Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 7

Te Tileyɛlɛ Nwo Ngyehyɛleɛ Mɔɔ Wɔ Asafo Ne Anu La Abo

Te Tileyɛlɛ Nwo Ngyehyɛleɛ Mɔɔ Wɔ Asafo Ne Anu La Abo

“Kelaese le asafo ne ati . . . , ye sonlabaka ne mɔɔ ɔdaye a ɔle ye ngoanedievolɛ la.”​—ƐFƐ. 5:23.

EDWƐNE 137 Kilisiene Mraalɛ Nɔhavoma

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Duzu a maa Gyihova abusua ne yɛ ko a?

YƐ NYE die kɛ yɛboka Gyihova abusua ne anwo la. Duzu ati a anzodwolɛ nee koyɛlɛ wɔ yɛ avinli a? Debie ko a le kɛ yɛ muala yɛbɔ mɔdenle yɛdi tileyɛlɛ nwo ngyehyɛleɛ mɔɔ Gyihova ɛyɛ la azo. Nɔhalɛ nu, saa yɛte tileyɛlɛ nwo ngyehyɛleɛ ne abo kpalɛ a, ɔbamaa yɛ koyɛlɛ ne anu amia.

2. Kpuya boni mɔ a yɛbabua wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

2 Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu tileyɛlɛ nwo ngyehyɛleɛ mɔɔ wɔ asafo ne anu la anwo. Eza yɛbazuzu kpuya ɛhye mɔ anwo: Gyima boni a Gyihova ɛva ɛmaa mraalɛ a? Asoo ɔle nɔhalɛ kɛ adiema nrenyia biala le adiema raalɛ biala ati ɔ? Asoo tumi mɔɔ asafo nu mgbanyima lɛ wɔ asafo ne anu la nee tumi mɔɔ abusua tile lɛ wɔ ɔ ye nee ɔ mra nwo zo la le ko? Mɔɔ limoa, bɛmaa yɛzuzu kɛzi ɔwɔ kɛ yɛbu mediema mraalɛ la anwo.

KƐZI ƆWƆ KƐ YƐBU MEDIEMA MRAALƐ Ɛ?

3. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahile kɛ yɛ nye sɔ gyima mɔɔ yɛ mediema mraalɛ yɛ la kpalɛ ɛ?

3 Yɛ mediema mraalɛ mɔɔ yɛ gyima ɛsesebɛ boa bɛ mbusua, bɔ edwɛkpa ne nolo na bɛboa asafo ne la sonle bolɛ maa yɛ. Saa yɛdwenle kɛzi Gyihova nee Gyisɛse bu bɛ la anwo a, ɔbamaa yɛahile gyima mɔɔ bɛyɛ la anwo anyezɔlɛ kpole. Eza yɛbazuzu kɛzi ɛzoanvolɛ Pɔɔlo nee bɛ lile la anwo na yɛazukoa debie yɛavi nu.

4. Kɛzi Baebolo ne maa yɛnwu kɛ Gyihova bu mraalɛ nee mrenyia kɔsɔɔti kɛ bɛsonle bolɛ ɛ?

4 Baebolo ne maa ɔda ali kɛ Gyihova bu mraalɛ nee mrenyia kɔsɔɔti kɛ bɛsonle bolɛ. Kɛ neazo la, ɔmaa yɛnwu kɛ wɔ ɛzoanvolɛma ne mekɛ zo, Gyihova vale sunsum nwuanzanwuanza ne maanle mraalɛ nee mrenyia kɔsɔɔti maanle bɛyɛle nwanwane ninyɛne ngakyile, mɔɔ bie a le kɛ bɛhanle aneɛ ngakyile. (Gyi. 2:1-4, 15-18) Bɛva sunsum ne bɛkpokpa mraalɛ nee mrenyia kɛ bɛ nee Kelaese bali tumi. (Gal. 3:26-29) Mraalɛ nee mrenyia kɔsɔɔti banyia dahuu ngoane wɔ azɛlɛ ye azo. (Yek. 7:9, 10, 13-15) Yɛɛ bɛmaa mraalɛ nee mrenyia kɔsɔɔti gyima kɛ bɛbɔ edwɛkpa ne nolo na bɛhilehile menli. (Mat. 28:19, 20) Kɛ neazo la, Ɛzoanvolɛma Gyima buluku ne ka adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Pelesela la anwo edwɛkɛ. Ɔ nee ɔ hu Akoyela hilehilele nɔhalɛ ne anu kpalɛ hile Apɔlɔso mɔɔ ɛnee ze nwoma kpalɛ la.​—Gyi. 18:24-26.

