Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 23

Yehowa Baahi Omasɛi Daa, Eshiŋ Bo Kɔkɔɔkɔ!

Yehowa Baahi Omasɛi Daa, Eshiŋ Bo Kɔkɔɔkɔ!

“Yehowa yɛ mɛi fɛɛ ni boɔ amɛtsɛɔ lɛ lɛ amasɛi.”​—LALA 145:18.

LALA 28 Bɔ Ni Obaafee Otsɔ Yehowa Naanyo

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Mɛni hewɔ bei komɛi lɛ Yehowa tsuji komɛi nuɔ he akɛ amɛhe efee shoo lɛ?

WƆTEŊ mɛi pii yɛ ni bei komɛi lɛ wɔnuɔ he akɛ wɔhe efee shoo. Mɛi komɛi nuɔ he nakai be kukuoo, shi mɛi komɛi hu yɛ ni amɛnuɔ he nakai be kplaŋŋ. Kɛ́ wɔyɛ mɛi pii ateŋ po lɛ, wɔbaanyɛ wɔnu he akɛ wɔhe efee shoo. Yɛ mɛi komɛi agbɛfaŋ lɛ, kɛ́ amɛtee asafo ko mli ehee lɛ, amɛnáaa lɛ mlɛo akɛ amɛkɛ mɛi baabɔ naanyo, ni no hãa amɛhe feɔ shoo. Mɛi komɛi hu yɛ ni amɛkɛ amɛwekumɛi lɛ feɔ ekome kɛfeɔ nɔ fɛɛ nɔ, no hewɔ lɛ kɛ́ amɛfã amɛshi amɛwekumɛi lɛ kɛtee he ko shɔŋŋ lɛ, amɛhe feɔ shoo. Dani ayɛ mɛi ni amɛhefatalɔi egboi eshi amɛ. Nyɛmimɛi komɛi hu, titri lɛ mɛi ni ba anɔkwale lɛ mli etsɛko lɛ, nuɔ he akɛ amɛhe efee shoo kɛ́ amɛwekumɛi kɛ amɛnanemɛi ni jeee Odasefoi lɛ wa amɛ yi loo amɛkɛ amɛ kpa bɔɔ.

2. Mɛɛ sanebimɔi wɔbaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

2 Yehowa le wɔhe nɔ fɛɛ nɔ, ni enuɔ wɔ shishi jogbaŋŋ hu. Be fɛɛ be ni wɔhe baafee shoo lɛ, enaa ni eesumɔ ni eye ebua wɔ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaahã sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo: Mɛni Yehowa feɔ kɛyeɔ ebuaa wɔ kɛ́ wɔhe fee shoo? Mɛni wɔ diɛŋtsɛ wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua wɔhe? Ni kɛ́ wɔnyɛmimɛi lɛ ahe fee shoo lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua amɛ?

WƆSANE KÃ YEHOWA TSUI NƆ

Yehowa tsu ŋwɛibɔfo ko ni eyashɛje Elia mii ni ehã ele akɛ eshwɛko ekome (Kwɛmɔ kuku 3)

