Lendá lá ɔwɔmbɔ w'akambo

Lendá lá akambo lá yombasɛ́

DJAMBA DJƐ WEKELO 24

Wɛ nkoka nkfutumɔ má tolonga tɔ Satana!

Wɛ nkoka nkfutumɔ má tolonga tɔ Satana!

‘Kfutumɔ m’ilonga yɛ Djabolo.’​—2 Ti. 2:26.

YEEMBO 36 Towombake eloko wɛso (lá Otetela)

LÁ YOPASƐ *

1. Lamo okokaso ndjɛdjɛ Satana nya mbengenga?

MBENGENGA angoyalake ngo l’okoma ɔmɔ toko, mvunda kana ndjaka nyama. Nde nkoka nkamba la tolonga tɔ wepo la wepo ngo ngete ɔmɔtshi l’anteyi k’andaki wa Djɔbɔ ndatepela. (Djɔ. 18:8-10) Wopo wɔkɔnge mbengenga onanghakande djɛ nyama ntala l’ilonga yɛnde? Nde ndjekaka nyama kɛkɔ wɔlɔ wɔlɔ. Olelá wɔnde wokipe? Nkete djɛkɔnge dj’ɔkɔpakande? Wopo wɔkɔnge okokande ntala? Satana alekɔ etengo mbengenga kɛsɔ. Nde ntekaka. Nde nyɛnaka djena dj’ohetaso edjinge ndjewaka kɛnɛ k’ɔkɔpaso. M’eteyi nde mbambaka ilonga y’ɛnande ante tongotala ipa la ndjewa. Koko Bible ntoshimelaka ante ntsha tombotala, tokoka nkfutumɔ. Ketolakanyɛ lonkina wopo w’okokaso mpengɔ tolonga tɔsɔ wɔlɔ.

Otako edjinge lolemba alekɔ tolonga tope tɔ Satana toleka mpesɔ (Lenda etenyi 2) *

2. Tolonga tope tɔkɔnge toleka mpesɔ tokamba la Satana?

2 Tolonga tope tɔ Satana toleka mpesɔ nde ofuno la lolemba. * L’ilá kɛ nunu dj’ɛnɔnyi Satana angokambake la nanghedji djɛ nyɛtshi djɛsɔ. Nde alekɔ etengo owambi wɔ tofulu waasepaka t’ilonga kana waavundaka l’ilonga y’otayi. (Yee. 91:3) Koko topakombola mvundama me Satana. Lamo nghɔsɔ? Mande Yehova ntisolaka topo tɔ mayɛlɛ tokamba la Satana.​—2 Kɔ. 2:11.

Ndjɔmbɔmba yelá Bible nkoka ntolakanyɛ wopo w’okokaso ndota edjinge nkfutumɔ má tolonga tɔ Djabolo (Lenda etenyi 3) *

3. Lamo Yehova ndananghe djɛ ndjɔmbɔmba imɔtshi nfunama lá Bible?

3 Yɔpo imɔtshi yɛ Yehova otolakanyɛnde djɛ ndota mbalaka yeyɛ m’otako edjinge lolemba nde, má ntoshimela kɛnɛ kekomelisa enkambi wɛnde ɛmɔtshi, dj’iso ndjewɔ nangha evunga wɛkɔ ɛmɔ. Tɔngɛna wopo wɔ Satana ndawa akoka wa ntadjɛ kaanga enkambi wɛ Yehova wembotshunda lá nyuma lá tolonga tɔnde. Kɛsɔ nsakisolaka ante topangolonga ndota otako edjinge lolemba? Lako. Yehova ilaka ndjɔmbɔmba yɛsɔ lá Bible ‘djɛ ntewola.’ (1 Kɔ. 10:11) Nde ndjewaka ante iso nkokaka mba olakanyelo má ndjɔmbɔmba yɛsɔ edjinge másɔ ndota kana nkfutumɔ má tolonga tɔ Djabolo.

ILONGA Y’OTAKO

Lenda etenyi 4

4. Kɛkɔnge kekoka ntokomela ntsha tomboyala l’otako?

4 Satana nkɔpaka dj’iso ndjala l’otako. Nde ndjewaka ante ntsha iso ndjala l’otako, tongokoma etengo nde edjinge topangowa lowiko l’etshinda. (Woo. 16:18) Djekondeke, ɔpɔstɔlɔ Poolo ndatewola ante onto nkoka ‘ndoyala l’otako ko ndolomboyama etengo Djabolo ndongolombayama.’ (1 Ti. 3:6, 7) Kɛsɔ nkoka nkomela onto onkfumɔ wɔ l’anteyi kɛso ayale kaanga sombewa akambo wa nsɔsɔlɔ nde bango kana tombokambela Yehova l’ilá k’ɛnɔnyi efula.

