Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 15

¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jesús heʼi vaʼekue omano mboyvemi?

¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jesús heʼi vaʼekue omano mboyvemi?

“Kóva hína che Raʼy ahayhuetéva ha aguerohorýva, pehendúke chupe” (MAT. 17:5).

PURAHÉI 17 Vyʼápe ñañopytyvõ

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1, 2. ¿Mbaʼe situasiónpepa oĩ vaʼekue Jesús oñeʼẽrõ guare última ves omano mboyvemi?

PE DÍA hína 14 de Nisán áño 33-pe. Jesúspe ojeakusa ha ojehusga peteĩ mbaʼe vai ndojapói vaʼekuére. Umi hénte oñembohory hese, upéi ojetortura ha ojeklava chupe peteĩ yvyráre. Umi klávo ningo ovandea umi ipo ha ipy, ha hasyeterei chupe ijeridakuéra oñeʼẽ ha orrespiráta jave. Péro haʼe oñeʼẽmante vaʼerã orekógui heta mbaʼe iñimportánteva heʼi hag̃ua.

Ñaanalisami koʼág̃a umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekue omano mboyvemi pe yvyra ojetorturaháre, ha jahecha mbaʼépa ikatu ñaaprende umívagui. Jaʼe porãsérõ g̃uarã: ‘Ñahendúta chupe’ (Mat. 17:5).

“CHE RU, EPERDONÁNA CHUPEKUÉRA”

3. ¿Mávarepa oiméne oñeʼẽ raʼe Jesús heʼírõ guare: “Che Ru, eperdonána chupekuéra”?

3 ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue Jesús? Ojeklava rire Jesúspe pe yvyráre, haʼe oñemboʼe: “Che Ru, eperdonána chupekuéra”. ¿Mávapepa oipota vaʼekue oñeperdona? Umi mbaʼe heʼi vaʼekue upe rire ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua upéva. Jesús heʼi kuri: “Haʼekuéra ningo ndoikuaái la ojapóva” (Luc. 23:33, 34). Jesús oiméne oñeʼẽ raʼe umi soldádo rrománo oklava vaʼekuére chupe pe yvyráre. Haʼekuéra ningo ndoikuaái vaʼekue haʼe haʼeha Ñandejára Raʼy. Avei Jesús oiméne oñeʼẽ raʼe umi hénte ojerure vaʼekuére ojejuka hag̃ua chupe, ha upe rire ojeroviátava hese (Hech. 2:36-38). Jesús nomereséi kuri ojejuka chupe. Upéicharõ jepe, haʼe ndopytái ipyʼaro ni noñamargái (1 Ped. 2:23). Upéva rangue, haʼe ojerure Jehovápe operdonami hag̃ua umi ojuka vaʼekuépe chupe.

4. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Jesús oĩ haguére dispuésto operdonávo umi oñemoĩvape hese?

4 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende pe Jesús heʼi vaʼekuégui? Jesús ojapo haguéicha, tekotevẽ ñaime dispuésto ñaperdona hag̃ua ñande rapichápe (Col. 3:13). Ikatu oĩ umi hénte, ijapytepekuéra umi ñane pariénte, nontendéiva umi mbaʼe jagueroviáva ha mbaʼéichapa jaiko, ha upévare oñemoĩ hikuái ñanderehe. Haʼekuéra ikatu omosarambi japu ñane kóntrape, ñanemotĩ ótro renondépe, ohundi ñane puvlikasionkuéra, térã ñaneamenasa voi ñanelastimataha. Japyta rangue ñandepyʼaro, ikatu jajerure Jehovápe oipytyvõ hag̃ua umi oñemoĩvape ñanderehe ikatu hag̃uáicha algún día oservi avei hikuái chupe (Mat. 5:44, 45). Sapyʼánte ikatu ijetuʼu ñandéve ñaporoperdona hag̃ua, koʼýte ojejapóramo ñanderehe peteĩ mbaʼe ivaietereíva. Péro japytáramo ñandepyʼaro ha ñandepochy, ñande jeýnte jajeperhudika. Peteĩ ermána heʼi: “Ahechakuaa aperdonáramo che rapichápe, upéva ndeʼiséi hína chéve g̃uarã oĩ porã hague upe ojapóva, térã apermitiha chupe ojaprovecha cherehe. Heʼisénte che adesidiha ndapytamoʼãiha chepyʼaro hendive” (Sal. 37:8). Ñande jadesidíramo ñaporoperdona, ndajahejái hína ñaneamarga umi mbaʼe vai jahasáva (Efes. 4:31, 32).

