Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 24

Ou pé woté kò a-w adan pyèj a Dyab-la !

Ou pé woté kò a-w adan pyèj a Dyab-la !

« Yo ka woté kò a yo adan pyèj a Dyab-la » (2 TIM. 2:26).

KANTIK 36 « Préservons nos cœurs »

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1. Poukwa nou pé konparé Satan èvè on chasè ?

ON CHASÈ ni onsèl lidé an tèt a-y sé kenbé oben tchouyé bèt-la i ka chasé la. Dayè, Labib ka di kè on chasè pé sèvi èvè diféran kalté pyèj (Jòb 18:8-10). Kijan i ka fè pou atiré bèt-la i vé pran la ? I ka pran tan gadé byen kijan zannimo-la ka aji. I ka gadé ka i enmé, ki koté i ni labitid ay é kijan i pé pran-y san i rann-li kont. Ében Satan ka touvé-y kon chasè-lasa. I ka pran tan gadé byen kijan nou ka aji. I ka gadé ka nou enmé é ki koté nou ni labitid ay. Aprésa i ka mèt on zatrap pou éséyé pran-nou san menm nou rann-nou kont. Érèzman, Labib ka di-nou kè si janmé nou tonbé adan pyèj a Dyab-la, nou pé woté kò an nou adan-y. É i ka montré-nou siwtou kijan pou nou pa pri adan zatrap a-y.

Lè on moun ni òwgèy an tchè a-y é lè on moun pa jen ni asé sé 2 zatrap Satan ka itilizé pou trapé onlo moun * (gadé paragraf 2 la).

2. Dyab-la ka sèvi èvè 2 zatrap ki ka maché byen menm. Ki zatrap ésa ?

2 Satan ka sèvi èvè 2 zatrap ki ka maché byen menm : sé lè on moun ni òwgèy é lè on moun pa jen ni asé *. Dépi nanni-nannan, i ka sèvi èvè sé défo-lasa pou pyéjé moun. Menmjan ki on moun ki bizwen trapé on zozyo, i ka éséyé atiré-nou pou nou tonbé adan pyèj a-y (Sòm 91:3). Men nou pa oblijé tonbé adan pyèj a Dyab-la pas Jéova ka mèt tout vis a-y déwò (2 Kor. 2:11).

Sèwten istwa ki an Bib-la ka aprann-nou kijan pou nou pa pri adan pyèj a Dyab-la oben kijan pou nou sòti adan yo * (gadé paragraf 3 la).

3. Poukwa Labib ka palé-nou dè moun ki té ni òwgèy an tchè a yo oben ki pa té janmen ni asé ?

3 Adan Labib, Jéova ka sèvi èvè ègzanp a déotwa sèwvitè a-y pou montré-nou kè lè on moun ni òwgèy é lè on moun pa jen ni asé, sa danjéré toubònman. I ka di-nou ka ki rivé-yo pou nou pa tonbé an menm pyèj ki yo. Nou ké ègzaminé déotwa ègzanp é ou ké rann-vou kont kè Satan jous rivé a pyéjé déotwa sèwvitè a Bondyé ki té ka sèvi-y dépi bon enpé lanné. Men ès sa vé di kè nou pé pa fè ayen pou nou pa tonbé adan pyèj a Dyab-la ? Awa ! Jéova fè-yo maké sé ègzanp-lasa « pou avèti-nou » (1 Kor. 10:11). I sav osi kè yo ké édé-nou pou nou pa tonbé adan pyèj a Dyab-la oben kè yo ké édé-nou pòté mannèv pou woté kò an nou adan sé pyèj-lasa.

LÈ ON MOUN NI ÒWGÈY SÉ ON PYÈJ

Gadé paragraf 4 la

4. Ka ki ké rivé moun ki ni òwgèy ?

4 Satan vé kè nou ni òwgèy an tchè an nou. I sav byen kè si nou lésé lòwgèy pran lanmen asi nou, nou ké vin kon li é nou pé’é viv pou touttan. Sé pousa lapòt Pòl di-nou kè si on moun « plen òwgèy », i ké « rèsèvwa menm kondannasyon-la ki Dyab-la » (1 Tim. 3:6, 7). Sé on biten ki pé rivé noutout ki nou ka sèvi Jéova dépi déotwa tan, ki nou ka sèvi-y dépi lontan.

