Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 8

Xú káʼnii gándoo makuwáanʼlu gagi índo̱ nuraʼníí xkujndu rá.

Xú káʼnii gándoo makuwáanʼlu gagi índo̱ nuraʼníí xkujndu rá.

“A̱ngui̱nʼ, índo̱ gúraʼní mbaʼa xkujndu, gakuwáanʼ gagi wéñuʼ” (SANT. 1:2).

AJMÚÚ 111 Rígá mbaʼa wéñuʼ numuu rí kuwáanʼ gagi

RÍ MUʼNIGAJMAA *

1, 2. Xó má naʼthí náa Mateo 5:11, xú káʼnii gíʼmaa mbuʼyáá índo̱ nuraʼníí xkujndu rá.

JESÚS niʼthúún xa̱bi̱i̱ dí makuwíin gagi. Mú ma̱ngaa niʼthúún dí muraʼníí xkujndu (Mat. 10:22, 23; Luc. 6:20-23). Bi̱ ni̱ndxu̱lú xa̱bi̱i̱ Cristo nakuwáanʼlu gagi. Mú, á mu bi̱ kúwá náa guʼwúlú tsíñún gúyulú, Xa̱bu̱ Ñajunʼ nuxkulú o náa nuʼnigajmaa nutsudáanʼ mu̱ʼni̱ dí raʼkhí o náa nuñajunʼ. Rúʼko̱ gáʼni dí maxmiéjunlú.

2 Náa Biblia naʼthí dí maʼga̱nú mbiʼi rí xa̱bu̱ najuixkúún mú ikhiin tséyáá mbá rí xóo ma̱ndoo makuwá gagi índo̱ nugíʼnii rúʼko̱. Mú ikháanʼlu gíʼmaa makuwáanʼ gagi índo̱ gánujngulu náa xkujndu. Mbá xkri̱da, discípulo Santiago niʼnirámáʼ rí gaʼdxulu gáʼni xkujndu raʼkháa rí maxmiéjunlú (Sant. 1:2, 12). Jesús niʼthí dí ndayóoʼ makuwáanʼ gagi maski ajndu nuxkulú (atraxnuu Mateo 5:11). * Mú xú káʼnii gándoo gákuwáan gagi rá. Mbaʼa dí ma̱ndoo majmañulúʼ náa carta dí niʼnirámáʼ Santiago dí nikuʼma náa inún cristianos bi̱ nikúwá nákha timbá siglo. Ginii, guʼyáá xkáʼnii xkujndu niraʼníí ikhiin.

DÍ XKUJNDU NIRAʼNÍÍ CRISTIANO BI̱ NIKÚWÁ NÁKHA TIMBÁ SIGLO RÁ.

3. Ndiéjunʼ nirígá nda̱wa̱á índo̱ Santiago ninindxu̱u̱ discípulo ndrígio̱o̱ Jesús rá.

3 Nda̱wa̱á dí Santiago ninindxu̱u̱ discípulo ndrígio̱o̱ Jesús bi̱ ninindxu̱u̱ g̱iʼtio skojo̱o̱, cristianos bi̱ nikúwá náa Jerusalén niraʼníí xkujndu (Hech. 1:14; 5:17, 18). Ga̱jma̱a̱ índo̱ discípulo Esteban nixiyáa, mbaʼin cristianos “nigáñun tuʼún náa mbayuuʼ Judea ga̱jma̱a̱ Samaria”, nda̱wa̱á nigún náa Chipre ga̱jma̱a̱ náa Antioquía (Hech. 7:58–8:1; 11:19). Raʼkhá tháán gakhii xkujndu niraʼníí discípulos bugi̱. Maski ajndu xúʼko̱ ikhiin nitaraʼa ga̱jma̱a̱ gagi asndu náa má nigún, ga̱jma̱a̱ nindri̱ga̱ mbaʼa congregación náa xúgíʼ jmbaaʼ dí kaʼyoo Roma (1 Ped. 1:1). Nda̱wa̱á niguaʼdáá itháan gakhii xkujndu.

