Skip to content

Skip to table of contents

16 EKOBEE UE ENƆ

Kiisī Lo Etɔgɛ Nia Loo Waara Zɔɔ A’agara

Kiisī Lo Etɔgɛ Nia Loo Waara Zɔɔ A’agara

“Nwiī nɛɛ . . . bee lu . . . lo enɛ ye dum doodoo nu a’agara nyɔɔ booboo nɛɛ.”—MAAK 10:45.

YƆƆ 18 Tɔgɛ Nia Loo Waara Zɔɔ A’agara

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1-2. E na waara zɔɔ a’agara a, e e na anua a bɛɛ̄ i a?

SƆ̄ ADAM a bee mmana bee si pɔrɔ, dee a bee ye kpaā nɛ lo etɔɔ̄ dum ina deedee naa bee peere aba alɛ, mɛ pya miɔŋɔ a ye aaloo bee peere nage. Lɔgɔ kara a dap lu elo loo pɔrɔ Adam bee si naale. A bee ɛmɛnɛbee si pɔrɔ. E pya ye miɔŋɔ ni a? Ba naa suātɛ̄ pɔrɔ Adam bee si. (Rom 5:12, 14) Adam bee bɔloo luh, mɛ a ɛrɛge nu a dap lu edoo lo e’agara pya ye miɔŋɔ lɛɛ kɛ̄bah luh lokwa ba tɔɔ̄dum mmɛ deedee ni? Aiī! Nwīgbagbara sɔ̄ aā sɔ̄ Adam bee si pɔrɔ sah, Jɛhova bee kiisī lo etɔgɛ sīdee esu aŋana booboo miliɔn pya nɛɛ lɛɛbah pɔrɔ le luh. (Jɛn 3:15) Taɛ sɔ̄ a bɔloo, Jɛhova bee yere ye Nwiīnɛɛdam aā bunyɔɔ kɔ a “nɛ ye dum doodoo nu a’agara nyɔɔ booboo nɛɛ.”—Maak 10:45; Jɔn 6:51.

2 E na waara zɔɔ a’agara a? Sɔ̄ alu ekɔ nu akiiloo bu lo naɛsī Kpa Kaɛ alu e’ɛm bu muɛ̄ ue Grik, waara zɔɔ a’agara na muɛ̄ du Jizɔs kpɛ lo e obia yaɛ nu Adam bee peere. (1 Kɔr 15:22) E na anua waara zɔɔ a’agara bɛɛ i a? Nyɔɔbee Lok Jɛhova bee nɛ kɔ alu enɛ dum nyɔɔ dum. (A’aa 21:23, 24) Adam bee peere ye dum a bee mmana. Lo emmɛnɛ lok Bari, Jizɔs bee nɛ ye dum a bee mmana. (Rom 5:17) Wo bee doo kɔ alu “Tɛ alu tɛ ina deedee” loo dɛ̄dɛɛ̄ pya a ɛrɛ yira bu lo waara zɔɔ a’agara.—Ais 9:6; Rom 3:23, 24.

3. Dookɛ̄ kpa Jɔn 14:31 le 15:13 kɔ doo, e na anua Jizɔs bee kpɛ̄naloo esu ye dum a mmana waana zɔɔ a?

3 Jizɔs bee kpɛ̄naloo esu ye dum wɔma zɔɔ nyɔɔbee wereloo a bee ɛrɛ loo ye Tɛ a le li bunyɔɔ le ili. (Buū Jɔn 14:31; 15:13.) Wereloo a bee ɛrɛ bee ye zū kɔ a ɛrɛ e’agatɛ̄ yira mmɛ kɛ̄ sa doo gbɔ̄mɛɛ̄ ekɛɛrɛ ye Tɛ. A bee doo wo tɛ̄maloo ebɔ ture nyiɛ loo mmɛ loo luh. Nyɔɔwo, taɛ nu a bee lu ekɛɛrɛ Jɛhova kumaloo gānɛɛ le kɛnɛkɛ̄ ama edooa gbɔ̄mɛɛ̄. Bu ekobee ue ama, i gaa le kɔnia nu anua Bari lɛɛbaloo kɔ Jizɔs a tɔga gbɛnɛ lɛɛ a gae u. I kɔnage kina nu akiiloo ziī nɛɛ a bee ɛm Baibol lo a bee tɔgɛ nia loo waara zɔɔ a’agara kaāna. E bu kpɛdumɛ, i gaa le kɔnia kɛ̄ i dap doo yaa loo waara zɔɔ a’agara le kɛ̄ i dap agɛrɛtɛ̄ nia i ɛrɛ bu waara zɔɔ Jɛhova le Jizɔs bee i nɛ doo.