5. Dapré Éklézyas 7:16, 20, kijan on moun ki ni òwgèy ka réyaji ?

5 Lè on moun ni òwgèy, moun-lasa égoyis. Lè nou ka jwenn éprèv, Satan té’é vé kè nou okipé dè nou é dè pwoblèm an nou avan nou sonjé Jéova. Pa ègzanp, ès yo di ou fè on biten alòskè ou pa ni ayen a vwè adan sa ? Oben ès on moun fè-w on biten ki pa jis ? Adan on ka konsa, a pa ti kontan Satan té’é kontan si ou té kòlè èvè Jéova oben èvè frè é sè a-w ! I vé fè-w kwè kè sèl biten ou pé fè sé réglé pwoblèm a-w voumenm a-w olyé ou suiv sé konsèy-la Jéova ka ba-w la adan Pawòl a-y (li Éklézyas 7:16, 20).

6. Ka ègzanp a on sè ki ka rété o Péyiba ka aprann-nou ?

6 On sè ki ka viv o Péyiba té ka rèmawké tout ti érè frè é sè a-y té ka fè é sa té ka égri-y toubònman. I pa té vé pasé tan èvè frè é sè a-y ankò. Mi sa i di : « An té ka santi-mwen tousèl é an pa té ka rivé sipòté frè é sè a lasanblé an mwen ankò. An di mari an mwen fò-nou chanjé lasanblé. » Aprésa sè-la gadé émisyon a JW Télédifizyon a maws 2016 ki té ka montré ka nou pé fè pou sipòté ti défo a lézòt. Mi sa sè-la ka rakonté : « An rann-mwen kont kè fò an té ni imilité pou rèkonnèt kè mwenmenm an mwen an ka fè érè olyé an té éséyé chanjé frè é sè a lasanblé an mwen. Émisyon-lasa édé-mwen konprann kè sé Jéova fò-mwen sonjé an prèmyé é kè fò an aji kon li i vlé. » Ka ègzanp-lasa ka aprann-nou ? Lè ou ka jwenn on éprèv sé Jéova pou ou sonjé. Sipliyé-y pou i édé-w vwè lézòt kon li i ka vwè-yo. Pap’a-w ki an syèl-la ka vwè érè a yo men i toujou paré a padonné-yo é i vlé kè ou fè menm biten-la (1 Jan 4:20).

Gadé paragraf 7 la

7. Ka i rivé wa Ozyas ?

7 Paskè wa Ozyas lésé lòwgèy pran lanmen asi-y, i pa kouté lè yo palé ba-y é i fè on biten kè i pa té andwa fè. Men Ozyas fè onlo bon biten osi. I gangné onlo konba, i konstwi onlo vil é i fè onlo pou agrikilti a péyi-la. Labib ka di kè Bondyé té ka fè zafè a Ozyas maché (2 Kron. 26:3-7, 10). Men Labib ka di osi kè « Lèwvwè Ozyas vin puisan, tchè a-y vin plen òwgèy é akòz dè sa malè rivé-y ». Sé yenki sé prèt-la Jéova té bay dwa brilé lansan adan Tanp-la. Men Ozyas dézobéyi Jéova, i fè on biten kè i pa té andwa fè. I rantré an Tanp-la é i mété-y ka brilé lansan. Kifè, Jéova pa té kontan, i fè lalèp tonbé asi Ozyas é Ozyas rété malad joustan i mò (2 Kron. 26:16-21).

