Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 16

Ankasitraho Avao ty Vilim-panavota

Ankasitraho Avao ty Vilim-panavota

“Ndre ty Anak’olo aza, tsy niavy mba hotompoe fa mba hanompo, ka hanome ty ainy ho vilim-panavota ho takaloni-maro.”​—MAR. 10:45.

HIRA 18 Ankasitrahantsika ny Vidim-panavotana

HO HITANAO ATO *

1-2. Ino vilim-panavota zao, le manino tsika ro mila azy?

OLOMBELO lavorary Adama ka afaky niay zisiky farany. Fe nanjary mety maty ie lafa nanota, le nanao ho zay iaby koa ty taranakiny. Misy azoni-Adama asara ani-raha nataony iny va? Tsy nisy. Kinahiny azy mihintsy ty nanota. Maeva ho maty zany ie. Ka manao akory koa taranakiny rey? Tsy nanao raha raty rozy sady tsy hoe nampirisiky ani-Adama hanota. (Rom. 5:12, 14) Mbo misy azoni-Jehovah atao va mba hahavy ty taranakini-Adama ho afaky hiay zisiky farany? Eka! Laha vo nanota Adama, le avy le nambarani-Jehovah ty raha hataony mba hanavota ty taranakini-Adama ho afaky amy ota noho fahafatesa. (Gen. 3:15) Nalefani-Jehovah baka an-danitsy any amy zay ty Anakilahiny tafara atoy mba “hanome ty ainy ho vilim-panavota ho takaloni-maro.”​—Mar. 10:45; Jaona 6:51.

2 Ino vilim-panavota zao? Amy Soratsy Grika Kristiana ao, vilim-panavota zao manondro ty raha naloani-Jesosy mba hikaloa ndraiky ty raha nariani-Adama. (1 Kor. 15:22) Manino tsika ro mila ani-vilim-panavota io? Satria manao ty rariny avao Jehovah. Fa nanome lalàna ie hoe ay soloni-ay. (Eks. 21:23, 24) Ay lavorary ty nafoini-Adama, ka mba hampisy ty rariny le nataoni-Jesosy soro koa ty ainy lavorary. (Rom. 5:17) Zay ty antony ikaiha azy hoe “Baba Zisiky Farany” ho ani-ze maneho finoa ani-vilim-panavota io.​—Isaia 9:6; Rom. 3:23, 24.

3. Laha hentea ty Jaona 14:31 noho 15:13, nanino Jesosy ro niparè hanao soro ty ainy lavorary?

3 Tena tea ani-Babany an-danitsy any iny Jesosy sady tena tea antsika koa ka niparè hanao soro ty ainy. (Vakio Jaona 14:31; 15:13.) Fitiava io ro nahavy azy nitapa-kevitsy tsy hivaliky zisiky farany noho hanatanteraky ty sitraponi-Babany. Ino ty vokany? Ho tanteraky amy zay ty raha teani-Jehovah hatao tam-boalohany any mikasiky ty olombelo noho tany toy. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato hoe nanino Jesosy ro nengà-Ndranahary hijalijaly tse talohani-nahafatesany. Bakeo tsika hiresaky kelikely mikasiky mpanoratsy Baiboly raiky nahay nankasitraky ty vilim-panavota. Le amy farany, hohenteantsika hoe akory ty ampisehoantsika fa mankasitraky ty vilim-panavota tsika, le ino ty azontsika atao mba hahavy antsika hankasitraky marè ty soro nameani-Jehovah noho Jesosy antsika.

NANINO JESOSY RO TSY MAINTSY NIJALIJALY?