E NA ANUA A BEE LU ELƐƐ BALOO KƆ JIZƆS A TƆGA A?

Naa kɛɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ tɔga Jizɔs tɛɛ̄bu lo enɛ i waara zɔɔ a’agara a! (Ɛp 4 barakpaɛ̄)

4. Naa baatɛ̄ kɛ̄ Jizɔs bee u doo.

4 Naa kɛɛrɛ kɛ̄ kpɛdumɛ dee loo dum Jizɔs a kɛnɛkɛ̄ bee mɛā doo. Kereadoo ebee dap kue pya ɛnjɛl kɔ ba a kpega ye, a bee lɛɛbaloo kɔ pya nɔ̄ Rom a aae ye, e ba zip ye sa naa ɛrɛ ye toesaɛ̄ loo. (Mat 26:52-54; Jɔn 18:3; 19:1) Ba bee su etari ye zima ekpaloo bagi. Sɔ̄ esaa, ba bee ye nɛ edɔ̄nia gbɔ̄nɔ te kɔ a toora dumɛ ye muū bee le a. Jizɔs bee bɔātɛ̄ ezuura lo te kuma kɛ̄ elu efɛ ye, sɔ̄ esaa ba su bah ekpo aā nɛɛ aa bee tɛɛ̄ kɔ a toora ye nɛ. (Mat 27:32) Sɔ̄ Jizɔs e’ina kɛ̄ elu efɛ ye bie, pya lo nɔ̄ bee ye ka ba le tɔ loo lo te. Kɛ̄ Jizɔs dɔniā doo bee doo kɔ ye yuɛ a baara aā dɛɛ̄ kɛ̄ a bee lu eka suu. Pya ye gbo bee baāŋa sa ye ka bee to, mɛ pya bɛbɛɛ pya Juu bee kɛgɛ Jizɔs. (Luk 23:32-38; Jɔn 19:25) Jizɔs bee ɛrɛ ezialoo bu pio awa. Beenyiɛ ye le oo ye bee dumɛ, sa a bee ye agaloo esere piogi. Taɛ sɔ̄ ebee sah e u, a bee yere lo kpɛdumɛ kara eebah. A bee uu bee kɛ̄ sa nɛ ye dum. (Maak 15:37; Luk 23:46; Jɔn 10:17, 18; 19:30) A bee u bu gbɛnɛ zura-zura, ezialoo le bu kɛɛ sīdee.

5. Kiikɛ̄ Jizɔs le, e na a bee ye kiɛ̄ ee sīdee a bee lu efɛ ye a?

5 Kiikɛ̄ Jizɔs le, kɛ̄ a bee lu efɛ ye doo naa bee lu ziī gbɛnɛ tɔga. Nu a bee ye nɛ taāŋa gbɛnɛ na nu a bee lu ekɔ a doo sa alu efɛ ye nyɔɔ. A bee lu edɛrɛ ye ue kɔ alu nɛɛ gbee bee, nɛɛ a naa ɛrɛ enwadɛɛ̄ loo Bari ale bee Bari. (Mat 26:64-66) Sɔ̄ Jizɔs kɛɛrɛbu ue a bee lu edɛrɛ ye, a bee ye taɛ̄ŋɛ mmɛ kɛ̄ a kɛɛrɛ kɔ bɔkɔ ye Tɛ ebee ye lɛɛe lo kɛɛ sī. (Mat 26:38, 39, 42) E na anua Jɛhova lɛɛbaloo ye wereloo Nwiīnɛɛdam kɔ a tɔga sa u ani? Doo i naa kɛɛrɛbu taa nu anua.