3. Mɛni Yehowa fee ni tsɔɔ akɛ Elia sane kã etsui nɔ waa?

3 Yehowa miisumɔ ni etsuji fɛɛ aná miishɛɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ko kpe ni wɔwerɛ ho wɔhe loo wɔnijiaŋ je wui lɛ, enaa ni eyeɔ ebuaa wɔ. (Lala 145:18, 19) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ nɔ ni Yehowa fee kɛtsɔɔ akɛ gbalɔ anɔkwafo Elia sane kã etsui nɔ, kɛ agbɛnɛ hu, bɔ ni eye ebua lɛ lɛ he okwɛ. Yɛ gbalɔ Elia beiaŋ lɛ, nibii ehiii kwraa yɛ Israel. No mli lɛ, hiɛnaanɔbii kɛ mɛi komɛi ni abuɔ amɛ waa ni sumɔɔɔ Yehowa lɛ miiwa Yehowa tsuji ayi, ni mɔ titri ni amɛjie amɛhiɛ amɛka ji Elia. (1 Maŋ. 19:1, 2) Enɛ hã Elia hao waa. Nɔ ni fite sane lɛ kwraa ji akɛ, enu he akɛ lɛ pɛ ji Yehowa gbalɔ ni eshwɛ. (1 Maŋ. 19:10) Yehowa na bɔ ni Elia nuɔ he ehãa lɛ, ni efee nɔ ko kɛye ebua lɛ amrɔ nɔŋŋ. Yehowa tsu ŋwɛibɔfo ko ni eyakɛɛ gbalɔ Elia akɛ eshwɛko ekome, ni akɛ Israelbii pii yɛ ni miijá Yehowa ni amɛmiiye lɛ anɔkwa lolo.​—1 Maŋ. 19:5, 18.

4. Mɛɛ gbɛ nɔ Marko 10:29, 30 lɛ hãa wɔnaa akɛ Yehowa susuɔ mɛi ni amɛwekumɛi loo amɛnanemɛi eshi amɛ yɛ anɔkwale lɛ hewɔ lɛ ahe waa?

4 Yehowa le akɛ wɔteŋ mɛi komɛi yɛ ni ja wɔkɛ nibii pii eshã afɔle dani wɔbaanyɛ wɔsɔmɔ lɛ. Ele akɛ ekolɛ wɔwekumɛi kɛ wɔnanemɛi ni sɔmɔɔɔ lɛ lɛ yeŋ amɛbuaŋ wɔ dɔŋŋ. Eeenyɛ efee akɛ, bɔfo Petro ye etsui yɛ nibii ni ekɛshã afɔle yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ hewɔ lɛ ahe. No hewɔ lɛ, be ko lɛ ebi Yesu akɛ: “Wɔshi nibii fɛɛ ni wɔbanyiɛ osɛɛ; no hewɔ lɛ, mɛni wɔbaaná?” (Mat. 19:27) Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ amɛbaaná nyɛmimɛi Kristofoi pii ni amɛbaatsɔ tamɔ amɛweku. (Kanemɔ Marko 10:29, 30.) Yehowa wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ hu ewo shi akɛ, ebaaye ebua mɛi fɛɛ ni miisumɔ ni amɛjá lɛ lɛ. (Lala 9:10) Kɛ́ oonu he akɛ ohe efee shoo lɛ, naa nibii komɛi ni obaanyɛ ofee koni Yehowa aye abua bo.

NƆ NI OBAANYƐ OFEE KƐ́ OONU HE AKƐ OHE EFEE SHOO

5. Kɛ́ wɔsusu bɔ ni Yehowa miiye eebua wɔ lɛ he lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔnáa he sɛɛ?

5 Hemɔ be osusu nibii ni Yehowa miifee kɛmiiye eebua bo lɛ ahe. (Lala 55:22) Enɛ baaye abua bo ni ona akɛ Yehowa shiko bo. Nyɛmi yoo oshijafo ko ni atsɛɔ lɛ Carol * ni ewekunyo kome po bɛ anɔkwale lɛ mli lɛ wie akɛ: “Kɛ́ misusu bɔ ni Yehowa eye ebua mi ni minyɛ midamɔ naagbai ni mikɛkpe lɛ anaa lɛ he lɛ, ehãa minaa lɛɛlɛŋ akɛ, eshiko mi. Ehãa minaa hu akɛ wɔsɛɛ kɛ́ mikɛ naagbai kpe lɛ, eshiŋ mi kɔkɔɔkɔ.”

