Skip to content

Skip to table of contents

15 EKOBEE UE ENƆ

Nɔnɔ Nu Aāloo Pya Kpɛdumɛ Ue Jizɔs

Nɔnɔ Nu Aāloo Pya Kpɛdumɛ Ue Jizɔs

“Alɛ ama na mdaa wereloo Nwiīnɛɛdam a, bu mɛ ɛɛ ye loo, gbānaa ye tɔ̄.”—MAT 17:5.

YƆƆ 17 “M Gbī”

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1-2. Naa baatɛ̄ nu a bee sira lɛɛ Jizɔs gae kɔ ye kpɛdumɛ ue.

A BEE le 14 biradee bu enɔɔ̄ Nisan 33 C.E. Sɔ̄ elua edɛrɛ esah ue Jizɔs sa ye biaɛ begee loo pɔrɔ a naa bee si, bee lu ekɛgɛ ye, ye tɔg kaāna, sa ye su suu kaā bii loo te. Suu bee ye tɛɛ̄ bu bah le tɔ. Dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ a sere piogi, dɛ̄dɛɛ̄ ue a kɔ, alu gbɛnɛ ezialoo. Mɛ a bee ɛrɛ ekɔ ue nyɔnɛbee a ɛrɛ nu alu ebɛɛ̄ kɔ a kɔ.

2 I naa kɔnia pya ue Jizɔs bee kɔ sɔ̄ a gaa u nyɔɔ te tɔga le pya nu i dap nɔ aāloo. Lo ekɔ bu dɔɔ̄na sīdee, doraa i gbaɛ̄ “ye tɔ̄.”—Mat 17:5.

“TƐ, AALOO WA NƐ”

3. Dap lu ba mɛɛ̄ na Jizɔs gaa bee kɔ a, sɔ̄ a kɔ: “Tɛ, aaloo wa nɛ” ani?

3 E na Jizɔs bee kɔ a? Sɔ̄ Jizɔs bee le nyɔɔ te tɔga, a bee yere kara kɔ, “Tɛ, aaloo wa nɛ.” A aaloo nɛ ba mɛɛ̄ ni? I suāloo pya nɛɛ Jizɔs aa bee kɔ tɛ̄maloo pya ue a sikɛ̄ kɔ, lo a kɔ: “Nyɔnɛbee ba naa suā nu ba gaa doo.” (Luk 23:33, 34) Naa daba, Jizɔs gaa bee kɔ ue kumaloo pya nɔ̄ Rom ba bee ye ka suu bah le tɔ. Ba naa bee suā taɛ nɛɛ Jizɔs lu. Dapnage lu pya aa bee kɔ nu akiiloo na pio pya nɛɛ a bee le yɛɛ pya ba bee kɔ ba a fɛ ye, lo ba e’ɛrɛ ye yira bu sɔ̄ esaa. (Doonu 2:36-38) Jizɔs naa bee yiga kɔ pɔrɔ biaɛ le tɔga a gaa bee tɛɛ̄ bu a doo kɔ a ɛrɛ biirabu sa bege ue pya nɛɛ a bee ye fɛ. (1 Pit 2:23) Taāwo, a bee bara kɔ Jɛhova a aaloo nɛ pya a bee ye fɛ a. 