6. E na anua Jizɔs bee ɛrɛ e’u nyɔɔ te tɔga a?

6 Tuatua, elu eka Jizɔs loo te lokwa a lu e’agara pya Juu lɛɛ bu kaɛnu. (Gal 3:10, 13) Ba ebee yiga kɔ ba eseree Lok Bari, mɛ ba naa bee doo wo. Nyɔɔwo, lo kaɛnu ama bee sikɛ̄ yiiloo lo pɔrɔ ba bee ɛrɛ doodoo miɔŋɔ Adam. (Rom 5:12) Lok Bari bee nɛ pya Izrɛl bee kɔ lo ziī nɛɛ doo ziī nu a bɔloo luh, alu efɛ ye. Sɔ̄ esaa, ye ekpaloo elu ekɔm nyɔɔ te. * (Deut 21:22, 23; 27:26) Nyɔɔwo, sɔ̄ a bee lu ekɔm ye nyɔɔ te, Jizɔs bee doo kɔ a waɛbah edonyɔɔ a bee ye kiī a kɔ ba a dap ɛrɛ biī aāloo ye waara zɔɔ.

7. E na eree baɛ nu anua Bari bee lɛɛbaloo ye Nwiīnɛɛdam kɔ a tɔga a?

7 Naa kɛɛrɛ eree baɛ nu anua Bari lɛɛbaloo kɔ ye Nwiīnɛɛdam a tɔga. A gaa bee kpɔā Jizɔs baɛma sɔ̄ elu Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī Ewɔp li deesī. Jizɔs bee muɛ̄ kɛ̄ a aga egbaɛ̄tɔ̄loo Bari sɔ̄ nɛɛ aa tɛɛ̄ bu e’agabah doā-ɛp doo. Ye etɛɛrɛloo bee agabah mmɛ kɛ̄ a “su gbɛnɛ to le maa-to” yeā kara sa gbī yerebah. Bu kaka, nyɔɔbee pya etɛɛrɛloo kɛ̄tɔɔ̄ Jizɔs bee tɛɛ̄ bu ama bee doo kɔ a dābeeloo i ebɛɛ̄, sa i dap “yerebah nɛ” sɔ̄ “alu edoā [i] ɛp.” I doo yaa Jɛhova kɔ a tubobaloo Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī Ewɔp a ɛrɛ toesaɛ̄ sa i “nyɔɔnɛ . . . muɛ̄ pɔrɔ lo i e’ɔaloo.”—Hib 2:17, 18; 4:14-16; 5:7-10.

8. E na eree taa nu anua Bari bee lɛɛbaloo kɔ alu edoā-ɛp Jizɔs gbɛnɛ a?

8 Eree taa, Jɛhova bee lɛɛbaloo Jizɔs kɔ a tɔga gbɛnɛ lokwa a dap lu e’agara gbɛnɛ ebip a kɔ: Ekɔ a ɛrɛge nɛɛ a dap doo nu Bari gbī kere sɔ̄ alu edoā ye ɛp bu e’agabah ni? Setan bee kɔ esah! A kɔ miɔŋɔ nɛɛ taāŋabah Bari nyɔɔ nu a wa nɛ. E a yiga kɔ doodoo wa tɛ Adam ba naale edap doo nu Bari kɔ. (Job 1:9-11; 2:4, 5) Jɛhova bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ tɔɔ̄ agara ye Nwiīnɛɛdam, sa a lɛɛbaloo kɔ alu edoā-ɛp Jizɔs bu ɛrɛgeba sīdee a dap lu edoā nɛɛ ɛp. Jizɔs bee biibaloo ye e’agatɛ̄ yira sa tɔgɛ kɔ Setan lu nɛɛ esah.

