Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 12

Lè moun hay-nou, lanmou ka édé-nou andiré

Lè moun hay-nou, lanmou ka édé-nou andiré

« An ka mandé-zòt fè sé biten-lasa pou yonn pé sa enmé lòt. Si mond-la hay-zòt, zò sav kè i té hay-mwen avan i té hay-zòt » (JAN 15:17, 18).

KANTIK 129 Gardons notre endurance

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1. Dapré Matyé 24:9, poukwa fò pa sa siwprann-nou si moun hay-nou ?

LÈWVWÈ nou ka santi kè on moun enmé-nou, sa ka fè-nou plézi. É natirèlman, nou vé enmé pwochen an nou osi. Sé konsa Jéova kréyé-nou. Kifè, lè on moun hay-nou, sa ka fè-nou mal é délè, sa ka jous fè-nou pè osi. Pa ègzanp, mi sa Georgina *, on sè ki ka viv an Éwòp, ka di : « Lè an té ni 14 an, manman té hay-mwen pas an té ka sèvi Jéova. An té tris toubònman é an té ka santi-mwen tousèl. Kifè, an koumansé mèt an tèt an mwen kè an pa on bon moun. » Mi sa on frè non a-y sé Danylo maké : « Lè sé sòlda-la koumansé ban’an kou, jiré-mwen é mennasé-mwen pas an Témwen a Jéova, an trapé pè é an rantré antè. Sa ka fè-nou mal toubònman lè moun hay-nou men sa pa’a siwprann-nou. Jézi té ja anonsé kè moun té’é hay-nou (li Matyé 24:9).

2-3. Poukwa moun hay disip a Jézi konsa ?

2 Mond-la hay disip a Jézi. Poukwa ? Pas menmjan ki Jézi, nou pa’a mélanjé-nou an mond-la menm menm menm ! (Jan 15:17-19). Kifè, menmsi nou ka rèspèkté sé gouvènman-la ki asi latè la, nou ka rèfizé adoré-yo, é nou pa’a adoré pon biten ki ka rèprézanté-yo nonplis. Sé yenki Jéova nou ka adoré. Sé Bondyé ki andwa gouvèné limanité é nou ka soutyenn-li a san pou san. Men pou Satan é bannélo a-y, Bondyé pa ni dwa-lasa ditou-ditou (Jén. 3:1-5, 15). Nou ka préché kè sé yenki Wayòm a Bondyé ki ké rézoud pwoblèm a limanité é kè i ké détwi tout moun ki kont li (Dan. 2:44 ; Rév. 19:19-21). Mésaj-lasa sé on bon nouvèl pou moun ki ni imilité men sé on mové nouvèl pou moun ki méchan (Sòm 37:10, 11).

3 Ondòt rézon ki fè si sé moun-la hay-nou sé kè nou ka fè sa Bondyé ka mandé. Lè Bondyé ka di kè on biten bon oben kè i pa bon, sé moun-la ki an mond-la pa gè ka tonbé dakò èvè-y. Pa ègzanp, jòdijou, ni onlo moun ki dakò èvè péché sèksyèl kon lè misyé é misyé ka kouché ansanm. Men a pa konsa Bondyé ka vwè sa ! É dayè, sé akòz dè sèwten biten malpwòp konsa kè i détwi 2 vil yo té ka kriyé Sodòm é Gomò ! (Jid 7). Konm nou ka rèspèkté sa Labib ka di anrapò èvè sé biten-lasa, onlo moun ka fè jé èvè nou é yo ka di kè nou two karé (1 Pyè 4:3, 4).

4. Lè sé moun-la hay-nou, nou bizwen sèwten kalité pou nou pé sa andiré. Kilès ?

4 Ka ki pé édé-nou andiré lè moun hay-nou é lè yo ka jiré-nou ? Fò nou sèten a san pou san kè Jéova ké édé-nou. Fwa an nou ka touvé-y kon on boukliyé. Èvè-y, nou « ké pé étenn tout flèch plen difé méchan-la ka voyé » (Éféz. 6:16). Men a pa enki lafwa pou nou ni. Fò nou ni lanmou osi. Poukwa ? Pas lè on moun ni lanmou, i « pa ka fè kòlè fasil ». I ‘ka sipòté é i ka andiré tout mové biten yo ka fè-y’ (1 Kor. 13:4-7, 13). Si nou enmé Jéova, si nou enmé frè é sè an nou é si nou enmé lènmi an nou, nou ké pé andiré menmsi sé moun-la hay-nou. Poukwa nou ka di sa ?