“REIMÉTA CHENDIVE PE PARAÍSOPE”

5. ¿Mbaʼe promésapa Jesús ojapo vaʼekue peteĩva umi kriminál ojejukátavape hína ijykére, ha mbaʼérepa haʼe opromete vaʼekue chupe upéva?

5 ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue Jesús? Mokõi kriminálpe oñemoĩ vaʼekue Jesús ykére ojejuka hag̃ua avei chupekuéra. Ñepyrũrã mokõivéva oñembohory hese (Mat. 27:44). Péro upéi peteĩva ndojapovéima upéva. Haʼe ohechakuaa Jesús ndojapói hague “mbaʼeve ivaíva” (Luc. 23:40, 41). Ha ndahaʼéi upévante, haʼe ohechauka avei ogueroviaha Jesús orresusitataha ha oikotaha chugui rréi amo gotyove. Haʼe heʼi chupe: “Jesús, nemanduʼákena cherehe reike vove ne Rréinope” (Luc. 23:42). ¡Ajépa ojeroviaite ko kuimbaʼe! Jesús okontesta chupe: “Añetehápe haʼe ndéve koestedía: reiméta chendive pe paraísope” (Luc. 23:43). * Umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekue ohechauka haʼe voi oñekompromete hague pe kriminálpe ojapotaha upéva. Haʼe oikuaa vaʼekue Itúa oporoporiahuverekoha, upévare Jesús omeʼẽ vaʼekue esperánsa ko kriminál omano mbotávape hína (Sal. 103:8).

6. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Jesús heʼi vaʼekuégui pe kriminálpe?

6 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende pe Jesús heʼi vaʼekuégui? Jesús ningo ojoguaiterei Itúape (Heb. 1:3). Jehová ñaneperdonaseterei ha ohechaukase ñandeporiahuverekoha. Péro upearã ñambyasy vaʼerã ñande pyʼaite guive umi mbaʼe vai jajapo vaʼekue, ha jajerovia vaʼerã Jesús sakrifísiore (1 Juan 1:7). Algúnope ijetuʼu oguerovia hag̃ua Jehová ikatuha operdona chupekuéra umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue yma. Oiméramo sapyʼánte ñande ñañeñandu upéicha, ñapensami ko mbaʼére: Omano mboyvemi, Jesús ohechauka vaʼekue oiporiahuverekoha pe kriminál oñepyrũ ramóvape ojerovia hese. Upéicharõ, koʼytevéntema Jehová oiporiahuverekóta umi isiérvo ifiélvape, ojapóva hína ikatúva guive okumpli hag̃ua imandamientokuéra (Sal. 51:1; 1 Juan 2:1, 2).

“PÉVA HÍNA NE MEMBY. [...] HAʼE HÍNA NDE SY”

7. ¿Mbaʼépa Jesús heʼi vaʼekue María ha Juánpe ohechaukaháicha Juan 19:26, 27-pe, ha mbaʼérepa heʼi raʼe upéva?

7 ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue Jesús? (Elee Juan 19:26, 27). Jesús ojepyʼapy vaʼekue isýre, pórke amalisia haʼe viúdama vaʼekue upérõ. Oiméne iñermanokuéra ikatu vaʼekue omeʼẽ Maríape umi mbaʼe oikotevẽva oñemantene hag̃ua. ¿Péro mávapa oipytyvõta raʼe chupe osegi hag̃ua ifiél Jehovápe? Ndaipóri mbaʼeve ohechaukáva iñermanokuéragui oikóma hague idisípulo upe tiémpope. Péro Juan haʼe vaʼekue peteĩ apóstol ifiélva, ha peteĩva umi Jesús amigoite. Jesús ningo ohecha voi umi oadorávape Jehovápe ifamília teéicha (Mat. 12:46-50). Haʼe ohayhu vaʼekue isýpe, ha ojasegurase ojesegitaha oñeñangareko hese. Upévare ojerure Juánpe okuidami hag̃ua Maríare, pórke haʼe oikuaa Juan oipytyvõtaha chupe osegi hag̃ua oservi Jehovápe. Jesús heʼi isýpe: “Koʼág̃a guive péva hína ne memby”. Ha Juánpe katu heʼi: “Haʼe hína nde sy”. Upe día guive Juan oiko María membýicha, ha oñangareko hese haʼeramoguáicha isy. ¡Ajépa ohayhuete Jesús isýpe, mborayhúpe oñangareko vaʼekue hese michĩete guive, ha koʼág̃a oĩva hína ijykére pe haʼe omanotahápe!

8. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Jesús heʼi vaʼekuégui María ha Juánpe?

