Skip to content

Skip to table of contents

17 EKOBEE UE ENƆ

O Kuī Loo Jɛhova!

O Kuī Loo Jɛhova!

“Jɛhova ɛrɛ ɛɛbu loo pya ye nɛɛ.”—YƆƆ 149:4.

YƆƆ 108 Wereloo A Naa Wee Nyaa Bari Ɛrɛ

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

I Tɛ a le li bunyɔɔ “ɛrɛ ɛɛbu loo” ziī ziī ii (Ɛp 1 barakpaɛ̄)

1. E na Jɛhova yere nukuādɛɛ̄ loo bu pya ye nɛɛ a?

JƐHOVA BARI “ɛrɛ ɛɛbu loo pya ye nɛɛ.” (Yɔɔ 149:4) Lo ama ɛɛrɛ i bu kaāna! Jɛhova yere nukuādɛɛ̄ loo pya i le elap dogo; a muɛ̄ kɔ i dap lu pya le nɛɛ li deesī, sa a zuura i waɛma loo ye. Lo i kiisī lo etɔɔ̄ agara ye nɛ, alɛ etɔɔ̄ i waɛloo mmɛ deedee!—Jɔn 6:44.

2. E na anua a wee agabah pio nɛɛ eyiga kɔ Jɛhova weree wa loo a?

Pio nɛɛ dap kɔ, ‘M suā kɔ Jɛhova wereloo pya ye nɛɛ, mɛ m tɛɛ̄ doodoo wa suā kɔ a wereloo taɛ mda ni?’ E na a dap doo kɔ ziī nɛɛ a bip dua ebip ama a? Oksana *, lo a bee tɔga gbɛnɛ sɔ̄ a bee le nwiī bee kɔ: “Bu mɛ bee ɛɛ kaāna sɔ̄ m bee liamaā sa bɔātɛ̄ esɛmdee. Mɛ sɔ̄ 15 zua etɛ̄na, m bee bɔātɛ̄ enyɛŋiabu pya pɔrɔ-pɔrɔ nu a bee mɛ siraloo sɔ̄ m bee le nwiī. M bee kɔ mm le edapna ɛrɛ ewonu Jɛhova le kɔ mm bɔloo elu nɛɛ a wereloo.” Wuga nɛɛwa a kura Yua alu nɛɛ sɛmdee lo a bee kpenage sī gbɛnɛ-edo taāŋa sɔ̄ a bee le nwiī bee kɔ: “M bee kiī na dum nɛ Jɛhova nyɔɔbee m bee gbī kɔ bu ye a ɛɛ. Mɛ m bee suā leere kɔ a naale edap mɛ wereloo.”

3. E na i gaa le nɔ bu ekobee ue ama ani?

3 Doodoo pya Nɛɛ Kraist a yira agɛrɛ alu ekɔ ue kumaloo ama, o wereloo Jɛhova kaāna mɛ oo suā sɛh a werege a loo naa e. E na anua alu ebɛɛ̄ kɔ o suā kɔ Jɛhova kuūe a dɛɛ̄ loo a? E e na eyerebah a nɛ kɔ o dap tama sɔ̄ o kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naa were a loo a? Doraa i gbī ture pya ebip ama.

ƐRƐ BAƐBAƐ BEENYIƐ LOO WERELOO JƐHOVA BEE PIYA

4. E na anua ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ loo wereloo Jɛhova bee piya a?

4 Wereloo lu ekpo a zū nɛɛ. Lo i suā leere kɔ Jɛhova were i loo sa i yerekpotɛ̄, ezū i kɔ i si tam ye nɛ aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ kaɛlɛɛ pya nu finiabah i kpesī bu dum. Bu dɔɔ̄na sīdee, lo i ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ sɛh Jɛhova kuūge i dɛɛ̄loo naa e, i “ekpo [elu] nwīgbagbara.” (Kam 24:10) E sɔ̄ loo i ɔ sa i bɔātɛ̄ kɛɛrɛ kɔ Bari naa were na i loo, ii le edapna bebe loo gbanasī a aabah Setan.—Ɛfɛs 6:16.

