Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 20

Kaahã Nɔ Ko Nɔ Ko Je Onijiaŋ Wui Yɛ Shiɛmɔ Nitsumɔ Lɛ Mli

Kaahã Nɔ Ko Nɔ Ko Je Onijiaŋ Wui Yɛ Shiɛmɔ Nitsumɔ Lɛ Mli

“Du odumɔwui lɛ, ni kaajie onine yɛ he.”​—JAJ. 11:6.

LALA 70 Nyɛtaoa Mɛi Ni Sa Lɛ

NƆ NI ABAASUSU HE *

Be ni Yesu ku esɛɛ kɛtee ŋwɛi lɛ, ekaselɔi lɛ kɛ ekãa shiɛ yɛ Yerusalem kɛ hei krokomɛi (Kwɛmɔ kuku 1)

1. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Yesu fee ehã esɛɛnyiɛlɔi lɛ? Ni te amɛfee amɛnii yɛ he amɛhã tɛŋŋ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ wolo lɛ hiɛ lɛ.)

BE NI Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ehãaa nɔ ko nɔ ko aje enijiaŋ wui ni ekpa shiɛmɔ, ni eesumɔ ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ hu afee nakai nɔŋŋ. (Yoh. 4:35, 36) Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ekaselɔi lɛ shiɛ kɛ ekãa. (Luka 10:1, 5-11, 17) Shi be ni amɔ lɛ ni agbe lɛ lɛ, ekaselɔi lɛ anijiaŋ je wui. (Yoh. 16:32) Be ni atee Yesu shi lɛ, ewo amɛ hewalɛ ni amɛya nɔ amɛshiɛ. Ani amɛfee nakai? Hɛɛ. Be ni Yesu tee ŋwɛi lɛ, ekaselɔi lɛ kɛ ekãa babaoo shiɛ ni amɛhenyɛlɔi lɛ po wie yɛ amɛhe akɛ: “Naa! nyɛhã Yerusalem eyi obɔ kɛ nyɛtsɔɔmɔ lɛ.”​—Bɔf. 5:28.

2. Mɛni tsɔɔ akɛ Yehowa ejɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ?

2 Yesu ye ebua blema Kristofoi lɛ ni amɛshiɛ, ni Yehowa jɔɔ amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ lɛ, abaptisi mɛi aaafee 3,000. (Bɔf. 2:41) Ni anɔkwa, kaselɔi lɛ ayi tee nɔ efa babaoo. (Bɔf. 6:7) Shi Yesu gba akɛ yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ, mɛi ni baabo sane kpakpa lɛ toi ni amɛbatsɔmɔ ekaselɔi lɛ ayi baafa fe nakai po.​—Yoh. 14:12; Bɔf. 1:8.

3-4. Mɛni hewɔ mɛi komɛi náaa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mlɛo kwraa lɛ? Ni mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Wɔ fɛɛ wɔmiisumɔ ni wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ ekãa ni wɔkakpa. Yɛ maji komɛi anɔ lɛ, enɛ feemɔ waaa kwraa. Ani ole nɔ hewɔ? Ejaakɛ mɛi pii miisumɔ ni amɛkase Biblia lɛ, aahu po akɛ bei komɛi lɛ amɛyi yafaa fe bɔ ni Odasefoi lɛ baanyɛ amɛkɛ amɛ fɛɛ akase nii. Shi yɛ maji komɛi hu anɔ lɛ, nyɛmimɛi lɛ náaa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mlɛo kwraa, ejaakɛ bei pii lɛ amɛyaninaaa mɛi yɛ shĩa loo mɛi ni amɛyaninaa lɛ nyaaa Biblia lɛ kasemɔ he.

4 Kɛ́ onáaa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mlɛo yɛ he ni oyɔɔ lɛ, ŋaawoi ni yɔɔ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ baanyɛ aye abua bo. Wɔbaakwɛ nɔ ni nyɛmimɛi komɛi efee koni amɛnine anyɛ ashɛ mɛi pii anɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Ni wɔbaana nɔ hewɔ ni esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui kɛ́ mɛi booo sane lɛ toi po.

