Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 24

Ñande ikatu ñasẽ Satanás ñuhãgui

Ñande ikatu ñasẽ Satanás ñuhãgui

“Péicha opensa porã jeýta hikuái ha osẽta pe Diablo ñuhãgui” (2 TIM. 2:26).

PURAHÉI 36 Ñañatende porã ñane korasõre

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Satanás ojoguaha peteĩ mariskadórpe?

PETEĨ kasadór ningo ojagarrase térã ojukase umi animál. Upearã ikatu voi oipuru diferénte ñuhã térã trámpa, heʼiháicha voi la Bíbliape (Sal. 140:5). ¿Mbaʼépa ojapo pe mariskadór ombotavy hag̃ua peteĩ animálpe ha oity chupe iñuhãme? Haʼe ojesareko ha okontrola pe animál ojapóva, por ehémplo moõpa oho jepi, mbaʼépa ogusta chupe, ha mbaʼeichagua ñuhãpa iporãvéta oipuru oity hag̃ua pe animálpe. Satanás ojogua hína upe mariskadórpe. Haʼe ojesareko ñanderehe ha ñanekontrola. Haʼe ohecha moõpa jaha jepi ha mbaʼépa la ñandegustáva. Upéi haʼe omoĩ ñandéve peteĩ ñuhã ikatu hag̃uáicha ñandereity pype ñaimoʼãʼỹetére. Upéicharõ jepe, la Biblia oasegura ñandéve jaʼa mbaʼéramo iñuhãme, ikatuha gueteri ñasẽ upégui. Avei ñanemboʼe mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua voi jaʼa umi iñuhãme.

Pe orgúllo ha taryrýi haʼe hína mokõi ñuhã oikoitéva Satanáspe (Ehecha párrafo 2) *

2. ¿Mbaʼe mokõi ñuhãpa oikoite Satanáspe?

Oĩ mokõi ñuhã oikoitéva Satanáspe: Pe orgúllo ha pe taryrýi. * Hetaiterei áñorema Satanás oipuru koʼã mbaʼe vaiete ha osẽ porã voi chupe. Haʼe ojogua umi opeskávape hína oity hag̃ua ñuhãme guyra (Jer. 5:26). Péro natekotevẽi ningo jaʼa raẽ Satanás ñuhãme. ¿Mbaʼérepa? Pórke Jehová oikuaaukáma ñandéve umi mbaʼe oipurúva Satanás ñanemoñuhã hag̃ua (2 Cor. 2:11).

La Bíbliape oĩ umi ehémplo ñanemboʼéva mbaʼéichapa ikatu ñasẽ Satanás ñuhãgui, térã ani hag̃ua voi jaʼa umívape (Ehecha párrafo 3) *

3. ¿Mbaʼérepa Jehová oskrivika vaʼekue la Bíbliape unos kuánto ehémplo?

Jehová ñanemboʼe mbaʼeichaitépa ipeligróso ñañemombaʼeguasu ha jaipota potave heta mbaʼe. Upearã oikuaauka ñandéve mbaʼépa oiko vaʼekue isiervokuérare. Ñaanalisáta unos kuánto ehémplo ohechaukáva mbaʼéichapa Satanás omoñuhãma umi oservi vaʼekuépe Jehovápe heta tiémpore jepe. ¿Upévapa heʼise ñande ndaikatumoʼãiha voínte jajapo mbaʼeve ani hag̃ua jaju ñandeorgullóso ha ñandetaryrýi? ¡Ndahaʼéi hína upéicha! Jehová oskrivika vaʼekue la Bíbliape koʼã ehémplo “ani hag̃ua jajapo umi mbaʼe haʼekuéra ojapo vaʼekue” (1 Cor. 10:11). Haʼe oikuaa ñande ikatuha ñaaprende koʼã ehémplogui ani hag̃ua jaʼa pe Diablo ñuhãme térã ñasẽ hag̃ua umívagui.