4. Ndiéjunʼ i̱ʼwáʼ xkujndu ndiyóoʼ muraʼníí cristianos bi̱ nikúwá nákha timbá siglo rá.

4 Cristianos bi̱ nikúwá nákha timbá siglo ndiyóoʼ maʼngu̱u̱n muraʼníí mbaʼa xkujndu. Mbá xkri̱da mijngii tsiguʼ 50, Xa̱bu̱ Ñajunʼ bi̱ xtáa náa Roma bi̱ mbiʼyuu Claudio niʼthí dí xúgíinʼ Judíos magajnún. Ikha jngóo, xúgíinʼ judíos bi̱ ninindxu̱ún cristianos ndiyóoʼ muniña̱a̱ʼ guʼwún ga̱jma̱a̱ magún imbriʼká (Hech. 18:1-3). Ga̱jma̱a̱ índo̱ ndiyáa tsiguʼ 61, apóstol Pablo niʼnirámáʼ rí mbaʼin cristianos nini̱ gíníi náa inún mbaʼin xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ nixudiinʼ guʼwá e̱jua̱nʼ ma̱ngaa nini̱ kúʼwúnʼ mbaʼa dí guáʼdáá (Heb. 10:32-34). Ikháá má xóo niguáʼníí mbaʼin xa̱bu̱, xúʼko̱ má cristianos mangiin ndiyóoʼ maʼngu̱u̱n tsingíná ga̱jma̱a̱ nandii (Rom. 15:26; 2:25-27).

5. Xú kaʼnii graxe̱ gúriʼña̱a̱lú rá.

5 Nákha xóó tséʼni tsiguʼ 62, Jeobá niʼni dí Santiago maʼnirámáʼ tikhu consejo náa i̱yi̱i̱ʼ ndrígóo rí ma̱ndoo mambáñún a̱ngui̱i̱n, mu makuwá má xúʼko̱ gagi, maski ajndu nuraʼníí xkujndu. Guʼyáá dí niʼnirámáʼ Santiago ga̱jma̱a̱ guriʼña̱a̱ graxe̱ rígi̱: Xú káʼnii nindxu̱u̱ gagi dí niʼnirámáʼ ikhaa xá. Ndiéjunʼ gándoo maʼni rí xákúwá gagi cristianos rá. Xú káʼnii gándoo rí ku̱ma̱, fe, ga̱jma̱a̱ tsiakii ma̱ndoo mambáyulú mu makuwáanʼ gagi má xúʼko̱, tséʼniuu asndu xkáʼníí xkujndu dí nuraʼníílu rá.

NDIÉJUNʼ EʼNI DÍ MAKUWÁANʼ GAGI BI̱ NI̱NDXU̱LÚ CRISTIANOS RÁ.

Xó má mbá aguʼ nambiʼi náa awúu̱n lámpara, gagi dí Jeobá naxná rígá náa a̱jkiu̱lú. (Atayáá kutriga̱ 6).

6. Xó má naʼthí náa Lucas 6:22, 23, náá numuu dí mbáa cristiano ma̱ndoo maxtáa gagi índo̱ naraʼnuu xkujndu rá.

6 Xa̱bu̱ ma̱ndoo mundxaʼwamíjná dí i̱ndó ma̱ndoo makuwá gagi á mu tséʼniún nandii, guáʼdáá wéñuʼ mbújkha̱a̱ ga̱jma̱a̱ nambájxu̱u̱n májánʼ gajmiún bi̱ kúwá náa guʼwún. Mú, gagi dí niʼnirámáʼ Santiago náa i̱yi̱i̱ʼ ndrígóo, nindxu̱u̱ mbá dí na̱ʼkha̱ náa xi̱ʼ ndrígóo Dios, raʼkháa dí xóo xtáa mbáa xa̱bu̱ (Gal. 5:22). Mbáa cristiano ma̱ndoo maxtáa gagi índo̱ naʼni dí nanigu̱u̱ʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ ndaʼyaridoo Jesús (atraxnuu Lucas 6:22, 23; * Col. 1:10, 11). Xó má mbá aguʼ rí gíwánʼ náa awúu̱n lámpara rí maski ajndu naxnúu giñán ga̱jma̱a̱ ruʼwa, tséjuiyuuʼ, xúʼko̱ má kayuuʼ eʼni gagi dí gíwánʼ náa awúu̱n a̱jkiu̱lú índo̱ nandoo káñulú o índo̱ nda̱a̱ mbújkha̱a̱, nakuwáanʼlú gagi maski ajndu nunimajtiánʼ o tsíñún gúyulú bi̱ kúwá náa guʼwúlú, rí nadxulú maʼga ra̱ja̱a̱ má xúʼko̱ maski ajndu xa̱bu̱ muni̱ rí xákuwáanʼ gagi, xkujndu dí nuraʼníí, rúʼko̱ nusngajmá ga̱jma̱a̱ fe dí ni̱ndxu̱lú xa̱bi̱i̱ Cristo (Mat. 10:22; 24:9; Juan 15:20). Ikha jngóo Santiago niʼnirámáʼ: “A̱ngui̱nʼ, índo̱ gúraʼníí mbaʼa xkujndu, gakuwáanʼ gagi wéñuʼ” (Sant. 1:2).

