Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 24

Wɛ koka mpandɔ oma lo tolonga ta Satana!

Wɛ koka mpandɔ oma lo tolonga ta Satana!

“[H]andɔ oma lo djonga ya Diabolo.”​—2 TIM. 2:26.

OSAMBO 36 Tolamake etema aso

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1. Lande na kakokaso mbɛdika Satana la mengenga?

MENGENGA ekɔ l’oyango ɔtɔi, wa minda kana ndjaka nyama. Nde koka nkamba la tolonga totshikitanyi oko wakadiɛnyi osambi ɔmɔtshi wa Jɔbɔ wa kashi. (Jɔbɔ 18:8-10) Ngande wakoka mengenga nkesa nyama dia tɔ mindama lo djonga? Nde mbekaka nyama. Onemba akɔna wetatɔ? Diangɔ diakɔna dialangatɔ? Ngande wakokatɔ mindama aha la tɔ mbeya? Satana ekɔ oko mengenga kɛsɔ. Nde teekaka. Nde mɛnaka otsha lɛnɛ atshɔso ndo nde mbeyaka kɛnɛ kalangaso. Oma laasɔ, nde mambaka djonga ele l’elongamelo ɔnɛ yɔ yayotonda aha la sho mbeya. Koko, Bible toshikikɛka ɔnɛ naka tambondama, sho kokaka mpandɔ. Tɔ tetshaka nto woho wakokaso mbewɔ tolonga tɔsɔ tshɛ.

Lotamanya ndo lokaki ekɔ tolonga tohende taleka nkamba la Satana (Enda odingɔ 2) *

2. Naa tolonga tohende taleka nkamba la Satana?

2 Tolonga tohende taleka nkamba la Satana ele lotamanya la lokaki. * L’edja k’ɛnɔnyi nunu, Satana ekɔ lo nkamba la waonga wa kɔlɔ asɔ. Nde ekɔ oko omambi wa tofudu wakesa tofudu dia tɔ mindama lo djonga kana lo ɔtɛyi. (Os. 91:3) Koko sho hatohombe mindama oma le Satana. Lande na? Nɛ dia Jehowa tɔkɛnɛmɔlɛka toho ta mayɛlɛ takamba la Satana.​—2 Kɔr. 2:11.

Sho koka nkondja wetshelo oma lo bɛnyɛlɔ di’ɔhɛmwɛlɔ ndo oma laasɔ mbewɔ kana mpandɔ oma lo tolonga ta Diabolo (Enda odingɔ 3) *

3. Lande na kakasale Jehowa dia bɛnyɛlɔ dimɔtshi fundama lo Bible?

3 Yoho mɔtshi yatɔhɛmɔla Jehowa lo kɛnɛ kendana la lotamanya ndo la lokaki ele lo tokeketsha dia nkondja wetshelo oma lo bɛnyɛlɔ di’awui wakakomɛ anto. Lo bɛnyɛlɔ diayangaso nsɛdingola, tayɛna dia Satana akonge l’akoka wa minda kaanga ekambi wa Jehowa wambotshunda lo nyuma lo tolonga tande. Onde dui sɔ mɛnyaka dia sho hatototondoya? Ndooko. Jehowa akasale dia bɛnyɛlɔ sɔ fundama lo Bible “dia tɔhɛmɔla.” (1 Kɔr. 10:11) Nde mbeyaka dia sho kokaka nkondja wetshelo oma lo bɛnyɛlɔ di’ɔhɛmwɛlɔ sɔ ndo oma laasɔ mbewɔ kana mpandɔ oma lo tolonga ta Diabolo.

DJONGA YA LOTAMANYA

Enda odingɔ 4

4. Kakɔna kayotokomɛ naka sho monga la lotamanya?

4 Satana nangaka dia sho monga la lotamanya. Nde mbeyaka dia naka sho monga la lotamanya, kete tayonga oko nde ndo hatotokondja lɔsɛnɔ la pondjo. (Tok. 16:18) Diakɔ diele, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akatɔhɛmɔla ɔnɛ onto koka “ndjonga la lotamanya ko nde ndjolomboshama woho wayolomboshama Diabolo.” (1 Tim. 3:6, 7) Dui sɔ koka nkomɛ onto tshɛ la l’atei aso, oyadi teke eyoyo l’akambo wa mɛtɛ kana tambokambɛ Jehowa l’edja k’ɛnɔnyi efula.