PE ORGÚLLO NINGO PETEĨ ÑUHÃ

(Ehecha párrafo 4)

4. ¿Mbaʼépa ikatu oiko ñanderehe jajúramo ñandeorgullóso?

Satanás oipota ñande jaju ñañemombaʼeguasu ha ñandeorgullóso. Haʼe oikuaa upéva oikóramo ñanderehe, jajoguataha chupe ha japerdetaha pe oportunida jaikovévo pára siémpre (Prov. 16:18). Upéicha rupi, apóstol Pablo oavisa vaʼekue peteĩ persóna ikatuha “oñemombaʼeguasu ha oñekondena chupe oñekondena haguéicha pe Diáblope” (1 Tim. 3:6, 7). Upéva ningo oimeraẽvare ikatu oiko, tahaʼe jepe raʼe jaservímava Jehovápe heta áñore térã ramoite guivénte.

5. Heʼiháicha Eclesiastés 7:16, 20, ¿mbaʼéichapa peteĩ persóna ikatu ohechauka ijorgullosoha?

Umi persóna ijorgullósova ningo opensa ijehénte. Satanás oipota ñapensave ñandejehe ñapensa rangue Jehováre, koʼýte ñaneprovléma jave. Por ehémplo, ¿oĩmapa raʼe omboja reíva nderehe rejapo hague peteĩ mbaʼe? ¿Térã ojejapómapa raʼe nderehe peteĩ inhustísia? Satanás ningo oipotaitereíta ndepochy Jehováre térã umi ermanokuérare. Pe Diablo oipota ñapensa ñasolusionataha ñane provléma ñandéve ñandegustaháichante, jasegi rangue umi konsého omeʼẽva ñandéve Jehová Iñeʼẽ rupive (elee Eclesiastés 7:16, 20).

6. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe pe ermána Holandapegua rembiasakue?

Jahechamína mbaʼépa oiko peteĩ ermána Holandaguáre. Haʼe opyta vaʼekue ipochyeterei ohechávo umi ermanokuéra kongregasionpegua defékto. Upévare haʼe odesidi ndohasamoʼãveimaha tiémpo hendivekuéra. Pe ermána heʼi: “Añeñandu kuri cheañoiterei ha apensa ndaikatumoʼãiha voi aperdona ifallakuéra. Upémarõ haʼe che ménape rova hag̃ua ótro kongregasiónpe”. Upéi pe ermána ohecha pe prográma de JW Broadcasting® marzo 2016-pegua. Upépe ojeʼe mbaʼépa ikatu jajapo jagueropuʼaka hag̃ua ñane ermanokuéra defékto. Ha haʼe heʼi: “Aaprende tekotevẽha cheumílde ha ahechakuaa umi defékto che voi arekóva, aiko rangue akambiase umi ermanokuérape. Upe prográma chepytyvõ apensave hag̃ua Jehováre, ha pe derécho haʼe orekóvare heʼi hag̃ua ñandéve mbaʼépa jajapo vaʼerã”. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe ko ermána rembiasakue? Jareko jave provléma, ñapensa meme vaʼerãha Jehováre. Jajerure asy vaʼerã chupe jahecha hag̃ua umi ótrope haʼe ohechaháicha chupekuéra. Ñande Ru yvagapegua ningo ohechapa umi ñane ermanokuéra defékto, ha upéicharõ jepe haʼe oĩ dispuésto operdonávo chupekuéra. Ha Jehová oipota ñande jajapo avei upéva (1 Juan 4:20).

(Ehecha párrafo 7)

7. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue rréi Uzíasre?