4. E na i dap nɔ aāloo kɛ̄ Jizɔs bee kpɛ̄naloo e’aaloo nɛ pya a bee ye gbanasī doo a?

4 E na i dap nɔ aāloo pya ue Jizɔs a? Doodoo Jizɔs, i ɛrɛ ekpɛ̄naloo e’aaloo nɛ pya dɔɔ̄na. (Kɔl 3:13) Pio nɛɛ, gbaāloo pya i manamana, dap i gbanasī nyɔnɛbee ba naa dābeeloo nu i yiga le i sīdee tɔɔ̄dum. Ba dap i kɔ esah loo, i bɔbɛɛ kɛɛ bie kɛ̄sī pya dɔɔ̄na nɛɛ, gbeesī i kpa, ale kɔ ba efɛe i. Taā i ɛrɛ gbɛnɛ biirabu, i bara kɔ Jɛhova a yerebah nɛ pya a i tɛ̄ŋaloo kɔ ba a su kaka. (Mat 5:44, 45) Pio sɔ̄, dap i agabah e’aaloo nu nɛ nɛɛ, eetɔɔ̄ na lo ebee lu e’aara i bu pɔrɔ sīdee. Mɛ lo i bialoo wee ɛrɛ biirabu sa ii aaloo nu nɛ nɛɛ, i yere taāŋa loo aba ii. Ziī wuga nɛɛwa bee baatɛ̄ kɔ: “M dābeeloo kɔ aaloo nu nɛ nɛɛ naa kura kɔ m ɛp nu alu edoo mɛ loo tɛrɛ ale bee m nɛ dee pya nɛɛ kɔ ba a aara mɛ bu pɔrɔ sīdee. Nu lo ama kura na bee mm gbī e’aa biirabu biea bu mɛ.” (Yɔɔ 37:⁠8) Sɔ̄ i biaɛfii lo e’aaloo nu nɛ nɛɛ, i gaa doo kɔ pɔrɔ nu a bee i sira loo a aa doo kɔ i bialoo ɛrɛ biirabu.​—⁠Ɛfɛs 4:​31, 32 .

“O LE MƐ LOO BU PARADAIS”

5. E na Jizɔs bee yira nɛ ziī nɛɛ biu a bee lu eka loo te ye barakpaɛ̄ a, e e na anua a bee yira lo yii a?

5 E na Jizɔs bee kɔ a? Bee lu eka baɛ nɛɛ biu loo te kpaɛ̄ Jizɔs. Tua sɔ̄, baɛ lo nɛɛ biu bee kɛgɛ Jizɔs. (Mat 27:44) Mɛ sɔ̄ esaa, ziī aba bee nyaana nyiɛ ye. A bee sikɛ̄ suā kɔ Jizɔs naa bee “doo lɔgɔ pɔrɔ.” (Luk 23:40, 41) Lo nɛɛ bee sikɛ̄ tɔgɛ yira bu Jizɔs sa suā kɔ elu elɛɛ Jizɔs kɛ̄ bu luh sa ebɛɛ doodoo mɛnɛ ziī dee. A bee kɔ nɛ Nɛɛ Kpɔā ebee sah e’u a kɔ: “Jizɔs, kɛɛrɛ mɛ bu, sɔ̄ o lu bu o buɛ̄-mɛnɛ.” (Luk 23:42) Naa ɛp kɛ̄ gbara ama bee tɔgɛ yira doo a! Jizɔs bee ye ture nɛ kɔ: Kaka m kɔ a nɛ anii’ee, o le mɛ loo [naale bu Buɛ̄-mɛnɛ, mɛ] bu Paradais.” (Luk 23:43) Yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ a bee le taɛ Jizɔs na a bee yira yii nɛ gbara ama a. Jizɔs bee kɔ pya ue a nɛ bɛābu nɛɛ biu ebee sah e’u a nyɔnɛbee a suā kɔ ye Tɛ ɛrɛ toesaɛ̄.—Yɔɔ 103:8.

6. E na i nɔ aāloo pya ue Jizɔs bee kɔ nɛ nɛɛ bag dogo a?

6 E na i dap nɔ aāloo pya ue Jizɔs a? Jizɔs bee ye Tɛ kaāna. (Hib 1:3) Jɛhova kpɛ̄naloo e’aaloo i nɛ sa i tɔgɛ toesaɛ̄ sɔ̄ i ɛrɛ ekiɛ̄nu loo pɔrɔ nu i bee doo sɔ̄ akii adumɛ, sa ɛrɛ yira kɔ a dap lu e’aaloo i pɔrɔ i nɛ tɛ̄maloo waara zɔɔ a’agara Jizɔs Kraist. (1 Jɔn 1:7) Dap aga bah pio nɛɛ eyiga kɔ Jɛhova e’aaloo pɔrɔ ba bee si sɔ̄ akii adumɛ. Lo a wee a tɔɔ̄loo doo wo pio sɔ̄, kɛɛrɛbu loo nu ama: Nwīgbagbara sɔ̄ lɛɛ Jizɔs gae u, a bee tɔgɛ toesaɛ̄ loo gbɛnɛ nɛɛ bag dogo a bee bɔātɛ̄ etɔgɛ ye yira bu lo sɔ̄. Nyɔɔwo, lo a bee lu etɔgɛ toesaɛ̄ loo nɛɛ bag dogo a sii bee tɔɔ̄dum doodoo nɛɛ a ɛrɛ yira, i bɛānage bu kɔ Jɛhova etɔgɛ toesaɛ̄ loo pya ye zooro ba ye yira agɛrɛ nɛ, lo ba gaa piiga kaāna lo egbaɛ̄tɔ̄loo ye lok.—Yɔɔ 51:1; 1 Jɔn 2:1, 2.

