ohechauka koʼág̃arupi hetaiterei oĩha umi ndohayhúiva ihéntepe?

LA Biblia oprofetisa vaʼekue koʼã ára pahápe hetataha umi ‘ndohayhumoʼãiva ihéntepe’ (2 Tim. 3:1, 3). Koʼág̃arupi ñande jahecháma mbaʼéichapa oñekumpli ko profesía. Por ehémplo hetaiterei família isarambipa pe divórsio káusare. Umi tuakuéra opyta ipochy ojuehe, ha umi mitãnguéra katu oñandu ndojehayhuiha chupekuéra. Umi família oikóva el mísmo ógape jepe oñeñandu extrañoite ojuehegui. Por ehémplo, peteĩ konsehéro familiár heʼi: “Umi túa, sy ha mitãnguéra noñemongetavéi oñondive. Káda uno órare ohasa umi komputadóra, távlet, selulár, térã videohuégo renondépe. Koʼã família oikóramo jepe el mísmo ógape ndoikuaaguasúi mbaʼeve ojuehegui”.

2, 3. a) Heʼiháicha Romanos 12:10, ¿máva mávapepa jahechauka vaʼerã jahayhuha ñande pyʼaite guive? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

Ko múndope hetaiterei hénte ndohayhúi avavépe, ha ñande ndajajoguaséi chupekuéra (Rom. 12:2). Upéva rangue, ñaaprende vaʼerã jahayhuve hag̃ua ñane hentekuérape ha avei ñane ermáno ha ermanakuéra kongregasionpeguápe (elee Romanos 12:10). ¿Mbaʼépa heʼise jajoayhu ñande pyʼaite guive oñoermáno teéicha? Koʼápe oñeñeʼẽ pe mborayhu ñañandúvare ñane famíliare ha ñanemomýiva jareko hag̃ua peteĩ amista iporãva oñondive. Péicha avei jahayhu vaʼerã ñane ermanokuéra kongregasionpeguápe, haʼéva avei ñane família. Jajoayhúramo oñoermáno teéicha ñaipytyvõ oĩ hag̃ua unida, ha vyʼápe jaservi hag̃ua Jehovápe oñondivepa (Miq. 2:12).

Ko artíkulope jahecháta Jehová ha unos kuánto isiervokuéra ehémplo ñanepytyvõtava jahechauka hag̃ua peichagua mborayhu.

JEHOVÁ NINGO “OHECHAUKA MBORAYHU IFIÉLVA”

4. ¿Mbaʼéichapa Éxodo 34:6 ñanepytyvõ jahechakuaa hag̃ua Jehová ñanderayhuetereiha?

La Biblia ningo omombeʼu ñandéve umi kualida porãite Jehová orekóva, por ehémplo heʼi ‘Ñandejára haʼeha mborayhu’ (1 Juan 4:8). Jaikuaávo upéva Jehovágui ñande jaikose iñamígoramo. Péro la Biblia heʼi avei Jehová ‘ohechaukaha ñandéve mborayhu ifiélva’ (elee Éxodo 34:6, nóta). ¡Ajépa iporãite jaikuaa Jehová ñanderayhuetereiha!

5. ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka ñandeporiahuverekoha, ha mbaʼéichapa ñande ikatu jasegi iñehémplo?