6. Mɛɛ gbɛ nɔ 1 Petro 5:9, 10 lɛ baanyɛ aye abua mɛi ni miinu he akɛ amɛhe efee shoo lɛ?

6 Susumɔ nɔ ni Yehowa miifee kɛmiiye eebua nyɛmimɛi krokomɛi koni amɛhe akafee shoo lɛ he. (Kanemɔ 1 Petro 5:9, 10.) Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Hiroshi ni lɛ pɛ ji Odasefonyo yɛ eweku lɛ mli afii pii nɛ lɛ wie akɛ: “Kɛ́ okwɛ asafo lɛ mli lɛ, obaana akɛ mɔ fɛɛ mɔ kɛ naagba ko miikpe. Shi mɔ fɛɛ mɔ miimia ehiɛ eesɔmɔ Yehowa, ni enɛ woɔ wɔ mɛi ni wɔwekumɛi lɛ ateŋ mɔ ko kwraa bɛ anɔkwale lɛ mli lɛ hewalɛ.”

7. Mɛɛ gbɛ nɔ sɔlemɔ yeɔ ebuaa bo?

7 Sɔlemɔ daa, kanemɔ Biblia lɛ, ni oya asafoŋ kpeei. Jɛɛ otsuiŋ ogba Yehowa bɔ ni onuɔ he ohãa diɛŋtsɛ. (1 Pet. 5:7) Be ni oblayoo ko ni atsɛɔ lɛ Massiel lɛ kpɛ eyiŋ akɛ ebaasɔmɔ Yehowa lɛ, enu he akɛ ehe efee shoo, ejaakɛ ewekunyo ko kwraa bɛ anɔkwale lɛ mli. Mɛni ye ebua lɛ? Ewie akɛ: “Nibii ni he hiaa waa ni ye ebua mi ni mikanu shoofeemɔ he lɛ ateŋ ekome ji akɛ, misɔle waa mihã Yehowa.” Ewie kɛfata he akɛ: “Yehowa batsɔ tamɔ mipapa, ni misɔle shii abɔ mihã lɛ daa gbi, ni mihã ele bɔ ni minuɔ he mihãa.”

Kɛ́ wɔbo Biblia lɛ kɛ asafo lɛ woji ni arikɔdi lɛ toi lɛ, ebaanyɛ eye ebua wɔ ni wɔkanu shoofeemɔ he (Kwɛmɔ kuku 8) *

8. Kɛ́ okane Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni ojwɛŋ nɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ eyeɔ ebuaa bo?

8 Kanemɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa, ni ojwɛŋ saji ni hãa onaa akɛ Yehowa sumɔɔ bo lɛ anɔ. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Bianca lɛ wekumɛi wieɔ nibii ni jeɔ enijiaŋ wui waa. Shi mɛni yeɔ ebuaa lɛ? Ewie akɛ: “Mikaneɔ Biblia mli saji kɛ Yehowa tsuji ni kɛ shihilɛi ni tamɔ minɔ lɛ ekpe lɛ awala shihilɛ he sane ni mijwɛŋɔ nɔ, ni enɛ yeɔ ebuaa mi waa.” Nyɛmimɛi komɛi kpeɔ ŋmalɛi ni shɛjeɔ amɛmii waa, tamɔ Lala 27:10 kɛ Yesaia 41:10 lɛ amɛwoɔ amɛyitsoŋ. Nɔ ni nyɛmimɛi komɛi hu feɔ ni yeɔ ebuaa amɛ waa ji akɛ, kɛ́ amɛmiisaa amɛhe kɛhã asafoŋ kpeei loo amɛmiikane Biblia lɛ, amɛtswaa nɔ ni arikɔdi lɛ ni amɛboɔ toi, ni enɛ hãaa amɛnu shoofeemɔ he.

9. Kɛ́ otee asafoŋ kpeei lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ onáa he sɛɛ?

9 Bɔɔ mɔdɛŋ ni oya asafoŋ kpeei daa. Asafoŋ kpeei lɛ baawo bo hewalɛ ni obaaná hegbɛ ole onyɛmimɛi lɛ jogbaŋŋ. (Heb. 10:24, 25) Massiel ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Eyɛ mli akɛ mihiɛ gboɔ waa moŋ, shi mitswa mifai shi akɛ maya asafoŋ kpeei be fɛɛ be, ni kɛ́ mitee lɛ mahã saji ahetoo. Enɛ hã naanyobɔɔ ni yɔɔ mi kɛ nyɛmimɛi lɛ ateŋ lɛ mli bawa.”