8 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende pe Jesús heʼi vaʼekuégui? Pe amista jarekóva ñane ermáno ha ermanakuérandi ikatu voi imbareteve pe amista jarekóvagui ñane parientekuérandi. Ñane parientekuéra ningo ikatu oñemoĩ ñanderehe, térã ñandereja rei jepe. Péro Jesús opromete vaʼekue jasegíramo ñañemoag̃ui Jehováre ha iñorganisasiónre, oñemeʼẽtaha ñandéve “100 vése mas” upe jaheja vaʼekuégui. Ha oĩta voi umi haʼétava ñandéve g̃uarã peteĩ taʼýra, tajýra, sy térã túa (Mar. 10:29, 30). ¿Mbaʼéichapa ñañeñandu ñaime haguére ko família tuichaitévape, oĩva en unida ojoayhu rupi ha avei ojerovia ha ohayhu rupi Jehovápe? (Col. 3:14; 1 Ped. 2:17).

“ÑANDEJÁRA, ¿MBAʼÉRE PIKO CHEREJA REI?”

9. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Jesús heʼi vaʼekuégui Mateo 27:46-pe?

9 ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue Jesús? Jesús omano mboyvemi osapukái: “Ñandejára, Ñandejára, ¿mbaʼére piko chereja rei?” (Mat. 27:46). La Biblia nomyesakãi mbaʼérepa Jesús heʼi vaʼekue péicha. Péro jahechamína mbaʼépa ikatu ñaaprende upe heʼi vaʼekuégui. Por ehémplo, heʼívo upéicha Jesús okumpli pe profesía oĩva Salmo 22:1-pe. * Avei ohechauka porã Jehová nomoĩri hague Itaʼýra jerére ‘peteĩ murálla okuida hag̃ua hese’ (Job 1:10). Jesús ontende vaʼekue Itúa opermiti hague umi ndaijaʼéiva hese omoĩ chupe a pruéva entéro mbaʼépe omano meve. Núnka ndaipóriva yvypóra peichaite peve ojeprováva, Jesús rehe ojejapo haguéicha. Avei, upe heʼi vaʼekue ohechauka haʼe ndojapói hague mbaʼeve ivaíva omerese hag̃ua ojejuka chupe.

10. ¿Mbaʼe mbaʼépa ñaaprende Jesús heʼi vaʼekuégui Itúape?

10 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende pe Jesús heʼi vaʼekuégui? Peteĩ mbaʼe ñanemboʼéva haʼe hína nañahaʼarõi vaʼerãha Jehová ñandeprotehe entéro mbaʼe omoĩvagui a pruéva ñande jerovia. Jesúspe ojeprova haguéicha omano meve, ñande avei ñaime vaʼerã preparádo ñandefiél hag̃ua ñamano meve la tekotevẽramo (Mat. 16:24, 25). Péro ikatu ñaime segúro Ñandejára ndohejamoʼãiha jahasa mbaʼeve ndaikatumoʼãiva ñaaguanta (1 Cor. 10:13). Upe Jesús heʼi vaʼekue ñanemboʼe avei ikatuha jasufri ndajajapóiramo jepe mbaʼeve ivaíva, hese oiko haguéicha (1 Ped. 2:19, 20). Umi hénte oĩva ko múndope oñemoĩ ñanderehe, ndahaʼéi jajapo haguére peteĩ mbaʼe ivaíva, síno ndajaikói rupi haʼekuéra oikoháicha ha ñamombeʼu rupi pe añetegua (Juan 17:14; 1 Ped. 4:15, 16). Jesús ontende vaʼekue mbaʼérepa Jehová oheja haʼe osufri. Péro oĩ Ñandejára siérvo ifiélva ohasáva umi situasión ijetuʼúva, ha upéicha jave oñeporandúva mbaʼérepa Jehová opermiti oiko umi mbaʼe vai (Hab. 1:3). Jehová ningo oporoporiahuvereko ha ipasiénsia. Haʼe ningo ontende koʼã isiervokuéra ndahaʼeiha ijerovia kangýgui oporandúva koʼã mbaʼe, síno oikotevẽnte hikuái pe konsuélo haʼe añoite ikatúva omeʼẽ chupekuéra (2 Cor. 1:3, 4).

“CHEUHÉI”

11. ¿Mbaʼérepa Jesús heʼi vaʼekue umi mbaʼe jatopáva Juan 19:28-pe?