KAAHÃ ONIJIAŊ JE WUI KƐ́ ONINE SHƐƐƐ MƐI ANƆ PO

5. Mɛɛ naagbai nyɛmimɛi pii kɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

5 Nyɛmimɛi pii ena akɛ nyɛsɛɛ nɛɛ kɛ́ amɛtee shiɛmɔ lɛ amɛnine shɛɛɛ mɛi pii anɔ. Yɛ amɛteŋ mɛi komɛi agbɛfaŋ lɛ, tsũi wujiwuji ni atara naa geeti ni aŋmɛɛɛ mɔ fɛɛ mɔ kɛkɛ gbɛ ni ebote mli lɛ fa waa yɛ amɛshikpɔŋkuku lɛ mli. Tsũi nɛɛ ekomɛi yɛ ni be ni obaaya lɛ, bulɔ ta naa, ni kɛ́ mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ateŋ mɔ ko ekɛko bo akɛ oba lɛ, aŋmɛŋ bo gbɛ ni obote mli. Yɛ hei komɛi lɛ, shiɛlɔi lɛ nyɛɔ amɛyaa mɛi ashĩai shi amɛyaninaaa mɛi lɛ yɛ shĩa. Shiɛlɔi komɛi hu shiɛɔ yɛ akrowai amli loo hei ni etse amɛhe banee ni mɛi pii bɛ jɛmɛ. Nyɛmimɛi nɛɛ foɔ gbɛ kakadaŋŋ kɛyaa mɛi ashĩai, ni bei komɛi po kɛ́ amɛtee lɛ, amɛyaninaaa mɛi lɛ yɛ shĩa. Kɛ́ okɛ naagbai nɛɛ eko miikpe po lɛ, kaahã onijiaŋ je wui ni okpa shiɛmɔ. Shi mɛni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔnine anyɛ ashɛ mɛi pii anɔ?

6. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ tamɔ wuoyaa nɔŋŋ?

6 Yesu kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ to wuoyaa he. (Mar. 1:17) Bei komɛi lɛ, wolɛi yaa wuo gbii saŋŋ ni amɛnáaa loo. Shi amɛnijiaŋ ejeee wui, moŋ lɛ, amɛtsakeɔ be ni amɛkɛyaa wuo lɛ, he ni amɛyaa yɛ, loo gbɛ ni amɛtsɔɔ nɔ amɛhɛɔ loo lɛ. Wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee tsakemɔi ni tamɔ nakai yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Nyɛhãa wɔsusua tsakemɔi nɛɛ ekomɛi ahe wɔkwɛa.

Kɛ́ wɔfɔɔɔ mɛi namɔ yɛ shĩa kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsake be ni wɔkɛyaa shiɛmɔ lɛ, wɔya hei ni wɔbaana mɛi lɛ yɛ, loo wɔtsake gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔshiɛɔ lɛ (Kwɛmɔ kuku 7-10) *

7. Kɛ́ wɔtsake be ni wɔkɛshiɛɔ lɛ, mɛni baanyɛ ajɛ mli kɛba?

7 Tsakemɔ be ni okɛyaa shiɛmɔ lɛ. Kɛ́ wɔtee shiɛmɔ be ni mɛi fɔɔ shĩa hilɛ lɛ, ekolɛ wɔnine baashɛ mɛi pii anɔ, ejaakɛ mɔ fɛɛ mɔ lɛ kɛ́ etee maŋ lɛ mli lɛ, ebaa shĩa kɛ̃. Nyɛmimɛi pii ena akɛ kɛ́ amɛtee shiɛmɔ shwane loo gbɛkɛnaashi lɛ amɛnine shɛɔ mɛi pii anɔ. Agbɛnɛ hu nakai beiaŋ lɛ, shĩatsɛmɛi lɛ efeee nɔ ko tsɔ, ni enɛ hewɔ lɛ amɛboɔ sane lɛ toi. Ŋaa ni asafoŋ onukpa ko ni atsɛɔ lɛ David lɛ wo lɛ hu baanyɛ aye abua bo. Ekɛɛ kɛ́ amɛyashiɛ yɛ shikpɔŋkuku ko mli lɛ, amɛkuɔ amɛsɛɛ amɛyakwɛɔ akɛ amɛbaana mɔ ko yɛ hei ni amɛnaaa mɔ ko yɛ lɛ lo. Ewie akɛ: “Kɛ́ wɔku wɔsɛɛ lɛ, wɔyanaa mɛi pii ni wɔyaninaaa be ni wɔtee jɛmɛ klɛŋklɛŋ lɛ, ni enɛ hãa minaa kpɛɔ mihe.” *