5. Kɛzi Luku 10:38, 39, 42 maa yɛnwu kɛzi ɛnee Gyisɛse bu mraalɛ la ɛ?

5 Gyisɛse lile mraalɛ eni yɛɛ ɔbule bɛ. Yeanzukoa Falasiima ne mɔɔ ɛnee bɛbu mraalɛ kɛ bɛ nwo ɛngyia la subane ne. Bɛ nee mraalɛ ɛndendɛ wɔ gua zo bɔbɔ yɛɛ bɛnga Ngɛlɛlera ne anu edwɛkɛ bɛngile bɛ. Emomu Gyisɛse nee mraalɛ yɛɛ mrenyia kɔsɔɔti zuzule sunsum nu ninyɛne mɔɔ anu pi la anwo. * (Kenga Luku 10:38, 39, 42.) Eza ɔ nee mraalɛ hɔle ɛleka ngakyile hɔhanle edwɛkɛ ne. (Luku 8:1-3) Gyisɛse lile mraalɛ eni na ɔmaanle bɛhɔhanle bɛhilele ye ɛzoanvolɛma ne kɛ bɛdwazo ye bɛvi ewule nu.​—Dwɔn 20:16-18.

6. Kɛzi ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hilele kɛ ɔbu mraalɛ ɛ?

6 Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hakyele Timote kɛ ɔli mraalɛ eni. Pɔɔlo hanle hilele ye kɛ ɔbu “mraalɛ mgbanyinli kɛ mame mɔ” yɛɛ “mbɛlɛra kɛ mediema mraalɛ.” (1 Tim. 5:1, 2) Ɔwɔ nuhua kɛ Pɔɔlo boale Timote maanle ye diedi nu mianle ɛdeɛ, noko ɔliele ɔdole nu kɛ Timote mame nee ye nana a limoale vale “ngɛlɛlera nwuanzanwuanza ne” hilehilele ye a. (2 Tim. 1:5; 3:14, 15) Pɔɔlo bobɔle mediema mraalɛ bie mɔ aluma na ɔhanle kɛ ɔbiza bɛ wɔ ye kɛlata mɔɔ ɔhɛlɛle Wulomuma la anu. Pɔɔlo nwunle gyima mɔɔ mediema mraalɛ ɛhye mɔ yɛle la yɛɛ eza ɔhanle kɛ ɔ nye sɔ gyima mɔɔ bɛyɛ la.​—Wlo. 16:1-4, 6, 12; Fel. 4:3.

7. Kpuya boni mɔ a yɛbazuzu nwo a?

7 Kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛnwu ye la, Baebolo ne ɛnga kɛ mrenyia nwo hyia tɛla mraalɛ. Yɛ mediema mraalɛ mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ na bɛyɛ nyele la boa asafo ne kpalɛ na mgbanyima ne mɔ ze kɛ bɛboa bɛmaa koyɛlɛ nee anzodwolɛ tɛnla asafo ne anu. Noko yɛhyia kpuya bie mɔ anwo mualɛ. Kɛ neazo la: Duzu ati a Gyihova kulo kɛ mediema mraalɛ keda bɛ ti zo wɔ mekɛ bie mɔ anu ɛ? Kɛ mɔɔ mrenyia ala a bɛkpa bɛ kɛ asafo nu mgbanyima nee azonvolɛ la ati, asoo ɛhye kile kɛ adiema nrenyia biala le adiema raalɛ biala ati wɔ asafo ne anu ɔ?

ASOO ADIEMA NRENYIA BIALA LE ADIEMA RAALƐ BIALA ATI Ɔ?

8. Kɛ mɔɔ Ɛfɛsɛsema 5:23 kile la, asoo adiema nrenyia biala le adiema raalɛ biala ati ɔ? Kilehile nu.

8 Kyɛkyɛ! Adiema nrenyia ɛnle mediema mraalɛ mɔɔ wɔ asafo ne anu la kɔsɔɔti ati; Kelaese a le bɛ ti a. (Kenga Ɛfɛsɛsema 5:23.) Wɔ abusua ne anu, kunli lɛ ɔ ye anwo zo tumi. Kakula nrenyia mɔɔ bɛzɔne ye la ɛnle ye mame ati. (Ɛfɛ. 6:1, 2) Wɔ asafo ne anu, mgbanyima ne mɔ lɛ tumi ekyi wɔ mediema mraalɛ nee mediema mrenyia ne mɔ anwo zo. (1 Tɛs. 5:12; Hib. 13:17) Mraalɛ mɔɔ bɛtɛkɔle agyalɛ na bɛ nee bɛ awovolɛ ɛnde bieko la kɔ zo bu bɛ awovolɛ nee asafo nu mgbanyima ne mɔ. Noko bɛle kɛ mrenyia mɔɔ wɔ asafo ne anu ala la, Gyisɛse angomekye a le bɛ ti a.