Xú káʼnii embánii xkujndu ga̱jma̱a̱ aguʼ náa nakha ajua̱nʼ rá. (Atayáá kutriga̱ 7). *

7, 8. Índo̱ nanújngulú náa xkujndu xú káʼnii embáyúu fe ndrígúlú rá.

7 Santiago ni̱jkha̱nú ndiʼyoo gajkhun, dí índo̱ cristianos kúwá itháan xawii muraʼníí xkujndu maski ajndu gakhi̱i̱. Ikhaa naʼthí: “Numuu rí ikháanʼ ndu̱ya̱a̱ rí índo̱ fe ndrígála naraʼnuu xkujndu rígi̱ naʼni rí mawi̱ji̱ gújkhúʼ” (Sant. 1:3). Xkujndu dí nuraʼníí ma̱ndoo ma’ni mbríguii ga̱jma̱a̱ xóo mbá aguʼ rí najmaa mu mi̱kha ajua̱nʼ, índo̱ kua̱ʼa̱n náa aguʼ mijkha mú, índo̱ nagájnáa najxáa ga̱jma̱a̱ naʼni itháan gújkhúʼ, xúʼko̱ má kayuuʼ índo̱ nuraʼníí xkujndu, fe ndrígúlú na’ni itháan gujkhuʼ, ikha jngóo Santiago niʼnirámáʼ: “Mú á mu naʼngala nuraʼníí xúgíʼ, ñajunʼ rí nunila mani̱ndxu̱u̱ kájxi̱, ikha jngóo á mu kájxi̱ xúgíʼ, nda̱a̱ rí gáʼyaláʼ” (Sant. 1:4). Índo̱ nduʼyalú dí xkujndu na’ni gujkhuʼ fe ndrígulú, xúʼko̱ maʼngulú muraʼníí ga̱jma̱a̱ gagi.

8 Náa i̱yi̱i̱ʼ dí niʼnirámáʼ Santiago niʼthí tikhu rí ma̱ndoo ma’ni dí xákuwáanʼ gagi. Ndiéjunʼ ni̱ndxu̱u̱ xkujndu rúʼko̱ ga̱jma̱a̱ xú kaʼnii gaʼngulú gúraʼníí rá.

GAʼNGULÚ GURAʼNÍÍ DÍ GÁMÍI MARÍGÚ KÁʼYULÚ GAGI

9. Náá numuu dí ndayúlú ku̱ma̱ ndrígóo Dios rá.

9 Xkujndu: Índo̱ tséʼyáá rí gúʼni. Índo̱ nuraʼníí mbá xkujndu, nduʼyáaʼ Jeobá mu xúʼko̱ muraʼwíí májánʼ rí mu̱ʼni̱, dí ikhaa nanigu̱u̱ʼ, ga̱jma̱a̱ dí mambáñún a̱ngiu̱lú ma̱ngaa dí mambáyulú maguajún jmbu (Jer. 10:23). Ndayúlú ku̱ma̱ ndrígóo Dios mu xúʼko̱ mbuʼyáá májánʼ rí gúʼni ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gúriʼñún bi̱ tsíñún gúyulú. Á mú tséʼyáá dí gúʼni, ma̱ndoo makumulúʼ rí nda̱wa̱a̱ tsáá mambáyulú ga̱jma̱a̱ gamíi maʼni rí xákuwáanʼ gagi.