Eritsereto hoe nanao akory ty fijaleani-Jesosy mba hanomeza vilim-panavota ho antsika! (Fehintsoratsy 4)

4. Resaho hoe nanao akory ty fomba nahafatesani-Jesosy.

4 Mba eritsereto moa ty raha niseho tamy fotoa farany niainani-Jesosy tan-tany etoy. Azony natao ty nikaiky anjely maro mba hiaro azy, fe tsy nanao ani-zay ie. Nengany maramila romanina rey hanambotsy azy noho hampijalijaly azy. (Mat. 26:52-54; Jaona 18:3; 19:1) Nifilapilarin-drozy ie le nitatatataky ty vatany. Bakeo nampilanjan-drozy hazo be lambosiny mbo maradratsy iny. Niezaky nitaritariky ani-hazo iny amy pilasy hamonoa azy iny any Jesosy. Bakeo nisy lahilahy raiky zay nivolanini-maramila rey mba handay ani-hazo iny. (Mat. 27:32) Lafa niavy amy pilasy iny any Jesosy, le nifantsihini-maramila rey tamy hazo iny eo ty tanany noho ty tombony. Lafa nampiakarin-drozy hazo iny le nisinto ani-Jesosy nanambany ty vatany ka vomaiky nirirotsy bay rey. Nalahelo biby namany rey, nitany koa reniny, fa mpitariky jiosy rey nikizakizaky azy. (Lioka 23:32-38; Jaona 19:25) Nijalijaly teo tanatini-lera maro Jesosy, bakeo nanomboky nihasempotsy amy zay. Hainy fa tsy nivaliky mihintsy ie. Lafa narìny ho maty amy zay ie le nivavaky farany tamy Jehovah. Bakeo nihohoky ie le nitampitsy ty ainy. (Mar. 15:37; Lioka 23:46; Jaona 10:17, 18; 19:30) Tena nijalijaly Jesosy vo nimaty sady niafa-baraka!

5. Amy Jesosy, ino ty mbo raty marè mandilatsy ty fomba namonoa azy?

5 Tena raty ty fomba namonoa ani-Jesosy. Fe tsy fomba namonoa azy iny ty tena nampijaly azy marè fa ty antony namonoan-drozy azy. Ino ty antony namonoan’olo rey azy? Nasaran-drozy hoe nanivativa a Ndranahary ie. Olo reo amin’io ro tsy manaja a Ndranahary noho ty anara-Ndranahary. (Mat. 26:64-66) Tena nampiasa loha ani-Jesosy vatany raha zay ka nangataky tamy Babany mihintsy ie mba hajano fanafaham-baraka azy iny. (Mat. 26:38, 39, 42) Fe nanino Anani-Jehovah teany io ro nengany hijalijaly noho ho maty? Ndao tsika handiniky antony telo.

6. Nanino Jesosy ro tsy maintsy nifantsihy tamy hazo fijalea?

6 Voalohany, tsy maintsy nahanto tamy hazo fijalea Jesosy mba hanafaha ty Jiosy tamy ozo. (Gal. 3:10, 13) Nivola Jiosy reo hoe hanoriky ty Lalàna-Ndranahary fe tsy nitanjaky ty safàn-drozy rozy fa nivaliky tsiela tafarani-zay. Maeva ho maty zany rozy satria tsy vitani-hoe taranakini-Adama fa mbo niampy ani-ozo io koa. (Rom. 5:12) Nivola ty Lalàna-Ndranahary hoe maeva hovonoa ze nanao fahotà tokony hahafaty azy. Mety hahanto amy tsato-kazo ty fatiny afarani-zay. * (Deot. 21:22, 23; 27:26) Ka lafa nahanto tamy hazo Jesosy, le afaky tamy ozo io ty Jiosy. Afaky hahasoa an-drozy koa ty soro nataoni-Jesosy ndre nandà azy rozy.