Mbelazinli mɔɔ bɛ nee bɛ awovolɛ ɛnde bieko la ati a le Gyisɛse (Nea ɛdendɛkpunli 8)

9. Duzu ati a ɔdwu mekɛ ne bie a ɔwɔ kɛ mediema mraalɛ keda bɛ ti zo a?

9 Nɔhalɛ nu, Gyihova ɛkpa mrenyia kɛ bɛhilehile wɔ asafo ne anu na bɛli ye ɛzonlenlɛ ne anyunlu, noko yeanva zɔhane tumi ne bie yeammaa mraalɛ. (1 Tim. 2:12) Duzu ati ɔ? Kɛ mɔɔ Gyihova ɛkpa Gyisɛse kɛ asafo ne ati amaa debie biala ahɔ zo pɛpɛɛpɛ wɔ asafo ne anu la ati a ɔyɛle ye zɔ a. Saa tɛnlabelɛ bie ati ɔwɔ kɛ adiema raalɛ yɛ gyima mɔɔ nrenyia a yɛ ye wɔ asafo ne anu la a, yemɔ Gyihova kulo kɛ ɔkeda ɔ ti zo. * (1 Kɔl. 11:4-7) Tɛ kɛ Gyihova ɛngulo kɛ bɛbu mraalɛ la ati a ɔse bɛyɛ ye zɔ a, emomu ɔkulo kɛ bɛnyia nwolɛ adenle bɛkile kɛ bɛbu tileyɛlɛ nwo ngyehyɛleɛ mɔɔ yeyɛ la. Kɛ mɔɔ yɛnwu nɔhalɛ ɛhye la akee bɛmaa yɛbua kpuya ɛhye: Duzu tumi a mbusua tile nee asafo nu mgbanyima lɛ a?

TUMI MƆƆ MBUSUA TILE NEE ASAFO NU MGBANYIMA LƐ LA

10. Duzu ati a ɔyɛ a asafo nu kpanyinli bie kulo kɛ ɔdi mɛla ɔmaa asafo ne ɛ?

10 Mgbanyima ne mɔ kulo Kelaese, yɛɛ bɛkulo “mboane” ne mɔɔ Gyihova nee Gyisɛse ɛva ɛwula bɛ sa la. (Dwɔn 21:15-17) Kɛ mɔɔ kpanyinli bie dwenle asafo ne anu amra anwo la ati, bie a ɔbade nganeɛ kɛ ɔle kɛ selɛ la ɔmaa bɛ. Bie a ɔbadwenle kɛ, kɛmɔ abusua tile lɛ adenle di mɛla mɔɔ ɔbabɔ ye abusua ne anwo bane maa bɛ la ati, asafo nu kpanyinli noko kola di mɛla mɔɔ ɔsuzu kɛ ɔbabɔ Nyamenle mboane ne anwo bane la ɔmaa bɛ. Mediema bie mɔ a maa asafo nu mgbanyima yɛ ɛhye a, ɔluakɛ bɛva bɛ kɛ bɛ sunsum nu mbusua tile, ɔti bɛmaa bɛsi kpɔkɛ bɛmaa bɛ. Noko asoo asafo nu mgbanyima nee mbusua tile tumi le ko?

Asafo nu mgbanyima boa menli mɔɔ wɔ asafo ne anu la bɛmaa bɛbikye Gyihova na bɛte nganeɛ kɛ bɛkulo bɛ. Gyihova ɛmaa bɛ tumi kɛ bɛye ɛtanevolɛ mɔɔ ɔnnu ɔ nwo la bɛvi asafo ne anu (Nea ɛdendɛkpunli 11-12)