5. Etengo Losanghanyɛ 7:16, 20 ɛnyɛnde, wopo wɔkɔnge onto okokande nyɛnyɛ dj’alekɔ l’otako?

5 Anto walekɔ l’otako walekɔ la lolemba. Satana nkɔpaka dj’iso ndjala la lolemba dj’iso ndakiyanyɛ efula ngo lá nkambo djɛso koko ape lá nkambo djɛ Yehova, pekapeka winá w’opomanaso l’ekakasano. Ndjɔmbɔmba, wakotonghanyɛka nkambo mɔtshi? Onto ɔmɔtshi akonanghelaka nkambo la ntshamba djɛ sii? Satana angɔkɔpa djɛ wɛ nyomadjɛ Yehova edjinge wananyɔ wako. Lonkina, Djabolo nkɔpaka djɛ wɛ nkanela ente yopo yɛ wɔlɔ yɛ nkandola okakasano wɔsɔ nde, nangha akambo lá wopo wɔkɔpɛ, koko ape lá nkilika ɛlɔndjɛlɔ kɛtɔpɛyɛ Yehova m’Otepela wɔnde.​—Wala Losanghanyɛ 7:16, 20.

6. Olakanyelo wɔkɔnge w’okokaso mba má kɛnɛ kekomelisa nkaana kɛso kɛmɔtshi kintasɛ lá Pays-Bas?

6 Tokolenda ndjɔmbɔmba kɛ nkaana kɛso kelá Pays-Bas kanga loyalisa la nkɛlɛ m’ɔtɛ w’evunga wenaghisa anto ankina. Nde ɔsaka nkano dj’ipa ndjala esanga l’anto wasɔ. Nde ntepelaka ante: “Ndawokaka olengedji edjinge ntakoka ntshikitanyɛ tokanyi toyalaki la lemi te wananyɔ l’ankaana yɛsɔ. Nshimelaka womɛmi ente ngo iso ntshikitanyɛ otshumano.” M’eteyi, nde alendaka emisiɔ wɛ Ngɔndɔ k’asato 2016 wɛ JW Televiziɔ. Emisiɔ wɛsɔ wapɛyɛki alako amɔtshi w’ɛnyɛ wopo w’okokaso nangha l’evunga w’anto ankina. Nkaana kɛkɔ ante: “Nyɛnaka ente ngo lemi ndjala l’okitshatshɛ edjinge ndjila yimba l’evunga wɛmi mɔmɛlɛ, l’edjena kɛ mpona ntshikitanyɛ wananyɔ l’ankaana yel’otshumano. Emisiɔ wɔsɔ wonkotshɛka djɛ ndjila yimba yɛmi ngo te Yehova edjinge tá lowandji lɔnde.” Olakanyelo w’ɔkɔnge ngombowa? Winá w’opomanɛ l’okakasano ɔmɔtshi kindjɛ ndjila yimba ngo te Yehova. Lɔmbande djɛ nkokotshɛ djɛ wɛ ndɔsa anto ankina etengo nde awɔsande. Papa kɛko kel’olongo nyɛnaka evunga wɛwɔ, koko nde nkɔpaka ndaawimeyɛ. Nde nkɔpaka wɛ nangha wopo wɔk’ɔmɔ te wɔ.​—1 Dj. 4:20.

Lenda etenyi 7

7. Kɛkɔnge kekomelisa Nkfumi Uziya?

7 Otako wotshindaka Nkfumi Uziya, k’ase Juda djɛ ntona alako edjinge nangha nkambo djɛ ndotayala la lotshungɔ. Uziya ayalaka mpame keyalaki l’akoka efula. Nde alongaka ambandji efula, apikaka angando efula la ayalaki l’awedji efula. ‘Ndjambe kɛ nsɔsɔlɔ ɔpɛyɛka okfudji efula.’ (2 Ɛk. 26:3-7, 10) Bible ante: ‘Koko winá wɔ ndayale la wolo, oloko wɔnde woyalaka l’otako w’ɔtɔlisa t’etshitanelo.’ Lá ntondo, Yehova ilaka ɔlɛmbɛ ante ngo ankfundji ndeke la lotshungɔ lɔ ntshumba mbele lá tɛmpɛlɔ. Koko l’otako onkfumɔ Nkfumi Uziya ingelaka tá tɛmpɛlɔ ntotshumba mbele. Yehova atayala l’osasa, nde apɛyɛka mpame kɛsɔ anghɛnyi. Uziya atshikalaka l’anghɛnyi lowiko lɔnde lonkfumɔ.​—2 Ɛk. 26:16-21.