11 ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue Jesús? (Elee Juan 19:28). ¿Mbaʼérepa Jesús heʼi vaʼekue: “Cheuhéi”? Haʼe ojapo upéva “oñekumpli hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ”, upéva hína pe profesía jatopáva Salmo 22:15-pe. Upépe heʼi: “Che ndavalevéima mbaʼeverã, ajogua umi kambuchi jekakuépe, che kũ oja che apekũre”. Avei ñanemanduʼa vaʼerã hetáma ojetortura hague Jesúspe, ha koʼág̃a ohasa asyeterei hína pe yvyráre. Upévare katuete oiméne ijuhéi raʼe, ha oikotevẽ peteĩ omboyʼumi vaʼerã chupe.

12. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jesús heʼi haguére: “Cheuhéi”?

12 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende pe Jesús heʼi vaʼekuégui? Jesús nopensái vaʼekue ikangyha heʼi haguére mbaʼépa oikotevẽ, ha ñande upéicha vaʼerã avei. Oime vaʼerã ndajajerureséi ajúda ótrope ñaikotevẽ jave. Péro oĩramo peteĩ mbaʼe ñaikotevẽva, aníkena jaduda jajapo hag̃ua upéva. Por ehémplo, oiméramo ñandeedáma térã ñanderasykatu, ikatu jajerure peteĩ ñane amígope tañandegueraha jajogua hag̃ua umi mbaʼe ñaikotevẽva, térã jaha hag̃ua doktórpe. Ñañeñandu vai térã ñañedesanima jave, ikatu jajerure peteĩ ansiánope térã peteĩ ermáno ijerovia mbaretévape ñanerendumi hag̃ua, térã heʼi hag̃ua ñandéve umi mbaʼe ‘ñanemokyreʼỹtava’ (Prov. 12:25). Aníkena ñanderesarái ñane ermanokuéra ñanderayhuha, ha haʼekuéra ñanepytyvõseha ‘jahasa asy jave’ (Prov. 17:17). Péro haʼekuéra ningo ndaikatumoʼãi oikuaa mbaʼépa ñapensa, ñañandu, térã ñaikotevẽ ñande ndajaʼéiramo chupekuéra.

“AJAPOPAITÉMA UMI MBAʼE NDE REJERURE VAʼEKUE CHÉVE”

13. ¿Mbaʼépa Jesús ohupyty osegi haguére ifiél omano meve?

13 ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue Jesús? Pe 14 de Nisán, oiméne kaʼaru las 3 rupi, Jesús hatã heʼi: “Ajapopaitéma umi mbaʼe nde rejerure vaʼekue chéve” (Juan 19:30). Upe Jesús heʼíva omano mboyvemi ohechauka haʼe oikuaa hague ojapopa hague entéro mbaʼe Jehová ohaʼarõva chugui. Osegi rupi ifiél omano meve, Jesús ohupyty heta mbaʼe iñimportánteva. Primero, haʼe ohechauka Satanás ijapuha. Jesús ohechauka peteĩ yvypóra perfékto ikatuha osegi ifiél Jehovápe tahaʼe haʼéva la Satanás ojapóva hese. Segundo, Jesús omeʼẽ hekove rreskáteramo. Haʼe omeʼẽ rupi hekove sakrifísioramo, yvyporakuéra imperfékto ikatu oreko peteĩ amista Ñandejára ndive, ha oreko esperánsa oikovévo pára siémpre. Ha tercero, Jesús odefende Itúa réra ha pe derécho Jehová orekóva ogoverna hag̃ua.

14. ¿Mbaʼépa jajerresolve vaʼerã jajapotaha káda día? Emyesakã.

14 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende pe Jesús heʼi vaʼekuégui? Ñande jajerresolve vaʼerã jasegitaha ñandefiél Jehovápe káda día. Jahechami la heʼi vaʼekue ermáno Maxwell Friend, haʼe ningo instruktór vaʼekue Eskuéla de Galaádpe. Peteĩ asambléa internasionálpe, ermáno Friend oñeʼẽ idiskúrsope peteĩ kristiáno ifiél vaʼerãha Jehovápe. Ha upérõ guare heʼi: “Ani reheja koʼẽrõ g̃uarã umi mbaʼe ikatúva ejapo térã ere koestedía. Nde ningo ndereikuaái reikovétapa gueteri koʼẽrõ. Eikókena káda día haʼeramoguáicha pe último día erekóva ehechauka hag̃ua emereseha reikove pára siémpre”. ¡Jaikókena káda día haʼeramoguáicha pe último día jarekóva jahechauka hag̃ua ñandefielha Jehovápe! Upéicharõ, ñamanóramo jepe, ikatúta jaʼe: “Jehová, ajapo ikatúva guive asegi hag̃ua chefiél ndéve, ahechauka hag̃ua Satanás ijapuha ha adefende hag̃ua nde réra ha ne goviérno”.