10. Mú maguaʼdáá ku̱ma̱, ndiéjunʼ eʼthí náa Santiago 1:5 dí gíʼmaa mu̱ʼni̱ rá.

10 Xóo guʼnimbánii: Gunda̱ʼa̱a̱ ku̱ma̱ Jeobá. Á mu nandulú makuwáanʼ gagi má xúʼko̱ índo̱ gánújngulú náa xkujndu, ndayóoʼ rí munda̱ʼa̱a̱ ku̱ma̱ Jeobá índo̱ gúʼtájkáan mu muraʼwíí májánʼ rí mu̱ʼni̱ (atraxnuu Santiago 1:5). * Mú, xú káʼnii kumulu índo̱ Jeobá tsériʼña̱a̱ nacha̱ índo̱ nuʼtajkháan rá. Santiago niʼthí rí gíʼmaa mu̱ʼni̱: “Gundaʼa̱a̱ má xúʼko̱ Dios”. Jeobá tsékiʼnáa índo̱ nunda̱ʼa̱lú má xúʼko̱ ku̱ma̱ “ikhaa naxnún xúgíinʼ rí nda̱ñúnʼ” ikha jngóo, índo̱ gúʼtájkáan gundaʼalú ku̱ma̱, mú xúʼko̱ maʼngulú muraʼníí xkujndu (Sal. 25:12, 13). Ndaʼyoo xkujndu ndrígúlú, naku̱mu̱u̱ xóo ekumulú ga̱jma̱a̱ ra̱ʼkhá tháán nandoo mambáyulú. Rígi̱ naʼni maʼdxulu wéñuʼ, mú xú káʼnii exnulú ku̱ma̱ Jeobá rá.

11. Ndiéjunʼ itháán gíʼmaa mu̱ʼni̱ mu maguaʼdáá ku̱ma̱ ndrígóo Dios rá.

11 Jeobá naxnúlú ku̱ma̱ índo̱ nuraxnulú Biblia (Prov. 2:6). Ma̱ngaa índo̱ nuraxnuu i̱ʼwáʼ i̱yi̱i̱ʼ dí rígá. Mú, rígá rí ndayóoʼ muʼni itháan. Dí muʼgíʼ muʼnimbánii consejo dí ikhaa naxnúlú. Santiago niʼnirámáʼ: “Gunimbaníí ajngáa, raʼkháa i̱ndó nudxawíínla” (Sant. 1:22). Índo̱ nuʼgíʼ nuʼnimbánii consejo ndrígóo Dios, xúʼko̱ nanindxulú mbáa xa̱bu̱ bi̱ tsékiʼnáa nacha̱, bi̱ nakro̱ʼo̱o̱ ga̱jma̱a̱ nagáwíin a̱jkiu̱u̱n (Sant. 3:17). Cualidad rígi̱ nambáyulúʼ muraʼníí xkujndu ga̱jma̱a̱ gagi.

12. Ndíjkha rí gíʼdoo wéñuʼ muniʼnuuʼ májánʼ Biblia rá.

12 Biblia nindxu̱u̱ xóo mbá niwanʼ, nambáyulúʼ mu mbuʼyáá náa ndayóoʼ muriʼkhumijnáá (Sant. 1:23-25). Mbá xkri̱da, nda̱wa̱á rí niʼnigajmaa Biblia, ikhú na̱jkua̱nú nduʼyáá dí ndayóoʼ mu̱ʼni̱ mu xákiʼnáanʼlu nacha̱. Jeobá má gámbáyulú mu xákiʼnáanʼ kuʼñúún xa̱bu̱ bi̱ gákiʼníin kuyulúʼ. O índo̱ gúraʼníí mbá xkujndu dí maʼni makiʼnáanʼ ga̱jma̱a̱ numuu dí ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ wabaaʼ naʼngulú nuraʼníí, ma̱ngaa nuraʼwíi májánʼ dí mu̱ʼni̱ (Sant. 3:13). ¡Ra̱ʼkhá tháán gíʼdoo wéñuʼ numuu muniʼnuuʼ májánʼ Biblia!