Rréi Uzías de Judá ou rupi ijorgullóso, nohendúi vaʼekue umi konsého oñemeʼẽva chupe ha ojapo peteĩ mbaʼe ojapoʼỹ vaʼerã. Uzías ningo ivaleterei vaʼekue. Por ehémplo ogana vaʼekue heta gérra, omopuʼã heta siuda ha tórre, ha oreko vaʼekue avei heta kokue. “Ñandejára tee ovendesi chupe” (2 Crón. 26:3-7, 10). Péro la Biblia omombeʼu avei: “Imbaretemírente, ou oñemombaʼeguasu ha upéva ohundiete chupe”. Jehová ningo omanda vaʼekue umi saserdóte añoiténte ikatuha ohapy insiénso pe témplope. Péro rréi Uzías ojapo pe mbaʼe ojapoʼỹ vaʼerã, ha oho pe témplope ohapy hag̃ua insiénso. Jehovápe ndogustaiete kuri upéva ha oguenohẽmbaite hese lépra ijorgullóso haguére, ha Uzías osegi vaʼekue ilépra omanoite peve (2 Crón. 26:16-21).

8. ¿Mbaʼéichapa 1 Corintios 4:6, 7 heʼíva ñanepytyvõta ani hag̃ua jaju ñandeorgullóso?

8 ¿Ikatúpa ñande avei jaju ñandeorgullóso ha japeka, Uzías rehe oiko haguéicha? Jahechamína peteĩ ermáno hérava José ehémplo. Haʼe ningo haʼe vaʼekue peteĩ empresário ipláta hetáva, ha peteĩ ansiáno ojerrespetaitereíva. Haʼe ojapo vaʼekue diskúrso asambleahápe, ha umi superintendénte de sirkuíto jepe ojerure chupe konsého. Péro José heʼi: “Che ajeroviáma vaʼekue chejehe chevale haguére ha che experiénsiare, ha amboykéma Jehovápe. Che apensa vaʼekue chembareteha, upévare nahendúi umi konsého ha avíso omeʼẽ vaʼekue chéve Jehová”. José ou vaʼekue opeka vaieterei ha oñemosẽ chupe kongregasióngui. Ojapo unos kuánto áño José haʼe jeýma hague Testígo, ha koʼág̃a haʼe heʼi: “Jehová chemboʼe la iñimportánteva ndahaʼeiha jareko peteĩ priviléhio, síno jajapo la haʼe ojeruréva ñandéve”. Ñanemanduʼákena ñandevaléramo peteĩ mbaʼépe, térã jarekóramo peteĩ priviléhio kongregasiónpe, umíva ouha Jehovágui (elee 1 Corintios 4:6, 7). Ñande ñandeorgullósoramo, Jehová ndojevalemoʼãi ñanderehe.

PE TARYRÝI NINGO PETEĨ ÑUHÃ

(Ehecha párrafo 9)

9. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Satanás ha Eva noñekontentái haguére pe orekóvare?

Ñapensa jave pe taryrýire, oiméne ñanemanduʼa Satanás pe Diáblore. Haʼe ningo oiméne oreko rakaʼe heta priviléhio haʼérõ guare Jehová ánhel, péro noñekontentái. Haʼe oipota pe adorasión Jehová añoite omereséva. Satanás oipota jajogua chupe, ha oñehaʼãmbaite ani hag̃ua ñañekontenta umi mbaʼe jarekóvare. Upéva haʼe ojapo ñepyrũ vaʼekue oñeʼẽrõ guare Évape. Jehová ningo mborayhúpe omeʼẽ vaʼekue Eva ha iménape hetaiterei hiʼupy hetereíva. Haʼekuéra ikatu vaʼekue hoʼu “entéro yvyramáta hiʼávagui oĩva pe hardínpe”, peteĩre añoiténte la ndopokói vaʼerã hikuái (Gén. 2:16). Péro Satanás ombotavy Évape ha ogueroviaka chupe hoʼúmante vaʼerãha pe yva ojeproivi vaʼekue. Eva noñekontentái umi mbaʼe orekóvare, síno oipota potave vaʼekue. Ha jaikuaa mbaʼépa oiko upe haguére: Eva opeka ha tiémpo rire omano (Gén. 3:6, 19).

(Ehecha párrafo 10)

10. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue David rehe itaryrýi haguére?