Jahechakuaa Éxodo 34:6 heʼiha Jehová ohechaukaha mborayhu ifiélva ha avei oporoporiahuverekoha. Upéva ningo ótra kualida iporãitereíva Jehová orekóva ha ñanemomýiva ñañemoag̃ui hag̃ua hese (Sant. 5:11). Jehová ningo ohechauka ñandeporiahuverekoha operdonávo umi mbaʼe vai jajapóva (Sal. 51:1). Péro la Bíbliape oñeñeʼẽ jave peteĩ persóna oporoporiahuverekóvare, ndeʼiséi operdonanteha ótrope hembiapo vaikue. Peteĩ oporoporiahuverekóva oñandu upéva ipyʼapýpe voi, ha omomýi chupe oipytyvõ hag̃ua peteĩ ohasa asývape hína. Jehová heʼi ñanepytyvõsetereiha ha upe sentimiénto haʼe orekóva imbareteveha peteĩ sy oñandúvagui imembyʼíre (Is. 49:15). Jahasa asy jave Jehová ñandeporiahuvereko, ha upéva omomýi chupe ñanepytyvõ hag̃ua (Sal. 37:39; 1 Cor. 10:13). Ñande ikatu jahechauka jaiporiahuverekoha ñane ermanokuérape ñaperdonávo chupekuéra, ha ndajapytái jave ñandepyʼaro ojapo haguére peteĩ mbaʼe nañandegustáiva (Efes. 4:32). Péro iñimportanteterei avei jahechauka upéva ñaipytyvõvo ñane ermanokuérape ombohovái jave umi situasión ijetuʼúva. Jaiporiahuvereko jave ñane ermanokuérape jahayhu rupi chupekuéra, jasegi hína Jehová ehémplo pórke ndaipóri voi ótro haʼéicha ñanderayhúva (Efes. 5:1).

JONATÁN HA DAVID OÑOAMIGOITE VAʼEKUE

6. ¿Mbaʼéichapa Jonatán ha David ohechauka vaʼekue ojoayhuha oñoermáno teéicha?

La Biblia omombeʼu ñandéve oĩ hague umi persóna iñimperféktova ojoayhu vaʼekue oñoermáno teéicha. Jahechami Jonatán ha David ehémplo. La Biblia heʼi: ‘Jonatán ohayhu Davídpe ha opyta oñoamigoite hikuái’ (1 Sam. 18:1). Jehová oiporavo vaʼekue Davídpe opyta hag̃ua rréiramo Saúl rekovia. Tiémpo rire, Saúl opyta ipyʼaro David rehe ha oñehaʼã ojuka chupe. Péro Jonatán, Saúl raʼy, ndoapojái itúape ojukasérõ guare oikóvo Davídpe. Jonatán ha David opromete vaʼekue siémpre oikotaha oñoamígoramo ha oñopytyvõtaha (1 Sam. 20:42).

Jonatán ha David ojoayhu vaʼekue oñoermáno teéicha ndahaʼéiramo jepe ojoavegua (Ehecha párrafo 6 al 9)

7. ¿Mbaʼépa ikatu vaʼekue ojoko Jonatán ha Davídpe oiko hag̃ua oñoamígoramo?

Jahecharamoiterei ningo pe amista oreko vaʼekue oñondive Jonatán ha David, pórke oĩ vaʼekue heta mbaʼe ikatúva ojoko chupekuéra ani hag̃ua oiko oñoamígoramo. Por ehémplo, Jonatán itujave vaʼekue Davídgui mas de 30 áño. Upévare Jonatán ikatu vaʼekue opensa ndaikatumoʼãiha oreko iñamígoramo peteĩ imitãitevévape chugui ha saʼive iñexperiénsavape. Péro Jonatán nopensái vaʼekue upéicha. Haʼe orrespetaiterei vaʼekue Davídpe.

8. ¿Mbaʼérepa Jonatán haʼe vaʼekue David amigoite?

Jonatán ikatu vaʼekue iñenvidióso ha opyta ipyʼaro David rehe. Jonatán haʼe rupi rréi Saúl raʼy, ikatu vaʼekue oinsisti haʼe ogoverna vaʼerãha itúa rekovia (1 Sam. 20:31). Péro Jonatán iñumílde vaʼekue ha ifiél Jehovápe. Upévare haʼe ipyʼaite guive oapoja Davídpe, pórke Jehová oiporavo vaʼekue chupe oiko hag̃ua chugui pe sigiénte rréi. Jonatán ifiél vaʼekue avei Davídpe, upéva ombopochyetereítaramo jepe Saúlpe (1 Sam. 20:32-34).

9. ¿Mbaʼéichapa ñande jaikuaa Jonatán noenvidiái hague Davídpe?

