Skip to content

Skip to table of contents

8 EKOBEE UE ENƆ

Sīdee E’ɛrɛ Ɛɛbu Sɔ̄ O Kpesī Doā-ɛp

Sīdee E’ɛrɛ Ɛɛbu Sɔ̄ O Kpesī Doā-ɛp

“Buūnaa dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ nua ɛɛbu, pya na wuga, sɔ̄ bui dɔ bu keekee ɛma ɛp.”—JEM 1:2.

YƆƆ 111 Pya Nu A I Ɛɛrɛbu

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1-2. Dookɛ̄ kpa Matiu 5:11 kɔ doo, i ɛmadɛɛ̄ doā-ɛp doodoo wa?

JIZƆS bee yira yii nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba gaa le ɛrɛ kaāna ɛɛbu. A bee kɔnage nɛ pya a ye wereloo kɔ ba ekpesī ɛma-ɛp. (Mat 10:22, 23; Luk 6:20-23) I ɛrɛ ɛɛbu aāloo lulu pya a nyɔɔnɛ dumɛ Kraist. Mɛ etɔɔ̄ i loo doodoo wa lo alu egbana i sī tɛ̄mabah pya i butɔ, lu etɛ̄ŋa i loo tɛ̄mabah pya bɛbɛɛ, ale lo pya i koo kɛ̄tam ale tɔkpa zū i kɔ i doo nu a bee piya ni? Alu kaka kɔ pya nu ama dap doo kɔ i ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ.

2 Pya nɛɛ naa wee ɛp tɛ̄ŋaloo nua nu edoo kɔ ba a ɛrɛ ɛɛbu. Kerewo, taɛ nu Muɛ̄ Ue Bari kɔ i doo lo. Bu edoba, Jems a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bee ɛm kɔ i buū nua ɛɛbu sɔ̄ i kpesī ɛma-ɛp taā i ɛrɛ e’ɔaloo. (Jem 1:2, 12) E Jizɔs bee i kɔnage nɛ kɔ i ɛrɛ ɛɛbu sɔ̄ alu etɛ̄ŋa i loo. (Buū Matiu 5:11.) Bu mɛ sīdee na i dap kiisī lo e’ɛrɛ ɛɛbu kaɛlɛɛ doā-ɛp a? I dap nɔ gbɛnɛ-edo nu aāloo kɛkɛɛrɛbu pio nu a bee le bu kpa Jems bee ɛm ma pya Nɛɛ Kraist bu bagara sɔ̄ a. Tuatua, i dasī kɔnia nu finiabah pya lo Nɛɛ Kraist bee kpesī.

AMUNU DOĀ-ƐP NA PYA NƐƐ KRAIST BU TUA SƆ̄ O’OO TUP ZUA BEE KPESĪ A?

3. E na a bee sira nwīgbagbara sɔ̄ aā sɔ̄ Jems bee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs a?

3 Nwīgbagbara sɔ̄ aā sɔ̄ wuga lu bu ka Jizɔs a kura Jems bee lu nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Kraist, bee lu etɛ̄ŋaloo pya Nɛɛ Kraist a bee le Jerusalɛm. (Doonu 1:14; 5:17, 18) E sɔ̄ a bee lu efɛ Stivin a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs, gbɛnɛ-edo pya Nɛɛ Kraist bee aa lo gbɛnɛ buɛ̄ sa “yaara tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ barasī loo Judia le Sameria,” sa sɔ̄ sɔ̄ gaa kiisī ba ina kɛ̄ a binia doodoo Saiprɔs le Antiɔk. (Doonu 7:58–8:1; 11:19) I dap muɛ̄ dua e’aga kɛ̄tɔɔ̄ pya Nɛɛ Kraist bee kpesī lo sɔ̄. Kerewo, ba bee agɛrɛbah zue ue ɛrɛgeba kɛ̄ ba kii, e a bee lu eyere keekee bɔŋanaloo tɛ̄ma ɛŋɛnɛ dɛ̄dɛɛ̄ barasī Rom. (1 Pit 1:1) Mɛ ba bee kiisī lo ekpesī booboo taāŋa.