“ƐP! O NWIĪNƐƐDAM! . . . ƐP! O KA!”

7. Dookɛ̄ alu e’ɛm doo bu kpa Jɔn 19:​26, 27, e na Jizɔs bee kɔ nɛ Meri le Jɔn a, e e na anua a bee kɔ doo wo a?

7 E na Jizɔs bee kɔ a? (Buū Jɔn 19:26, 27.) Jizɔs bee gbī kɔ alu ekuūdɛɛ̄loo ye ka, lo ebee dap lu wa uwa dam. Pya ye wuga dap ye kuūdɛɛ̄loo bu namloo. Mɛ mɛɛ̄ na eyerebah ye nɛ kɔ a kiisī lo etɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova a? Naa ɛrɛ lɔgɔ nu a tɔgɛ kɔ pya ye wuga ebee ye ɛrɛ yira bu lo sɔ̄. Kerewo, Jɔn bee le nɛɛ lɛɛratam a bɔloo ture nyiɛ loo le gbo Jizɔs a ye tɔɔ̄ waɛloo kaāna. Jizɔs bee ɛp pya a ye nyɔɔnɛ taāŋabah Jɛhova doodoo pya ye butɔ bu edɔɔ̄. (Mat 12:46-50) Jizɔs bee wereloo Meri kaāna sa gbī kɔ alu ekuū ye dɛɛ̄loo leere, nyɔɔwo, a bee kɔ Jɔn a kuū ye dɛɛ̄ loo nyɔnɛbee a bee suā kɔ Jɔn eyerebah ye nɛ kɔ a kiisī lo etaāŋabah Jɛhova. A bee kɔ nɛ ye ka kɔ: “Ɛp! O nwiīnɛɛdam!” Lɛɛ a kɔ nɛ Jɔn kɔ: “Ɛp! O ka!” Aā lo dee kiisī, Jɔn bee le doodoo nwiī Meri sa a bee ye kuūdɛɛ̄loo doodoo ye ka. Naa ɛp dua wereloo Jizɔs bee tɔgɛ loo wa a ye kuī loo lo a bee ye kuūdɛɛ̄loo sɔ̄ a bee mɛā sa ye yira kpaɛ̄ sɔ̄ a gaa bee u doo a!

8. E na i dap nɔ aāloo pya ue Jizɔs bee kɔ nɛ Meri le Jɔn a?

8 E na i dap nɔ aāloo pya ue Jizɔs a? Gbanialoo i ɛrɛ loo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa bu yira dap aga bu ee gbanialoo i ɛrɛ loo pya i manamana. Pya i butɔ dap i gbanasī ale ba ekiī i, mɛ dookɛ̄ Jizɔs bee yira yii doo, lo i tɔɔ̄ bialoo Jɛhova le ye bɔŋanaloo, i ɛrɛ “o’oo tup sɔ̄” ee nu i bee peere. Gbɛnɛ-edo aba ele doodoo i nwiīnɛɛdam, nwiīnɛɛwa, i ka, ale i tɛ. (Maak 10:29, 30) Tɔɔ̄ a loo doodoo wa kɔ o le yɛɛ pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba le bu gbaaloo nyɔɔbee ba tɔgɛ wereloo loo Jɛhova le kiiloo ɛnia aba ni?—Kɔl 3:14; 1 Pit 2:17.

“NA BARI, E NA O MƐ BIE ABA AM LOO A?”