8. Lá nkilika 1 Kɔrɛntɔ 4:6, 7, wopo wɔkɔnge w’okokaso ndjewɔ dj’ipa ndjala l’otako?

8 Iso nkoka ndjala l’otako edjinge ntshindama djɛ nangha ovunga etengo wonanghisa Uziya? Kolenda ndjɔmbɔmba kɛ José. Nde ayalaki onanghi w’opoto w’ekekete wokambaki etengo ikokolo yɛ iyɔsaka l’odjito l’otshumano. Nde apɛyɛki wamba lá nsanghanyɛ y’edjingadjinga la yɛ rɛjɔ edjinge enami wɛ djingadjinga wayɛki ndohona alako lende. Nde ntepelaka ante: “Ndjɛka ndoyawɛkɛ l’akoka wami edjinge l’a balo djɛmi. Ntayawɛkɛki lonkina te Yehova. Ndjɛka ndokanela ente ndekɔ la wolo ko ntekameyɛki alako edjinge ndjewo yɛ Yehova.” José ayɛka ndonangha ovunga w’ekekete ko aposaka m’otshumano. M’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi efula, nde akalɔka l’otshumano. Nde ntepelaka winá wɔsɔ ante: “Yehova andakaka ante nangha kɛnɛ k’ɔtɔlɔmbande djɛ nangha ndeke nkambo djɛ djonyi koko ape edjito welekɔ laso.” Tovungɔke ente akoka w’okotshɛso edjinge edjito enkfumɔ w’owaso l’otshumano oyɛwɔnde me Yehova. (Wala 1 Kɔrɛntɔ 4:6, 7.) Ntsha tomboyala l’otako, Yehova apangokamba laso.

ILONGA YƐ LOLEMBA

Lenda etenyi 9

9. Lolemba iyatshinde Satana nya Eva djɛ nangha nge?

9 Winá wokanelaso nkambo djelendana la lolemba, iso nvungɔka Satana Djabolo. Winá wɔ ndayalaka ondjelo wɔ Yehova, Satana akoka ndjala l’edjito efula. Koko nde akombolaka ndjala l’edjito enkina. Nde akombolaka dj’anto ndɔɔtɛmɔla, koko ngo Yehova toko ndeke lɔfɛna ntɛmɔma. Satana nkombolaka dj’iso ndjala etengo nde, djɛkondeke ohonande ntotshinda dj’ipa iso nsasanga la kɛnɛ kokotshɛso. Nde awangaka nangha nkambo djɛsɔ winá w’indasawola nya Eva. La ngandji kenkfumɔ, Yehova apɛyɛka Eva nya womɛnde nkete djɛ ndɛ tshanga tshanga, ‘mbambo yɛ m’etamba enkfumɔ yeyalaki lá bedji’ nyimɛ ngo otamba ɔmɔ toko. (Ewa. 2:16) Koko, Satana adjimbolaka Eva má ndɔwɛnyɛ ante nde ayalaka ngo ladjɛ ndɛ lowambo l’im’otamba w’iyapekala. Eva atateyɛka ntshika nsasanga la kɛnɛ k’indakotshɛka ko ahonaka mba nkete nkina efula. Iso ndjewaka kɛnɛ keyisa ndookomela. Eva ananghaka ovunga ko l’ekomo ayɛka ndovɔ.​—Ewa. 3:6, 19.

