Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 16

Tetemala monga la lowando l’oshinga w’etshungwelo

Tetemala monga la lowando l’oshinga w’etshungwelo

“Ɔna onto akaye [dia ndjo]kimɔ lɔsɛnɔ lande oko oshinga w’etshungwelo dikambo di’anto efula.”​—MAKƆ 10:45.

OSAMBO 18 Losaka dikambo di’oshinga w’etshungwelo

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1-2. Oshinga w’etshungwelo kɛdikɛdi na, ndo lande na keso l’ohomba awɔ?

ETENA kakasale Adama onto la kokele pɛkato, nde akayashishɛ diaaso dia nsɛna pondjo pondjo, ndo akashishɛ ana wakandahombe ndjota diaaso sɔ. Adama kokoka dimanyiyama l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakandasale, nɛ dia nde akasale pɛkato l’okonda. Ko kayotota di’anande? Anande kosala ndooko dui dia kɔlɔ, ndo aha vɔ mbakatshutshuya Adama dia nsala pɛkato. (Rɔmɔ 5:12, 14) Onde aki dui dimɔtshi diakakoke salema dia mbashimbɛ oma lo dilanya dia nyɔi diakalongola shɛwɔ? Eelo! Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ w’Adama nsala pɛkato, Jehowa akatɛnyaka yema yema woho wakandakoke shimbɛ miliyɔ ya tokanula t’Adama oma lo lɔhɔmbɔ la pɛkato la nyɔi. (Eta. 3:15) L’etena kakandashikikɛ, Jehowa akatome Ɔnande oma l’olongo dia “[ndjo]nkimɔ lɔsɛnɔ lande oko oshinga w’etshungwelo dikambo di’anto efula.”​—Makɔ 10:45; Jni. 6:51.

2 Oshinga w’etshungwelo kɛdikɛdi na? Lo ndjela Afundelo w’Akristo wa lo Grɛkɛ, oshinga w’etshungwelo nembetshiyaka oshinga wakafute Yeso dia nsomba kɛnɛ kakashisha Adama. (1 Kɔr. 15:22) Lande na keso l’ohomba w’oshinga w’etshungwelo? Nɛ dia ɛlɛmbɛ wa Jehowa wendana la losembwe wakalɔmbaka dia mfuta lɔsɛnɔ lo lɔsɛnɔ. (Eto. 21:23, 24) Adama akashisha lɔsɛnɔ lande la kokele. Dia nkitanyiya ɔlɛmbɛ wa Nzambi wendana la losembwe, Yeso akakimɔ lɔsɛnɔ lande la kokele. (Rɔmɔ 5:17) Diakɔ diele, le wanɛ tshɛ wele la mbetawɔ l’oshinga w’etshungwelo, nde akayala ‘Shɛwɔ ka pondjo.’​—Isa. 9:6; Rɔmɔ 3:23, 24.

3. Lo ndjela Joani 14:31 ndo 15:13, lande na kaketawɔ Yeso dia nkimɔ lɔsɛnɔ lande la kokele?

3 Yeso aketawɔ nkimɔ lɔsɛnɔ lande la kokele l’ɔtɛ wa ngandji k’efula kokande She lele l’olongo ndo katokande. (Adia Joani 14:31; 15:13.) L’ɔtɛ wa ngandji kɛsɔ, nde akayashikikɛ dia nama olowanyi ande polo l’ekomelo ndo dia nkotsha lolango la She. Yeso akasale dui sɔ lo nama kɔlamelo yande polo lo nyɔi. Diakɔ diele, sangwelo dia Jehowa di’oma k’etatelo diendana l’anto ndo la nkɛtɛ diayokotshama. Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola lande na kaketawɔ Nzambi dia Yeso nsowa efula la ntondo ka nde ndjovɔ. Tayɔsɛdingola nto lo tshena pe ɛnyɛlɔ k’ofundji ɔmɔtshi wa Bible waki la lowando l’efula lo dikambo di’oshinga w’etshungwelo. Ndo l’ekomelo, tayɛna woho wakokaso mɛnya lowando laso l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo ndo woho wakokaso mfudia lowando laso l’ɔtɛ w’olambo wakakimɔ Jehowa nde la Yeso lo dikambo diaso.

LANDE NA KAKAHOMBE YESO NSOWA?