4. Dɔɔ̄na pya amunu taāŋa na pya Nɛɛ Kraist bee kpenage sī a?

4 Pya Nɛɛ Kraist bu bagara sɔ̄ ama bee kpesī keekee doā-ɛp. Bu edoba, dee bu zua 50 C.E., Mɛnɛ Claudius a gaa bee bɛɛ Rom bee kɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya Juu a aa Rom kii. Nyɔɔwo, bee lu esu bah ekpo aā pya Juu ba lu Nɛɛ Kraist kɔ ba a aa wa be sa kii dɔɔ̄na kɛ̄. (Doonu 18:1-3) Dee bu zua 61 C.E., nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee ɛm kɔ a bee lu ebɔbɛɛ kɛɛ pya Nɛɛ Kraist bie taɛkɛ̄, wa yere kpɔgɔrɔ sa su wa zɔ. (Hib 10:32-34) E pya Nɛɛ Kraist bee tɔga kɛ̄bah kporo le eyɔloo dookɛ̄ pya dɔɔ̄na nɛɛ bee doo.—Rom 15:26; Fil 2:25-27.

5. Pya amunu ebip na i gaa le agara a?

5 Sɔ̄ Jems bee ɛm ye kpa lɛɛ a gae lu bu zua 62 C.E., ebee dābeeloo doā-ɛp pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa gaa bee tɛɛ̄ bu. Jɛhova bee su ye kaɛ edɔɔ̄ daā kɔ Jems a ɛm pya zuurabahtɔ̄ a dɔbiī ma pya Nɛɛ Kraist ama, lo eyerebah wa nɛ kɔ ba a tɔɔ̄ bu ɛɛbu kere ba gaa kpesī doā-ɛp. Doraa i naa nɔ nu akiiloo kpa Jems bee ɛm sa i agara taa ebip a kɔ: Amunu ɛɛbu na Jems bee kɔ nu kumaloo a? E na edap doo kɔ Nɛɛ Kraist a peere lo ɛɛbu a? E bu mɛ sīdee na suānu, yira, le e’agaloo i dap yerebah nɛ kɔ i kiisī lo e’ɛrɛ ɛɛbu kaɛlɛɛ doā-ɛp i gaa kpesī a?

E NA EDOO KƆ NƐƐ KRAIST A ƐRƐ ƐƐBU A?

Kaāna ɛɛbu Jɛhova i nɛ kiisī lo ebɛ miā bu beenyiɛ pya Nɛɛ Kraist dookɛ̄ miā a le bu be-miā wee bɛ sɔ̄ gɛɛ̄-miā ye kpega doo (Ɛp 6 barakpaɛ̄)

6. Dookɛ̄ Luk 6:22, 23 kɔ doo, e na anua Nɛɛ Kraist dap ɛrɛ ɛɛbu sɔ̄ a gaa kpesī doā-ɛp a?

6 Pya nɛɛ dap kɛɛrɛ kɔ ba e’ɛrɛ ɛɛbu lo ba ɛrɛe nwanaloo, gbɛnɛkpo kpugi, le efɛɛloo butɔ. Mɛ ɛɛbu Jems bee ɛm nu kumaloo na lo a le yɛɛ eyuu edɔɔ̄ Bari, e a naa dɛɛa nyɔɔ kɛ̄tɔɔ̄ nɛɛ le bu bu dum. (Gal 5:22) Nɛɛ Kraist ɛrɛ ɛɛŋa, ale kaāna ɛɛbu aāloo susuā kɔ a gaa nyɔɔnɛ edoba Jizɔs sa dooe nu a nia Jɛhova. (Buū Luk 6:22, 23; Kɔl 1:10, 11) Dua ɛɛbu ama gaa bɛ bu beenyiɛ pya Nɛɛ Kraist dookɛ̄ miā a le bu be-miā wee bɛ sɔ̄ gɛɛ̄-miā ye kpega doo. Ii le epee i ɛɛbu sɔ̄ loo i dumɛ ale sɔ̄ ii aadee ɛrɛ kpugi. E a naa wee zim nyɔɔbee egbɛa ale gbanasī a aa butɔ ale lo a aabah pya dɔɔ̄na. Taā a zim, a wee bɛ kaāna sɔ̄ pya gbanasī gbī ezimɛ ye. Pya doā-ɛp i kpesī nyɔɔ i yira tɔgɛ kɔ i lu kaka pya a nyɔɔnɛ dumɛ Kraist. (Mat 10:22; 24:9; Jɔn 15:20) Nu anua lo sa Jems dap ɛm kɔ: “Buūnaa dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ nua ɛɛbu, pya na wuga, sɔ̄ bui dɔ bu keekee ɛma ɛp.”—Jem 1:2.