Lenda etenyi 10

10. Kɛkɔnge kekomelisa Nkfumi Davidɛ winá wɔ ndayale la lolemba?

10 Lolemba lotshindaka Nkfumi Davidɛ djɛ mvungɛ kenkfumɔ kɛ Yehova ndɔɔpɛyɛ: Okfudji, lokumu la elonga lá ambandji yɛ l‘antonyi wande. La djedjɛ nkfumɔ, Davidɛ atepelaka ante ‘epapɛyɛ wɛ Ndjambe wepewama mbala.’ (Yee. 40:5) Koko l’etena kɛmɔtshi, Davidɛ avungɛka kɛnɛ kɛ Yehova ndɔɔpɛyɛ. Nde lako nsasanga lonkina la kɛnɛ keyalaki lande, nde akombolaka mba nkete efula. Kaanga ndayalaka la wadji efula, nde awolaka djɛ nsaki kɛ nyɛtshi kɛ nkombola wadjɛnkana mfula l’oloko wɔnde. Omoto wɔkɔnde Batɛ-shɛba, edjinge womɛnde, Uriya w’ose Hiti. La lolemba lonkfumɔ, nde asangaka beto nya Batɛ-shɛba, edjinge atshɔka djemi. Ládjiko djɛ nangha loseka, Davidɛ alonghanyɛka djɛ Uriya mvɔ! (2 Sa. 11:2-15) Davidɛ ndafɛnyɛka ante nge? Nde afɛnyɛka ante Yehova apɔwɛnyi? Onkambi wɔ Yehova wɔ nkɔmano w’ɔsɔ, ayɛka ndoyala la lolemba edjinge awaka eposelo wɛ nyɛtshi efula. Mpeyi nde, ndambo m’ɔkɔngɔ, Davidɛ awolaka ovunga wɔnde ko ayapɛlaka. Ɔsɔngo ndayale la djedjɛ te Yehova lá wopo wɔ ndowimeyɛ!​—2 Sa. 12:7-13.

11. Lá nkilika Ɛfɛsɛ 5:3, 4, kɛkɔnge kekoka nkokotshɛ djɛ ndongela lolemba?

11 Olakanyelo wɔkɔnge w’owaso má ndjɔmbɔmba kɛ Davidɛ? Olakanyelo w’owaso nde, iso nkoka ndongela lolemba ntsha iso nkindjɛ ndjala la djedjɛ lá k’enkfumɔ kɛtɔpɛyɛ Yehova. (Wala Ɛfɛsɛ 5:3, 4.) Iso ladjɛ nsasangaka la kɛnɛ k’okotshɛso. Ambeki wa Bible wa bango mbaka lokembo má nkanelaka nkambo mɔtshi djɛ Yehova ndombananghela ko ndokawoyɛ lokasa lá nkambo djɛkɔ. Ntsha onto nanghaka nghɔsɔ nfu inkfumɔ yelá lobengo, kɛsɔ nyɛnyɛka ante nde angolɔmba lá nkambo djɛ wayi esambele watshikitanyi. (1 Te. 5:18) Ongonanghake akambo amɔtshi w’etengo wasɔ? Ntsha wɛ ntɔnɔlaka lá k’enkfumɔ kɛ Yehova okonanghelande, kɛsɔ kengokokotshɛ djɛ wɛ ndjala la djedjɛ. Edjinge ntsha wɛ ndjala la djedjɛ, ongosasangaka la kɛnɛ k’okotshɛ. Ko ntsha wɛ nsasanga la kɛnɛ k’okotshɛ, opangoyala la lolemba.

Lenda etenyi 12

12. Kɛkɔnge kɛ lolemba iyatshinde Judasɛ djɛ nangha?

12 Lolemba lokomɛka Judasɛ Iskariyɔtɛ djɛ nkoma onfungi wɔ nyɛtshi efula. Koko nde atayala nghɔsɔ má bango. (Luka 6:13, 16) Yeso ɔsɔnaka etengo ɔpɔstɔlɔ. Ɛnamaki djɛ Judasɛ ayalaki l’akoka edjinge onto w’iyɛkɛka oloko, djɛkondeke iyɔpɛyɛ odjito wɔ namaka insesete yɛ nfalanga. Yeso nya apɔstɔlɔ wande wakambaki la nfalanga yɛsɔ djɛ nkotshɛ ehomba w’olemo w’ipoposanyɛ. Nfalanga yɛsɔ yayalaki etengo epapɛyɛ wɛpɛyama lɔɔko kɛnɛ lá nkambo dj’olemo wɔso wɔ l’andja w’otondo. Koko l’ɔkɔngɔ Judasɛ awangaka ndjɔngɔla kaanga ndekameyɛka efula kɛ ndjewo yɛ Yeso ndapɛyɛka mbala la mbala lá nkambo djɛ lolemba. (Mar. 7:22, 23; Luka 11:39; 12:15) Judasɛ atilá ndjewo yɛsɔ yimba.