SI NOU ENMÉ JÉOVA, NOU KÉ ANDIRÉ MENMSI MOUN HAY-NOU

5. Konm Jézi té enmé Pap’a-y, ka i rivé fè ?

5 Avan jou-la lènmi a-y té k’ay tchouyé-y la, lavèy oswa, mi sa Jézi di disip a-y ki té fidèl : « An enmé Papa-la é an ka fè ègzaktèman sa i mandé-mwen fè » (Jan 14:31). Konm Jézi té enmé Jéova, i rivé sipòté onlo éprèv ki té rèd toubònman. Menmjan-la, si nou enmé Jéova fò, nou ké rivé andiré kon Jézi.

6. Sèlon Women 5:3-5, kijan sèwvitè a Jéova ka fè pou andiré lè moun hay-yo ?

6 Konm yo enmé Bondyé, sèwvitè a Jéova toujou rivé andiré pèwsékisyon. Pa ègzanp, lè Sannédren-la mandé sé apòt-la arété préché, yo pa arété. Konm yo té enmé Bondyé, yo té préféré « kouté Bondyé olyé yo té kouté lézòm » (Akt 5:29 ; 1 Jan 5:3). Jòdijou, ni onlo gouvènman ki puisan é ki ka fè frè é sè an nou bon atrosité. Men konm frè é sè an nou enmé Jéova fò, yo ka rété fidèl. Lè sé moun-la hay-nou konsa, sa pa’a dékourajé-nou. Okontrè, nou kontan ! (Akt 5:41 ; li Women 5:3-5).

7. Lè fanmi an nou kont nou, ka pou nou fè ?

7 Siwvwè sé pwòp fanmi an nou ki bizwen anpéché-nou sèvi Jéova, sa pé rèd menm. Lè sèwten moun ki an fanmi an nou ka vwè kè nou anvi konnèt plis biten asi Jéova, yo pé rivé a di kè sé pran yo ka pran tèt an nou. Ni dòt ki pé di kè sé fou nou vin fou ! (Gadé Mawk 3:21). Yo pé rivé a di-nou oben yo pé rivé a fè-nou sèwten biten ki ka fè-nou mal davwa nou ka sèvi Jéova. É yo pé rivé a fè sa èvè onlo vyolans. Men fò pa sa siwprann-nou. Jézi ni lokazyon di kè « lènmi a on moun sé ké pwòp fanmi a-y » (Mat. 10:36). Nou ka tou konprann kè menmsi yo ka aji konsa èvè nou, nou pé’é hay fanmi an nou. Okontrè, pi nou ka vin enmé Jéova fò é pi nou ka enmé pwochen an nou osi (Mat. 22:37-39). Men nou pé’é arété suiv sé prensip-la ki an Bib-la yenki pou fè moun plézi.

Pannan on tan, nou pé ka soufè bon soufè la. Men Jéova ké toujou akoté an nou pou konsolé-nou é pou ban-nou fòs (gadé sé paragraf 8 a 10 la).

8-9. On sè jwenn bon pèwsékisyon, men i rété solid. Ka ki édé-y fè sa ?

8 Talè-la, nou palé dè Georgina. I rivé tchenbé magré manman-y té ka pèwsékité-y rèd menm. Mi sa Georgina ka èspliké : « Mwen é manman, nou koumansé étidyé Labib èvè sé Témwen-la. Men 6 mwa apré, lè an touvé-mwen anvi ay réinyon, manman rantré an lagè èvè mwen. An dékouvè kè manman té lésé sé apòsta-la pran tèt a-y é i té ka répété tout bétiz a yo. I té ka jiré-mwen ; i té ka halé chivé an mwen ; i té bizwen tranglé-mwen é i té ka jété tout piblikasyon an mwen. Men lè an vin ni 15 an, an pran lèbatèm. Pou manman anpéché-mwen sèvi Jéova, i mèt-mwen adan on sant. Adan sant-lasa, té ni jenntifi kon mwenmenm. Sèwten pawmi yo té ja pran dwòg é ni sa ki té ka fè enpé bétiz. Lè sé on moun ki dwètèt pran swen a-w é ki dwètèt enmé-w ki ka pèwsékité-w konsa, ou ka ni dimal a andiré sa. »