7. Ino ty antony faharoe nahavy a Ndranahary nanenga ani-Anakilahiny iny hijalijaly?

7 Ino ty antony faharoe nahavy a Ndranahary nanenga ani-Anakilahiny iny hijalijaly? Satria nampiofana ani-Jesosy mba ho Mpisorobe ho antsika ie. Nanjary haini-Jesosy hoe tsy mora ty manoriky ty safà-Ndranahary lafa anatini-fitsapà tena sarotsy. Tsapany hoe mafy ty nahazo azy ka nivavaky ie le “nitaraintaray marè noho nitany.” Fa nijalijaly Jesosy ka azo antoky hoe hainy ty raha ilàntsika, le “afaky manampy” antsika ie lafa “tratsini-fitsapà” tsika. Manao mahavelo bevata ani-Jehovah tsika satria nameany Mpisorobe mahay “miferinay antsika amy ty raha mampalemy antsika”!​—Heb. 2:17, 18; 4:14-16; 5:7-10.

8. Ino ty antony fahatelo nahavy a Ndranahary nanenga ani-Jesosy ho tratsini-fitsapà tena sarotsy?

8 Fahatelo, nengani-Jehovah hijalijaly marè Jesosy mba hamalea ani-fanontanea raiky bevata toy: Azon’olombelo atao va ty tsy mivaliky ndre miatriky raha tena sarotsy? Tsy misy mahavita ani-zay, hoasani-Satana! Nivola ie hoe manompo a Ndranahary ty olo satria ta hahazo raha baka aminy avao. Tsy tena tea ani-Jehovah manahaky ani-Adama hoasany rozy. (Joba 1:9-11; 2:4, 5) Natoky Jehovah hoe tsy hivaliky Anakilahiny iny ka nengany ho tratsini-fitsapà tena sarotsy. Tsy nivaliky mihintsy Jesosy ka nanaporofo hoe mpavandy Satana.

MPANORATSY BAIBOLY RAIKY TENA NANKASITRAKY TY VILIM-PANAVOTA

9. Ino ty modely nameani-apostoly Jaona antsika?

9 Maro ty Kristiana nanjary nana finoa matanjaky lafa nampianatsy mikasiky ty vilim-panavota. Nitory avao rozy ndre teo aza ty fanohera noho ty raha sarotsy sankarazany natrehin-drozy. Eritsereto, ohatsy, apostoly Jaona. Tsy nieny nanambara ty marina mikasiky ani-Kristy noho ty vilim-panavota ie tanatini-60 tao teo ho eo. Tamin’ie ni-90 tao mahery, le nieritseritsy ty fanjakà romanina hoe atahora hahavy loza ie farany nigadrà tamy nosy Patmo any. Ino ty antony? “Niresaky mikasiky a Ndranahary [ie] sady vavolombelo nanambara ani-Jesosy.” (Apok. 1:9) Tena nanam-pinoa noho fiareta Jaona ka modely soa ho antsika!

10. Laha hentea ty boky nisoratini-Jaona, ino ty ahità fa nankasitraky ty vilim-panavota ie?

10 Nambarani-Jaona anatini-boky nisoratiny amy Baiboly ao rey hoe tena teany Jesosy sady ankasitrahany ty vilim-panavota. Fa ho in-100 mahery eo ie ro niresaky mikasiky ty vilim-panavota noho ty soa azo baka amy raha io. Nanoratsy, ohatsy, Jaona hoe: “Laha misy sendra manota, le mana mpanampy amy Baba any tsika, tsy ia zay fa Jesosy Kristy, azy marina iny.” (1 Jaona 2:1, 2) Nihamafisini-Jaona koa hoe vatan-draha ty “manao ty asa fitoria mikasiky ani-Jesosy.” (Apok. 19:10) Hita hoe tena nankasitraky ty vilim-panavota Jaona. Ino koa ty azontsika atao mba hampisehoantsika hoe mankasitraky ty vilim-panavota tsika?

AKORY TY AMPISEHOANTSIKA HOE MANKASITRAKY TY VILIM-PANAVOTA TSIKA?