Jonatán ohayhu rupi Davídpe ipyʼaite guive iñermáno teéicha, ndohechái vaʼekue chupe ikontrárioicha. Jonatán ningo haʼe vaʼekue peteĩ gerréro ipyʼaguasúva ha oipurukuaaitereíva árko ha flécha. Umi hénte heʼi vaʼekue hese ha itúare ipyaʼeveha umi ágilagui ha imbareteveha umi leóngui (2 Sam. 1:22, 23). Upéicharõ Jonatán ikatu vaʼekue oñemombaʼeguasu umi mbaʼe ijojahaʼỹva ojapo vaʼekuére, péro haʼe noñehaʼãi oñembovaleve Davídgui ni noenvidiái chupe ojapo haguére heta mbaʼe porã. Upéva rangue Jonatán ohecharamo Davídpe ipyʼaguasu ha ojerovia haguére Jehováre. Añetehápe, David ojuka rire Goliátpe, Jonatán oñepyrũ vaʼekue ohayhueterei voi Davídpe. ¿Mbaʼéichapa ñande avei ikatu jahayhu upéicha ñane ermáno ha ermanakuérape?

¿MBAʼÉICHAPA IKATU JAHECHAUKA KOʼÁG̃ARUPI JAJOAYHUHA OÑOERMÁNO TEÉICHA?

10. ¿Mbaʼépa heʼise ‘jajoayhu vaʼerãha ñande pyʼaite guive’?

10 La Biblia heʼi ñandéve: “Pejoayhuetereíkena pende pyʼaite guive” (1 Ped. 1:22). Jehová voi omoĩ ñandéve la ehémplo upearã. Haʼe ningo ñanderayhueterei, upévare ñande ñandefiélramo Jehovápe mbaʼeve ndojokomoʼãi chupe osegi hag̃ua ñanderayhu (Rom. 8:38, 39). Pe palávra griega ojetradusíva “pejoayhuetereíkena”, ñanemopensa peteĩ persóna oñehaʼãmbaitévare ohupyty térã ojapo hag̃ua álgo. Sapyʼánte ñande tekotevẽta avei ñañehaʼãmbaite jahayhu hag̃ua ñane ermanokuérape. Ha oĩ jave ñanembopochýva tekotevẽta ‘ñañoaguanta mborayhúpe, jaiko pyʼaguapýpe oñondivepa ha ñañehaʼãmbaite ñaime hag̃ua siémpre peteĩ ñeʼẽme, jahupytýva pe espíritu sánto rupive’ (Efes. 4:1-3). Ñande ‘ñañehaʼãmbaitéramo jaiko pyʼaguapýpe’ ñane ermanokuérandi ndajaikomoʼãi jajesareko ifallakuérare. Upéva rangue, ñañehaʼãmbaitéta jahecha chupekuéra Jehová ojapoháicha (1 Sam. 16:7; Sal. 130:3).

Pablo oakonseha vaʼekue Evodia ha Síntiquepe oiko porã hag̃ua oñondive. Sapyʼánte ikatu ijetuʼu ñandéve jajogueraha porã hag̃ua ñane ermanokuérandi (Ehecha párrafo 11)

11. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte ijetuʼu jajoayhu hag̃ua ñande pyʼaite guive?

11 Sapyʼánte ningo ndahaʼéi la ifasilpáva jahayhu hag̃ua ñane ermanokuérape ñande pyʼaite guive, ha koʼýte jaikuaapa jave mbaʼépepa ojavy hikuái. Amalisia upeichagua situasión ijetuʼúva oiko vaʼekue umi kristiáno ypykue apytépe. Por ehémplo, Evodia ha Síntique naiprovlémai vaʼekue ‘ombaʼapo hag̃ua Pablo ykére ha omombeʼu umi notísia porã’. Péro ndajaikuaái mbaʼérepa ijetuʼu vaʼekue chupekuéra ojogueraha porã hag̃ua oñondive. Upévare Pablo ojerure vaʼekue chupekuéra “opensa hag̃ua peteĩcha oservívo ñande Ruvichápe” (Filip. 4:2, 3).