5. Amunu pah na ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ loo wereloo Bari e’ɛrɛ nyɔɔ pio nɛɛ a?

5 Baɛbaɛ beenyiɛ edora kɔ pio pya Nɛɛ Kraist bu ilii dee ama a ɔloo bu edɔɔ̄. Ziī nɛɛ kanɛɛ a kura James bee kɔ: “Kereadoo m aa bee sitam Bɛtɛl sa ɛrɛ ekpeloo bu na tam zue ue bie bɔŋanaloo a kɔ dɔɔ̄na muɛ̄ ue, mm bee dap suā leere sɛh na esiatam aa niage Jɛhova naa e. A ɛrɛ kɛ̄ a bee ina m bip aba mm lo a le Jɛhova gaa dāge na kara a.” Eva a lenage bu esiatam mmɛɛ sɔ̄ bee kɔ: “M bee muɛ̄ kɔ ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ loo wereloo Jɛhova ɛrɛ bee piya, nyɔɔbee a ɛrɛ pah nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu i doo bu ye esiatam. Lo ama fɛ taɛ nɛɛ ɛrɛ loo nu bu edɔɔ̄ sa doo kɔ a peere ɛɛbu bu esiatam Jɛhova.” Michael alu nɛɛ kanɛɛ sa aa sinage tam sɛmdee bee kɔ: “Lo oo yiga kɔ Bari kuūe a dɛɛ̄ loo, o yɛɛ ye aa dumɛ.”

6. E na i doo sɔ̄ i ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ loo wereloo Bari i ɛrɛ kumaloo a?

6 Pya nu a bee sira ama tɔgɛ kɛ̄ ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ dap i ɛrɛ pɔrɔ pah nyɔɔ bu edɔɔ̄ doo. Mɛ e na i doo lo i gbī muɛ̄ kɔ i gaa ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ kumaloo wereloo Bari ani? I ɛrɛ enwaabah lɛa bu i! Bara Jɛhova kɔ a yerebah a nɛ lokwa o dap obara ‘efɛɛloo Bari lo ebaɛloo o ekɛɛrɛ beenyiɛ’ sere dɔ pya lo ‘pɔrɔ ekɛɛrɛ.’ (Yɔɔ 139:23; Fil 4:6, 7) E nyɛŋiabu kɔ kɛ̄ a tɔɔ̄nage loo pya dɔɔ̄na doolo. Pɔrɔ ekɛɛrɛ ama aa nɛnage taāŋa dɔɔ̄na pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba tɔɔ̄ agara. Kere pya zooro Jɛhova a dee kere bee tɛɛ̄ nage bu dua kɛ̄tɔɔ̄ ama. Naa kɛɛrɛbu nu i dap nɔ aāloo edoba nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl.

NU I NƆ AĀLOO NU A BEE SIRALOO PƆƆL

7. Pya amunu taāŋa na Pɔɔl bee kpesī a?

7 Wee a tɔɔ̄geloo pio sɔ̄ kɔ tam ee a loo bah, sa oo le edabe si dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ lɛɛ ni? Lo a le wo, o dap dābeeloo kɛ̄tɔɔ̄ Pɔɔl. Naale aba ziī bɔŋanaloo na a bee ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ kumaloo a, mɛ “dɛ̄dɛɛ̄ bɔŋanaloo.” (2 Kɔr 11:23-28) Ekɔ o ɛrɛ eyɔloo a naa ɛrɛ boa, lo a wee doo kɔ o aa ɛrɛ ɛɛbu ni? Pɔɔl bee ɛrɛ “suu bu namloo,” lo a dap lu dumɛloo bu namloo, sa a bee ye taɛ kaāna lo e’ɛrɛ boa. (2 Kɔr 12:7-10) O wee ɛrɛ e’ɔaloo nyɔɔbee oo mmana ni? Kɛ̄ a wee tɔɔ̄nage loo Pɔɔl doolo pio sɔ̄. A bee su aba ɛɛ kue “nɛɛ muɛ̄ saa dɛɛ̄” nyɔɔ kɛ̄ a bee kiisī lo ebebe lokwa a dap doo nu a lee kuma sɔ̄ a naa mmana a.—Rom 7:21-24.

8. E na a bee yerebah nɛ Pɔɔl kɔ a dap tama pya ye taāŋa a?

8 Kaɛlɛɛ keekee doā-ɛp le kɛ̄tɔɔ̄ e’ɔɛloo Pɔɔl bee kpesī, a bee kiisī lo etaāŋabah Jɛhova. E na a bee ye nɛ mɛm kɔ a dap doo wo a? Kereadoo a bee suā kɔ a naa mmanae, a bee ɛrɛ e’agatɛ̄ yira bu waara zɔɔ a’agara. A bee suā yii Jizɔs a kɔ “ɛrɛgeba nɛɛ a . . . yira nɛ [Jizɔs] e’ɛrɛ dum a naa tah.” (Jɔn 3:16; Rom 6:23) Bu kaka, Pɔɔl bee le yɛɛ pya a ɛrɛ yira bu waara zɔɔ a’agara. A bee suā leere kɔ kere pya a si gbɛnɛ pɔrɔ, Jɛhova kpɛ̄naloo e aaloo wa nɛ lo ba kiiya.—Yɔɔ 86:5.