11. Kɛzi tumi mɔɔ mbusua tile lɛ nee tumi mɔɔ asafo nu mgbanyima lɛ la zɔho bɛ nwo ɛ?

11 Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ tumi mɔɔ mbusua tile lɛ nee tumi mɔɔ asafo nu mgbanyima lɛ la zɔho bɛ nwo wɔ adenle bie azo. (1 Tim. 3:4, 5) Kɛ neazo la, Gyihova kulo kɛ abusua ne anu amra tie abusua tile ne. (Kɔl. 3:20) Yɛɛ ɔkulo kɛ asafo ne anu amra noko tie mgbanyima ne mɔ. Gyihova anye la kɛ mbusua tile nee asafo nu mgbanyima bahilehile bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛnea bɛ nwo zo la bɛamaa bɛanyi sunsum nu. Eza ɔwɔ kɛ mbusua tile nee asafo nu mgbanyima maa menli mɔɔ bɛnea bɛ nwo zo la te nganeɛ kɛ bɛdwenle bɛ nwo. Asafo nu mgbanyima le kɛ mbusua tile kpalɛ la, bɛboa bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛyia ngyegyelɛ la. (Gye. 2:15-17) Eza Gyihova kulo kɛ mgbanyima nee mbusua tile boa awie mɔ bɛmaa bɛdi ye mɛla ne mɔ azo yɛɛ ɔbɔ bɛ kɔkɔ kɛ ɔnle kɛ bɛyɛ “debie bɛmaa ɔtɛla mɔɔ bɛhɛlɛ” ye wɔ Baebolo ne anu la azo.​—1 Kɔl. 4:6.

Gyihova ɛmaa mbusua tile tumi kɛ bɛli bɛ abusua ne anyunlu. Kolaa na abusua tile mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ azi kpɔkɛ la, ɔdimoa ɔ nee ɔ ye suzu nwo (Nea ɛdendɛkpunli 13)

12-13. Kɛ mɔɔ Wulomuma 7:2 kile la, kɛzi tumi mɔɔ mbusua tile lɛ nee mɔɔ mgbanyima lɛ la le ngakyile ɛ?

12 Noko akee, ngakyile kpole wɔ tumi mɔɔ asafo nu kpanyinli lɛ nee tumi mɔɔ abusua tile lɛ la anu. Kɛ neazo la, Gyihova ɛkpa mgbanyima kɛ bɛyɛ ndɛnebuavolɛma wɔ asafo ne anu na yemaa bɛ adenle kɛ bɛye ɛtanevolɛ mɔɔ ɔnnu ɔ nwo la bɛvi asafo ne anu. Noko yeanva nwolɛ adenle ɛhye yeammaa mbusua tile​—1 Kɔl. 5:11-13.

13 Gyihova ɛva tumi bie ɛmaa mbusua tile noko mɔɔ yeanva bie yeammaa asafo nu mgbanyima a. Kɛ neazo la, yemaa abusua tile adenle kɛ ɔli mɛla ɔmaa ye abusua ne na ɔnlea ɔmaa bɛli zo. (Kenga Wulomuma 7:2.) Kɛ neazo la, abusua tile lɛ adenle kile mekɛ mɔɔ ɔ mra finde a ɔwɔ kɛ bɛfa bɛba sua nu la. Eza saa ɔ mra anli mɛla zɔhane azo a, ɔlɛ tumi ɔtea bɛ. (Ɛfɛ. 6:1) Noko abusua tile mɔɔ ɔlɛ ɛlɔlɛ la dimoa nee ɔ ye suzu edwɛkɛ nwo kolaa na yeali mɛla bie wɔ abusua ne anu, ɔluakɛ bɛ mu nwiɔ bɛle “nwonane ko.” *​—Mat. 19:6.

BU KELAESE MƆƆ LE ASAFO NE ATI LA

Gyisɛse wɔ Gyihova tileyɛlɛ bo, na ɔfa adehilelɛ ɔmaa asafo ne (Nea ɛdendɛkpunli 14)

14. (a) Kɛzi edwɛkɛ mɔɔ wɔ Maake 10:45 la maa yɛnwu kɛ ɔle kpalɛ kɛ Gyihova kpale Gyisɛse kɛ asafo ne ati la ɛ? (b) Duzu gyima a Neazo Eku ne yɛ a? (Nea ɛlɛka ““ Gyima Mɔɔ Neazo Eku Ne Yɛ La.”)

14 Gyihova ɛlua ɛkpɔnedeɛ ne azo ɛdɔ awie biala mɔɔ wɔ asafo ne anu yɛɛ awie biala mɔɔ kɛnyia Gyisɛse anu diedi la. (Kenga Maake 10:45; Gyi. 20:28; 1 Kɔl. 15:21, 22) Ɔti ɔfɛta bɔkɔɔ kɛ Gyihova kpale Gyisɛse mɔɔ ɔvale ye ngoane ɔmaanle kɛ ɛkpɔnedeɛ la kɛ asafo ne ati la. Ɛhye ati a Gyisɛse lɛ tumi di mɛla maa awie ko biala, mbusua nee asafo ne amuala la. Na ɔlɛ adenle ɔnea kɛ yɛbali mɛla ɛhye mɔ azo. (Gal. 6:2) Noko tɛ mɛla ala a Gyisɛse di maa yɛ a. Ɔnea yɛ boɛ yɛɛ eza ɔkulo yɛ.​—Ɛfɛ. 5:29.