Kɛ́ wɔfɔɔɔ mɛi namɔ yɛ shĩa kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsake be ni wɔkɛyaa shiɛmɔ lɛ (Kwɛmɔ kuku 7-8)

8. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ ŋaa ni awo yɛ Jajelɔ 11:6 lɛ atsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

8 Kɛ́ wɔtee shĩa ko ni wɔyaninaaa mɔ ko yɛ jɛmɛ lɛ, esa akɛ wɔku wɔsɛɛ wɔya jɛmɛ shii abɔ kɛyashi wɔbaana mɔ ko. Nakai ŋmalɛ ni wɔnikasemɔ lɛ damɔ nɔ lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔfee. (Kanemɔ Jajelɔ 11:6.) David ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ fee nɔ ko ni tamɔ nakai. Eku esɛɛ kɛtee shĩa ko mli aahu kɛyashi eyana mɔ ko yɛ jɛmɛ agbɛnɛ. Mɔ ni ekɛyakpe yɛ jɛmɛ lɛ ná Biblia lɛ mli sane lɛ he miishɛɛ ni ewie akɛ: “Mihi biɛ afii kpaanyɔ sɔŋŋ, shi minako Yehowa Odasefonyo ko yɛ mishĩa nɛɛ pɛŋ.” David wie akɛ: “Nɔ ko ni mikpa shi ni mina ji akɛ, kɛ́ fiofio lɛ oyana mɔ lɛ yɛ shĩa lɛ, bei pii lɛ eboɔ sane lɛ toi.”

Kɛ́ wɔfɔɔɔ mɛi namɔ yɛ shĩa kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔya hei ni wɔbaana mɛi lɛ yɛ (Kwɛmɔ kuku 9)

9. Mɛni nyɛmimɛi komɛi efee ni amɛnine eshɛ mɛi ni ewa akɛ nine baashɛ amɛnɔ lɛ anɔ?

9 Yaa he ni obaana mɛi lɛ yɛ. Nyɛmimɛi komɛi yɛ ni kɛ́ amɛyaninaaa mɛi yɛ shĩai lɛ amli lɛ, amɛyaa hei ni amɛbaanyɛ amɛna amɛ yɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmimɛi komɛi shiɛɔ yɛ gbɛjegbɛi ahe, loo amɛkɛ maŋ odaseyeli shwiilii tsuɔ nii, ni no eye ebua amɛ ni amɛnine enyɛ eshɛ mɛi ni yɔɔ hei ni aŋmɛɛɛ mɔ fɛɛ mɔ kɛkɛ gbɛ ni eya jɛmɛ lɛ anɔ. Eji amɛfeee nakai kulɛ, ekolɛ amɛnine shɛŋ mɛi nɛɛ ekomɛi anɔ. Agbɛnɛ hu, shiɛlɔi pii ena akɛ, kɛ́ amɛshiɛ amɛhã mɛi yɛ hei ni mɛi yataa amɛhereɔ kɔɔyɔɔ, jaji anɔ, kɛ nitsumɔhei lɛ, mɛi pii boɔ sane lɛ toi loo amɛŋɔɔ wɔwoji lɛ eko. Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko ni yɔɔ Bolivia ni atsɛɔ lɛ Floiran lɛ wie akɛ: “Kɛ́ atswa kɛjɛ shwane ŋmɛlɛ kome kɛmiimɔ ŋmɛji etɛ lɛ, wɔyaa jaji lɛ anɔ kɛ nitsumɔhei lɛ, ejaakɛ mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ náa dekã yɛ nakai beiaŋ. Bei pii lɛ wɔnáa mɛi wɔkɛgbaa sane, ni wɔnyɛɔ wɔjeɔ Biblia mli nikasemɔi po ashishi.”