Kanyiya dikambo di’awui tshɛ wa kɔlɔ wakakikɛ Yeso dia nkimɔ oshinga w’etshungwelo lo dikambo diaso! (Enda odingɔ 4)

4. Lembetshiya woho wakavu Yeso.

4 Ohokanyiya woho wakakoke monga lushi l’ekomelo ka lɔsɛnɔ la Yeso la nkɛtɛ. Kaanga mbakandakoke mbelɛ nyemba y’andjelo dia ndjokokɛ, nde aketawɔ di’asɔlayi w’ase Rɔmɔ mbonda ndo mbɔkɔmɔla aha la nkɛtshi. (Mat. 26:52-54; Jni. 18:3; 19:1) Vɔ wakɔkɔmɔla la lofimbɔ lakataka emunyi wa demba diande. L’ɔkɔngɔ diko, vɔ wakawɛndja osongo wa wotsho l’ɔkɔngɔ ande waki aya mpota mpota. Yeso akatatɛ nkotola osongo akɔ otsha lo dihole diakawahombe todiaka, koko yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ, vɔ wakasha onto okina dia nde mɛmbɛwɔ. (Mat. 27:32) Etena kakakome Yeso lo dihole diakawahombe mbodiaka, asɔlayi wakɔkɔkɔla nsɛti l’anya ndo l’ekolo l’osongo. Wotsho wa demba dia Yeso wakatanunyaka mpota yakɔtɔ nsɛti. Angɛnyi ande waki la lɔkɔnyɔ ndo nyango akalelaka, koko ewandji w’ase Juda wakawɔlaka. (Luka 23:32-38; Jni. 19:25) Yeso akadiɛnɛ l’edja ka wenya efula. Doyi la asasa ande wakatatɛ nɛmba ndo etena tshɛ kakandahɛngaka mbakandalekaka monga la paa. Etena kakinde suke la nkitshiya, nde akasale dɔmbɛlɔ di’ekomelo. Oma laasɔ, nde akakɔlɛ ɔtɛ, ko akakitshiya. (Makɔ 15:37; Luka 23:46; Jni. 10:17, 18; 19:30) Ɔsɔ aki mɛtɛ nyɔi ka paa ndo ka sɔnyi!

5. Lo ndjela Yeso, dui diakɔna diakaleke woho wakawodiake kɔlɔ?

5 Lo ndjela Yeso, aha woho wakawodiake mbakaleke kɔlɔ lo ehemba wakokomɛ. Nde akaleke ndjakiyanya l’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ wakawasha wakawahombe mbodiaka. Wakomamatanyɛ awui wa kashi ɔnɛ ambɔtɛnga Nzambi, mbuta ate ɔnɛ nde halɛmiya Nzambi ndo halɛmiya lokombo la Nzambi. (Mat. 26:64-66) Dui sɔ mbakaleke tshindja Yeso wɔɔngɔ diakɔ diele nde akalongamɛka ɔnɛ She ayowokokɛ diaha nde mbishama sɔnyi. (Mat. 26:38, 39, 42) Lande na kaketawɔ Jehowa di’Ɔnande la ngandji nsowa ndo mvɔ. Nyɛsɔ tɔsɛdingole ɛkɔkɔ esato.

6. Lande na kakahombe Yeso panema l’otamba w’asui?

6 Ntondotondo, Yeso akahombe panema l’otamba dia ntshungola ase Juda oma lo mananu kɛmɔtshi ka laande. (Ngal. 3:10, 13) Vɔ waketawɔ dia nkitanyiya Ɛlɛmbɛ wa Nzambi, koko vɔ kombakitanyiya. Diakɔ diele, ɔsɔ aki mananu kekina kakahombe monga la tokanula tawɔ laadiko wa kɛnɛ k’oma lo pɛkato kakasale Adama. (Rɔmɔ 5:12) Ɛlɛmbɛ wakasha Nzambi ase Isariyɛlɛ wakataka di’onto lasala pɛkato kahomba onto mvɔ, akahombaka ndjakema. Oma laasɔ, odo ande wakahombaka panema l’otamba. * (Eoh. 21:22, 23; 27:26) Diakɔ diele, lo panema l’otamba, Yeso akakimanyiya wodja wakotone dia nkondja wahɔ oma l’olambo ande.