9. E na i nɔ aāloo ue Pɔɔl a le bu Pya Galetia 2:20 a?

9 Pɔɔl bee ɛrɛ yira bu wereloo Bari bee ye tɔgɛ kumaloo tɛ̄maloo enɛ ye Nwiīnɛɛdam Jizɔs Kraist. (Buū Pya Galetia 2:20.) Yere nukuādɛɛ̄ loo pya ue agɛrɛ nyiɛ a le kuma lo barakpaɛ̄. Pɔɔl bee kɔ: “Nwiī-nɛɛdam Bari, lo a . . . wereloo, sa su ye loo mɛ nɛ nyɔɔ mda. Pɔɔl naa bee kɛɛrɛ kɔ e beerae piya mmɛ kɛ̄ Bari naale edapna ye wereeloo. Ale bee a kɛɛrɛ kɔ, ‘Jɛhova dap wereloo pya na wuga, mɛ a naale ewaɛ kɔ a wereloo mda.’ Pɔɔl bee nyɛŋiabu pya Rom kɔ: “Sɔ̄ i bee lege pya pɔrɔ, Kraist bee i u bee.” (Rom 5:8) Wereloo Bari naa ɛrɛ kɛ̄ kuma!

10. E na i nɔ aābu Pya Rom 8:​38, 39 a?

10 Buū Pya Rom 8:38, 39. Pɔɔl bee suā kaāna kɛ̄ wereloo Bari ɛrɛ ekpo doo. A bee ɛm kɔ lɔgɔ nu “naale edap i kpoora lɛɛ loo wereloo Bari.” Pɔɔl bee suā kɛ̄ Jɛhova bee su egerebu nyɔɔnɛ edonyɔɔ Izrɛl danianu doo. A bee suānage kɛ̄ Jɛhova ebee ye tɔgɛ toesaɛ̄ kumaloo doo. Nyɔɔwo, i dap kɔ Pɔɔl gaa bee kɔ: ‘Kuma sɔ̄ Jɛhova bee yere ye Nwiī-nɛɛdam kɔ a u bee a, e na e nua m ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ loo ye wereloo a?’—Rom 8:32.

Nu a kuī loo Bari na nu i doo anyaawo le deesī li, e a naale ekwɔ i bee tɛɛ̄ sɔ̄ akii adumɛ (Ɛp 11 barakpaɛ̄) *

11. Kere Pɔɔl ebee si pya pɔrɔ alu ekɔ bu 1 Timɔti 1:​12-15, e na anua a bee suā leere kɔ Bari weree ye loo a?

11 Buū 1 Timɔti 1:12-15. Ɛrɛ pya sɔ̄ nu Pɔɔl bee doo sɔ̄ akii adumɛ wee ye kiɛ̄. Kɛ̄ a doo a lo a su aba ɛɛ kure “ekobee” pya pɔrɔ! Lɛɛ a gae su kaka ue, naa wee mma Pɔɔl ekponia pya Nɛɛ Kraist aā ziī buɛ̄ yii ziī, yere pio aba kpɔgɔrɔ sa yerekpotɛ̄ kɔ alu efɛ pio aba. (Doonu 26:10, 11) O dapge kɛɛrɛ kɛ̄ nu bee tɔɔ̄ loo Pɔɔl doo lo a muɛ̄ ziī zege Nɛɛ Kraist lo alɛ bee yerekpotɛ̄ fɛfɛ ye tɛ le ka ni? Pya ekwɔ Pɔɔl bee tɛɛ̄ bee ye kiɛ̄, mɛ a bee suā kɔ naale edapnae nyaana nu ebee sira. A bee yiga kɔ Kraist ebee ye u’e bee, sa a ɛm kɔ: “Tɛ̄maloo ewonu Bari, mda le dookɛ̄ mda le doo.” (1 Kɔr 15:3, 10) E na i nɔ aāloo a? Suā leere kɔ Kraist bee a u bee, sa doo kɔ o ɛrɛ dee lo eyii gbo Jɛhova. (Doonu 3:19) Nu a kuī loo Bari na nu i doo anyaawo le deesī li, mɛ a naale pya ekwɔ i bee tɛɛ̄ sɔ̄ akii adumɛ, kere i ebee lu nɛɛ Ekeebee Jɛhova lo sɔ̄ ale i sii bee lu.—Ais 1:18.