Kɛ́ wɔfɔɔɔ mɛi namɔ yɛ shĩa kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsake gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔshiɛɔ lɛ (Kwɛmɔ kuku 10)

10. Mɛɛ gbɛi anɔ obaanyɛ otsɔ onine ashɛ mɛi anɔ?

10 Tsɔ gbɛi krokomɛi anɔ oshiɛ. Ŋɔɔ lɛ akɛ oka shii abɔ akɛ onine baashɛ mɔ ko nɔ, shi onine shɛɛɛ enɔ. Ekolɛ otee eshĩa yɛ bei srɔtoi amli, shi oyanaaa lɛ. Ani gbɛi krokomɛi yɛ ni obaanyɛ otsɔ nɔ ni onine ashɛ mɔ ko ni tamɔ nakai lɛ nɔ? Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Katarína lɛ wie akɛ: “Miŋmaa mɛi ni miyanaaa yɛ shĩa lɛ woji, ni mikɛɔ amɛ nibii ni eji mikɛ amɛ kpe kulɛ makɛɛ amɛ lɛ.” Mɛni wɔkaseɔ yɛ nɔ ni ewie lɛ mli? No ji akɛ, esa akɛ wɔtsɔ gbɛ fɛɛ gbɛ ni wɔbaanyɛ nɔ ni wɔnine ashɛ mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ nɔ.

YAA NƆ OSHIƐ KƐ́ MƐI NYAAA SANE LƐ HE PO

11. Mɛni hewɔ mɛi komɛi nyaaa sane ni wɔshiɛɔ lɛ he lɛ?

11 Mɛi komɛi nyaaa sane ni wɔshiɛɔ lɛ he. Amɛnuuu he akɛ Nyɔŋmɔ loo Biblia lɛ mli sane lɛ he miihia amɛ. Bɔ ni mɛi piŋɔ yɛ je lɛ mli lɛ ehã amɛmu sane naa akɛ, Nyɔŋmɔ ko bɛ. Akɛni amɛnaa ni jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ miifee nibii gbohii, tsɛbelɛ amɛkɛɛ amɛkɛ nɔ ni Biblia lɛ kɛɛ lɛ ni tsuɔ nii hewɔ lɛ, amɛsumɔɔɔ ni amɛboɔ Biblia lɛ mli sane lɛ toi. Mɛi komɛi hu yɛ ni amɛnitsumɔ, amɛweku lɛ kwɛmɔ, loo amɛ diɛŋtsɛ amɛnaagbai ehe amɛjwɛŋmɔ fɛɛ, ni amɛnuuu he akɛ Biblia lɛ baanyɛ aye abua amɛ. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔya nɔ wɔkɛ miishɛɛ ashiɛ kɛ́ mɛi ni wɔshiɛɔ wɔhãa lɛ enaaa sɛɛnamɔ ni yɔɔ wɔsane lɛ he po?

12. Kɛ́ wɔkɛ ŋaa ni awo yɛ Filipibii 2:4 lɛ tsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ebaanyɛ eye ebua wɔ?

12 Hã amɛna akɛ osusuɔ amɛhe. Mɛi pii ni be ko ni eho lɛ amɛbooo sane kpakpa lɛ toi lɛ ebo toi be ni amɛna akɛ nyɛmi ko susuɔ amɛhe lɛ. (Kanemɔ Filipibii 2:4.) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, David ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Kɛ́ mɔ ko kɛɛ wɔ akɛ enyaaa wɔsane lɛ he lɛ, wɔkɛ wɔ-Bibliai loo wɔwoji lɛ woɔ wɔbaagii lɛ amli ni wɔbiɔ lɛ akɛ: ‘Ani obaasumɔ ni otsɔɔ wɔ nɔ hewɔ ni onyaaa he lɛ?’” Kɛ́ osusuɔ mɔ ko he lɛ mɔ lɛ naa. Ekolɛ ehiɛ baakpa nɔ ni wɔwie lɛ nɔ, shi ebaakai bɔ ni wɔkɛ lɛ ye wɔhã lɛ. Kɛ́ mɔ lɛ hãaa wɔ hegbɛ ni wɔshiɛ wɔhã lɛ po lɛ, bɔ ni wɔbaafee wɔnii wɔhã kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔhiɛ wɔhã lɛ baanyɛ ahã ena akɛ wɔsusuɔ ehe.

13. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni mɔ fɛɛ mɔ ni wɔkɛbaakpe lɛ anya wɔsane lɛ he?