7. Naa ɔkɔkɔ wa hende waketawɔ Nzambi di’Ɔnande nsowa?

7 Tɔsɛdingole ɔkɔkɔ wa hende waketawɔ Nzambi di’Ɔnande nsowa. Nde akalowanya Yeso dia ndjokotsha ɔkɛndɛ ande w’Ɔlɔmbɛdi a Laadiko. Yeso akɛnyi woho wele mongaka tshondo y’okakatanu dia nkitanyiya Nzambi etena kele onto la ntondo k’ohemba woleki wolo. Nde akonge la ntondo k’ohemba wa wolo, diakɔ diele nde akalɔmbɛ ekimanyielo “la ekoko wa wolo ndo la asɔyi lo washo.” Lo mɛtɛ, lam’ele nde akadiɛnɛ l’ehemba efula, Yeso ndamɛ mbeyaka ehomba aso ndo “nde ekɔ la akoka wa [to]kimanyiya” etena ‘kahembamaso.’ Tekɔ mɛtɛ la lowando efula le Jehowa l’ɔtɛ wakandatɔsɔnɛ Ɔlɔmbɛdi a Laadiko wakoka “toka kɛtshi lo wɛɔdu aso”!​—Hɛb. 2:17, 18; 4:14-16; 5:7-10.

8. Naa ɔkɔkɔ wa sato waketawɔ Nzambi dia Yeso pembama wolo?

8 Ɔkɔkɔ wa sato waketawɔ Jehowa dia Yeso nsowa wolo ele, dia mbisha okadimwelo lo dimbola di’ohomba nɛ: Onde anto koka ntshikala la kɔlamelo le Nzambi kaanga la ntondo k’ohemba wa wolo? Satana mbutaka ɔnɛ ndooko! Nde mbutaka di’anto kambɛka Nzambi l’ɔtɛ w’eyango wa lokaki. Ndo nde mbutaka ɔnɛ, l’ɛnyɛlɔ ka shɛwɔ Adama, vɔ hawoke Jehowa ngandji. (Jɔbɔ 1:9-11; 2:4, 5) Lam’ele nde aki l’eshikikelo l’olowanyi w’Ɔnande, Jehowa aketawɔ dia Yeso pembama polo ndo l’ekomelo ka kɛnɛ kakoka onto mbikikɛ. Yeso akalame olowanyi ande ndo akɛnya dia Satana ekɔ kanga kashi.

OFUNDJI WA BIBLE WAKI LA LOWANDO L’EFULA L’OSHINGA W’ETSHUNGWELO

9. Ɛnyɛlɔ kakɔna kakatotshikɛ ɔpɔstɔlɔ Joani?

9 Mbetawɔ k’Akristo efula keketshamaka diɛsɛ la wetshelo wendana la oshinga w’etshungwelo. Vɔ tetemalaka nsambisha kaanga la ntondo k’ɔlɔshamelo ndo vɔ mbikikɛka weho w’ehemba tshɛ lo lɔsɛnɔ lawɔ l’otondo. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ k’ɔpɔstɔlɔ Joani. La kɔlamelo tshɛ nde akasambishaka akambo wa mɛtɛ wendana la Kristo ndo l’oshinga w’etshungwelo, ondo l’edja kolekanyi ɛnɔnyi 60. Etena kakinde suke la nkotsha ɛnɔnyi 100, mɛnamaka dia nde akɔsama oko onto lele waale le diolelo dia Rɔmɔ ko wakawodje lo lokanu lo disɛnga dia Patɛmɔsɛ. Kɔlɔ kakɔna kakandasale? ‘Nde akataka awui wa Nzambi ndo akasambishaka awui wendana la Yeso.’ (Ɛny. 1:9) Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna ka mbetawɔ ndo ka ekikelo!

10. Ngande wɛnya abuku wakafunde Joani dia nde aki la lowando l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo?

10 Lo abuku wakandafunde, Joani akɛnya ngandji k’efula kakandokaka Yeso ndo lowando laki lande l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo. L’abuku akɔ, nde akatɛkɛta mbala ndekana 100 dikambo di’oshinga w’etshungwelo ndo dia wahɔ wakokaso nkondja oma l’oshinga w’etshungwelo. Ɛnyɛlɔ, Joani akafunde ate: “Naka onto ɔmɔtshi ambosala pɛkato, tekɔ la okimanyedi wele kaamɛ la Shɛso, Yeso Kristo, onto ɔlɔlɔ.” (1 Jni. 2:1, 2) Abuku wakafunde Joani tɔtɔmiyaka nto ohomba wa “nsambisha awui wendana la Yeso.” (Ɛny. 19:10) Mbokɛmaka hwe dia Joani aki la lowando l’efula l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo. Ngande wakokaso mɛnya lowando ndo sho?

NGANDE WAKOKAYƐ MƐNYA LOWANDO L’ƆTƐ W’OSHINGA W’ETSHUNGWELO?