9. E na i dap nɔ aāloo pya ue Jizɔs a le bu kpa Matiu 27:46 a?

9 E na Jizɔs bee kɔ a? Nwīgbagbara sɔ̄ lɛɛ Jizɔs gae u, a bee wiikpā kɔ: “Na Bari, na Bari, e na o mɛ bie aba am loo a?” (Mat 27:46) Baibol naa baatɛ̄ nu anua Jizɔs bee kɔ ue ama. Kerewo, naa kɛɛrɛ nu i dap nɔ aāloo pya ue ama. Ziī nu i nɔ na bee Jizɔs gaa bee kɔ pya ue ama lo edoo gbɔ̄mɛɛ̄ nu a le bu kpa Le-yɔɔ 22:⁠1. * Gbaāloo wo, pya ue ama tɔgɛ kɔ Jɛhova naa gaa bee “be gɔh tɛ̄ma ɛŋɛnɛ” ye Nwiīnɛɛdam. (Job 1:10) Jizɔs bee suā kɔ ye Tɛ gaa le lɛɛbaloo kɔ pya a ye baaloo a doā ye ɛp mmɛ loo luh, lo a le mmɛ lo dɔ a sii lu edoā-ɛp lɔgɔ nɛɛ. Gbaāloo wo, lo ama tɔgɛ kɔ a naa bee doo lɔgɔ pɔrɔ nu edoo kɔ ba a fɛ ye.

10. E na i dap nɔ aāloo pya ue Jizɔs bee kɔ nɛ ye Tɛ a?

10 E na i dap nɔ aāloo pya ue Jizɔs a? Ziī nu i dap nɔ aāloo na kɔ ii le e’ɛmadɛɛ̄ kɔ Jɛhova a kpega i lɛɛloo pya nu finiabah a dap doā-ɛp i yira. Dookɛ̄ a bee lu edoā-ɛp Jizɔs mmɛ kuma doo, i ɛrɛ ekpɛ̄naloo lo eyira agɛrɛ mmɛ loo luh, lo a sira doo wo. (Mat 16:24, 25) Kerewo, i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Bari naale elɛɛbaloo kɔ alu edoā i ɛp emanyɔɔ i ekpo. (1 Kɔr 10:13) Dɔɔ̄na nu i dap nɔ aāloo na kɔ a dap lu e’aara i bu pɔrɔ sīdee dookɛ̄ a bee lu e’aara Jizɔs doo. (1 Pit 2:19, 20) Nu anua pya nɛɛ gbana i sī na bee ii nuuna nyɔuwe le kɔ i yira ekeebee loo kaka ue, naale nyɔɔbee i doo ziī piya nu. (Jɔn 17:14; 1 Pit 4:15, 16) Jizɔs bee dābeeloo nu anua Jɛhova bee ye lɛɛ baloo kɔ a tɔga. Kerewo, siga sɔ̄ pio pya kaka Nɛɛ Kraist ba le bu tɔga wee kɛɛrɛ nu anua Jɛhova lɛɛe wa baloo kɔ ba a tɔga. (Hab 1:3) I Bari a ɛrɛ toesaɛ̄ le egerebu dābeeloo kɔ a naa kura kɔ dua pya nɛɛ ama naa ɛrɛ yira; mɛ ba gbī egbɔ̄nyiɛ ye aābah.—2 Kɔr 1:3, 4.

“OO MƐ KAGA”

11. E na anua Jizɔs bee kɔ pya ue a le bu kpa Jɔn 19:28 a?

11 E na Jizɔs bee kɔ a? (Buū Jɔn 19:28.) E na anua Jizɔs bee kɔ: “Oo mɛ kaga” a? A bee doo wo “lokwa alu emmɛɛ̄ nu a bee lu e’ɛm,” lo a le mɔmanudɛɛ̄ a le bu kpa Le-yɔɔ 22:15, lo a kɔ: “Na ekpo kaga doodoo eba laɛ, e na edɛm daba loo na bɛrɛkɛ̄.” Gbaāloo wo, sɔ̄ Jizɔs etɔga gbɛnɛ tɔga gbaāloo e’agabah ezialoo bie nyɔɔ te tɔga, oo ye bee kaga kaāna. A bee gbī kɔ alu enɛ ye nu e’ɔ̄.