12. Mɛ sīdee na pya ue ale bu 1 Jɔn 3:​19, 20 dap i yerebah nɛ sɔ̄ i kɛɛrɛ kɔ ii lee dɛɛ̄ lɔgɔ nu ale kɔ a naa lu eweree i loo a?

12 Lo o kɛɛrɛ nu akiiloo luh Jizɔs bee u lo e uu o pɔrɔ, o dap kɔ: ‘Dua ka ama naa bɔ mɛ loo.’ E na anua o dap kɛɛrɛ doo wo a? I beenyiɛ a naa mmana dap i dag, sa doo kɔ i kɛɛrɛ kɔ ii lee dɛɛ̄ lɔgɔ nu ale kɔ a naa lu ewere i loo. (Buū 1 Jɔn 3:19, 20.) Sɔ̄ a le doo wo, alu ebɛɛ̄ kɔ i nyɛŋiabu kɔ “Bari kuī ee i beenyiɛ.” I Tɛ a le li bunyɔɔ le gaa i wereloo sa i aaloo nɛ, kere sɔ̄ i kɛɛrɛ kɔ a naa doo wo. Lu ebɛɛ̄ kɔ i yiga kɔ Jɛhova were i loo. Lo edoo wo, i ɛrɛ enɔ ye Muɛ̄ Ue dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, wee ye yere kara nɛ, sa gbaaloo pya ye nɛɛ ba ye tɔɔ̄ nɛ. E na anua dodoo pya nu ama kuī a?

KƐ̄ NƆ BAIBOL, KARA LE PYA KAĀNA GBO DAP YEREBAH DOO

13. Bu mɛ sīdee na nɔnɔ Muɛ̄ Ue Bari dap i yerebah nɛ a? (Ɛp ekpo a kura “ Kɛ̄ Muɛ̄ Ue Bari Wa Yerebah Nɛ Doo.”)

13 Nɔ Muɛ̄ Ue Bari dɛ̄dɛɛ̄ dee, e o dābeeloo pya lele elap dogo Jɛhova yereloo. O dābeeloo kɛ̄ a a wereloo doo. Ɛ’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ ziī dɔ a le bu Muɛ̄ Ue Bari ziī ziī dee dap a yerebah nɛ kɔ o kɛɛrɛ nu leere, sa doo kɔ o “ekɛɛrɛ . . . a lera.” (2 Tim 3:16) Ziī nɛɛ kanɛɛ a kura Kevin lo a bee ɛp aba ɛɛ kumakɛ̄ bee kɔ: “Būbuū Le-yɔɔ 103 sa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ eyerebah mɛ nɛ kɔ m suā sa dābeeloo ekɛɛrɛ Jɛhova mɛ ɛrɛ kumaloo.” Eva i bee kɔ nu akiiloo tua sɔ̄ a bee kɔ: “Sɔ̄ ziī ziī biradee e ina kɛ̄, m wee ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ kɛ̄ Jɛhova kɛɛrɛ nu doo. A wee doo kɔ m ɛrɛ efɛɛloo beenyiɛ sa agɛrɛtɛ̄ na yira.”

14. Kara dap i yerebah nɛ doodoo wa?

14 Wee yere kara. (1 Tɛs 5:17) Nu a wee agɛrɛtɛ̄ yinia gbo a le yɛɛ baɛ nɛɛ na sɔ̄ ba kɔ kɛ̄ nu wa tɔɔ̄loo doo nɛ ziī dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Kɛ̄ i yii gbo loo Jɛhova lenage doolo. Sɔ̄ i kɔ kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo, i ekɛɛrɛ, le pya nu a i taāŋɛ ye nɛ bu kara, yaa tɔgɛ kɔ i dɛrɛe ye nyiɛ nyɔɔ sa suā kɔ a weree i loo. (Yɔɔ 94:17-19; 1 Jɔn 5:14, 15) Yua a bee lu ekue bee tua sɔ̄ a bee kɔ: “Sɔ̄ m yere kara, m wee doo emanyɔɔ aadee kɔ aba nu a bee mɛ siraloo lo dee. M wee kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu nɛ Jɛhova sa doo kɔ a suā taɛ kɛ̄ nu mɛ tɔɔ̄loo doo. Kina kina, mm ɛpna Jɛhova doodoo tɛtɔ loo ziī gbɛnɛ betam, mɛ doodoo Tɛ lo a wereloo pya ye miɔŋɔ kaāna.”—Ɛp ekpo a kura “ O Ebūnage Ni?