Naka mɛtɛ tekɔ la lowando l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo, kete tayoshika tanga la ntondo k’ohemba wa nsala pɛkato (Enda odingɔ 11) *

11. Kakɔna kakoka tokimanyiya dia nshika tanga la ntondo k’ohemba?

11 Shika tanga la ntondo k’ohemba wa nsala pɛkato. Naka mɛtɛ tekɔ la lowando l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo, kete hatotota ɛtɛkɛta wele oko ɔnɛ: ‘Bu ohomba dia dimi nshika tanga naka lambohembama. Dimi kokaka nsala pɛkato, ka layɔlɔmba edimanyielo.’ Lo dihole dia nsala ngasɔ, naka tambohembama dia nsala dui dia kɔlɔ, ko sho mbuta ɔnɛ: ‘Hasale! Jehowa nde la Yeso wekɔ lo salɛmi awui efula. Hakoke pondjo nsala dui dia ngasɔ.’ Lo yoho yɔtɔnɛ la dui sɔ, sho koka nɔmba Jehowa dia tokeketsha ndo mbɔsɛngasɛnga ɔnɛ: ‘Tetawɔke dia dimi nkɔ l’ohemba ɔnɛ.’​—Mat. 6:13.

12. Ngande wakokaso nkamba la dako diele lo 1 Joani 3:16-18?

12 Oka anangɛyɛ l’akadiyɛyɛ ngandji. Naka sho mbaoka ngandji ka ngasɔ, kete sho lawɔ tayɛnya dia tekɔ la lowando l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo. Lande na? Nɛ dia Yeso akakimɔ lɔsɛnɔ lande aha tsho lo dikambo diaso, koko ndo lo dikambo di’anangɛso l’akadiyɛso. Naka nde aketawɔ dia mvɔ lo dikambo diawɔ, kete dui sɔ mɛnyaka hwe dia vɔ wekɔ la nɛmɔ di’efula lo washo ande. (Adia 1 Joani 3:16-18.) Sho mɛnyaka dia sho mbokaka anangɛso l’akadiyɛso ngandji oma lo woho waasalɛso akambo. (Ɛf. 4:29, 31–5:2) Ɛnyɛlɔ, sho mbakimanyiyaka etena kewɔ la hemɔ kana kakikɛwɔ ehemba wa wolo, mbidja ndo mpokoso y’oma lo diangɔ diakatongama. Ko ahombaso nsala naka osekaso ombetawudi ambosala kana ambota dui dimɔtshi diambotonyangiya?

13. Lande na kahombaso dimanyiyanaka?

13 Onde wɛ mongaka l’okakatanu lo tena dimɔtshi dia dimanyiya osekayɛ ombetawudi? (Lɛw. 19:18) Naka ngasɔ, kete yela dako nɛ: “Nyotetemale mbikikanɛ kɔlɔ ndo nyodimanyiyanake l’otema ɔtɔi lam’asanyu, oyadi kaanga onto ekɔ la dikambo dia nyangɛ osekande, oko wakanyodimanyiya Jehowa l’otema ɔtɔi, nyu lawɔ pombaka nsala woho akɔ waamɛ.” (Kɔl. 3:13) Etena tshɛ kadimanyiyaso ɔnangɛso kana kadiyɛso, sho mɛnyaka Shɛso lele l’olongo dia sho mɛtɛ tekɔ la lowando l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo. Ngande wakokaso ntetemala mfudia lowando laso l’ɔtɛ wa woshasha w’oma le Nzambi ɔsɔ?

NGANDE WAKOKAYƐ MFUDIA LOWANDO L’ƆTƐ W’OSHINGA W’ETSHUNGWELO?

14. Naa yoho mɔtshi yakokaso mfudia lowando laso l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo?

14 Shaka Jehowa losaka l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo. Kadiyɛso kelɛwɔ Joanna kele l’ɛnɔnyi 83, kadjasɛ la Inde mbutaka ate: “Dimi fɔnyaka dia ekɔ ohomba tɛkɛtaka lushi tshɛ di’oshinga w’etshungwelo l’alɔmbɛlɔ ami ndo mbishaka Jehowa losaka l’ɔtɛ awɔ.” L’alɔmbɛlɔ wasalayɛ wɛmɛ, kanyiya munga shikaa yakayasadi l’edja ka lushi, ndo lɔmba Jehowa dia nde kodimanyiya. Lo mɛtɛ, naka wɛ akasale munga ka woke, kete wɛ ayonga l’ohomba ndo w’ekimanyielo ka dikumanyi. Vɔ wayokohokamɛ ndo wayokosha alako wa la ngandji w’oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Vɔ wayosala dɔmbɛlɔ kaamɛ la yɛ, wayɔlɔmba Jehowa dia ntetemala nkamba la nɛmɔ di’olambo wa Yeso dia ‘wɛ nkɔnɔ lo nyuma.’​—Jak. 5:14-16.