10 Itaryrýi rupi, rréi David hesarái umi mbaʼe Jehová omeʼẽ vaʼekuégui chupe. Por ehémplo, omeʼẽ chupe rrikésa, autorida, ha avei oipytyvõ chupe ogana hag̃ua heta gérra. David oagradese ha orrekonose vaʼekue Jehová omeʼẽ hague chupe ‘hetaiterei mbaʼe’, ha ndaikatuiha voi okontapa umíva (Sal. 40:5). Péro upéi David ou itaryrýi ha noñekontentavéi umi mbaʼe Jehová omeʼẽvare chupe. Hembireko hetáramo jepe, David oñepyrũ oĩse peteĩ tembireko ahénondi, Jehová heʼíramo jepe upéva oĩ vaiha. Upe kuña hína Bat-Seba ha iména haʼe vaʼekue Urías, pe hitita. David opensa ijehénte ha oreko rrelasión sexuál Bat-Sébandi, ha ombohyeguasu chupe. Ivaieterei ningo la David ojapo vaʼekue, péro pe ojapóva upéi ivaivéntema: ¡Haʼe ojukauka Uríaspe! (2 Sam. 11:2-15). ¿Mbaʼéiko la David oreko vaʼekue iñakãme? ¿Oimoʼãne piko raʼe Jehová ndohechamoʼãiha chupe? Jepe David oservíma vaʼekue Jehovápe heta tiémpore, haʼe ou vaʼekue itaryrýi ha oike heta akã rasýpe. Péro upéi haʼe omombeʼu la ipekádo ha oñarrepenti. ¡Ajépa oagradeseténe raʼe Jehovápe operdona haguére chupe! (2 Sam. 12:7-13).

11. Heʼiháicha Efesios 5:3, 4, ¿mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua ñandetaryrýi?

11 ¿Mbaʼépa ñaaprende David ehémplogui? Ñaaprende ani hag̃ua ñandetaryrýi, tekotevẽha siémpre jaagradese Jehovápe opa mbaʼe omeʼẽvare ñandéve (elee Efesios 5:3, 4). Ñañekontenta vaʼerã umi mbaʼe jarekóvare. Ñañepyrũ jave jastudia la Biblia peteĩ persónandi, ñande ñamokyreʼỹ jepi chupe opensa hag̃ua peteĩ mbaʼe porã Jehová omeʼẽ vaʼekuére chupe, ha oagradese hag̃ua upévare. Pe persóna ojapóramo upéva káda día una semána aja, opávo pe semána oñemboʼétama hína Jehovápe oagradese hag̃ua 7 diferénte mbaʼére (1 Tes. 5:18). ¿Ñandépa jajapo jepi avei upéicha? Jajepyʼamongetáramo entéro mbaʼe Jehová ojapo vaʼekuére ñanderehehápe, upéva ñanepytyvõta ñandeagradesído hag̃ua. Ha jaagradeséramo chupe, ñañekontentáta umi mbaʼe jarekóvare. Ha ñañekontentáramo umi mbaʼe jarekóvare, nañandetaryryimoʼãi.

(Ehecha párrafo 12)

12. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Judas Iscariote ou rupi itaryrýi?

12 Judas Iscariote itaryrýi rupi, otraisiona vaieterei vaʼekue Jesúspe. Péro ñepyrũrã ningo haʼe ndahaʼéi vaʼekue peteĩ persóna iñañáva (Luc. 6:13, 16). Jesús oiporavórõ guare chupe ijapostolrã, okonfia vaʼekue hese, ha upévare oheja ikárgope pe káha orekohápe hikuái ipláta. Jesús ha umi apóstol oipuru vaʼekue upe pláta opaga hag̃ua umi gásto orekóvare ikatu hag̃uáicha opredika. Umíva haʼete vaʼekue umi kontrivusión koʼág̃a ñameʼẽva pe óvra mundiálpe g̃uarã. Péro tiémpo rire, Judas oñepyrũma imonda, ohendúramo jepe heta vése Jesús oavisa hague umi héntepe ipeligrosoha itaryrýi (Mar. 7:22, 23; Luc. 11:39; 12:15). Judas nopenái asy umi avísore.