13. Náá numuu dí gíʼmaa muʼnigajmaa numún xa̱bu̱ bi̱ naʼthí náa Biblia rá.

13 Índo̱ nu̱ʼni̱ mbá dí raʼkhí, ikhí najmañulúʼ mbá ikha ga̱jma̱a̱ nánguá etangáanʼ mu̱ʼni̱. Mú mingíjyúuʼ nindxu̱u̱ rígi̱. Rígá mbá rí ma̱ndoo matani, dí ma̱ta̱ya̱a̱ náa najmiin nuni̱ eʼwíinʼ ga̱jma̱a̱ náa najngawiin. Ikha jngóo Santiago naʼthúlú dí mbuʼyáá xkri̱da ndrígún xa̱bu̱ bi̱ naʼthí náa Biblia xóo Abraham, Rahab, Job ga̱jma̱a̱ Elías (Sant. 2:21-26; 5:10, 11, 17, 18). Xa̱bi̱i̱ Jeobá bugi̱ niguájun jmbu náa rakáʼnii makuwá gagi. Xkri̱da ndrígu̱ún nasngájma dí ga̱jma̱a̱ tsiakii ndrígóo Jeobá ma̱ndoo mu̱ʼni̱ xó má ikhiin.

14, 15. Ndíjkha rí gíʼmáanʼ mbuʼyáʼ má xúʼko̱ maxtiʼña̱a̱ graxe̱ ndrígúlú rá.

14 Xkujndu: Graxe̱ rí tséxtiʼña̱a̱. Nguáná maʼniulú gakhii mikru̱ʼu̱lú dí naʼthí náa Biblia o Jeobá tsériʼña̱a̱ xó má nandulú ikháanʼ. Mbáa rúʼko̱ gáʼni dí maʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱lú. Mú, á mu rúʼko̱ nuniʼñánʼ dí maʼga ragaja̱a̱ má xúʼko̱, maʼni rí makáwabaaʼ fe ndrígúlú ga̱jma̱a̱ nánguá mambajxulú gajmiúlú Jeobá (Sant. 1:7, 8). Dí asndu makumulúʼ dí nándáa rí kuaʼti̱i̱n nda̱wa̱á.

15 Apóstol Pablo niʼnimbríguii rí kuaʼti̱i̱n nda̱wa̱á ga̱jma̱a̱ xóo mbá ancla (Heb. 6:19). Mbá ancla nindxu̱u̱ mbá ajua̱nʼ dí ki̱wu̱n wéñuʼ dí kaxtuʼwájma ga̱jma̱a̱ mbá cadena náa barco, rígi̱ nambáyúu índo̱ naxnúu giñán mbiʼ mu xáxkuma náa itsí. Mú, ancla i̱ndó najmaa á mu májánʼ cadena ga̱jma̱a̱ kaxtoʼoo náa barco. Mú, á mu cadena ni̱ʼkha̱ iyooʼ, ikhú ancla nánguá ejmaa, xúʼko̱ má kayuuʼ mbá graxe̱ dí tséxtiʼña̱a̱ maʼni rí makáwabaaʼ fe ndrígúlú. Índo̱ naraʼnuu xkujndu mbáa xa̱bu̱ bi̱ naʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱u̱n, gamíi rí mandátigo̱o̱ fe náa rí nikudaminaʼ maʼni Jeobá. Á mu nandátigulú fe mandátigulú dí kuaʼti̱i̱n nda̱wa̱á. Rúʼko̱ dí niʼthí Santiago, rí mbáa bi̱ naʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱u̱n ‹nindxu̱u̱ xóo mbá ola ndrígóo lamáa dí na̱jkha̱ gi̱i̱ ga̱jma̱a̱ ñuʼún kayóo giñánʼ› (Sant. 1:6). ¡Mbáa xa̱bu̱ bi̱ xúʼko̱ káʼnii na̱nguá xtáa gagi!