9 Ka ki édé Georgina andiré ? Mi sa i ka di : « Sa té ja ka fè déotwa tan kè an té koumansé li Labib é jou-la an fin li tout Bib-la sé jou-lasa manman koumansé pèwsékité-mwen. Aprézan, an té sèten kè an té touvé lavérité é an té ka santi Jéova akoté an mwen. An té ka priyé Jéova souvan é i té ka réponn-mwen. On jou, pannan an té an sant-la, on sè envité-mwen akaz a-y é nou étidyé Labib ansanm. Pannan tout péryòd-lasa, sé frè é sè-la ban-mwen bon fòs. Sé konsi an té ka fè pawti a fanmi a yo. Kèlkèswa lènmi-la nou ni la, Jéova pi fò ki-y ! An pa ni pon dout asi sa ! »

10. Dè ki biten nou pé sèten ?

10 Lapòt Pòl maké kè ayen « pé’é pé séparé-nou dè lanmou-la Bondyé ni pou nou la, on lanmou ki adan Jézikri Ségnè an nou » (Wom. 8:38, 39). Menmsi tchè an nou an bobo pannan on tan, Jéova ké toujou la pou konsolé-nou é pou ban-nou fòs. Anplis, ègzanp a Georgina ka montré-nou kè Jéova ka itilizé frè é sè an nou adan lasanblé-la pou édé-nou.

SI NOU ENMÉ FRÈ É SÈ AN NOU, NOU KÉ ANDIRÉ MENMSI MOUN HAY-NOU

11. An Jan 15:12, 13, Jézi ka palé dè lanmou. Kijan lanmou-lasa té’é édé disip a-y ? Bay on ègzanp.

11 Avan jou-la i mò la, lavèy oswa, Jézi fè disip a-y sonjé kè fò yonn enmé lòt (li Jan 15:12, 13). Jézi té sav kè si yonn té enmé lòt fò é kè yonn té paré a bay vi a-y pou lòt, yo té’é rété soudé é yo té’é andiré menmsi mond-la té’é hay-yo. An-nou pran ègzanp a lasanblé a Tésalonik. Dépi yo té fòwmé lasanblé-lasa, yo té ka pèwsékité sé frè é sè-la ki té adan-y la kon ponp. Men magré tousa, yo rété fidèl, yo pa jen arété andiré é lanmou a yo pa jen fébli (1 Tés. 1:3, 6, 7). Pòl di-yo kè fò yo té kontinyé aji èvè lanmou é kè fò yo té fè ansòt pou lanmou-lasa vin pi fò (1 Tés. 4:9, 10). Lanmou-lasa té’é pousé-yo konsolé moun ki dékourajé é soutyenn moun ki fèb (1 Tés. 5:14). Yo suiv sa Pòl té di-yo pas on lanné apré, adan 2èm lèt-la i voyé ba yo la, Pòl di-yo kè yotout vin enmé frè é sè a yo pi fò (2 Tés. 1:3-5). Yo jwenn onlo éprèv é yo pèwsékité-yo. Men konm yonn té enmé lòt fò, sa édé-yo andiré.

Si frè é sè an nou enmé-nou fò, sa ké édé-nou andiré lè moun hay-nou * (gadé paragraf 12 la).

12. Lagè pété adan on péyi é sé frè-la montré kè yonn té enmé lòt. Kijansa ?

12 Talè-la nou palé dè Danylo. An-nou vwè ka ki rivé frè-lasa é madanm a-y. On lagè pété an péyi a yo. Lè lagè-lasa rivé adan vil-la yo té ka rété la, yo kontinyé ay réinyon, yo kontinyé préché kon yo té pé é yo té ka séparé manjé-la yo té ni la èvè sé frè é sè-la. Lèwgadé, on jou, déotwa sòlda vin akaz a Danylo. Yo té ni fizi an men a yo. Danylo ka rakonté-nou sa ki pasé : « Yo di-mwen kè fò an sòti an rèlijyon-lasa. Men an di-yo non ! Alò, yo koumansé simé bon kou si mwen é yo fè sanblan tiré asi mwen. Yo jous tiré déotwa bal anho a tèt an mwen. Avan yo pati, yo di-mwen yo ké viré pou yo vyolé madanm an mwen. Men sé frè-la pòté mannèv pou yo té mèt-nou adan on tren pou nou té ay adan ondòt vil. An pé’é jen oubliyé sa sé frè-la fè ban nou. Yo té enmé-nou onlo toubònman ! Lè nou rivé a dèstinasyon, sé frè-la okipé dè nou byen. Yo ban-nou manjé, yo édé-mwen touvé on travay é yo édé-nou touvé on kaz. Kifè, lè dòt frè é sè té ka kouri kaché akòz dè lagè-la, kaz an nou té gran wouvè pou nou té pé sa akéyi-yo. » Sé ègzanp-lasa ka montré-nou kè lè yonn enmé lòt, sa ka édé-nou sipòté lè sé moun-la hay-nou.