ZIĪ NƐƐ A BEE ƐM BAIBOL LO A BEE TƆGƐ KAĀNA NIA LOO WAARA ZƆƆ A’AGARA

9. Amunu edoba na nɛɛ lɛɛratam Jɔn i sere kɛ̄ nɛ a?

9 Yira gbɛnɛ-edo pya Nɛɛ Kraist elua e’agɛrɛtɛ̄ tɛ̄maloo tɔgɛnu waara zɔɔ a’agara. Ba kiisī lo ezue ue kaɛlɛɛ gbanasī sa egerebu bu ɛrɛgeba doā-ɛp a wa kpesī mmɛ dee ana. Naa kɛɛrɛbu edoba nɛɛ lɛɛratam Jɔn. A bee biibakɛ̄ zue kaka ue akiiloo Kraist le ye waara zɔɔ a’agara, bu nu a dap lu 60 zua. Sɔ̄ ebee sah elu 100 zua, bɔɔ bee aa pya a gaa bee bɛɛ Rom ye loo sa alu eyere ye kpɔgɔrɔ bie nwīgbagbara buɛ̄ maā tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ a kura Patmɔs. Amunu pɔrɔ na a bee si ani? A bee le “nyɔɔ ue Bari le lo ekeebee Jizɔs.” (Mum 1:9) Mɛ dua le edoba loo yira le egerebu sɛh!

10. Bu mɛ sīdee na pya nu Jɔn bee ɛm tɔgɛ kɔ a bee tɔgɛ nia loo waara zɔɔ a’agara a?

10 Jɔn bee tɔgɛ dua togatoga wereloo le nia a bee ɛrɛ bu Jizɔs le ye waara zɔɔ a’agara tɛ̄maloo pya nu a ɛm bu ye kpa a le bu Baibol. A kɔ nu akiiloo waara zɔɔ a’agara ale pya biī a aaloo waara zɔɔ a’agara nu a eeloo 100 sɔ̄. Bu edoba Jɔn bee ɛm kɔ: “Lo a le nɛɛ doo ziī pɔrɔ, i ɛrɛ nɛɛ a i kɔ ue bee kɛ̄ i Tɛ le, Jizɔs Kraist nɛɛ kaāna dogo.” (1 Jɔn 2:1, 2) Pya nu Jɔn bee ɛm kɔnage ue nyɔɔ kɛ̄ a kuī doo lo eyira “ekeebee loo Jizɔs.” (Mum 19:10) Alu kaka kɔ Jɔn bee tɔgɛ kaāna nia loo waara zɔɔ a’agara. Bu mɛ sīdee na ili dapnage tɔgɛ kɔ i dooe wo a?

MƐ SĪDEE NA O DAP TƆGƐ NIA LOO WAARA ZƆƆ A’AGARA A?

Bu kaka lo i ɛrɛ nia bu waara zɔɔ a’agara, i kiī doā-ɛp lo esi pɔrɔ (Ɛp 11 barakpaɛ̄) *

11. E na eyerebah i nɛ kɔ i dap kiī doā-ɛp a?

11 Kiī doā-ɛp lo esi pɔrɔ. Lo i tɔgɛ nia loo waara zɔɔ a’agara, ii le ɛrɛ elap dogo kɔ: ‘Naa lu ebɛɛ̄ kɔ m piiga ereloo lo ekiī doā-ɛp. M dap si pɔrɔ sa m bara aaloo.’ Taāwo, sɔ̄ alu edoā i ɛp kɔ i doo nu a naa lee, i kɔ: ‘Eeye! M tɛɛ̄ doodoo wa doo wo, kaɛlɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova le Jizɔs edora mɛ nɛ ni?’ Gbaāloo wo, i dap yere kara bara mɛm aābah Jɛhova sa kɔ: ‘O aa yiga kɔ m dɔ bu ɛma-ɛp.’—Mat 6:13.