16. Ndiéjunʼ gáʼyoo muʼnilú á mu kuaʼdálú graxe̱ rá.

16 Xóo gúʼnimbánii: Atayáʼ xóo maxtiʼña̱a̱ graxe̱ rí xtaʼdáá, atani maʼni gújkhúʼ fe ndrígáaʼ. Xátani a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ. Nákha mbiʼi rí nixtáa Elías, xuajñuu Jeobá niʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱u̱n. Ikha jngóo Elías niʼthúún: ‹Asndu nguáná gúniʼñán ru̱ni̱ a̱jma̱ a̱jkia̱la rá. ¡Á mu dí Jeobá nindxu̱u̱ Dios bi̱ gajkhun, gu̱ni̱ ñajuunʼ ikhaa! ¡Á mu Baal gu̱ni̱ ñajuunʼ ikhaa!› (1 Rey. 18:21). Xúʼko̱ má gáʼyóoʼ mu̱ʼni̱ mangáanʼ dí mbiʼi xúgi̱. Ndayúlú mbuʼyáʼ itháán náa dí mbuʼyáá dí Jeobá nindxu̱u̱ Dios bi̱ gajkhun, dí Biblia nindxu̱u̱ ajngóo ga̱jma̱a̱ dí xa̱bi̱i̱ Jeobá nindxu̱u̱ xuajñuu (1 Tes. 5:21). Dí muʼnilú xúgíʼ rígi̱ maxtiʼña̱a̱ graxe̱ ndrígúlú ga̱jma̱a̱ maʼni gújkhúʼ fe ndrígúlú. Á mu ndayúlú rí mixtambáyulú ma̱ndoo murajxu̱u̱n bi̱ kuya̱ edxu̱u̱. ¡Mu mu̱ʼni̱ má xúʼko̱ ñajuunʼ Jeobá mbajkún guraʼwíi dí mu̱ʼni̱ ga̱jma̱a̱ gagi!

17. Ndiéjunʼ gárígá á mu nandátigulú tsiakii rá.

17 Xkujndu: Índo̱ nakáguabáanʼlú. Náa Biblia naʼthí “lá nikáguabáanʼ mbiʼi rí nirígá gamiéjunʼ rá. Mambáa tsiakii rí xtaʼdáá” (Prov. 24:10). Rí najuiʼtájuíi ajngáa hebreo “nakáguabáanʼ” nandoo gáʼthúu̱n “mandáti̱ga̱a̱ tsiakii”. Á mu nandáti̱ga̱a̱ tsiakii ikhú mandáti̱ga̱a̱ gagi.

18. Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n dí maʼnga̱a̱ʼ rá.

18 Xóo gúʼnimbánii: Gakumulú kuʼyáá Jeobá dí maxnúlú tsiakii mu maʼngulú. Ndayúlú tsiakii mu maʼngulú muraʼníí xkujndu (Sant. 5:11). Náa ajngáa dí niʼnirámáʼ Santiago nandoo gáʼthúu̱n “gaʼnga̱a̱” nandoo gáʼthúu̱n dí mañajún gújkhúʼ. Ma̱ndoo mundxaʼwamíjná xóo eʼni mbáa soldado bi̱ tsémiñuu nawi̱ji̱ má xúʼko̱ náa kaʼyoo ga̱jma̱a̱ tségayúu índo̱ na̱ʼkha̱ xa̱bu̱ sia̱nʼ maxmínaʼ ga̱jma̱a̱.

19. Ndiéjunʼ gándoo gájmañulú náa xkridoo Pablo rá.

19 Apóstol Pablo niniñuuʼ mbá májánʼ xkri̱da rí ikhaa támiñuu ga̱jma̱a̱ dí niʼngo̱o̱. Nguáná nikumu̱u̱ rí nikáguabaa, mú nikumu̱u̱ kaʼyoo Jeobá dí ikhaa má gáxnúu tsiakii rí gáʼyóoʼ (2 Cor. 12:8-10; Filip. 4:13). Xúʼko̱ má mangáanʼ maʼngulú ga̱jma̱a̱ xámiñulu á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ wabaaʼ ga̱jma̱a̱ nduʼyáá rí ndayúlú dí Jeobá mambáyulú (Sant. 4:10).

GUʼGUA̱ KANUU NÁA JEOBÁ GA̱JMA̱A̱ MAKUWÁANʼLU GAGI

20, 21. Ndiéjunʼ rí ma̱ndoo mbuʼyáá gajkhun rá.

20 Ma̱ndoo mbuʼyáá gajkhun dí índo̱ nuraʼníí gamiéjunʼ raʼkháa Jeobá eʼni. Santiago naʼthí: “Ríʼdo̱o̱ eʼkha̱nú dí ra̱májánʼ, nimbáa xáʼthi: “Dios egrui̱ga̱ dí ra̱májánʼ náa inuʼ”. Numuu rí Dios tsekuʼma dí ra̱májánʼ, ni má tsígrui̱ga̱ dí ra̱májánʼ náa inu nimbáa” (Sant. 1:13). Índo̱ nduʼyáá rígi̱ nuxuʼmamijná itháan mijngii náa Anu̱lú bi̱ xtáa mekuíí (Sant. 4:8).