5. Oko wɛnyamidiɔ lo Ondaki 7:16, 20, ngande wakoka onto mɛnya ɔnɛ nde ekɔ la lotamanya?

5 Anto wele la lotamanya wekɔ la lokaki. Satana nangaka dia sho monga la lokaki, dia sho ndjasha l’akambo aso amboleka lo dihole dia ndjasha le Jehowa, djekoleko etena kahomanaso l’okakatanu ɔmɔtshi. Ɛnyɛlɔ, onde watakɔsɔngwɛka awui wa kashi? Kana onde watakosalɛka akambo aha la losembwe? Satana nangaka dia wɛ mɛndja Jehowa kana ananyɔ onongo w’awui asɔ. Ndo Diabolo nangaka dia wɛ nkanyiya ɔnɛ yoho yaamɛ ya nkandola dui sɔ ele, nsala awui lo yoho yalangayɛ, koko aha ndjela ɛlɔmbwɛlɔ kakosha Jehowa lo Ɔtɛkɛta ande.​—Adia Ondaki 7:16, 20.

6. Wetshelo akɔna wakondjayɛ oma lo kɛnɛ kakakomɛ kadiyɛso kɛmɔtshi kadjasɛ lo Pays-Bas?

6 Tɔsɛdingole kɛnɛ kakakomɛ kadiyɛso kɛmɔtshi kadjasɛ lo Pays-Bas kakomala l’ɔtɛ wa munga yakasalaka anto akina. Nde konanga mbekesanɛ l’anto akina nto. Nde mbutaka ate: “Lakayaoke opoko ndo dimi komonga l’akoka wa ntshikitanya tokanyi tami. Lakatɛ omɛmi ɔnɛ sho pombaka ntshɔ l’etshumanelo kekina.” Oma laasɔ, nde akende ekongelo ka Ngɔndɔ ka sato 2016 ka JW Televiziɔ® lo falase. Ekongelo kɛsɔ kakasha alako amɔtshi lo woho wahombaso mbɔsa munga y’anto akina. Kadiyɛso kakɔ mbutaka ate: “Lakɛnyi dia aki ohomba dimi monga l’okitshakitsha ndo nkanyiya lo kɛnɛ kendana la munga yami hita lo dihole dia nsala la wolo dia ntshikitanya anangɛmi l’akadiyɛmi wa l’etshumanelo. Ekongelo kɛsɔ kakakimanyiya dia dimi ndjasha le Jehowa ndo lo lowandji lande.” Wetshelo akɔna wakondjayɛ? Etena kahomanayɛ l’ohemba ɔmɔtshi, yasha le Jehowa. Lɔmbande dia kokimanyiya dia wɛ mɛna anto akina woho wawaɛnande. Shɔ lele l’olongo mɛnaka munga yawɔ, koko nde mbetawɔka mbadimanyiya. Nde nangaka dia ndo wɛ lawɔ nsala woho akɔ waamɛ.​—1 Jni. 4:20.

Enda odingɔ 7

7. Kakɔna kakakomɛ nkumekanga Uziya?

7 Lotamanya lakakonya Uziya, nkumekanga ka Juda diaha ndjela alako ndo dia nsala akambo la ndjadiya. Uziya aki pami kaki l’akoka w’efula. Uziya akalɛndja ata efula, akake esomba efula, ndo aki la dikambɔ efula. “Nzambi ka mɛtɛ akookonya ɔngɔnyi.” (2 Ɛk. 26:3-7, 10) Bible mbutaka ɔnɛ: “Koko kam’akandonge la wolo, otema ande wakayala la lotamanya lakookonya lo elanyelo.” La ntondo ka laasɔ, Jehowa akadjanga dia paka ɛlɔmbɛdi mbaki la lotshungɔ la ntshumba tshɔ lo tɛmpɛlɔ. Koko la lotamanya tshɛ, nkumekanga Uziya akatshu lo tɛmpɛlɔ ndo akatotshumba tshɔ. Jehowa kɔngɛnangɛna ndo akoke pami k’otako kɛsɔ sudi. Uziya akatshikala la sudi lɔsɛnɔ lande l’otondo.​—2 Ɛk. 26:16-21.