10. Mɛni hewɔ ehe miihia ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ abɔ naanyo?

10 Okɛ onyɛmimɛi Kristofoi lɛ abɔ naanyo. Obaanyɛ oná nanemɛi ni obaanyɛ okase nii kɛjɛ amɛdɛŋ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli. Amɛbaanyɛ amɛfee mɛi ni ye bo onukpa loo mɛi ni oye amɛ onukpa loo mɛi ni kɛ bo jɛɛɛ he kome. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Mɛi ni egbɔlɔ lɛ yɔɔ hiɛshikamɔ.” (Hiob 12:12) Mɛi ni egbɔlɔ lɛ hu baanyɛ akase nii kɛjɛ oblahii kɛ oblayei lɛ adɛŋ. Yonatan ye David onukpa kwraa, shi fɛɛ sɛɛ lɛ amɛbatsɔmɔ nanemɛi ni bɛŋkɛ kpaakpa. (1 Sam. 18:1) Yonatan ye ebua David ni etee nɔ esɔmɔ Yehowa yɛ naagbai ni mli wala ni ekɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ, ni David fee nakai nɔŋŋ ehã Yonatan. (1 Sam. 23:16-18) Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Irina, ni lɛ pɛ ji Odasefonyo yɛ eweku lɛ mli lɛ wie akɛ: “Mɛi ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ baanyɛ atsɔmɔ tamɔ mamimɛi kɛ papamɛi loo nyɛmimɛi amɛhã wɔ. Yehowa baanyɛ ehã amɛtsɔ tamɔ weku amɛhã wɔ.”

11. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ ebaahã wɔkɛ mɛi abɔ naanyo kpaakpa?

11 Wɔteŋ mɛi komɛi yɛ ni ewa kɛhã wɔ akɛ wɔkɛ mɛi baabɔ naanyo, titri lɛ, wɔteŋ mɛi ni wɔhiɛ gboɔ lɛ. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Ratna ni hiɛ gboɔ ni ate shi awo lɛ be ni eba anɔkwale lɛ mli lɛ wie akɛ: “Mibayɔse akɛ, minyɛmimɛi Kristofoi lɛ ayelikɛbuamɔ he miihia mi waa.” Bei komɛi lɛ, ewa akɛ obaagba mɔ ko otsuiŋ sane, shi sanegbaa ni tamɔ nakai ji nɔ ni hãa mɛi batsɔmɔɔ nanemɛi ni bɛŋkɛ kpaakpa. Onanemɛi lɛ miitao amɛwo bo hewalɛ ni amɛye amɛbua bo, shi ja okɛ amɛ egba sane dani amɛbaana bɔ ni amɛbaafee nakai.

12. Mɛni ji gbɛ kome ni obaanyɛ otsɔ nɔ oná nanemɛi kpakpai?

12 Gbɛ kome ni hi waa ni obaanyɛ otsɔ nɔ oná nanemɛi ji, ni okɛ onyɛmimɛi Kristofoi lɛ baafee ekome kɛshiɛ. Carol ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Nyɛmimɛi yei ni ji minanemɛi lɛ ateŋ mɛi pii yɛ ni mikɛ amɛ fee ekome kɛtee shiɛmɔ loo mikɛ amɛ fee ekome kɛtsu asafo nitsumɔ ko ni no hã wɔbatsɔmɔ nanemɛi. Yehowa etsɔ minanemɛi nɛɛ anɔ eye ebua mi waa.” Ehi waa akɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ baabɔ naanyo. Yehowa tsɔɔ nanemɛi nɛɛ anɔ eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔnyɛ wɔdamɔ shoofeemɔ kɛ naagbai krokomɛi ni haoɔ wɔ lɛ anaa.​—Abɛi 17:17.