8. Dapré 1 Korentyen 4:6, 7, ka ki ké édé-nou pou nou pa ni òwgèy an tchè an nou ?

8 Ozyas lésé lòwgèy pyéjé-y. É nou, ès sa pé rivé-nou ? An-nou pran ègzanp a José. José sé té on gwotchak. I té ansyen adan lasanblé a-y é sé frè é sè-la té ka rèspèkté-y. I té ka fè diskou lasanblé é dépawfwa sèwten rèsponsab a siwkonskripsyon té ka vin owa a-y pou mandé-y déotwa konsèy. Mi sa i ka di: « Pwoblèm-la sé kè an pa té ka fè fon asi Jéova men an té ka fè fon asi mwenmenm é asi èkspéryans an mwen. An té ka konpranndèdi kè an té on gwogaz é kè an pa té bizwen tchenn kont dè sé konsèy-la é dè sé avèwtisman-la Jéova ka ban-nou la. » Lèwgadé, José fè on péché grav é yo èskominyé-y. Ni kèlkè lanné dè sa, i wouvin Témwen a Jéova é mi sa i ka di : « Jéova montré-mwen kè sa ki pi enpòwtan a pa on tit men sé kè nou fè sa i ka mandé-nou fè. » On biten pou nou sonjé sé kè kèlkèswa kapasité-la nou ni la oben rèsponsabilité-la nou ni la adan lasanblé-la sé yenki grasa a Jéova kè nou ni yo (li 1 Korentyen 4:6, 7). Si nou ni òwgèy, Jéova pé’é vé itilizé-nou ankò.

LÈ ON MOUN PA JEN NI ASÉ SÉ ON PYÈJ

Gadé paragraf 9 la

9. Konm Satan é Èv pa jen té ni asé, ka sa pousé-yo fè ?

9 Lè nou ka palé dè on moun ki pa janmen ni asé, prèmyé moun nou ka sonjé sé Satan. Lè i té ka sèvi Jéova, asiré sèten i té ka fè dé biten ki té vréman entérésan. Men sa pa té ka sifi-y. I té vlé kè sé-y yo adoré alòskè sé yenki Jéova pou nou adoré. A pa ti kontan i té’é kontan si nou té ka vin kon li ! Sé pousa i ka fè ansòt pou nou pa jen kontan dè sa nou ni. Sé métòd-lasa i itilizé lèwvwè i vin palé ba Èv. Konm Jéova té enmé Èv é mari a-y toubònman, i ba-yo onlo bon biten pou yo té manjé. Yo té « pé manjé fwi ki adan tout pyébwa ki an jaden-la » men ni onsèl fwi pou yo pa té mannyé (Jén. 2:16). É poutan Satan réyisi fè Èv kwè kè fò i té manjé fwi-la Bondyé té entèwdi la atoupri. Kifè, sa i té ni la pa té ka sifi-y ankò. É nou sav ka ki rivé apré : i lésé péché-la pran lanmen asi-y é i mò (Jén. 3:6, 19).

Gadé paragraf 10 la

10. Lèwvwè sa i té ni pa té ka sifi-y, ka David fè ?

10 Jéova béni David toubònman : i té rich, yo té ka rèspèkté-y é i gangné onlo lènmi. David té ni onlo rèkonésans pou Jéova, é si sé pou i té rakonté tout bon biten Jéova ja fè ba-y, « té’é ni twòp biten a di » (Sòm 40:5). Men rivé onlè, sa pa té ka sifi-y. Jéova té ja ba-y onlo biten men pa té ni asé, i té vlé plis. I té ja ni onlo madanm men i té bizwen ni Bètsabé, on madanm ki té mayé èvè Iri Itit-la. Tèlman David té égoyis, i kouché èvè Bètsabé é madanm-la tonbé ansent. É pi mové ankò, i fè ansòt pou yo tchouyé Iri ! (2 Sam. 11:2-15). Men ka i pasé an tèt a David menm ? Kijan i rivé fè on biten konsa ? I konpranndèdi Jéova pa té’é vwè-y alò ! David sé té on sèwvitè a Jéova ki té fidèl men onlè, sa i té ni la pa té ka sifi-y é sa pwokiré-y onlo dézagréman. Érèzman, David fin pa rèkonnèt érè-la i fè la é i mandé Jéova padon. I té kontan toubònman pas Jéova padonné-y (2 Sam. 12:7-13).

11. Dapré Éfézyen 5:3, 4, ka ki pé édé on moun ki pa jen ni asé ?

11 Ka ègzanp a David ka aprann-nou ? I ka montré-nou kè si nou ni rèkonésans pou tousa Jéova ka ban-nou nou pé’é mèt an tèt an nou kè sa nou ni la pa ka sifi-nou (li Éfézyen 5:3, 4). Fò-nou kontanté-nou dè sa nou ni. Souvantfwa, lè nou ka koumansé étidyé Labib èvè on moun, nou ka ankourajé-y di Jéova mèsi pou on biten i fè ba-y an jouné-la. É si moun-la fè sa touléjou pannan on simenn, anfinaldikont, i ké di Jéova mèsi pou 7 biten diféran (1 Tés. 5:18). É vou, ès ou ni labitid-lasa ? Si ou pran tan réfléchi asi tousa Jéova ja fè pou-w, sa ké édé-w ni rèkonésans pou-y. Si ou ni rèkonésans pou Jéova, ou ké kontanté-w dè sa ou ni. É si ou ka kontanté-w dè sa ou ni, ou pé’é mèt an tèt a-w kè sa ou ni pa ka sifi-w.