13 Nɔ kroko ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsusuɔ mɛi ahe ji, ni wɔbaahã wɔsane lɛ akɔ shihilɛ mli ni amɛyɔɔ lɛ he. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ani wɔmiina nibii ni tsɔɔ akɛ mɔ lɛ yɛ bii? Kɛ́ nakai ni lɛ, ekolɛ mɔ lɛ baanya Biblia mli saji ni kɔɔ bii atsɔsemɔ, loo bɔ ni abaafee aná miishɛɛ yɛ weku lɛ mli lɛ he. Ani mɔ lɛ kɛ klɔklɔi pii ewo eshinaa lɛ he? Kɛ́ nakai ni lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ lɛ agba bɔ ni awuiyeli efa kɛ bɔ ni ehãa mɛi sheɔ gbeyei yɛ je lɛ mli lɛ he sane. Ekolɛ enɛ baahã eshwe akɛ ebaale bɔ ni abaafee afo awuiyeli fɛɛ sɛɛ kɛya naanɔ. Be fɛɛ be ni okɛ mɔ ko ni baasumɔ ni ebo sane lɛ toi lɛ baakpe lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni oye obua lɛ ni ena bɔ ni Biblia lɛ baanyɛ aye abua lɛ yɛ eshihilɛ mli. Katarína ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Daa gbi lɛ, mijwɛŋɔ bɔ ni Biblia lɛ eye ebua mi ehã lɛ he.” Enɛ hãa Katarína wieɔ kɛ ekãa, ni mɛi ni ekɛwieɔ lɛ naa enɛ.

14. Yɛ nɔ ni Abɛi 27:17 lɛ kɛɔ lɛ naa lɛ, kɛ́ wɔkɛ mɔ ko nyiɛ shiɛmɔ nɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ aye abua enyɛmi?

14 Kasemɔ nii kɛjɛ mɛi krokomɛi adɛŋ. Yɛ blema lɛ, Paulo tsɔɔ Timoteo gbɛi anɔ ni etsɔɔ eshiɛɔ kɛ bɔ ni etsɔɔ nii ehãa lɛ, ni ewo Timoteo hewalɛ ni lɛ hu etsɔɔ mɛi. (1 Kor. 4:17) Bɔ ni Timoteo kase nii kɛjɛ Paulo dɛŋ lɛ, nakai wɔ hu wɔbaanyɛ wɔkase nii kɛjɛ mɛi ni yɔɔ niiashikpamɔ ni yɔɔ wɔsafo lɛ mli lɛ adɛŋ. (Kanemɔ Abɛi 27:17.) Naa nɔ mi nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Shawn lɛ fee. Be ko lɛ, eyasɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ yɛ akrowa ko, ni mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ateŋ mɛi pii sumɔɔɔ ni jamɔ kroko mli bii kɛ amɛ gbaa Biblia lɛ he sane. Mɛni ye ebua lɛ ni etee nɔ eshiɛ kɛ ekãa? Ewie akɛ: “Mibɔɔ mɔdɛŋ akɛ mahã mɔ ko afata mihe kɛya shiɛmɔ be fɛɛ be ni ebaahi nakai feemɔ. Kɛ́ wɔjɛ shĩa kome mli ni wɔmiiya shĩa kroko mli lɛ, wɔkɛ be lɛ gbaa bɔ ni wɔbaafee wɔya wɔhiɛ yɛ bɔ ni wɔtsɔɔ nii wɔhãa lɛ mli lɛ he sane. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔsusuɔ nɔ ni mɔ lɛ wie kɛ bɔ ni wɔ hu wɔkɛ lɛ wie wɔhã lɛ he. Kɛkɛ lɛ, wɔsusu nɔ ni wɔbaawie be kroko kɛ́ wɔkɛ nakai shihilɛ lɛ nɔŋŋ kpe lɛ he.”

15. Mɛni hewɔ ehe miihia ni wɔsɔle be fɛɛ be ni wɔbaaya shiɛmɔ lɛ?

15 Sɔlemɔ obi Yehowa dɛŋ yelikɛbuamɔ. Be fɛɛ be ni obaaya shiɛmɔ lɛ, sɔlemɔ obi Yehowa ni eye ebua bo. Eji jeee Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kulɛ, wɔteŋ mɔ ko mɔ ko nyɛŋ aye omanye yɛ nɔ ko nɔ ko ni wɔfeɔ lɛ mli. (Lala 127:1; Luka 11:13) Kɛ́ oosɔle lɛ, bi Yehowa nɔ pɔtɛɛ ni otaoɔ ni efee ehã bo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, obaanyɛ obi lɛ ni eye ebua bo ni okɛ mɛi ni yɔɔ tsui kpakpa ni miitao abo sane lɛ toi lɛ akpe. No sɛɛ lɛ, shiɛmɔ ohã mɔ fɛɛ mɔ ni okɛbaakpe yɛ oshikpɔŋkuku lɛ mli.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ aŋkro nikasemɔ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ?