YE OBUA MƐI KROKOMƐI NI AMƐNA AKƐ AMƐ HU AMƐYƐ YEHOWA WEKU LƐ MLI

13. Mɛni esa akɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ afee?

13 Esa akɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ afee nibii ni baahã toiŋjɔlɛ kɛ suɔmɔ ahi asafo lɛ mli ni mɔ ko mɔ ko akanu he akɛ ebɛ mɔ ko. (Yoh. 13:35) Wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ nɔ wɔwo mɛi hewalɛ waa. Nyɛmi yoo ko wie akɛ: “Be ni miba anɔkwale lɛ mli lɛ, nyɛmimɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ batsɔ tamɔ miweku. Eji amɛyeee amɛbuaaa mi kulɛ, minyɛŋ mabatsɔ Yehowa Odasefonyo.” Mɛni obaanyɛ ofee kɛye obua mɛi ni amɛwekumɛi bɛ asafo lɛ mli lɛ koni amɛnu he akɛ nyɛmimɛi lɛ sumɔɔ amɛ?

14. Kɛ́ ootao okɛ mɛi hei abɔ naanyo lɛ, mɛni esa akɛ ofee?

14 Okɛ mɛi hei ni baa asafoŋ kpeei lɛ abɔ naanyo. Kɛ́ wɔna mɔ hee ko yɛ wɔsafoŋ kpeei lɛ ashishi lɛ, esa akɛ wɔkɛ miishɛɛ aŋa lɛ. (Rom. 15:7) Shi ŋamɔ ni wɔbaaŋa amɛ lɛ pɛ kɛkɛ faaa. Esa akɛ wɔfee nibii ni baahã fiofio lɛ, amɛbatsɔmɔ wɔnanemɛi ni bɛŋkɛ wɔ kpaakpa. Tse ohiɛ ohã amɛ, ni ofee nibii ni baahã amɛna akɛ osusuɔ amɛhe. Bɔɔ mɔdɛŋ ni ole naagbai ni amɛkɛmiikpe, shi kaafee sabe. Mɛi komɛi yɛ ni kɛ́ amɛyɛ naagba lɛ ewiemɔ wa kɛhã amɛ, no hewɔ lɛ kaanyɛ amɛnɔ akɛ amɛwie. Moŋ lɛ, bi amɛ saji ni baanyɛ ahã ona nɔ ni gbaa amɛnaa lɛ, ni oto otsui shi obo amɛ toi. Ekolɛ obaanyɛ obi bɔ ni fee ni amɛbale anɔkwale lɛ.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmimɛi ni he wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ baanyɛ aye abua nyɛmimɛi krokomɛi yɛ asafo lɛ mli?

15 Kɛ́ mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli, titri lɛ asafoŋ onukpai lɛ kɛ mɛi krokomɛi ni he wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ amɛsusuɔ amɛnyɛmimɛi lɛ ahe lɛ, ebaahã mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ hemɔkɛyeli mli awa. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Melissa lɛ mami ni tsɔse lɛ yɛ anɔkwale lɛ mli. Melissa wie akɛ: “Mihiɛ sɔɔ nyɛmimɛi hii ni eŋɔ mi akɛ amɛbiyoo yɛ asafo lɛ mli lɛ waa. Amɛhã mina akɛ misane kã amɛtsui nɔ waa, ni be fɛɛ be ni nɔ ko miigba minaa ni maya amɛŋɔɔ lɛ, amɛboɔ mi toi.” Be ni mɔ ni kɛ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Mauricio lɛ kase nii lɛ kpa shiɛmɔ yaa kɛ asafoŋ kpeei baa lɛ, Mauricio nu he akɛ ebɛ mɔ ko dɔŋŋ yɛ asafo lɛ mli, ni enɛ hã ewerɛ ho ehe waa. Mauricio wie akɛ: “Bɔ ni asafoŋ onukpai lɛ hã mina akɛ misane kã amɛtsui nɔ lɛ ye ebua mi waa. No mli lɛ, amɛkɛ mi fɔɔ sanegbaa. Amɛkɛ mi feɔ ekome kɛtsuɔ nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, amɛgbaa mi nibii ni amɛkase yɛ Biblia lɛ mli, ni amɛkɛ mi shwɛɔ po.” Ŋmɛnɛ lɛ, Melissa kɛ Mauricio fɛɛ kɛ amɛhe ewo be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli.