Laha tena mankasitraky ty vilim-panavota tsika, le tsy haneky ho resini-fakam-panahy (Fehintsoratsy 11) *

11. Ino ty hanampy antsika hanohitsy fakam-panahy?

11 Tohero ty fakam-panahy. Laha tena mankasitraky ty vilim-panavota tsika, le tsy hieritseritsy hoe: ‘Amiko, tsy de ilà ty hoe miezaky marè hanohitsy fakam-panahy. Afaky manao raha raty aho le bakeo mangataky fanengà hadisoa.’ Tsy aleo mivola ho zao hoe: ‘Aha! Zaho tsy hanao ani-toy mihintsy. Raha soa nataoni-Jehovah noho Jesosy tamiko zay le hanao ani-toy aho?’ Bakeo azontsika atao ty mangataky hery amy Jehovah noho misoloho aminy hoe: ‘Ka manday ahy amy fakam-panahy.’​—Mat. 6:13.

12. Akory ty azontsika anoriha ani-torohevitsy amy 1 Jaona 3:16-18 io?

12 Tiavo ty rahalahy noho anabavinao. Asehontsika baka amy zay hoe mankasitraky ty vilim-panavota tsika. Fa manino? Satria tsy ho ahintsika raiky avao ro nanomezani-Jesosy ty ainy fa ho ahi-ty rahalahy noho anabavintsika koa. Kanao Jesosy nahafoy ty ainy ho an-drozy le midika zay hoe tena lafovily aminy rozy. (Vakio 1 Jaona 3:16-18.) Atorontsika amy fomba andaisantsika ani-rahalahy noho anabavintsika reo fa teantsika rozy. (Efes. 4:29, 31–5:2) Ampeantsika, ohatsy, rozy lafa marary na miatriky raha sarotsy, ohatsy hoe lafa misy loza. Ka manao akory laha misy mpiara-manompo mivola na manao raha mampalahelo antsika? Ino ty tokony hataontsika?

13. Manino tsika ro tokony hanenga hadisoa?

13 Sarotsy aminao va kindraiky ty manenga ty hadisoani-rahalahinao na anabavinao? (Lev. 19:18) Laha zay ie, oriho torohevitsy toy: “Mahaiza avao mifampizaka noho mifanenga hadisoa vatany, laha misy mana antony hitaraina mikasiky ty ilany. Nanenga vatany ty hadisoanareo Jehovah, ka mba mifanengà hadisoa koa nareo.” (Kol. 3:13) Saky manenga ty hadisoani-rahalahintsika na anabavintsika tsika, le asehontsika amy Babantsika an-danitsy any iny hoe tena mankasitraky ty vilim-panavota tsika. Ino ty azontsika atao mba hahavy antsika hankasitraky avao ani-fanomeza baka amy Ndranahary io?

INO TY AZONAO ATAO MBA HITOMBO TY FANKASITRAHANAO TY VILIM-PANAVOTA?

14. Ino ty azontsika atao mba hitombo ty fankasitrahantsika ty vilim-panavota?

14 Isaoro Jehovah satria nanome ty vilim-panavota. Hoy Joanna, ranabavy 83 tao mipetraky an’Inde any: “Hitako hoe tena mila miresaky mikasiky vilim-panavota aho saky mivavaky sady tokony hisaotsy ani-Jehovah satria nameany ani-raha io.” Lafa mivavaky iha sanandro, le ambarao ani-Jehovah ze raha tsy nety nataonao tamy andro iny, bakeo angataho ie mba hanenga ty hadisoanao. Mazava ho azy fa laha nanao fahotà bevata iha, le tsy maintsy mila ty fanampeani-anti-panahy koa. Hijanjy anao rozy sady hanome torohevitsy feno fitiava baka amy Safà-Ndranahary ao. Hiaraky hivavaky aminao koa rozy, le hangataky ani-Jehovah mba hanenga ty hadisoanao, soa iha ho afaky hifandramby soa amy Jehovah ndraiky.​—Jak. 5:14-16.