Umi ansiáno imitãva ha ijedáva ikatu oiko oñoamigoitéramo (Ehecha párrafo 12)

12. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo jahayhu hag̃ua ñane ermanokuérape ñande pyʼaite guive?

12 ¿Mbaʼéichapa ikatu koʼág̃arupi jahayhu ñande pyʼaite guive ñane ermáno ha ermanakuérape? Jaikuaa porãvévo chupekuéra ifasilvétama ñandéve ñantende ha jahayhu hag̃ua chupekuéra ñande pyʼaite guive. Ikatu jaiko oñoamigoitéramo haʼekuéra ndahaʼéiramo jepe ñandeavegua, térã ikostúmbre diferénte ñandehegui. Ñanemanduʼa vaʼerã Jonatán itujave hague Davídgui amo 30 áñorupi, upéicharõ jepe oiko vaʼekue chugui David amigoite. ¿Oĩpa kongregasiónpe peteĩ ijedavéva térã imitãvéva ndehegui ikatúvape ereko ne amigoitéramo? Rejapóramo upéicha, rehechauka hína ‘rehayhuha enterove ermanokuéra oĩvape ko múndope’ (1 Ped. 2:17).

Ehecha párrafo 12 *

13. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe naentéroi haʼetaha ñane amigoite kongregasiónpe?

13 Jahayhu vaʼerã ñane ermanokuérape ñande pyʼaite guive. ¿Heʼisépa upéva jarekotaha ñane amigoitéramo enterovépe kongregasiónpe? Nahániri, upéva ningo hasýta. Ndaivaíri jareko ñane amigoitéramo umi ogustávape la mísma kósa ñandéve ñandegustáva avei. Jesús heʼi vaʼekue enterove ijapostolkuérare “che amígo”. Péro haʼe espesiálmente ohayhu vaʼekue Juánpe (Juan 13:23; 15:15; 20:2). Péro ndahaʼéi upévare haʼe ombojeroviave vaʼekue Juánpe. Por ehémplo, Juan ha iñermáno Santiago ojerurérõ guare peteĩ puésto iñimportánteva Ñandejára Rréinope, Jesús heʼi chupekuéra: “Che ndaikatúi adesidi mávapa oguapýta che deréchape térã che iskiérdape” (Mar. 10:35-40). Upévare jasegívo Jesús ehémplo, ndajaikomoʼãi ñambojeroviave ñane amigokuérape ha ñamboyke umi ótro ermánope (Sant. 2:3, 4). Pórke jajapóramo upéicha, nañaipytyvõmoʼãi oĩ hag̃ua pyʼaguapy ha unida kongregasiónpe (Jud. 17-19).

14. Heʼiháicha Filipenses 2:3, ¿mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua ñakompeti ermanokuérandi?

14 Jajoayhúramo ñande pyʼaite guive, kongregasiónpe ndaiporimoʼãi okompetíva oñondive. Ñanemanduʼa vaʼerã Jonatán noenvidiái hague Davídpe ha ndoikói hague okompeti hendive ojupi hag̃ua de rréi. Enterove ningo ikatu jasegi Jonatán ehémplo. Ani ñaenvidia ñane ermanokuérape ivaleve haguére ñandehegui peteĩ mbaʼépe. ‘Upéva rangue ñaneumílde vaʼerã ha ñapensa umi ótro tuichaveha ñandehegui’ (elee Filipenses 2:3). Ñanemanduʼákena káda uno ikatuha jajapo álgo oipytyvõtava pe kongregasiónpe. Jasegíramo ñaneumílde jahecháta umi kualida porã orekóva ñane ermanokuéra ha ikatúta ñaaprende heta mbaʼe chuguikuéra (1 Cor. 12:21-25).

15. ¿Mbaʼépa reaprende Tania ha imembykuéra ohasa vaʼekuégui?