Gadé paragraf 12 la

12. Ka Jida Iskaryòt fè pas i pa jen té ni asé ?

12 Konm i pa jen té ni asé, Jida Iskaryòt fè on biten ki té grav toubònman é i trayi Jézi (Lik 6:13, 16). Men odépa Jida a pa té on mové moun. Lè Jézi chwazi-y konm apòt, sè-y ki té ka okipé-y dè lajan-la ki té an kès-la pas sé té on moun ki té séryé é ou té pé fè-y konfyans. Lajan-la ki té an kès-lasa té tibwen kon sé ofrann-la nou ka fè pou aktivité a prédikasyon-la ki ka fèt toupatou si latè. Jézi é sé apòt-la té ka sèvi èvè lajan-lasa pou achté sa yo té bizwen lè yo té ka préché. Men rivé onlè, Jida mété-y ka volé lajan-la ki té an kès-la magré i té ja tann Jézi palé plizyè fwa dè sa ki ka rivé moun ki pa jen ni asé (Mawk 7:22, 23 ; Lik 11:39 ; 12:15). Malérèzman, Jida pa tchenn kont dè sé pawòl-lasa.

13. Ka ki montré toutmoun kè Jida pa té jen ni asé ?

13 Tibwen tan avan Jézi mò, Jida fè toutmoun vwè kè i pa jen té ni asé. Simon, boug-la ki té ni lalèp la envité Jézi, disip a-y, Mari é sè a-y Mawt akaz a-y. Pannan yo té ka manjé, Mari lévé é i vidé on luil ki té ka santi bon é ki té kouté chè toubònman asi tèt a Jézi. A pa ti kòlè Jida é sélézòt disip-la té kòlè ! Pétèt kè sé disip-la té ka di an tchè a yo kè sa té’é myé si yo té vann luil-lasa é kè yo té’é sèvi èvè lajan-lasa pou prédikasyon a yo. Men li Jida, a pa sa ki té an tèt a-y. Sé té on vòlè é i té ja ka vwè-y ka pasé an kès-la pou pran lajan-lasa. Anfinaldikont, konm Jida pa jen té ni asé, i trayi Jézi pou 30 pyès-monné annawjan (Jan 12:2-6 ; Mat. 26:6-16 ; Lik 22:3-6).

14. Kijan on frè é madanm a-y mèt sa Jézi di an Lik 16:13 an pratik ?

14 Jézi fè apòt a-y sonjé ti prensip-lasa : « Zò pé pa èsklav a Bondyé é èsklav a Lajan anmenmditan » (li Lik 16:13). É prensip-lasa toujou valab jòdijou. An-nou vwè kijan on frè é madanm a-y mèt sé pawòl-lasa an pratik. Yo pwopozé-yo ay travay pannan déotwa tan adan on péyi ki pli rich. Mi sa yo ka èspliké : « Nou té ni on gwo dèt a ranbousé. Kifè, lè yo pwopozé-nou travay-lasa, nou konpranndèdi kè sé Jéova ki té ka béni-nou. » Men dèyè do a sa té ni on pyèj pas èvè travay-lasa, yo té’é ni mwens tan pou sèvi Jéova. Yo li awtik-la « Demeurons fidèles, le cœur unifié » ki adan Tou dè Gad a 15 out 2008 é sa édé-yo sav ka pou yo té fè. Mi sa yo ka di : « Si nou té ay viv adan ondòt péyi pou gangné plis lajan nou pa’a kwè nou té’é rété bon bon zanmi èvè Jéova é nou pa té’é mété-y prèmyé douvan an vi an nou ankò.» Anfinaldikont, yo rèfizé travay-lasa. Men ka i fèt apré ? Ében frè-la touvé on ti travay an Roumani é sa pèwmèt-yo ni asé lajan pou yo té pé sa péyé sa yo té ni a péyé. Mi sa sè-la konstaté : « Jéova toujou ka lonji men a-y pou édé sèwvitè a-y. » Frè-la é madanm a-y kontan toubònman pas olyé yo té lésé lajan gouvèné-yo, yo lésé Jéova gouvèné-yo.