15. Manino tsika ro tokony hanoka fotoa hamakia noho hametsevetsea ty vilim-panavota?

15 Vetsevetseo vilim-panavota iny. Zao ty nivolanini-Rajamani, ranabavy 73 tao: “Latsaky avao ty ranomasoko saky zaho mamaky mikasiky fijaleani-Jesosy iny.” Mety halahelo biby ho zay koa iha lafa mandiniky ty fijaleani-Anaki-Ndranahary iny. Fe arakaraky ty ametsevetseanao ani-soro nataoni-Jesosy iny, le vomaiky hitombo ty fitiavanao azy noho ty fitiavanao ani-Babany. Ino ty hanampy anao hametsivetsy mikasiky vilim-panavota io? Tsy aleo manao fandahara iha le zay mihintsy ty ianaranao!

Nanao sakafo tsotra Jesosy mba hampisehoa tamy ty mpianatsiny hoe akory ty atao lafa mahatiaro ty soro nataony (Fehintsoratsy 16)

16. Manino ro mahasoa antsika ty mampianatsy mikasiky ty vilim-panavota? (Henteo sary amy fononi-gazety toy.)

16 Ampianaro mikasiky vilim-panavota ty olo hafa. Saky tsika miresaky amin’olo mikasiky ty vilim-panavota le hitombo ty fankasitrahantsika ani-raha io. Maro ty fitaova manampy antsika hahay hanazava hoe nanino Jesosy ro nimaty ho antsika, sady tena soa raha rey. Azontsika ampiasà, ohatsy, ty fianara faha-​4 amy bokikely Vaovao Soa Baka amy Ndranahary! Ho zao ty lohatenini-fianara io: “Ia Jesosy Kristy Zao?” Na afaky ampiasantsika koa ty toko faha-​5 amy boky Ino ty Azonao Ianara amy Baiboly Ao? Ho zao ty lohatenini-toko io: “Fanomeza Bevata Baka amy Ndranahary ty Vilim-panavota.” Mampitombo ty fankasitrahantsika ty vilim-panavota koa tsika santao, saky manatriky Fahatiarova ty nahafatesani-Jesosy noho mazoto manasa olo hanatriky ani-fankalazà io miaraky amintsika. Tena tombontsoa ty mampianatsy olo mikasiky ani-Anakilahini-Jehovah iny!

17. Manino ty vilim-panavota ro fanomeza farani-ze soa baka amy Ndranahary?

17 Azo antoky fa tena ta hankasitraky ty vilim-panavota tsika sady teantsika laha ho zay avao ty ataontsika. Ino ty antony? Vilim-panavota io ro mahavy antsika ho afaky hifandramby marìny amy Jehovah ndre tsy lavorary aza tsika. Ty fisiani-vilim-panavota io koa ro haharava tanteraky ty asani-Devoly. (1 Jaona 3:8) Mbo vilim-panavota io avao koa ro hahatanteraky ty raha teani-Jehovah hatao amy tany toy. Hanjary paradisa tany toy iaby. Olo tea ani-Jehovah noho manompo azy avao ro ho hitanao. Ndao lahy hasehontsika avao sanandro hoe ankasitrahantsika ty vilim-panavota, azy fanomeza farani-ze soa namea-Ndranahary ho ahi-ty olombelo iny!

HIRA 20 Nomenao Anay Ilay Zanaka Malalanao

^ feh. 5 Nanino Jesosy ro nijalijaly noho nimaty? Hamaly ani-fanontanea zay lahatsoratsy toy, sady hanampy antsika hampitombo ty fankasitrahantsika ty vilim-panavota.

^ feh. 6 Fa mahazatsy ani-Romanina reo ty namantsiky na namono mpanao raty tamy tsato-kazo ndre mbo velo olo iny. Nengani-Jehovah hovonoa manahaky ani-zay koa Anakilahiny iny.

^ feh. 55 SARY: Samby manohitsy fakam-panahy rahalahy reo: Mitoliky mba tsy hahita sary tiva, mandà tsy hitroky sigara, tsy mandramby kolikoly.