21 Jeobá “tsiriʼkuminaʼ” (Sant. 1:17). Nimbañúún mbaʼin xa̱bu̱ bi̱ nikúwá nákha timbá siglo mu maʼngu̱u̱n muraʼníí xkujndu ga̱jma̱a̱ mambáyúu mambáa dí ikháanʼ dí mbiʼi xúgi̱. Gunda̱ʼa̱a̱ má xúʼko̱ Jeobá mu maxnúlú ku̱ma̱, fe ga̱jma̱a̱ dí xámiñulu. Ikhaa mariʼña̱a̱ dí muʼtájkáan. ¡Ikhú mbuʼyáá gajkhun dí ikhaa mambáyulú makuwáanʼ gagi índo̱ nuraʼníí xkujndu!

AMÚÚ 128 Gaʼngulú asndu índo̱ gártumuu mbiʼi

^ párr. 5 Náa libro dí niʼnirámáʼ Santiago na̱ʼkha̱ mbaʼa consejo dí mambáyulú muraʼníí xkujndu. Náa artículo rígi̱, mbuʼyáá tikhu consejo dí ikhaa niʼnirámáʼ, rígi̱ mambáyulú muraʼníí xkujndu ga̱jma̱a̱ dí xúʼnimbatiga̱ gagi dí mu̱ʼni̱ má xúʼko̱ ñajuunʼ Jeobá.

^ párr. 2 Mateo 5:11: “Gagi kuwáanʼla, índo̱ ga̱jma̱a̱ numuʼ, nutha wéñala, nuxkala ga̱jma̱a̱ nuthi rí minduwaʼ, índo̱ gúthi dí ra̱májánʼ ga̱jma̱a̱ numala”.

^ párr. 6 Lucas 6:22, 23: “Tsímáá gakuwáanʼla índo̱ xa̱bu̱ gáwiñuunʼ kuyala, índo̱ gúxkala ga̱jma̱a̱ índo̱ gútanumala, ga̱jma̱a̱ muthi dí nindxa̱la xa̱bu̱ ra̱májáanʼ numuu rí nunimbala ku̱ya̱a̱ A̱ʼdióo xa̱biya̱. Gakuwáanʼla gagi índo̱ garigá rúʼko̱ ga̱jma̱a̱ gakijxáanla rí maʼdxala numuu rí mba̱a̱ dí gundrigula mekhuíí numuu rí xúʼko̱ má niniu̱u̱ gaʼyee xa̱bu̱ bi̱ nikúwá nákha wajyúuʼ.”

^ párr. 10 Santiago 1:5: “Ikha jngóo, á mu rí mbáa dí ikháanʼla ndayóoʼ majmañuu xóó itháan, gando̱ʼo̱o̱ má xúʼko̱ Dios, numuu rí ikhaa naxnún xúgíinʼ rí nda̱ñúnʼ ga̱jma̱a̱ xáʼthí kikháá rí nixná.”

^ párr. 62 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Mbáa ndxájulú nurtuwiin policía náa goʼwóo mu magún kuya̱a̱ guʼwá e̱jua̱nʼ. A̱ʼgiu̱u̱ ga̱jma̱a̱ wáxioo nduyáá xú káʼnii policía nagúun kuya̱a̱. Índo̱ ndxájulú kraʼaa náa guʼwá e̱jua̱nʼ, eʼwíinʼ a̱ngiu̱lú numbayíí a̱ʼgiu̱u̱ ga̱jma̱a̱ wáxioo ndxájulú mu munigajmaa mbá guʼwíin, ma̱ngaa ikhiin nunda̱ʼa̱a̱ Jeobá rí mambáñún muraʼníí gaʼkhu, ga̱jma̱a̱ Jeobá naʼni rí makuwá tsímáá ga̱jma̱a̱ dí xámiñún, rúʼko̱ niʼni gújkhúʼ fe ndrígu̱ún, ga̱jma̱a̱ dí makuwá gagi.