15. Lande na kahombaso mbɔsaka etena ka mbadia awui wendana l’oshinga w’etshungwelo ndo kanaka yimba l’awui akɔ?

15 Kanaka yimba lo dikambo di’oshinga w’etshungwelo. Kadiyɛso Rajamani kele l’ɛnɔnyi 73 mbutaka ate: “Etena kadiami awui wɛnya woho wakasowe Yeso, washo ami ndolaka tɔɔ l’asɔyi.” Wɛ lawɔ koka mboka kandji etena kakanyiyayɛ woho wakasowe Ɔna Nzambi efula. Koko lo yɛdikɔ yatayaleke nkana yimba l’olambo wakakimɔ Yeso mbataleke ngandji kawokayɛ ndo kokayɛ She mfula. Dia kokimanyiya dia nkana yimba l’oshinga w’etshungwelo, shi wɛ koka nsala ekongelo ka nsala wekelo wa laande wendana la dikambo sɔ?

L’ekimanyielo ka dambo diaha kawotake, Yeso akɛnya ambeki ande woho wa mbohɔka olambo ande (Enda odingɔ 16)

16. Ngande wele mbetsha anto akina awui wendana l’oshinga w’etshungwelo tokondjiyɛka wahɔ? (Enda osato wele lo lohoso.)

16 Etsha anto akina awui wendana l’oshinga w’etshungwelo. Etena tshɛ katɛso anto akina awui wendana l’oshinga w’etshungwelo, lowando laso lo dikambo diawɔ fulaka. Tekɔ la dihomɔ dimɔtshi di’amɛna efula dia mbetsha anto akina lande na kakavu Yeso dikambo diaso. Ɛnyɛlɔ sho koka nkamba la wekelo 4 wa biukubuku Lokumu l’ɔlɔlɔ l’oma le Nzambi! Wekelo ɔsɔ wekɔ l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ele Yeso Kristo?” Kana sho koka nkamba la tshapita 5 ya dibuku Kakɔna kakoka Bible tetsha? Tshapita shɔ yekɔ l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Oshinga w’etshungwelo wekɔ woshasha woleki woke waki Nzambi.” Ndo ɔnɔnyi tshɛ sho fudiaka lowando laso l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo lo mbɔtɔka lo Eohwelo ka nyɔi ka Yeso ndo lo mbelɛka anto akina l’ohetoheto tshɛ dia ndjosangana kaamɛ la so. Ande diɛsɛ diatosha Jehowa dia mbetsha anto akina akambo wendana l’Ɔnande lee!

17. Lande na kele oshinga w’etshungwelo wekɔ woshasha woleki tshɛ wakasha Nzambi anto?

17 Aha la taamu, tekɔ l’ɔkɔkɔ w’oshika wa nkɛnɛmɔla ndo ntetemala mfudia lowando laso l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo. L’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo mbakokaso monga la diɔtɔnganelo dia ma ma la Jehowa kaanga mbeso keema kokele. L’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo mbayolanyema etsha wa Diabolo tshɛ lo tshɛ. (1 Jni. 3:8) L’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo mbayokotshama sangwelo dia Jehowa di’oma k’etatelo lo dikambo dia nkɛtɛ. Nkɛtɛ k’otondo kayoyala paradiso. Onto tshɛ layɛnanaka la so ayongaka onto loka Jehowa ngandji ndo lokambɛ. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ toyangake lushi tshɛ toho ta mɛnya dia tekɔ la lowando l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo, wele woshasha woleki tshɛ wakasha Nzambi anto!

OSAMBO 20 Wɛ akakimɔ Ɔnayɛ ɛtɔi lakayote

^ od. 5 Lande na kakavu Yeso nyɔi ka paa efula? Sawo nɛ diayanga nkadimola dimbola sɔ. Diɔ diayotokimanyiya nto dia mfudia lowando laso lo dikambo di’oshinga w’etshungwelo.

^ od. 6 Ase Rɔmɔ wakongaka la mbekelo ka mpanɛ atshi wa kɔlɔ l’otamba kana mbakɔkɔla nsɛti etena kakiwɔ weke la lɔsɛnɔ ndo Jehowa aketawɔ di’Ɔnande ndjakema lo yoho shɔ.

^ od. 55 ELEMBETSHIELO W’ESATO: Ɔnangɛso tshɛ amboshika tanga la ntondo k’ohemba wa, menda esato wa kɔlɔ, nnɔ mfɔka, ndo mbetawɔ etshimba.