15-16. Duzu a ɛsukoa ɛfi edwɛkɛ mɔɔ adiema raalɛ Marley nee adiema nrenyia Benjamin hanle la anu a?

15 Mediema mraalɛ di adehilelɛ mɔɔ mrenyia mɔɔ bɛkpa bɛ kɛ bɛnlea bɛ nwo zo la fa maa bɛ la azo bɛfa bɛkile kɛ bɛbu Kelaese. Mediema mraalɛ dɔɔnwo nee adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Marley mɔɔ de United States la yɛ adwenle wɔ edwɛkɛ ɛhye mɔɔ ɔhanle la anwo: “Kɛ yelɛ la, me nye sɔ gyima mɔɔ meyɛ ye wɔ me abusua ne nee asafo ne anu la. Ɔwɔ kɛ memia me nwo dahuu na mealie tumi mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa me hu nee asafo nu mgbanyima la meado nu. Noko me hu nee mediema mrenyia mɔɔ wɔ asafo ne anu la boa me wɔ ɛhye ɛyɛlɛ nu ɔluakɛ bɛbu me yɛɛ bɛkile mɔɔ meyɛ la anwo anyezɔlɛ.”

16 Mediema mrenyia bu mediema mraalɛ na bɛdi bɛ eni bɛfa bɛkile kɛ bɛte tileyɛlɛ nwo ngyehyɛleɛ ne abo. Adiema nrenyia bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Benjamin mɔɔ ɔde England la hanle kɛ: “Mezukoa ninyɛne dɔɔnwo mevi mualɛ mɔɔ mediema mraalɛ maa wɔ debiezukoalɛ bo nee nzuzulɛ mɔɔ bɛfa bɛmaa wɔ kɛzi ɛbahola wɔazukoa debie na wɔahilehile kpalɛ wɔ daselɛlilɛ nu la anu. Gyima mɔɔ bɛyɛ la sonle bolɛ kpalɛ.”

17. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛbu tileyɛlɛ nwo ngyehyɛleɛ ne a?

17 Saa menli mɔɔ wɔ asafo ne anu la amuala​—mrenyia, mraalɛ, mbusua tile yɛɛ asafo nu mgbanyima​—te tileyɛlɛ ngyehyɛleɛ ne abo na bɛdie bɛto nu a, ɔmaa anzodwolɛ ba asafo ne anu. Mɔɔ tɛla biala la, ɔwula Gyihova, yɛ anwuma Selɛ ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la anyunlunyia.​—Edw. 150:6.

EDWƐNE 123 Bɛlɛ Ɛ Nwo Aze Maa Teokelase Ngyehyɛleɛ

^ ɛden. 5 Gyima boni a Gyihova ɛva ɛmaa mraalɛ wɔ asafo ne anu a? Asoo adiema nrenyia biala le adiema raalɛ biala ati ɔ? Asoo tumi mɔɔ asafo nu mgbanyima lɛ nee mɔɔ mbusua tile lɛ la le ko? Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbava neazo mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la yɛabua kpuya ɛhye mɔ.

^ ɛden. 5 Nea “Boa Mraalɛ Mɔɔ Bɛwɔ Wɔ Asafo Ne Anu La” mɔɔ wɔ September 2020 Ɛzinzalɛ Arane ne anu la ɛdendɛkpunli 6.

^ ɛden. 13 Saa ɛkulo kɛ ɛnwu awie mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔsi asafo mɔɔ abusua bie bahɔ nu anwo kpɔkɛ la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo a, nea edwɛkɛ “Bu Awie Mɔ Kɛ Bɛ Nwo Hyia Wɔ Gyihova Asafo Ne Anu” mɔɔ wɔ August 2020 Ɛzinzalɛ Arane ne anu la ɛdendɛkpunli 17-19.

^ ɛden. 59 Saa ɛkpondɛ edwɛkɛ ɛhye anu ngilenu dɔɔnwo a, nea Bɛzie Bɛ Nwo Wɔ Nyamenle Ɛhulolɛ Ne Anu” buluku ne m. 209-212.

^ ɛden. 64 Saa ɛkpondɛ gyima mɔɔ Neazo Eku ne yɛ la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo a, nea July 15, 2013, Ɛzinzalɛ Arane ne, m. 20-25.