12. Bu mɛ sīdee na i dap su zuurabahtɔ̄ a le bu 1 Jɔn 3:​16-18 daānu a?

12 Wereloo pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa. Sɔ̄ i tɔgɛ dua wereloo ama, i gaa tɔgɛ nage nia loo waara zɔɔ a’agara. E na anua a? Nyɔnɛbee Jizɔs bee nɛ ye dum nyɔɔ pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa e a naale nyɔɔ aba ili. Kuma sɔ̄ a bee wa dap u bee a, a kura nage kɔ ba kuī ye loo. (Buū 1 Jɔn 3:16-18.) I tɔgɛ kɔ i wereeloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa tɛ̄maloo kɛ̄ i wa aara doo. (Ɛfɛs 4:29, 31–5:2) Bu edoba, i yerebah wa nɛ sɔ̄ ba le bu eyɔloo ale sɔ̄ ba le bu e’agabah tɛ̄ŋaloo, gbaānage loo sɔ̄ bugia siranu sira. Mɛ e na i doo sɔ̄ ziī wuga nɛɛdam ale nɛɛwa doo ale kɔ ziī nu a i biirebu ani?

13. E na anua i aaloo nu nɛ nɛɛ a?

13 O wee biea nu ziī wuga bee a doo loo nyiɛ ani? (Lev 19:18) Lo a le wo, doo nu zuurabahtɔ̄ ama kɔ: “Gbɔaā ɛnia i, suaa esaɛ̄ beenyiɛ lɛmabaloo nɛ ɛrɛgeba nɛɛ lo a le ɛrɛgeba nɛɛ pima a ue; dookɛ̄ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ su esaɛ̄ i lɛmabaloo nɛ doo, bɔɔlo bui doo nage wo.” (Kɔl 3:13) Ɛrɛgeba sɔ̄ i aaloo nɛ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa, i gaa tɔgɛ i Tɛ a le li bunyɔɔ kɔ i tɔgɛe nia loo waara zɔɔ a’agara kaāna. I doodoo wa dap kiisī lo e’agɛrɛtɛ̄ nia i ɛrɛ bu dɔɔ̄nu Bari ama?

MƐ SĪDEE NA O DAP AGƐRƐTƐ̄ NIA O ƐRƐ BU WAARA ZƆƆ A’AGARA NI?

14. E na alu ziī sīdee i dap agɛrɛtɛ̄ nia i ɛrɛ loo waara zɔɔ a’agara a?

14 Doo yaa Jɛhova loo waara zɔɔ a’agara. Wuga nɛɛwa elua 83 zua a wee tɔɔ̄ India a kura Joanna bee kɔ, “M kɛɛrɛ kɔ alu nu a kuī kaāna lo ekɔ nu akiiloo waara zɔɔ a’agara bu na kara nɛ Jɛhova ziī ziī dee sa ye doo yaa loo.” Sɔ̄ o gaa yere kara nyɔɔ oloo, kɛɛrɛ nu akiiloo pya ekwɔ o bee tɛɛ̄ lo dee sa o bara Jɛhova kɔ a aaloo a nɛ. Alu kaka kɔ, lo o esia gbɛnɛ pɔrɔ, a lunage ebɛɛ̄ kɔ o gbī yerebah aābah pya kanɛɛ. Ba egbaɛ̄ a tɔ̄ loo sa a nɛ zuurabahtɔ̄ a aabu Muɛ̄ Ue Bari. Ba enyɔɔnɛ a yere kara sa bara kɔ Jɛhova a aaloo a nɛ “lokwa alu ebo” a bu edɔɔ̄.—Jem 5:14-16.

15. E na anua i su sɔ̄ buma nu akiiloo waara zɔɔ a’agara sa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ a?

15 Ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ waara zɔɔ a’agara. Ziī wuga nɛɛwa elua 73 zua a kura Rajamani bee kɔ, “Sɔ̄ m bee buū nu akiiloo tɔga Jizɔs bee tɔga, maato bee mɛ aa dɛɛ̄.” Dapnage a ziloo sɔ̄ o kɛɛrɛ nu akiiloo dua tɔga Nwiīnɛɛdam Bari bee tɔga. Mɛ kɛ̄ o kiisī lo ekɛɛrɛ nu akiiloo waara zɔɔ a’agara Jizɔs doo, kɛ̄ wereloo o ɛrɛ kumaloo ye Tɛ le ɛɛ eyiinage loo doolo. Lokwa o dap ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ waara zɔɔ a’agara, e na anua oo nɔ ekobee ue ama nyɔɔ oloo ani?