E na anua a dap lu esu doā-ɛp dooreloo miā a wee lu esu ɔma kpe kɔ a gɛɛ ani? (Ɛp 7 barakpaɛ̄) *

7-8. Amunu biī na doā-ɛp dɔ nɛ i yira a?

7 Jems bee yerenage nukuādɛɛ̄ loo dɔɔ̄na nu anua pya Nɛɛ Kraist kpɛ̄naloo ekpesī kere lo doā-ɛp a aga. A bee kɔ: “Ɛma ɛp bui yira nua nyɔɔnyɔɔ egerebu.” (Jem 1:3) Dap lu esu doā-ɛp dooreloo miā a wee lu esu ɔma kpe gɛɛrɛ. Sɔ̄ lo kpe egɛɛra sa a sikɛ̄ lu elɛɛbaloo kɔ a fiitɔɔ, wee sikɛ̄ agaloo. Bu aba lo sīdee sɔ̄ i egerebu bu doā-ɛp, i yira wee agaloo. Nu anua lo sa Jems bee ɛm kɔ: “Doolo nyɔɔnyɔɔ egerebu ɛrɛ ye mmɛ tam, lokwa a mma sa lee.” (Jem 1:4) Sɔ̄ i muɛ̄ kɔ pya lo doā-ɛp doo kɔ i yira a agaloo, i dap wa tama bu ɛɛbu.

8 Bu kpa Jems bee ɛm, a bee yerenage nukuādɛɛ̄ loo pya nu a dap doo kɔ i peere i ɛɛbu. E na pya lo nu finiabah a, e bu mɛ sīdee na i dap wa be eebah a?

BEBE EEBAH PYA NU FINIABAH A DAP DOO KƆ I PEERE I ƐƐBU

9. E na anua suānu bɛɛ̄ i a?

9 Nu finiabah: Sɔ̄ ii suā nu edoo. Sɔ̄ i gaa kpesī doā-ɛp, i bara Jɛhova kɔ a yerebah i nɛ lokwa i doo pya biaɛfii e’ɛɛrɛ ye bu, dɔbiī nɛ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa, sa agɛrɛtɛ̄ i yira. (Jer 10:23) Suānu bɛɛ̄ i lokwa i suā nu edoo le nu i kɔ nɛ pya a i gbanasī. Lo ii suā nu edoo, a dap i tɔɔ̄loo kɔ ii ɛrɛ lɔgɔ nɛɛ eyerebah i nɛ bu i kɛ̄tɔɔ̄, sa i dap peere i ɛɛbu.

10. Lo i gbī e’ɛrɛ suānu, e na Jemes 1:5 kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ i doo a?

10 Nu edoo: Bara suānu aābah Jɛhova. Lo i gbī etama doā-ɛp bu ɛɛbu, i ɛrɛ edasī bara Jɛhova bu kara kɔ a nɛ i suānu esu biaɛma nu fii leere. (Buū Jemes 1:5.) E na i doo lo a bee kɔ Jɛhova naa agara i kara aba sɔ̄ a? Jems kɔ i kiisī lo e “bara bah” Bari. Naa wee biirebu Jɛhova sɔ̄ i kiisī lo ewee bara suānu. A naale ekɔgara i ue. I Tɛ a le li bunyɔɔ nɛ suānu dɛ̄dɛɛ̄ pya a ye bara “bu ɛɛ beenyiɛ” lokwa ba dap tama wa ɛma-ɛp. (Yɔɔ 25:12, 13) A muɛ̄ pya taāŋa i le bu, i toesaɛ̄ sa gbī eyerebah i nɛ. Bu kaka, lo ama nɛ i ɛɛbu! Kerewo, bu mɛ sīdee na Jɛhova i nɛ suānu ani?