13. Lá winá wɔkɔnge lolemba lɔ Judasɛ iyɛnama papoo?

13 Lolemba lɔ Judasɛ lɛnamaka papoo lá nkambo mɔtshi djeposisa ndambo daambi ntondo kɛ Yeso mvɔ. Walongolaka Yeso nya ambeki wande ndjila edjinge Mariya nya nkaana kɛnde Mata etengo angangɛnda laka Simɔna kanga olando w’anghenyi. Winá w’iyalɛka, Mariya emalaka ko avutelaka Yeso avuta w’oshinga wayalaki la nsolo kɛ wɔlɔ efula l’ɔtɛ. Judasɛ nya ambeki ankina womalaka efula. Mbala imɔtshi ambeki ankina wakanelaki ambɔ wakokaka nkamba la nfalanga yɛsɔ lá yopo yɛ wɔlɔ l’olemo w’ipoposanyɛ. Koko ikanyi yɛ Judasɛ iyalaka inkina. Nde ‘ayalaki wibi,’ edjinge akɔpaka ndjɔngɔla nfalanga yɛsɔ m’insesete yɛ nfalanga. M’ɔkɔngɔ lolemba lotshindaka Judasɛ djɛ nkapa Yeso m’ɔtɛ wɔ nfalanga.​—Dj. 12:2-6; Mat. 26:6-16; Luka 22:3-6.

14. Wopo wɔkɔnge wadji la wome ɔmɔtshi iyakambe la dako djelá Luka 16:13?

14 Yeso avungolaka ambeki wande nsɔsɔlɔ kɛ djonyi kɛnɛ: ‘Nyopakoke nkambela Ndjambe edjinge ekfudji olemo.’ (Wala Luka 16:13.) Djoyi djɛsɔ dekɔ nsɔsɔlɔ tii lɔɔko kɛnɛ. Tolende wopo wɔ antshukanyi amɔtshi w’imá Roumanie iyakambe l’etepela wɛ Yeso wɛsɔ. Iwɔ wawaka olemo ɔmɔtshi wa l’itenyi yɛ winá l’owila ɔmɔtshi w’okfudji efula. Iwɔ ntepelaka ambɔ: “Toyalaka la basa dj’ekekete lá bankɛ, djɛkondeke má bango tokanelaka ente, Yehova ndeke lɔmbɔtɔtshɔkɔla.” Koko, ɔsɔ ayalaka ilonga. Olemo wɔsɔ wokokaka ndaawilela onkeka l’olemo wɔ Yehova. M’ɔkɔngɔ w’iwɔ mbala djamba djelekɔ l’ɔtɛ wɔ djoyi ante: “Tokindjɛ ndjala la nkɔmano djɛ l’oloko ɔmɔ” lá Etange k’Olami kɛ Ngɔndɔ k’Enanɛyi 15, 2008 (lá OT), iwɔ wɔsaka nkano. Iwɔ ntepelaka ambɔ: “Otawolaso nsɛkɔ t’owila onkina l’ɔtɛ wɔ ntowa nfalanga efula, atayala okakasano leso djɛ nkindjɛ nkambela Yehova, edjinge djokanelo djɛso lande djetasamba ndjala lonkina l’edjena kɛ ntondo lá lowiko lɔso.” Djɛkondeke watonaka olemo wɔsɔ. Eposelo wɛkɔnge w’iyawa? Wome awaka olemo wakotsheyɛki ehomba wɛwɔ l’owila wɔwɔ. Wadji ntepelaka ante: “Lɔwɔ lɔ Yehova lopayalaka itenyi.” Wadji la wome wasɔ walekɔ l’osasa m’ɔtɛ w’iyile Yehova Owandji wɔwɔ, koko ape nfalanga.