Jizɔs bee su ewɛpbah nuede tɔŋɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɛ̄ ba enyɛŋiabu loo ye luh doo (Ɛp 16 barakpaɛ̄)

16. Bu mɛ sīdee na tɔgɛ pya dɔɔ̄na nu akiiloo waara zɔɔ a’agara i dɔbiī nɛ a? (Ɛp foto a le nyɔɔ eko.)

16 Tɔgɛ pya dɔɔ̄na nu akiiloo waara zɔɔ a’agara. Ɛrɛgeba sɔ̄ i kɔ nu akiiloo waara zɔɔ a’agara nɛ pya dɔɔ̄na, nia i tɔgɛ kumaloo enyim yiiloo. I ɛrɛ pya lele nu tam esu tɔŋɛnu pya dɔɔ̄na kɔ ba a suā nu anua Jizɔs bee i u bee. Bu edoba, i dap su 4 Nuenɔ bu nwīekpo kpa a kura Leyere Ue A Aabah Bari! su tɔŋɛnu akiiloo. Lo ekobee ue kɔ “Mɛɛ̄ Na Jizɔs Kraist Ani?” Ale i su 5 ekobee ue bu kpa a kura Ena Baibol I Dap Tɔgɛ Ani? tɔŋɛ. Lo ekobee ue kɔ “A’agara Na Dɔɔ̄nu Bari A Kuī Eera A.” E ziī ziī zua i wee agɛrɛtɛ̄ nia i ɛrɛ bu waara zɔɔ a’agara tɛ̄maloo esi Doonu Nyɛŋiabu Loo Luh Jizɔs sa su mɛm kuema pya dɔɔ̄na kɔ ba a gbaa i loo. Naa ɛp dua dee Jɛhova i kpaāna nɛ kɔ i tɔgɛ pya dɔɔ̄na nu akiiloo ye Nwiīnɛɛdam a!

17. E na anua waara zɔɔ a’agara lu gbɛnɛ dɔɔ̄nu Bari enɛa miɔŋɔ nɛɛ a?

17 Lɔgɔ baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ a bɔloo kɔ i agɛrɛtɛ̄ sa ɛrɛ kaāna nia bu waara zɔɔ a’agara. Nyɔɔbee waara zɔɔ a’agara, i dap ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Jɛhova kere ii mmana. Nyɔɔbee waara zɔɔ a’agara, pya tam Pɔrɔ-edɔɔ̄ elu egbee lɛɛ. (1 Jɔn 3:8) Tɛ̄maloo waara zɔɔ a’agara, taɛ nu a bee lu ekɛɛrɛ Jɛhova kumaloo kɛnɛkɛ̄ elu edoo gbɔmɛɛ̄. Dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe elu paradais. Dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ o zɔ̄ŋia elu nɛɛ a wereloo Jɛhova sa gaa ye si tam nɛ. Nyɔɔwo, doraa i gbī pya sīdee i tɔgɛ kɔ i ɛrɛe nia loo waara zɔɔ a’agara alu gbɛnɛ dɔɔ̄nu Bari enɛa miɔŋɔ nɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ dee.

YƆƆ 20 O Nɛ O Wereloo Nwiī Nɛɛdam

^ bar. 5 E na anua a bee lu etɔg Jizɔs sa ye fɛ a? Ekobee ue ama e’agara ebip ama. Eyere nage bah doo kɔ nia i ɛrɛ bu waara zɔɔ a’agara a agatɛ̄.

^ bar. 6 Alu doonu pya Rom lo eka ale bɔp le dum pya bag dogo loo te, e Jɛhova bee lɛɛbaloo kɔ alu efɛ ye Nwiīnɛɛdam bu lo sīdee.

^ bar. 55 UE A BAATƐ̄ FOTO: Ziī ziī pya wuga nɛɛdam a gaa kiī doa-ɛp, lo a le ɛp ɛp nu a naa bɔloo, ɔ̄ sɔɔ̄, ale de dumɛ.