15. Mɛ sīdee na Jɛhova i tɔgɛ nia bu a?

15 Yii gbo pya a tɔɔ̄ agara; ba lu dɔɔ̄nu a aabah Jɛhova. (Jem 1:17) I Tɛ a le li bunyɔɔ tɔgɛ i nia bu tɛ̄maloo enɛ i pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa bu bɔŋanaloo ba tɔgɛ “wereloo dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄.” (Kam 17:17) Bu kpa Pɔɔl bee ɛm ma Pya Kɔlɔsi, a bee kue bee pya Nɛɛ Kraist ba bee ye yerebah nɛ, sa wa kɔ ue kumaloo kɔ “ba lu pya a [ye] agɛrɛ nyiɛ.” (Kɔl 4:10, 11) Jizɔs bee gbī yerebah aābah pya dɔɔ̄na, sa tɔgɛ nage nia loo yerebah a bee ɛrɛ aābah pya ye gbo a kɛnɛkɛ̄ le pya ɛnjɛl.—Luk 22:28, 43.

16. Mɛ sīdee na pya i kaāna gbo i dap yerebah nɛ kɔ i tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova a?

16 Waa ɛrɛge biī aāloo pya kaāna gbo bu bɔŋanaloo lo Jɛhova nɛ ni? Sɔ̄ i kɔ kɛ̄ nu i tɔɔ̄ loo doo nɛ ziī i gbo a enyima tura naa kura kɔ i ɔloo; taāwo a dap i kpega. Naa kɛɛrɛ nu James a bee lu ekue bee tua sɔ̄ kɔ ama: “Ɛrɛ le gbanialoo kumaloo pya Nɛɛ Kraist a nyim tura eyerebah mɛ nɛ kaāna. Sɔ̄ m ɛrɛ pɔrɔ ekɛɛrɛ, pya kaāna gbo ama wee egerebu mɛ gbaɛ̄tɔ̄loo sa doo kɔ m suā kɔ ba weree mɛ loo. Tɛ̄maloo alaba, m muɛ kɔ Jɛhova were mɛ loo sa mɛ kuūdɛɛ̄loo.” Naa ɛp kɛ̄ alu gbɛnɛ kɔ i ɛrɛ le gbanialoo kiiloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa bu bɔŋanaloo doo a!

TƆƆ̄ BU WERELOO JƐHOVA

17-18. Mɛɛ̄ na i ɛrɛ egbaɛ̄tɔ̄loo a, e e na anua a?

17 Setan gbī kɔ i ɔbɛ epiiga lo edoo nu a lee. A gbī kɔ i kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naa were i loo, e a naa bɔloo kɔ a kpɔā i. Mɛ dookɛ̄ i emɔna doo, lo ama naa lu kaka.

18 Jɛhova were a loo. O lu nu a si gbɛnɛ du ye kɛ̄dɛɛ̄. Lo o gbaɛ̄ ye tɔ̄loo, o “tɔɔ̄ bu [ye] wereloo” mmɛ deedee, dookɛ̄ Jizɔs bee doo. (Jɔn 15:10) Nyɔɔwo, o aa gbaɛ̄tɔ̄loo Setan ale sɔ̄ o beenyiɛ a bege ue yeekɛ̄. Taāwo, gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova nɛɛ a muɛ̄ le a le bu ziī ziī ii. Suā leere kɔ a “ɛrɛ ɛɛbu loo pya ye nɛɛ” gbaānageloo olo!

YƆƆ 141 Dum Lu Nyɛŋia Tam A Aaba Bari

^ bar. 5 A agabah pio pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa lo eyiga kɔ Jɛhova dap wa wereeloo. Bu ekobee ue ama, i gaa le kɔnia nu anua i suā leere kɔ Jɛhova wereloo ziī ziī ii. I ɛpnage kɛ̄ i dap be eebah ɛrɛgeba baɛbaɛ ekɛɛrɛ i ɛrɛ kumaloo wereloo Jɛhova i ɛrɛ loo doo.

^ bar. 2 Elua enyaana pio bee ama.

^ bar. 67 UE A BAATƐ̄ FOTO: Lɛɛ Pɔɔl gae nɔ kaka ue, a bee aa gbɛnɛkpo pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs yere kpɔgɔrɔ. Sɔ̄ a suā nu Jizɔs edora ye nɛ, a bee nyaa sa yere mɛm loo pya ye wuga le ɛɛ gbaa lu Nɛɛ Kraist, lo pio aba bee dap lu pya a nuuna pya a bee tɛ̄ŋaloo.