12. E na i dap nɔ aāloo ue Jizɔs a kɔ “Oo mɛ kaga” a?

12 E na i dap nɔ aāloo pya ue Jizɔs a? Jizɔs naa bee kɛɛrɛ kɔ alu e’ɔaloo lo ekɔ kɛ̄ nu ye tɔɔ̄loo doo, e ili ii le e’ɛpnage doo wo. Pio sɔ̄, naa wee i nia ekɔ nu a i bɛɛ̄ nɛ pya dɔɔ̄na nɛɛ. Mɛ lo i gbī yerebah, a bɔloo kɔ i kɔ nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a yerebah i nɛ. Bu edoba, lo a le i e’ana ale loo i dumɛ, i dap kɔ nɛ ziī i gbo kɔ a ɔp i siā wee nyaā nu ale ɔp i siā tɔpie. Lo a le loo i ɔ, i dap kɔ ue nɛ ziī nɛɛ kanɛɛ ale i gbo alu Nɛɛ Kraist e’agaloo, lo ba dap kɔ “le muɛ̄ ue” a i dap nɛ e’agaloo. (Kam 12:25) Nyɛŋiabu kɔ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa were i loo, e ba gbī eyerebah i nɛ sɔ̄ i le bu “etɛɛrɛ.” (Kam 17:17) Kerewo, ba naa dap suā nu a i le bu beenyiɛ. Ba naale esuā kɔ i gbī yerebah etaage bee i kɔ wa nɛ.

“ETAA!”

13. E na Jizɔs bee doo gbɔ̄mɛɛ̄ sɔ̄ a bee yira agɛrɛ mmɛ loo luh a?

13 E na Jizɔs bee kɔ a? Ebee dap lu yira taa eleke sɔɔ̄pie 14 bira dee bu enɔɔ̄ Nisan, sɔ̄ Jizɔs bee dana muɛ̄ kɔ: “Etaa!” (Jɔn 19:30) Pya ue Jizɔs bee kɔ lɛɛ a gae u tɔgɛ kɔ a bee suā kɔ edorae dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova bee gbī kɔ a doo. Tɛ̄maloo eyira agɛrɛ mmɛ loo luh, Jizɔs bee doo gbɛnɛ-edo nu gbɔ̄mɛɛ̄. Tuatua, a tɔgɛ kɔ Setan ɛɛ nɛɛ esah. Jizɔs bee tɔgɛ kɔ nɛɛ a mmana dap yira agɛrɛ kaɛlɛɛ nu Setan ye doo loo. Eree baɛ, Jizɔs bee nɛ ye dum doodoo nu a’agara. Ye luh waara zɔɔ doo kɔ a waɛbah pya nɛɛ e’ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Bari, sa ɛrɛ bɛābu lo etɔɔ̄dum mmɛ deedee. Eree taa, Jizɔs bee tɔgɛ kɔ aba Jɛhova na a bɔloo kɔ a bɛɛ a, sa naa su kɛɛ nua loo bee ye Tɛ.

14. Bu mɛ sīdee na i biaɛfii lo etɔɔ̄dum ziī ziī biradee a? Naa baatɛ̄.

14 E na i dap nɔ aāloo pya ue Jizɔs a? I ɛrɛ ebiaɛfii lo e’aabaloo i yira agɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ dee. Naa kɛɛrɛbu ue ziī wuga Nɛɛdam a kura Maxwell Friend, lo a bee tɔgɛ nu bie Tɔkpa Gilɛd bee kɔ. Bie ziī asɛmbli a bee lu e’ɛrɛ, wuga Nɛɛdam Friend bee kɔ nu akiiloo yira agɛrɛ bu ye ekɔaue kɔ: Waa pee sɔ̄ loo nu o dap doo ale nu o dap kɔ anii’ee. O suāge leere sɛh o lege dum mmɛ li nyɔɔ’ee? Tɔɔ̄dum ziī ziī biradee doodoo bee aba dee o ɛrɛ lo edoo nu edoo kɔ o dap ɛrɛ dum a naa tah na ama.” Doraa i tɔɔ̄dum ziī ziī dee doodoo bee aba dee i ɛrɛ lo etɔgɛ i yira agara lo! Lo sɔ̄ kere i gae u, i dap kɔ nɛ Jɛhova kɔ: “Jɛhova, m edora kuma kɛ̄ m dap doo lo eyira agɛrɛ, lo etɔgɛ kɔ Setan ɛɛ nɛɛ esah, le lo esere o bee le o bɛbɛɛ kaɛ!”

“KƐ̄ BAH A NA M SERE NA EDƆƆ̄ A”

15. Dookɛ̄ Luk 23:46 kɔ doo, e na Jizɔs bee suā leere a?

15 E na Jizɔs bee kɔ a? (Buū Luk 23:46.) Jizɔs bee ɛrɛ mmɛɛ̄ dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ sɔ̄ a bee kɔ: “Tɛ, kɛ̄ bah a na m sere na edɔɔ̄ a.” Jizɔs bee suā kɔ ye dum li deesī le kɛ̄bah Jɛhova, e a bee suā kɔ ye Tɛ naale e’ibere e ye.