15 Jehová ningo ñanekonsola jahasa jave umi mbaʼe vai ñahaʼarõʼỹva. Upearã ojevale ñane ermanokuérare, haʼekuéra ningo ñanepytyvõ ha ohechauka ñanderayhuetereiha. Por ehémplo jahechami la oiko vaʼekue peteĩ famíliare. Áño 2019-pe haʼekuéra oho peteĩ asambléa internasionálpe hérava “Pe mborayhu núnka ndofallái”, ojejapo vaʼekue Estados Unídospe. Tania omombeʼu la oiko vaʼekue hese ha mbohapy imembýre, ohokuévo pe aty guasuhágui sábado kaʼaru. Haʼe heʼi: “Rohokuévo ore otélpe pe asambleahágui peteĩ áuto operde la idireksión ha ou ochoka ore áutore. Ni peteĩva noroñelastimái, péro tuichaiterei roñemondýi. Rosẽ pe áutogui ha ropyta roñemboʼy pe rrútape. Upéi oĩ álgien orerenóiva pe rrúta kóstagui roho hag̃ua hiʼáuto oĩháme ikatu hag̃uáicha roĩ segurove, avía sído peteĩ ñane ermáno raʼe, ou ramóva avei asambleahágui. Ha ndahaʼéi haʼe añónte la opyta vaʼekue, 5 delegádo oúva Suéciagui opyta avei. Umi ermána cheañuã mbarete chéve ha che membykuñáme, ha upéva tuichaiterei oremoñeñandu porãve. Che haʼe chupekuéra roime porãtaha, péro haʼekuéra ndaorerejaséi oreaño. Opyta hikuái orendive ou rire jepe pe ambulánsia, ha ojasegura ani hag̃ua ofalta oréve mbaʼeve. Upe moménto ijetuʼuetévape roñandu kuri Jehová orerayhuetereiha. Ko rohasa vaʼekue orepytyvõ rohayhuve hag̃ua ore ermanokuérape, avei rohayhuve ha roagradeseve hag̃ua Jehovápe”. ¿Ndépa nemanduʼa rejejopy vaietereírõ guare ha peteĩ ermáno ou nepytyvõ ha ohechauka ndéve nderayhuetereiha?

16. ¿Mbaʼépa jahupyty jahechaukáramo jajoayhuha?

16 Ñapensamíntena umi mbaʼe porã jahupytývare jahechauka jave jajoayhuha ñande pyʼaite guive. Por ehémplo, ñakonsola ñane ermanokuérape ohasa jave umi situasión ijetuʼúva, ha ñaipytyvõ chupekuéra oservi hag̃ua Jehovápe vyʼápe ha en unida. Jahechauka avei ñande haʼeha Jesús disípulo tee, ha upéva omomýi umi hénte ipyʼaporãvape oservise hag̃ua Jehovápe. Péro la iñimportantevéva hína, ñande ñamombaʼeguasu Jehovápe haʼéva ‘peteĩ Túa ñanderayhúva ha ñandeporiahuverekóva, ha peteĩ Dios omeʼẽva konsuélo opaichagua situasión vaípe’ (2 Cor. 1:3). Jajerresolvékena enterove jasegitaha jahechauka jajoayhuha ñande pyʼaite guive oñoermáno teéicha.

PURAHÉI 130 Ñañoperdonákena

^ párr. 5 Jesús heʼi vaʼekue idisipulokuérape la hénte oikuaataha chupekuéra ojoayhu rupi. Ñande ningo enterove ñañehaʼãmbaite jahechauka upe mborayhu. Ñaaprende vaʼerã jahayhu hag̃ua ñane ermanokuérape ñande pyʼaite guive jahayhuháicha ñane famíliape. Ko artíkulo ñanepytyvõta jahayhuve hag̃ua ñane ermáno ha ermanakuéra oĩvape kongregasiónpe.

^ párr. 55 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ansiáno imitãva oaprende pe ansiáno iñexperiensiavévagui. Upe rire pe ansiáno ijedavéva orresivi hógape pe ansiáno imitãvévape ha hembirekópe, ha ohechauka hikuái ojoayhuha.