16 Too be ni okase nii. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ, ‘esa akɛ wɔka wɔkwɛ ni wɔyɔse nɔ ni ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpakpa ni enáa he miishɛɛ ni hi kɛwula shi lɛ.’ (Rom. 12:2) Kɛ́ wɔheɔ wɔyeɔ waa akɛ nɔ ni wɔle yɛ Nyɔŋmɔ he lɛ ji anɔkwale lɛ, ebaahã wɔkɛ ekãa pii awie kɛ́ wɔmiishiɛ. Katarína ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Nyɛsɛɛ nɛɛ, mibayɔse akɛ ehe miihia ni makase Biblia mli tsɔɔmɔi komɛi ekoŋŋ koni mihemɔkɛyeli lɛ mli awa. No hewɔ lɛ mihe be mikase nibii ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ni bɔ ade, Biblia lɛ ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛɛlɛŋ, ni Nyɔŋmɔ yɛ gbɛjianɔtoo ni ekɛtsuɔ nii ŋmɛnɛ.” Katarína kɛɛ aŋkro nikasemɔ ni efee lɛ hã ehemɔkɛyeli lɛ mli wa, ni ehã ená miishɛɛ babaoo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.

NƆ HEWƆ NI ESAAA AKƐ WƆNIJIAŊ JEƆ WUI YƐ SHIƐMƆ NITSUMƆ LƐ MLI

17. Mɛni hewɔ Yesu tee nɔ ekɛ ekãa shiɛ ni enijiaŋ ejeee wui lɛ?

17 Eyɛ mli akɛ mɛi komɛi nyaaa sane ni Yesu shiɛ lɛ he moŋ, shi enijiaŋ ejeee wui; etee nɔ eshiɛ kɛ ekãa. Mɛni hewɔ? Yesu le akɛ ehe miihia waa ni mɛi ale anɔkwale lɛ, ni eshwe ni eye ebua mɛi pii ni amɛnu Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ. Agbɛnɛ hu, ele akɛ mɛi komɛi ni be ko ni eho lɛ amɛnyaaa sane lɛ he lɛ baanya he be kroko. Nakai eba lɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ eweku lɛ mli. Yɛ afii etɛ kɛ fã ni ekɛtsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli fɛɛ lɛ, enyɛmimɛi hii lɛ ateŋ mɔ kome folo po ebatsɔɔɔ ekaselɔ. (Yoh. 7:5) Shi be ni egbo ni atee lɛ shi lɛ sɛɛ lɛ, amɛbatsɔmɔ Kristofoi.​—Bɔf. 1:14.

18. Mɛni hewɔ wɔyaa nɔ wɔshiɛɔ ni wɔnijiaŋ ejeee wui lɛ?

18 Wɔleee mɛi ni wɔshiɛɔ wɔhãa lɛ ateŋ mɔ ni baaba ebatsɔ Yehowa tsulɔ wɔsɛɛ ko. Mɛi komɛi yɛ ni eheɔ be dani amɛbamɔɔ anɔkwale lɛ mli. Mɛi ni sumɔɔɔ ni amɛboɔ wɔsane lɛ toi lɛ po naa wɔjeŋba kpakpa lɛ kɛ bɔ ni wɔyaa nɔ wɔshiɛɔ ni wɔnijiaŋ ejeee wui lɛ, ni wɔsɛɛ ko lɛ ekolɛ no baahã “amɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.”​—1 Pet. 2:12.

19. Yɛ nɔ ni awie yɛ 1 Korintobii 3:6, 7 lɛ naa lɛ, mɛni esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ?

19 Eyɛ mli akɛ wɔduɔ ni wɔshwieɔ nɔ nu moŋ, shi esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ akɛ Nyɔŋmɔ ni hãa edaa. (Kanemɔ 1 Korintobii 3:6, 7.) Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Ethiopia ni atsɛɔ lɛ Getahun lɛ wie akɛ: “Afii 20 kɛ sɛɛ sɔŋŋ ho ni mikome too ji Odasefonyo yɛ shikpɔŋkuku ko ni akɛwoko asafo ko dɛŋ lɛ mli. Shi bianɛ lɛ, wɔyi efee 14. Abaptisi mɛi 13, ni miŋa kɛ mibii etɛ lɛ fata he. Kɛ́ wɔtee asafoŋ kpeei lɛ, kɛ́ hooo kwraa lɛ, wɔyi feɔ 32.” Eŋɔɔ Getahun naa akɛ etee nɔ eshiɛ, ni eto etsui shi emɛ be ni Yehowa yeɔ ebuaa mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ koni amɛbatsɔmɔ etsuji lɛ.​—Yoh. 6:44.

20. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtamɔ mɛi ni yaajie mɛi komɛi ni tsũ ko ekumɔ eshwie amɛnɔ?

20 Adesa fɛɛ adesa wala jara wa hã Yehowa. Ehã wɔ hegbɛ akɛ wɔfata e-Bi lɛ he ni wɔbua mɛi anaa kɛjɛ jeŋmaji fɛɛ amli dani jeŋ fɔŋ nɛɛ aba naagbee. (Hag. 2:7) Wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji nitsumɔ ko ni hereɔ mɛi ayiwala. Wɔtamɔ mɛi komɛi ni yaajie mɛi ni tsũ ko ekumɔ eshwie amɛnɔ. Eyɛ mli akɛ ekolɛ jeee mɛi ni tsũ lɛ ekumɔ eshwie amɛnɔ lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ hiɛ kã lolo moŋ, shi nitsumɔ ni mɛi ni yaajie amɛ lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ tsuɔ lɛ he yɛ sɛɛnamɔ. Nakai nɔŋŋ eji yɛ wɔgbɛfaŋ kɛ́ wɔtee shiɛmɔ. Wɔleee mɛi abɔ ni yɔɔ Satan je lɛ mli ni baanyɛ abatsɔmɔ Yehowa tsuji. Shi Yehowa baanyɛ atsɔ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ nɔ egbala amɛ kɛba. Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Bolivia ni atsɛɔ lɛ Andreas lɛ wie akɛ: “Kɛ́ akɛ mɔ ko kase Biblia lɛ ni abaptisi lɛ lɛ, minaa lɛ akɛ wɔ fɛɛ wɔye wɔbua lɛ ni eba anɔkwale lɛ mli.” Esa akɛ wɔ fɛɛ wɔná jwɛŋmɔ ni tamɔ nɛkɛ kɛ́ wɔtee shiɛmɔ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, Yehowa baajɔɔ wɔ, ni wɔbaaná miishɛɛ waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.

LALA 66 Jajemɔ Sane Kpakpa Lɛ

^ kk. 5 Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔshiɛ kɛ́ wɔyanaaa mɛi yɛ shĩa loo mɛi booo wɔsane lɛ toi po? Nikasemɔ nɛɛ baatsɔɔ wɔ nibii komɛi ni baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔshiɛ ni wɔmiishɛɛ akatã.

^ kk. 7 Kɛ́ wɔkɛ ŋaawoi ni yɔɔ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ eko miitsu nii lɛ, esa akɛ wɔfee lɛ bɔ ni wɔkuŋ mlai ni awo yɛ bɔ ni akɛ mɛi ahe saji tsuɔ nii ahãa lɛ amli.

^ kk. 60 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRII LƐ AMLI: (kɛjɛ ŋwɛi kɛmiiyi shi): Nyɛmi nuu ko kɛ eŋa etee shiɛmɔ shi amɛnine shɛɛɛ mɛi lɛ anɔ. Mɔ ni yɔɔ klɛŋklɛŋ shĩa lɛ mli lɛ etee nitsumɔ, mɔ ni yɔɔ shĩa ni ji enyɔ lɛ mli lɛ etee helatsamɔhe, ni mɔ ni yɔɔ shĩa ni ji etɛ lɛ mli lɛ etee eyaaye jara. Blɛoo mli lɛ, amɛku amɛsɛɛ kɛtee klɛŋklɛŋ shĩa lɛ ni amɛyana mɔ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ. Amɛkɛ mɔ ni yɔɔ shĩa ni ji enyɔ lɛ mli lɛ kpe be ni amɛtee maŋ odaseyeli yɛ he ko ni bɛŋkɛ helatsamɔhe lɛ. Ni amɛnyɛ amɛye mɔ ni yɔɔ shĩa ni ji etɛ lɛ mli lɛ odase kɛtsɔ tɛlifoŋ nɔ.