11. Dɔɔ̄na e na i doo lo e’ɛrɛ suānu a?

11 Jɛhova nɛ i suānu tɛ̄maloo ye Muɛ̄ Ue. (Kam 2:6) Lokwa i ɛrɛ lo suānu, i ɛrɛ enɔ Muɛ̄ Ue Bari le pya kpa i wee nɔā Baibol. Mɛ i ɛrɛ edoo emanyɔɔ aadee nɔ nu. I ɛrɛ esu suānu Bari yere bu i dum tɛ̄maloo edoo pya nu Bari i gbī aābah. Jems bee ɛm kɔ: “Bui luaa pya a doo ue a, e a naale aba pya a dā.” (Jem 1:22) Sɔ̄ i su pya zuurabahtɔ̄ Bari yere bu dogo, i lu pya a sere efɛɛloo, ɛrɛ suānu le beenyiɛ toesaɛ̄. (Jem 3:17) Pya elap dogo ama yerebah i nɛ kɔ i dap tama doā-ɛp sa ii peere i ɛɛbu.

12. E na anua alu ebɛɛ̄ kɔ i suā Baibol leere a?

12 Muɛ̄ Ue Bari le doodoo taŋaligi, lo a i yerebah nɛ kɔ i muɛ̄ nu alu ebɛɛ̄ kɔ i kwabaloo bu i dum. (Jem 1:23-25) Bu edoba, sɔ̄ i enɔā Muɛ̄ Ue Bari sah, i dap muɛ̄ kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ i baɛbee i saŋ. Tɛ̄maloo yerebah Jɛhova, i dap nɔ kɛ̄ elu fɛgɛ doo sɔ̄ i gaa nyɔɔnɛ pya nɛɛ dānia nu, sɔ̄ pya nɛɛ ale taāŋa doo kɔ bu i a biira. I dap aabaloo taāŋa i kpesī bu le sīdee nyɔɔbee i lu fɛgɛ. I dap kɛɛrɛ nu leere sa biaɛ nu fii bu le sīdee. (Jem 3:13) Naa ɛp kɛ̄ alu ebɛɛ̄ kɔ i suā Baibol leere doo a!

13. E na anua i nɔ edoba pya nɛɛ Baibol kɔ ue kumaloo a?

13 Pio sɔ̄ i wee suā nu ii le ebee doo sɔ̄ i etɛ̄na ekwɔ sah. Mɛ a wee bee piya sɔ̄ i nɔ nu bu lo sīdee. Ziī kaāna sīdee e’ɛrɛ suānu na tɛ̄maloo enɔ nu aāloo kɛ̄ pya dɔɔ̄na bee tɛɛ̄ ekwɔ le kɛ̄ ba bee doo leere doo. Nu anua Jems yere i mɛm loo kɔ i nɔ edoba pya Baibol kɔ ue kumaloo doodoo Abreham, Rehab, Job le Elaija lo. (Jem 2:21-26; 5:10, 11, 17, 18) Pya zooro Jɛhova a bee kumalookɛ̄ ama bee dap be eebah pya doā-ɛp ebee doo kɔ ba a peere wa ɛɛbu. Edoba kɛ̄ ba bee egerebu doo tɔgɛ kɔ tɛ̄maloo yerebah Jɛhova i dapnage doo dookɛ̄ alaba bee doo.

14-15. E na anua i ɛrɛ elɛa baɛbaɛ ekɛɛrɛ bu i a?