Ani ole nyɛmi ko yɛ osafo lɛ mli ni shihilɛ mli ni eyaje lɛ hewɔ lɛ kɛ́ ofee lɛ ejurɔ lɛ ebaaye ebua lɛ waa? (Kwɛmɔ kuku 16-19) *

16-17. Mɛni ji nibii komɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua mɛi?

16 Ye obua amɛ. (Gal. 6:10) Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Leo ni miisɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ yɛ he ko ni kɛ ewekumɛi lɛ ateŋ jekɛ lɛ wie akɛ: “Bei pii lɛ, nɔ ni he hiaa ji, ni obaafee mɔ ko ekpakpa yɛ be ni ehia lɛ lɛ mli.” Etsa nɔ akɛ: “Mikaiɔ be ko ni mikɛ tsɔne yaná oshãra. Fiofio be ni mibashɛ shĩa lɛ, etɔ mi bliboo. Nɔŋŋ ni nyɛmi nuu ko kɛ eŋa kɛɛ mi akɛ miba amɛshĩa lɛ ni wɔye nii. Mikaiii nɔ ni wɔye po, shi mikaiɔ akɛ amɛbo mi toi jogbaŋŋ. Be ni mishiɔ jɛmɛ lɛ, mihe ejɔ mi saŋŋ!”

17 Kɛ́ wɔtee kpeei bibii, kpeei wuji, kɛ nifeemɔi krokomɛi ni tamɔ nakai lɛ ashishi lɛ, wɔ fɛɛ wɔnáa miishɛɛ waa, ejaakɛ wɔnáa hegbɛ wɔkɛ nyɛmimɛi krokomɛi shãraa ni wɔgbaa nibii ni wɔkase lɛ ahe sane. Shi Carol ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Kɛ́ mitee kpokpaa nɔ kpeei kɛ kpeei wuji ashishi lɛ, mihe feɔ shoo waa.” Ani ole nɔ hewɔ? Ewie akɛ: “Eyɛ mli akɛ miyɛ nyɛmimɛi ohai abɔ loo akpei abɔ po ateŋ moŋ, shi bei pii lɛ amɛkɛ amɛwekumɛi lɛ ni tara shi. Kɛ́ mina amɛ nɛkɛ lɛ, ehãa minuɔ he akɛ mihe efee shoo waa.” Mɛi komɛi yɛ ni kɛ́ amɛhefatalɔi je mli lɛ, kpokpaa nɔ kpee loo kpee wulu ni nyiɛ sɛɛ lɛ yaa wa hã amɛ waa. Ani ole mɔ ko ni kɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ miikpe? Kɛ́ nakai ni lɛ, mɛni hewɔ okɛɛɛ lɛ ni kpee ni nyiɛ sɛɛ lɛ ebafata bo kɛ oweku lɛ he?

18. Kɛ́ wɔmiito henaabuamɔ ko he gbɛjianɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ ŋaawoo ni yɔɔ 2 Korintobii 6:11-13 lɛ atsu nii?

18 Okɛ amɛ afee ekome kɛjie nyɛhiɛtserɛ. Kɛ́ ooto henaabuamɔ ko he gbɛjianɔ lɛ, fɔ̃ɔ nyɛmimɛi srɔtoisrɔtoi nine, titri lɛ mɛi ni ekolɛ amɛnuɔ he akɛ amɛhe efee shoo lɛ. Esa akɛ “wɔgbele wɔtsui naa” wɔhã wɔnyɛmimɛi lɛ, titri lɛ mɛi ni he efee shoo lɛ. (Kanemɔ 2 Korintobii 6:11-13.) Melissa ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Kɛ́ nyɛmimɛi lɛ fɔ̃ wɔ nine ni wɔbasara amɛ loo amɛhã wɔfata amɛweku lɛ he kɛ́ amɛmiifã gbɛ kɛmiiya he ko ni amɛyashara shi lɛ, wɔnáa miishɛɛ waa.” Ani mɔ ko yɛ osafo lɛ mli ni obaanyɛ ofɔ̃ lɛ nine kɛhã niyeli loo ni nyɛyajie nyɛhiɛtserɛ?

