Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Whọ Riẹ?

Kọ Whọ Riẹ?

Evaọ oke nọ a ro kere Ebaibol na, kọ ahwo a jẹ hae rọ papirọs ku ekọ?

Papirọs

AHWO buobu a riẹ nọ evaọ oke anwae, papirọs a jẹ hae mai kere eware fihọ evaọ obọ Ijipti. Ahwo Griki gbe ahwo Rom a jẹ hae rehọ papirọs * ru eware nọ a re kere eme fihọ re. Rekọ ahwo buobu a riẹ hẹ inọ a jẹ hae rehọ papirọs ku ekọ re.

Ekọ ivẹ nọ a ru wọhọ ekọ papirọs nọ a jọ uki Ijipti jọ ruẹ

O vrẹ ikpe idu ivẹ gbe egba isoi (2,500) no nọ Aizaya ọruẹaro na o ro kere nọ ahwo nọ a be rria “ubrotọ ithẹ Ẹtiopia” a vi “enyukọ nya orọ abade, re a rọ ekọ papirọs fa vrẹ kpohọ abọdekọ ame na.” Uwhremu na Jerimaya ọ tẹ ruẹaro nọ oke nọ ahwo Midia gbe ahwo Pasia a te wọ ẹmo kpobọ Babilọn, a te rọ erae mahe “ekọ papirọs” ahwo Babilọn no re a seba ẹdhẹvabọ.​—Aiz. 18:​1, 2; Jeri. 51:32.

Ahwo nọ a rẹ tọ gwọlọ eware anwae a tọ ku eware nọ i dhesẹ nọ a jẹ hae ginẹ rọ papirọs ku ekọ evaọ oke anwae. Onana u gbe omai unu hu keme Ọghẹnẹ họ ọnọ o wo eme nọ e rrọ Ebaibol na. Ọ sae ta thọ vievie he. (2 Tim. 3:16) Ahwo a tọ ku eware buobu nọ i dhesẹ nọ a jẹ hae rehọ papirọs ku ekọ evaọ obọ Ijipti. Eware nọ a tọ ku i tube dhesẹ oghẹrẹ nọ a jẹ hai ro ku ekọ yena dede.

OGHẸRẸ VẸ A JẸ HAE RỌ REHỌ PAPIRỌS KU OKỌ?

Eware nọ a drọ fihọ iki nọ a bọ evaọ obọ Ijipti i dhesẹ oghẹrẹ nọ a jẹ hai ro bru papirọs na jẹ rehọ ai ku okọ. Ezae na a rẹ nyai bru igbe papirọs na, a vẹ gba ae ekru. Kẹsena a vẹ fa ikru na tamu ohwohwo ziezi. Ugbe papirọs o rrọ gheghelie he, u wo ibiezọ esa. Fikiere nọ a tẹ gba ae ekru, ekru na ọ rẹ nabi kokohọ ziezi. Obe jọ nọ a re se A Companion to Ancient Egypt o ta nọ a jẹ hae rehọ papirọs ku ekọ nọ i re theri vi irula 55 (17 m). Yọ ivi nọ a re ro bi okọ na i re te ikpe hayo ikpegbivẹ evaọ tabọ tabọ.

Eware nọ a kare fihọ itho nọ i dhesẹ oghẹrẹ nọ a jẹ hae rọ rehọ papirọs ku ekọ

FIKIEME A JẸ RỌ REHỌ PAPIRỌS KU EKỌ?

Papirọs e jẹ hai di fihọ akotọ ethẹ Naele na gaga. U te no ere no, re a rọ papirọs ku okọ, o rẹ bẹ tere he. Dede nọ a jẹ hae rọ ire ku ekọ ilogbo evaọ oke yena, o wọhọ nọ papirọs oye ikuori gbe izuẹ e jẹ hae mai ro ku ekọ esese.

Nọ ikpe buobu e make vrẹ no, yọ ahwo a gbe bi bi ekọ papirọs. Ohwo Griki jọ nọ o re kere ebe, nọ a re se Plutarch nọ ọ jọ uzuazọ evaọ oke nọ ikọ Jesu a jọ akpọ ọ ta nọ evaọ oke riẹ, ahwo a gbe je bi ekọ papirọs.

^ edhe-ẹme 3 Papirọs yọ ebe jọ nọ e jẹ hai di vọ eria nọ e rrọ ameame gbe akotọ ewa. Papirọs ọ rẹ sai theri te oware wọhọ irula 16 (5 m), yọ ugbe riẹ o rẹ gbodo te enwenọ ubro irula (15 cm) evaọ obọ ehri riẹ.