PA PRI ADAN PYÈJ A DYAB-LA

15. Nou pé woté kò an nou adan pyèj a Dyab-la. Poukwa nou pé sèten dè sa ?

15 É si nou ka rann-nou kont kè nou ni òwgèy an tchè an nou oben kè nou vin on moun ki pa jen ni asé ? Ében tout krab-la pa mò an bari-la ! Nou pé chanjé ! Pòl di kè sé moun-la Dyab-la té’é pran tou vivan la pé ‘woté kò a yo adan pyèj a-y’ (2 Tim. 2:26). Pa ègzanp, David kouté Natan lèwvwè i palé ba-y franchman. I mandé Bondyé padon davwa i té vin on moun ki pa jen té ni asé é i wouvin bon bon zanmi èvè Jéova. Fò pa nou jen oubliyé kè Jéova pi fò ki Satan. Alò, si nou lésé Jéova édé-nou, nou ké pé woté kò an nou adan nenpòt ki pyèj a Dyab-la.

16. Ka ki ké édé-nou rété lwen a pyèj a Dyab-la ?

16 On biten ki sèten, sé kè olyé nou débat pou woté kò an nou adan pyèj a Dyab-la, vométan nou ba-yo gran lè a yo granbonnè. Fò pa nou two sèten dè nou ! Jous ni dé moun ki té ka sèvi Jéova dépi lontan ki lésé lòwgèy pran lanmen asi yo oben ki vin dé moun ki pa té jen ni asé. Alò, sipliyé Jéova touléjou pou i édé-w ègzaminé jan ou ka rézonné é jan ou ka aji (Sòm 139:23, 24). Pa jen lésé sé défo-lasa pran rasin an tchè a-w !

17. Talè, ka ki rivé Dyab-la, lènmi an nou ?

17 Dépi nanni-nannan, Satan ka chèché a pri moun adan zatrap a-y (Rév. 20:1-3, 10). Men talè, sé-y yo ké maré é anfinaldikont Jéova ké détwi-y. A pa ti présé nou présé vwè sa fèt ! Toupannan nou ka atann sa, an-nou fè tousa nou pé pou nou pa pri adan pyèj a Dyab-la. Fò nou fè tousa nou pé osi pou nou pa vin on moun ki òwgèy an tchè a-y oben on moun ki pa jen ni asé. É fò-nou byen désidé a rété « doubout douvan Dyab-la », konsa i ké « kouri lwen an nou » (Jak 4:7).

KANTIK 127 Quel genre de personne je dois être !

^ par. 5 Nou konparé Satan èvè on bon chasè. I ka éséyé pran-nou adan zatrap a-y, ki nou ka sèvi Jéova dépi lontan ki nou toufré adan lavérité. Adan awtik-lasa, nou ké vwè kè lè on moun ni òwgèy é lè on moun pa jen ni asé, Satan pé sèvi èvè sa pou pyéjé-y é anpéché-y rété bon bon zanmi èvè Jéova. Nou ké vwè osi poukwa sèwten moun pri adan sé zatrap-lasa é ka nou pé fè pou sa pa rivé-nou.

^ par. 2 POU NOU BYEN KONPRANN : Lè on moun ni òwgèy, i ka konpranndèdi kè i ni plis valè ki ponmoun. Lè on moun pa jen ni asé, i toujou bizwen ni plis lajan, plis pouvwa, plis plézi adan domenn sèksyèl oben i vé ni plis biten ankò.

^ par. 53 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Yo ka ba on frè déotwa konsèy men konm i ni òwgèy an tchè a-y i pa ka aksèpté-yo. On sè ja achté enpé biten men i vlé achté dòt ankò.

^ par. 55 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Satan té on zanj é Ozyas té on wa men yo toulédé lésé lòwgèy pran lanmen asi yo. Èv, David é Jida pa jen té ni asé. Kifè, Èv manjé fwi-la i pa té andwa manjé la, David kouché èvè Bètsabé alòskè sé té on madanm mayé é Jida volé lajan.