14 Nu finiabah: Ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ. Aā ziī sɔ̄ mmɛ ziī, a dap i agaloo edābeeloo ziī nu a le bu Muɛ̄ Ue Bari. Ale a bee kɔ Jɛhova naa agara i kara bu sīdee i bee ɛmadɛɛ̄. Lo ama dap doo kɔ i ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ. Lo i lɛɛbaloo baɛbaɛ ekɛɛrɛ bie bu i, a dap ɔɛloo i yira sa gbee i gbanialoo kumakɛ̄ Jɛhova le. (Jem 1:7, 8) A dapnage doo kɔ i peere bɛābu i ɛrɛ kumaloo deesī li.

15 Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl su bɛābu i ɛrɛ kumaloo deesī li dooreloo kpe aā fah. (Hib 6:19) Kpe aā fah wee aa fah sere ziī dɔ sɔ̄ fii dɔ sa doo kɔ aa yɛɛ pe. Mɛ aba sɔ̄ kpɔgɔrɔ kpe a wee lu esu aā fah dap dɔbiī na sɔ̄ a sii fura. Dookɛ̄ kaɛlogo dap gbee kpe aā fah doo, kɛ̄ baɛbaɛ ekɛɛrɛ dapnage gbee i yira doolo. Sɔ̄ gbanasī aakɛ̄, nɛɛ a ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ dap peere ye yira kɔ Jɛhova edoo pya ye yii gbɔ̄mɛɛ̄. Lo i peere i yira, i peere i bɛābu. Dookɛ̄ Jems bee kɔ doo, nɛɛ a ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ le “doodoo efɔp maā nyɔɔ gbɛnɛ pɛnɛ, lo a lu eda ye sa daaŋa tɛ̄maloo efɔp.” (Jem 1:6) Nɛɛ a le bu dua kɛ̄tɔɔ̄ ama naale e’ɛrɛ ɛɛbu doo pippip!

16. E na i doo lo i ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ a?

16 Nu edoo: Kwabaloo o baɛbaɛ ekɛɛrɛ; agɛrɛtɛ̄ o yira. Nwaabah doo dogo. Bu dee nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Elaija, pya nɛɛ Jɛhova bee ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ. Elaija bee wa kɔ nɛ kɔ: “Ina mɛ sɔ̄ na bui kiā si-kpɛgɛrɛ yɛɛ baɛ kee ekɛɛrɛ ani? Lo a le Jɛhova na Bari a, nyɔɔnɛaa ye; mɛ lo a le Baal nyɔɔnɛaa ye.” (1 Mɛnɛ 18:21) Lunage ebɛɛ̄ kɔ i nwaabah doo dogo anii’ee. Lee kɔ i gbītɛ̄ nu edoo kɔ i suā leere kɔ Jɛhova na Bari a, Baibol na ye Muɛ̄ Ue a, e Pya Ekeebee Jɛhova na pya ye nɛɛ a. (1 Tɛs 5:21) Dodoo dɛ̄dɛɛ̄ nu ama elɛɛ i baɛbaɛ ekɛɛrɛ bu sa agɛrɛtɛ̄ i yira. Lo i gbī yerebah lokwa i dap lɛa baɛbaɛ ekɛɛrɛ bu i, i dap kɔ nɛ pya kanɛɛ. Lu ebɛɛ̄ kɔ i doo dogo bu nwaanwaabah lo i gbī ekiisī lo e’ɛrɛ ɛɛbu bu i esiatam nɛ Jɛhova!

17. E na esira lo i ɛrɛ e’ɔaloo a?

17 Nu finiabah: E’ɔaloo. Muɛ̄ Ue Bari kɔ: “Lo a le o gbaa dee etɛɛrɛ o ekpo lu nwīgbagbara.” (Kam 24:10) Bee ue Hibru alu etap kure “gbaa” dap nage kura “ɛrɛ e’ɔaloo.” Lo o ɛrɛ e’ɔaloo, o nwaabah peere o ɛɛbu.