19. Mɛɛ be nɛkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ baaná miishɛɛ waa kɛ́ wɔkɛ amɛ bɔ?

19 Bei pɔtɛi komɛi yɛ ni wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ baaná miishɛɛ waa kɛ́ wɔhe be ni wɔkɛ amɛ bɔ. Bei nɛɛ ekomɛi ji, kɛ́ amɛwekumɛi lɛ miiye gbii juji komɛi ni Yehowa nyaaa he lɛ. Ekolɛ nyɛmimɛi komɛi hu awerɛ hoɔ amɛhe waa yɛ gbi pɔtɛɛ ko nɔ yɛ afi lɛ mli, tamɔ gbi ni amɛhefatalɔ lɛ kɛgbo lɛ nɛkɛ. Kɛ́ wɔhi wɔnyɛmimɛi lɛ amasɛi yɛ bei ni tamɔ nɛkɛ amli lɛ, ehãa amɛnaa akɛ yɛ wɔtsuiŋ tɔ̃ɔ lɛ wɔsusuɔ amɛhe.​—Fip. 2:20.

20. Mɛɛ gbɛ nɔ nɔ ni Yesu wie yɛ Mateo 12:48-50 lɛ baanyɛ aye abua wɔ kɛ́ wɔnu he akɛ wɔhe efee shoo?

20 Nibii pii baanyɛ ahã Kristofonyo ko anu he akɛ ehe efee shoo. Shi esa akɛ ehã ehi ejwɛŋmɔ mli akɛ, Yehowa le bɔ ni enuɔ he ehãa lɛ jogbaŋŋ. Bei pii lɛ, etsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ anɔ ehãa wɔ nibii ni he hiaa wɔ lɛ. (Kanemɔ Mateo 12:48-50.) Kɛ́ wɔ hu wɔfee nɔ ni wɔbaanyɛ kɛye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ, no hãa Yehowa naa akɛ wɔhiɛ sɔɔ nyɛmimɛi ni ekɛdro wɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ. No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ bei komɛi lɛ wɔbaanu he akɛ wɔbɛ mɔ ko moŋ, shi esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ akɛ, Yehowa yɛ wɔmasɛi daa, ni eshiŋ wɔ kɔkɔɔkɔ!

LALA 46 Wɔmiida Bo Shi, Yehowa

^ kk. 5 Ani bei komɛi lɛ, onuɔ he akɛ ohe efee shoo? Kɛ́ nakai lɛ, belɛ ná nɔmimaa akɛ, Yehowa le nɔ ni mli ni otsɔɔ lɛ, ni efee klalo akɛ ebaaye ebua bo. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nɔ ni obaanyɛ ofee kɛ́ onu he akɛ ohe efee shoo. Agbɛnɛ hu, wɔbaakwɛ nɔ ni obaanyɛ ofee kɛye obua onyɛmimɛi Kristofoi ni miinu he akɛ amɛhe efee shoo lɛ.

^ kk. 5 Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.

^ kk. 60 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ AMLI: Nyɛmi nuu ko ni ŋa egbo eshi lɛ lɛ miibo Biblia lɛ kɛ asafo lɛ woji ni arikɔdi lɛ toi ni no hãaa enu he akɛ ehe efee shoo.

^ kk. 62 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ AMLI: Nyɛmi nuu ko kɛ ebiyoo eyasara nyɛmi nuu onukpa ko ni amɛkɛ lɛ yɔɔ asafo mli lɛ ni amɛmiike lɛ nɔ ko.