LOTA TOLONGA TƆ SATANA

15. Lamo okokaso ndashikikɛ ente iso nkoka nkfutumɔ má tolonga tɔ Satana?

15 Kɛkɔnge koyɛso ladjɛ nangha ntsha tombisola ente tolekɔ l’otako kana la lolemba? Iso nkoka nkfutumɔ! Poolo atepelaka ante wanɛ ‘wavundamisa la lowiko’ me Djabolo nkoka nkfutumɔ m’ilonga yɛnde. (2 Ti. 2:26) Nghɔsɔ ndeke Davidɛ ndananghe. Nde ekameyɛka dako djɛ Nathana, ayapɛlaka m’ovunga wɔnde wɔ lolemba, edjinge akawoyɛka djokanelo djɛnde nya Yehova. Totavungɛke ente, Yehova ndeka Satana wolo otalee. Lasɔ, ntsha iso ndjawola okotshɔ wɔ Yehova, tokoka nkfutumɔ m’ilonga inkfumɔ yɛ Djabolo.

16. Kɛkɔnge kekoka ntokotshɛ djɛ ndota tolonga tɔ Satana?

16 Koko, l’edjena kɛ ndohona ngo nkfutumɔ má tolonga tɔ Satana, angoleka wɔlɔ iso nangha la wolo dj’ipa ntala. Iso nkoka nangha nkambo djɛsɔ m’okotshɔ wɔ Ndjambe. Koko totayawɛkɛke leso isɔmɛlɛ! Kaanga enkambi wɛ Yehova wambokambela ilá, wayɛka ndoyala l’otako kana la lolemba. Djɛkondeke, wɔndaka Yehova nfu inkfumɔ djɛ nkokotshɛ djɛ wɛ nsipisoyɛ ntsha wekeka wa nyɛtshi wasɔ wambotateyɛ ndɔndjɛ tokanyi edjinge nanghedji djɛko. (Yee. 139:23, 24) Tawolake kaanga ndambo daambi djɛ wekeka wa nyɛtshi wasɔ nkapamela!

17. Kɛkɔnge kɛkɔpa nkomela ontonyi wɔso Djabolo lako ilá?

17 Satana ambɛnyɛka ante alekɔ mbengenga l’ilá kɛ nunu dj’ɛnɔnyi. Koko lako ilá nde angokowama ko l’ekomo ntshitanyema. (Ndj. 20:1-3, 10) Tokongela lofu lɔsɔ l’oloko lukuluku. Djɛkondeke, ntateyɛ má winá wɔsɔ, yala l’okoso djɛ mpengɔ tolonga tɔ Satana. Nangha la wolo dj’ipa lolemba kana otako nkapamela. Ɔsa nkano djɛ ‘nana nya Djabolo, ko nde angokolota.’​—Dja. 4:7

YEEMBO 127 Wopo w’onto woyɛmi ladjɛ ndjala (lá otetela)

^ par. 5 Satana alekɔ etengo mbengenga kɛ balo efula. Nde mponaka djɛ ntovunda l’ilonga, ayale kaanga ilá kɛkɔnge kɛ isombokambela Yehova. Lá djamba djɛnɛ, tɔngɛna wopo wɔ Satana okambande l’otako edjinge l’ankombola djɛ ntotshitela djokanelo djɛso la Ndjambe. Tɔngɛna lonkina elakanyelo w’okokaso mba má ndjɔmbɔmba y’anto amɔtshi wavunamisa má ilonga y’otako edjinge tɔngɛna wopo w’okokaso ndota tolonga tɔsɔ.

^ par. 2 DJƐ NDJOKA WƆLƆ: Djamba djɛnɛ ntepela nkambo djɛ otako, ɔsɔ alekɔ ikanyi yelekɔ l’anto amɔtshi ambɔ nde ndeka anto ankina, edjinge lolemba, ɔsɔ alekɔ nsaki k’efula kɛ ndjala la nfalanga efula, lowandji l’efula, wayi wa mbindo wa nsanga mbeto kana akambo ankina.

^ par. 53 NSAKISO Y’ASANGO: L’otako onkfumɔ, wɔnanyɔ ɔmɔtshi ambotona ɛlɔndjɛlɔ kɛ balo. Nkaana kɛmɔtshi kelekɔ la nkete efula akombola nfudjɛ nkete nkina efula.

^ par. 55 NSAKISO Y’ASANGO: Ondjelo ɔmɔtshi, edjinge Nkfumi Uziya wayɛka ndoyala l’otako. Lolemba lotshindaka Eva djɛ ndɛ lowambo l’iyapekala, lotshindaka Davidɛ djɛ nangha loseka nya Batɛ-sheba, edjinge lotshindaka Judasɛ djɛ ndjɔngɔla nfalanga.