18. E na yira agɛrɛ kura a?

18 Nu edoo: Dɛɛa nyɔɔ Jɛhova kɔ a nɛ a e’agaloo lo e egerebu. Alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ e’agaloo lokwa i dap tama doā-ɛp. (Jem 5:11) Bee ue Jems su kɔā ue alu ekure “yira agɛrɛ” doo kɔ i kɛɛrɛ nu akiiloo nɛɛ a yira bia ye dɔ. I dap kɛɛrɛ nu akiiloo ziī nɛɛ nɔ̄ a yira baɛ pya ye baa sa naa aa dɔ kaɛlɛɛ ɛrɛgeba kɛ̄ ba ye be bu e’aga bah doo.

19. E na i dap nɔ aāloo edoba nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl i sere kɛ̄ nɛ a?

19 Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee sere le edoba i nɛ akiiloo mɛm le yira agɛrɛ. A wee ɛrɛ e’ɔaloo pio sɔ̄. Mɛ a bee dap egerebu nyɔnɛbee a bee dɛɛa nyɔɔ Jɛhova kɔ a nɛ ye mɛm a ye bɛɛ̄. (2 Kɔr 12:8-10; Fil 4:13) I dap ɛrɛ dua mɛm le e’agaloo ama lo i kumalookɛ̄ sa dɛɛa nyɔɔ Jɛhova kɔ a yerebah i nɛ.—Jem 4:10.

TƆƆ̄ WAƐLOO BARI SA KIISĪ LO E’ƐRƐ ƐƐBU

20-21. E na i suā leere a?

20 I dap suā leere kɔ pya ɛma-ɛp i kpesī naa lu kpɔte a aabah Jɛhova. Jems kɔ i nɛ kɔ: “Doolo lɔgɔ nɛɛ aa kɔ, sɔ̄ alu e’ɛma ye ɛp, ‘Bee lu e’ɛma mɛ ɛp tɛ̄ma bah Bari’; nyɔnɛbee pɔrɔ naa dap ɛma ɛp Bari; e alɛ alɛɛ loo naa doā lɔgɔ nɛɛ ɛp.” (Jem 1:13) Sɔ̄ i suā pya kaka ue ama, i tɔɔ̄ waɛloo i wereloo Tɛ a le li bunyɔɔ kaāna.—Jem 4:8.

21 Jɛhova lu nɛɛ a naa “ɛrɛ nyaa ale ekoo kikiiya.” (Jem 1:17) A bee yerekpotɛ̄ pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua sɔ̄ ba kpesī doā-ɛp, sa eyerenage bah nɛ ili anii’ee. Kiisī lo ebara Jɛhova kɔ a nɛ a suānu, yira, le e’agaloo. A gaa le agara pya o kara. Lo sɔ̄ o suā leere kɔ a gaa le yerebah a nɛ kɔ o kiisī lo e’ɛrɛ ɛɛbu sɔ̄ o gaa kpesī doā-ɛp!

YƆƆ 128 Egerebu Mmɛ Kuma

^ bar. 5 Kpa Jems aara gbɛnɛ-edo zuurabahtɔ̄ i dap su daānu sɔ̄ i kpesī doā-ɛp. Ekobee ue ama ekɔ ue nyɔɔ pio pya zuurabahtɔ̄ Jems i nɛ. Pya zuurabahtɔ̄ ama eyerebah i nɛ kɔ i egerebu bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄ lokwa ii peere i ɛɛbu bu esiatam Jɛhova.

^ bar. 59 UE A BAATƐ̄ FOTO: Lu e’aa ziī wuga nɛɛdam bie ye be. Ye wa le ye nwiīnɛɛwa gaa ɛp sɔ̄ pya polis gaa ye su aā. Sɔ̄ ye dam bee lege kpɔgɔrɔ, pya wuga bee nyɔɔnɛ lo wuga nɛɛwa le ye nwiīnɛɛwa ɛrɛ enɔānu butɔ. Lo wa le ye nwiīnɛɛwa kiisī lo ebara mɛm aābah Jɛhova lokwa ba dap tama wa doā-ɛp. Jɛhova bee wa nɛ efɛɛloo beenyiɛ le e’agaloo. Wo bee doo kɔ wa yira a agaloo, sa doonage kɔ ba a dap egerebu bu ɛɛbu.