13. ¿Mbaʼe oikórõ guarépa Judas ohechauka vaʼekue itaryryiha?

13 Peteĩ mbaʼe oiko vaʼekue Jesús omano mboyvemi ohechauka Judas itaryrýima hague. Jesús ha idisipulokuéra, umíva apytépe María ha iñermána Marta, oĩ kuri de visíta Simón pe lepróso rógape. Ojekaru aja, María opuʼã ha oho omoĩ Jesús akãre peteĩ aséite perfumádo hepyetereíva. Judas ha umi ótro disípulo ipochyeterei upévare. Umi ótro disípulo opensáne raʼe iporãvéta hague ojepuru pe pláta oñepytyvõ hag̃ua umi oikotevẽvape, péro Judas ótra kosaitére la ipochy. “Haʼéngo peteĩ mondaha”, ha omondase kuri pe pláta oĩva pe káhape. Upéi Judas itaryrýi rupi otraisiona Jesúspe plátare, ha ovende chupe peteĩ esklávo presiokuére (Juan 12:2-6; Mat. 26:6-16; Luc. 22:3-6).

14. ¿Mbaʼépa ojapo peteĩ matrimónio osegi rupi pe konsého oĩva Lucas 16:13-pe?

14 Jesús omomanduʼa vaʼekue isegidorkuérape ko mbaʼe iñimportantetévare: “Peẽ ndaikatúi peservi Ñandejárape ha avei peiko pláta rapykuéri” (elee Lucas 16:13). Ha upéva ningo siérto hína koʼag̃aite peve. Por ehémplo, jahechamína mbaʼéichapa peteĩ matrimónio Rumaniagua osegi pe konsého Jesús omeʼẽ vaʼekue. Chupekuéra ojeofrese vaʼekue oho hag̃ua ombaʼapo peteĩ tiémpore peteĩ país oĩ porãvape ekonómikamente. Haʼekuéra heʼi: “Rodeve heta kuri vánkope, upévare ñepyrũrã ropensa ko traváho haʼeha peteĩ vendisión oúva Jehovágui”. Péro oĩ kuri peteĩ provléma. Haʼekuéra oaseptáramo pe traváho naitiempoguasumoʼãvéima oservi hag̃ua Jehovápe. Haʼekuéra odesidi kuri la ojapótava olee rire pe artíkulo “Ñaneñeʼẽrendúkena Jehovápe ñande pyʼaite guive”, osẽ vaʼekue pe Ñemañaha 1 de agosto de 2008-pe. Haʼekuéra heʼi: “Ore rovárire ótro paíspe roganave hag̃ua pláta, ijetuʼuvéta kuri roservi hag̃ua Jehovápe, ha noromotenondemoʼãi ore rekovépe ore amista hendive. Roikuaa porã rombyaíta hague ore amista Jehovándi”. Upémarõ haʼekuéra ndoaseptái pe traváho. ¿Ha mbaʼépa oiko upéi? Pe ermáno otopa itravahorã hetãme voi ikatutahápe ogana oikotevẽva okuvri hag̃ua umi gásto orekóva hikuái. Pe ermána heʼi: “Jehová ningo siémpre oipytyvõta isiervokuérape”. Ko matrimónio ovyʼaiterei oiporavo haguére Jehovápe Ipatronrã, pe plátape rangue.

ANÍKENA JAʼA SATANÁS ÑUHÃME

15. ¿Mbaʼérepa ñaimekuaa segúro ikatuha ñasẽ Satanás ñuhãgui?

15 ¿Péro mbaʼépa ikatu jajapo jahechakuaáramo ñandejehe ñañepyrũmaha ñañemombaʼeguasu térã ñandetaryrýi? ¡Ñande ikatu hína ñakambia! Apóstol Pablo heʼi umi hoʼa vaʼekue pe Diablo ñuhãme ikatuha gueteri osẽ upégui (2 Tim. 2:26). Upéva ojapo vaʼekue rréi David. Haʼe ohendu Natán oñemoñeʼẽ mbaretérõ guare chupe, oñarrepenti itaryrýi haguére ha oñemoĩ porã jey Jehovándi. Aníkena núnka ñanderesarái Jehová imbareteveha Satanásgui. Upévare jahejáramo Jehová ñanepytyvõ, ñande ikatúta ñasẽ oimeraẽ trámpa térã ñuhã pe Diablo omoĩvagui ñane renonderãme.

16. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua jaʼa Satanás ñuhãme?

16 Iporã ningo añete ñasẽ Satanás ñuhãgui, péro iporãiteve hína ndajaʼáiramo voi umívape. Upéva ikatúta jahupyty Ñandejára ñanepytyvõramo añoite. Péro aníkena ñapensa núnka voi ndajajumoʼãiha ñandeorgullóso térã ñandetaryrýi, ha jaʼe: “Péva ningo ndoikomoʼãi cherehe”. Umi oservímava Jehovápe heta tiémpore jepe ikatu ou ijorgullóso térã itaryrýi. Upévare jajerure asýkena Jehovápe káda día tañanepytyvõ jahechakuaa hag̃ua umi mbaʼe ñapensa ha jajapóvare, noiméipa ñañepyrũma hína jahechauka koʼã mbaʼe vaiete (Sal. 139:23, 24). ¡Ñañehaʼãmbaitékena ani hag̃ua oñembohapo ñande pype koʼã mbaʼe vaiete!

17. ¿Mbaʼépa koʼẽrõitéma oikóta ñane enemígo Satanásre?

17 Ojapóma ningo hetaiterei áño Satanás haʼe hague pe kasadór. Péro koʼẽrõite chupehaitéma ojejagarráta ha oñeñapytĩta, ha upe rire katu oñehundíta chupe (Apoc. 20:1-3, 10). Hiʼãitereíma ningo og̃uahẽ upe día. Péro og̃uahẽ meve upe tiémpo, jasegi vaʼerã ñañatende ani hag̃ua jaʼa Satanás trámpape. Ñañehaʼãmbaitékena ani hag̃ua jaʼa pe orgúllo ha taryrýi ñuhãme. Jajedesidíkena ‘ñañemoĩ mbaretetaha pe Diáblore ha haʼe odiparáta ñandehegui’ (Sant. 4:7).

PURAHÉI 127 Mbaʼeichagua persóna vaʼerãpa che

^ párr. 5 Satanás ningo ojogua peteĩ mariskadór ivalévape. Haʼe oñehaʼã ñanemoñuhã tahaʼe jepe raʼe jaservímava Jehovápe heta tiémpore térã ramoite guivénte. Ko artíkulope jahecháta Satanás oipotaha ñande jaju ñandeorgullóso ha ñandetaryrýi ñahundi hag̃ua ñane amista Jehovándi. Jahecháta avei unos kuánto Ñandejára siérvo ehémplo, umi ou vaʼekue oñemombaʼeguasu ha itaryrýi, ha avei mbaʼépa ikatu jajapo pono jaʼa koʼã ñuhãme.

^ párr. 2 MBAʼÉPA HEʼISE: Ko artíkulope oñeñeʼẽ pe orgúllo ivaívare, upéva heʼise peteĩ persóna oñandu térã opensaha ivaleveha ótrogui. Ha oñeñeʼẽ avei pe taryrýire, upéva heʼise peteĩ persóna oipota potaveha pláta, orekoseveha podér, rrelasión sexuál térã umichagua mbaʼe.

^ párr. 53 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ermáno oñemombaʼeguasu ha nohenduséi umi konsého porã oñemeʼẽva chupe. Peteĩ ermána ojoguáma heta mbaʼe, péro ohecha ótra kósa ha ojoguaseve.

^ párr. 55 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ánhel jepe ou vaʼekue oñemombaʼeguasu, ha rréi Uzías upéicha vaʼekue avei. Itaryrýi rupi, Eva hoʼu pe yva ojeproivi vaʼekue, David oreko rrelasión sexuál Bat-Sébandi, ha Judas katu omonda pláta.