“NDE PÓPE AHEJA CHE REKOVE”

15. Heʼiháicha Lucas 23:46, ¿mbaʼe rehepa Jesús oĩ vaʼekue segúro?

15 ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue Jesús? (Elee Lucas 23:46). Jesús ningo ojeroviaiterei Itúare, upévare heʼi: “Che Ru, nde pópe aheja che rekove”. Jesús oikuaa vaʼekue odependeha Jehováre oikove jey hag̃ua, ha oĩ vaʼekue segúro Itúa imanduʼataha hese.

16. ¿Mbaʼépa nde reaprende peteĩ ermáno de 15 áño ohasa vaʼekuégui?

16 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende pe Jesús heʼi vaʼekuégui? Ñaime vaʼerã dispuésto jaheja hag̃ua ñande rekove Jehová pópe. Jajapo hag̃ua upéva, ‘ñakonfia vaʼerã Jehováre ñande pyʼaite guive’ (Prov. 3:5). Jahechami Joshua ehémplo, peteĩ ermáno de 15 áño oreko vaʼekue peteĩ mbaʼasy ndaikatúivagui ojekuera. Haʼe ningo ndoaseptái vaʼekue umi tratamiénto médiko oñemoĩva Ñandejára léire. Ha omano mboyvemi heʼi isýpe: “Mama, che ningo aime Jehová pópe. [...] Ha ikatu haʼe ndéve mama aimeha segúro Jehová katuete chemoingove jeytaha. Haʼe oikuaa mbaʼépa oĩ che pyʼapýpe ha che ahayhueterei chupe”. * Iporãta ñande káda uno ñañeporandúramo: “Ajecháramo peteĩ situasión ikatuhápe amano ajerovia haguére Jehováre, ¿amoĩtapa che rekove Jehová pópe, ha ajeroviátapa haʼe imanduʼataha cherehe?”.

17, 18. ¿Mbaʼe mbaʼépa ñaaprende ko artíkulope? (Ehecha pe rrekuádro “ ¿Mbaʼépa ñaaprende umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekuégui omano mboyve?”).

17 ¡Ajépa hetaite mbaʼe iñimportánteva ikatu ñaaprende umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekuégui omano mboyvemi! Ñanemomanduʼa tekotevẽha ñaperdona ñande rapichakuérape, ha jajerovia hag̃ua Jehová ñaneperdonataha avei. Ñamombaʼeterei ningo jareko haguére heta ermáno ha ermanakuéra haʼéva ñane família teéicha, ha oĩva ñande ykére ñanepytyvõ hag̃ua. Péro ñande ñaikotevẽ jave álgo, jajerure vaʼerã chupekuéra ajúda. Ñande jaikuaa Jehová ñanepytyvõtaha ñaaguanta hag̃ua oimehaichagua provléma oñepresentáva ñandéve. Ha jahecha avei iñimportanteha jaiko káda día, haʼeramoguáicha pe último día jarekóva jahechauka hag̃ua ñandefielha Jehovápe. Ha ñaime segúro Jehová ñanemoingove jeytaha jahejáramo ipópe ñande rekove.

18 Heta mbaʼe ningo ikatu ñaaprende umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekuégui omano mbotaitérõ guare pe yvyra ojetorturaháre. Jajapóramo umi mbaʼe ñaaprende vaʼekue, ñakumplíta hína la Jehovaite voi heʼi vaʼekue Itaʼýrare: “Pehendúke chupe” (Mat. 17:5).

 

PURAHÉI 126 Kyreʼỹme eñatende ha eaguanta

^ párr. 5 Heʼiháicha Mateo 17:5-pe, Jehová oipota ñahendu Itaʼýrape. Ko artíkulope jahecháta heta mbaʼe ikatúva ñaaprende umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekuégui omano mboyvemi pe yvyra ojetorturaháre.

^ párr. 5 Jesús ndeʼíri kuri pe kriminálpe ohotaha yvágape, síno oikove jeytaha pe paraísope ko yvy ape ári.

^ párr. 9 Reikuaasevéramo mbaʼérepa oiméne Jesús osita rakaʼe Salmo 22:1-pe heʼíva, ehecha pe artíkulo “Oñeporandúva jepi” oĩva ko rrevístape.

^ párr. 16 Ehecha pe artíkulo “La fe de Joshua: una victoria para los derechos del niño”, ¡Despertad! 22 de enero de 1995.