SI NOU ENMÉ LÈNMI AN NOU, NOU KÉ SIPÒTÉ MENMSI YO HAY-NOU

13. Kijan lèspri sen ka édé-nou kontinyé sèvi Jéova menm lè sé moun-la hay-nou ?

13 Jézi di disip a-y kè fò yo enmé lènmi a yo (Mat. 5:44, 45). Ou ka di sé on biten ki fasil ? Awa ! Men grasa lèspri sen a Bondyé sé on biten ki posib. Adan fwi a lèspri sen a Bondyé, ou ka touvé dé kalité kon lanmou, pasyans, lanmou pou sa ki byen, dousè é métriz (Gal. 5:22, 23). Sé kalité-lasa ka édé-nou andiré lè moun hay-nou. Onlo moun arété pèwsékité-nou pas mari a yo, madanm a yo, timoun a yo oben vwazen a yo té ni sé bèl kalité-la nou sòti vwè la. Ni sa ki jous vin frè é sè an nou. Konm ou ka sèvi Jéova, ni moun ki hay-vou. Si ou ni dimal a enmé sé moun-lasa, mandé Jéova lèspri sen a-y (Lik 11:13). É pa jen oubliyé kè si ou kouté Bondyé, sé méyè biten ou pé fè. Pa jen douté dè sa ! (Pwov. 3:5-7).

14-15. Kijan Women 12:17-21 édé Yasmeen kontinyé enmé mari a-y magré i té ka pèwsékité-y ?

14 An-nou palé dè on sè non a-y sé Yasmeen. Lè i vin Témwen a Jéova, mari a-y konpranndèdi kè yo té pran tèt a-y é i éséyé anpéché-y sèvi Bondyé. Misyé-la jiré malérèz-la é i fè fanmi a-y, zanmi a-y, on chèf a rèlijyon é on manti-mantè mennasé-y é di-y kè sé fòt a-y si ni pwoblèm an mennaj a-y. Mari a-y jous vin an réinyon pou jiré sé frè-la. Souvantfwa, Yasmeen té ka pléré paskè mari a-y té ka aji mal èvè-y.

15 Lè Yasmeen té k’ay lasal, sé frè é sè-la té ka konsolé-y é sa té ka ba-y fòs. Sé ansyen-la ankourajé-y mété an pratik sa Women 12:17-21 ka di (li-y). Mi sa Yasmeen ka di : « Aaa, i pa té mòl ! Men an mandé Jéova édé-mwen é an fè tousa an té pé pou fè sa Labib ka di. Alò, lè mari an mwen té ka jété kochonni an kuizin-la, an té ka nétwayé. Menm lè i té ka jiré-mwen, an té ka palé ba-y jantiman. É lèwvwè i té malad, an té ka pran swen a-y. »

Si nou enmé lènmi an nou, tchè a yo pé rivé a vin dous kon myèl * (gadé sé paragraf 16 é 17 la).

16-17. Ka ègzanp a Yasmeen ka aprann-nou ?

16 Konm Yasmeen kontinyé enmé mari a-y, sa pòté bon biten pou-y. Mi sa i ka di : « Pi tan-la té ka pasé é pi mari an mwen té ka fan’an konfyans pas i té sav kè an pa té’é jen manti ba-y. I koumansé kouté-mwen èvè onlo rèspé lèwvwè nou té ka palé dè rèlijyon. Anplisdisa, i aksèpté fè éfò pou nou pé sa antann-nou byen an kaz-la. Konnyéla, i jous ka ankourajé-mwen ay réinyon, nou ka viv lontan pibyen é ou pa’a tann on mouch ka volé an kaz-la ankò. Sa an té’é swété sé kè mari an mwen aksèpté lavérité é kè i mété-y ka sèvi Jéova ansanm èvè mwen. »

17 Ègzanp a Yasmeen ka montré-nou kè lanmou « ka sipòté tout biten, [...], ka èspéré tout biten [é] ka andiré tout biten » (1 Kor. 13:4, 7). Lè on moun hay-vou, sa pé fè-w mal toubònman ! Men lanmou lontan pi fò ki sa ! Si nou aji èvè lanmou épi toutmoun, pétèt kè moun ki hay-nou ké arété pèwsékité-nou. Anplisdisa, lè nou ka montré lézòt kè nou enmé-yo, tchè a Jéova ka kontan. É menmsi lènmi an nou ka kontinyé hay-nou, nou pé ni tchè-kontan kanmenm. Kijansa ?