16. E na o nɔ aāloo nu a bee sira loo Nɛɛ Ekeebee ebee lu 15 zua a?

16 E na i dap nɔ aāloo pya ue Jizɔs a? Biaɛfii lo esu o dum sere kɛ̄bah Jɛhova. Lokwa o doo wo, o ɛrɛ e “ture nyiɛ loo Jɛhova tɛ̄maloo dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ.” (Kam 3:5) Naa kɛɛrɛbu edoba Nɛɛ Ekeebee a kura Joshua ebee lu 15 zua lo a bee ɛrɛ gbɛnɛ dumɛloo a ye dap fɛ ɛrɛgeba sɔ̄. A naa bee yiga esu sīdee dooa pie loo edoo kɔ a gbee lok Bari. Nwīgbagbara sɔ̄ lɛɛ a gae u, a bee kɔ nɛ ye ka kɔ: “Naɛ, m le kɛ̄bah Jɛhova. . . . Naɛ, m su e’agaloo a kɔā nɛ kɔ: M suā leere kɔ Jɛhova elɛɛ mɛ kɛ̄ bu luh sa mɛ obara sere dum. A suā dɛ̄dɛɛ̄ nu a mɛ le bu beenyiɛ le bu na ekɛɛrɛ, e m were ye loo kaāna.” * Nyɔɔwo ziī ziī ii i bip aba ii kɔ, ‘Lo m kpesī nu a doā-ɛp na yira sa m esaa e’u, m suge na dum sere kɛ̄bah Jɛhova sa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ a gaa le nyɛŋia mɛ bu loo ni?’

17-18. Pya amunu nu enɔ na i enɔā a? (Buū nage ekpo a kura “ Nu I Nɔ Aāloo Pya Kpɛdumɛ Ue Jizɔs.”)

17 Naa ɛp dua gbɛnɛ nu enɔ i dap nɔ aāloo pya kpɛdumɛ ue Jizɔs bee kɔ a! Lu enyɛŋia i bu kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ i aaloo nɛ pya dɔɔ̄na le kɔ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova e’aaloo i nɛ. I ɛrɛ gbɛnɛ dee a i kpaānɛ lo ele yɛɛ pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba kpɛ̄naloo eyerebah i nɛ. Mɛ sɔ̄ i gbī yerebah, i ɛrɛ ebara kɔ alu eyerebah i nɛ. I suā kɔ Jɛhova eyerebah i nɛ kɔ i egerebu bu ɛrɛgeba taāŋa a i lu loo. E i muɛ̄ kɛ̄ alu gbɛnɛ doo lo etɔɔ̄ dum ziī ziī biradee doodoo bee ɛɛ kpɛdumɛ dee i ɛrɛ lo etɔgɛ i e’agatɛ̄ yira, sa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova elɛɛ i kɛ̄ bu luh lo i u.

18 Bu kaka, pya ue Jizɔs bee kɔ bie nyɔɔ te tɔga sɔ̄ ebee sah e’u tɔgɛ i gbɛnɛ-edo nu! Tɛ̄maloo esu pya nu i enɔā yere bu dogo, i tɔgɛ kɔ i gaa gbaɛ̄etɔ̄ pya ue Jɛhova kɔ kiiloo ye Nwiī, lo a kɔ: “Gbānaa ye tɔ̄.”—Mat 17:5.

YƆƆ 126 Tɔɔ̄ Yeere, Yira Agɛrɛ, sa Nyim Agaloo

^ bar. 5 Dookɛ̄ kpa Matiu 17:5 kɔ doo, Jɛhova gbī kɔ i gbaɛ̄tɔ̄loo ye Nwiīnɛɛdam. Bu ekobee ue ama, i kɔ ue nyɔɔ gbɛnɛ-edo nu i dap nɔ aāloo pya ue Jizɔs bee kɔ bie nyɔɔ te tɔga lɛɛ a gae u.

^ bar. 9 Lo edā pya yereue akiiloo nu anua Jizɔs bee kɔ pya ue a le bu kpa Le-yɔɔ 22:1, buū “Ebip Pya A Buū Bip” a le bu lo ekpo Tɔ Baɛloo ama.

^ bar. 16 Buū ekobee ue a kɔ “Joshua’s Faith—A Victory for Children’s Rights” bu Awake! January 22, 1995.