NOU NI TCHÈ-KONTAN MENMSI YO HAY-NOU

18. Poukwa nou pé kontan menmsi yo hay-nou ?

18 Mi sa Jézi di : « Tchè-kontan pou zòt lè moun hay-zòt » (Lik 6:22). Nou pa’a chèché a fè moun hay-nou é nou pa’a soté-maté lè moun ka pèwsékité-nou. Alò, poukwa nou ni tchè-kontan lè moun hay-nou ? An-nou vwè 3 rézon. Prèmyèwman, lèwvwè nou ka andiré, Jéova kontan-nou (1 Pyè 4:13, 14). Dézyèmman, fwa an nou ka ni plis valè ki lò pas i pasé anba difé é i ka vin pi fò (1 Pyè 1:7). É twazyèmman, nou ké ni on bèl rékonpans toubònman : nou ké viv pou touttan (Wom. 2:6, 7).

19. Magré yo ba sé apòt-la kou, yo té ni tchè-kontan. Poukwa ?

19 Kèlkètan apré Jézi résisité, sé apòt-la konprann ki sans pawòl a Jézi té ni lè i di kè on moun pé ni tchè-kontan menmsi yo hay-li. Yo ba-yo bon fwèt é yo di-yo arété préché. Men magrésa, yo té kontan. Poukwa ? « Pas Bondyé té touvé [kè] yo té alahotè pou pèd lonnè a yo akòz dè non a [Jézi] » (Akt 5:40-42). Yo té pi enmé Mèt a yo ki yo té pè lènmi a yo. Yo montré kè yo té enmé Mèt a yo pas yo pa jen arété préché bon nouvèl-la. Jòdijou, ni onlo frè ki ka kontinyé sèvi Jéova èvè tout tchè a yo magré yo ka jwenn difikilté. Yo sav kè Bondyé pé’é jen oubliyé sa yo fè é lanmou-la yo montré pou non a-y la (Ébr. 6:10).

20. Ka nou ké vwè adan awtik-la ki ka vin la ?

20 Toutotan mond-lasa ké ègzisté, nou pé sèten kè sé moun-la ki adan-y la ké hay-nou (Jan 15:19). Men nou pa bizwen chaléré kò an nou. Kon nou ké vwè adan awtik-la ki ka vin la, Jéova ké ba sèwvitè a-y ki fidèl fòs é i ké pwotéjé-yo (2 Tés. 3:3). Alò, an-nou kontinyé enmé Jéova, enmé frè é sè an nou é enmé lènmi an nou. Si nou fè sa, nou ké rété soudé, fwa an nou ké vin pi solid é nou ké ba Jéova glwa. Nou ké montré osi kè lanmou toujou pi fò menmsi sé moun-la hay-nou.

KANTIK 106 Cultivons l’amour

^ par. 5 Adan awtik-lasa, nou ké vwè kè si nou enmé Jéova, si nou enmé frè é sè an nou é si nou enmé lènmi an nou, sa ké édé-nou kontinyé sèvi Jéova menmsi mond-la hay-nou. Anplisdisa, nou ké vwè poukwa Jézi di kè nou pé ni tchè-kontan menmsi yo hay-nou.

^ par. 1 Yo chanjé sèwten non.

^ par. 58 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Lè sé solda-la mennasé Danylo, sé frè-la édé ki li, ki madanm a-y déménajé pou ay adan ondòt vil. Lè yo rivé a dèstinasyon, sé frè-la akéyi-yo byen é yo édé-yo.

^ par. 60 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Mari a Yasmeen mété-y ka pèwsékité-y. Men sé ansyen-la ba Yasmeen dé bon ti konsèy. Yasmeen montré kè i sé on bon ti madanm é i pran swen a mari a-y lèwvwè i té malad.