8. Lo yoho yɔtɔnɛ la 1 Kɔrɛtɔ 4:6, 7, ngande wakokaso mbewɔ dia monga akanga wa lotamanya?

8 Onde lotamanya koka tokonya dia mindama lo djonga yele oko nyɛ yakandama Uziya? Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka José. Nde aki omundji w’okanda wa mamba wakakambaka oko ekumanyi kakalɛmiyamaka l’etshumanelo. Nde akashaka asawo lo nsanganya y’etshimbedi ndo ya rɛjɔ ndo emendji w’etshimbedi wakɔlɔmbaka alako. Nde mbutaka ate: “Koko lakayoyaɛkɛ lo akoka ami ndo lo diewo diami. Dimi kondjoyaɛkɛ le Jehowa. Lakafɔnyaka ɔnɛ lekɔ la wolo, diakɔ diele dimi kopokamɛ ɛhɛmwɛlɔ ndo alako wa Jehowa.” José akayosala pɛkato ka woke ndo nde akatshanyema oma l’etshumanelo. L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi efula, nde akayokaloyama l’etshumanelo. Nshi nyɛ nde mbutaka ɔnɛ: “Jehowa akambetsha ɔnɛ nsala kɛnɛ katɔlɔmbande dia nsala mbele dui di’ohomba, koko aha ɛkɛndɛ wele la so.” Tohɔ dia akoka tshɛ wele la so ndo ɔkɛndɛ tshɛ walongolaso l’etshumanelo ndja oma le Jehowa. (Adia 1 Kɔrɛtɔ 4:6, 7.) Naka tekɔ la otako, kete Jehowa hokamba la so.

DJONGA YA LOKAKI

Enda odingɔ 9

9. Lokaki lakakonya Satana ndo Eva dia nsala na?

9 Etena kakanyiyaso dikambo dia lokaki, ondo Satana Diabolo toyɛka lo yimba. Etena kakinde ondjelo wa Jehowa, ndooko onyake Satana aki la waɛsɛ efula w’amɛna. Koko nde akalange nyomonga la waɛsɛ akina. Nde akalange tɛmɔma kaanga mbele paka Jehowa oto mbasungana tɛmɔma. Satana nangaka dia sho monga oko nde, diakɔ diele nde salaka la wolo dia tokonya diaha sho ngɛnangɛna la kɛnɛ kele la so. Nde akatatɛ nsala dui sɔ etena kakandasawola la Eva. La ngandji tshɛ, Jehowa akasha Eva la omɛnde mbo ya ndɛ efula, mbuta ate “elowa w’oma l’esongo tshɛ wele lo ekambɔ” onyake osongo ɔtɔi. (Eta. 2:16) Koko, Satana akakese Eva lo mfɔnya ɔnɛ nde akahombe ndɛ elowa w’oma l’osongo wakasekɛma. Eva komonga la lowando lo kɛnɛ kaki la nde, nde akalangaka monga la diangɔ efula. Sho mbeyaka etombelo waki la dui sɔ. Eva akasale pɛkato ndo l’ekomelo nde akavu.​—Eta. 3:6, 19.

Enda odingɔ 10

10. Kakɔna kakakomɛ nkumekanga Davidɛ etena kakandonge la lokaki?

10 Lokaki lakakonya nkumekanga Davidɛ dia mbohɛ kɛnɛ kakawosha Jehowa, nde akawosha ɔngɔnyi, lokumu ndo nde akalɛndja atunyi ande efula lo ata. La lowando tshɛ, Davidɛ akeyaka dia weshasha wa Nzambi waki “efula kaheyama mbadia!” (Os. 40:5) Koko, l’etena kɛmɔtshi Davidɛ akohɛ kɛnɛ kakawosha Jehowa. Nde kɔngɛnangɛna nto la kɛnɛ kaki la nde, nde akalange nyomokondja efula. Kaanga mbaki Davidɛ la wadi efula, nde aketawɔ dia nsaki ka kɔlɔ kaki la nde otsha le wadi aki pami kekina mpama l’otema ande. Womoto ɔsɔ lokombo lande Batɛ-Shɛba, ndo omɛnde lokombo lande Uriya ose Hiti. La lokaki tshɛ, Davidɛ akeyana la Batɛ-Shɛba, ndo nde akatshu diemi. Laadiko dia nsala loseka, Davidɛ akakongɛ dia Uriya ndjakema! (2 Sa. 11:2-15) Kakɔna kakafɔnyaka Davidɛ? Onde nde akafɔnyaka ɔnɛ Jehowa hɛnyi? Nde aki okambi wa Jehowa waki la kɔlamelo, koko akayonga la lokaki ndo etombelo wakonge ele nde akasale loseka. Koko diɛsɛ ko, Davidɛ aketawɔ munga kande ndo akayatshumoya. Nde mɛtɛ akonge la lowando l’ɔtɛ wakandayetawɔma nto le Jehowa!​—2 Sa. 12:7-13.

11. Lo ndjela Ɛfɛsɔ 5:3, 4, kakɔna kakoka tokimanyiya dia ndɔshana la lokaki?

11 Wetshelo akɔna wakondjaso oma l’ɛnyɛlɔ ka Davidɛ? Wetshelo wakondjaso ele, sho kokaka ndɔshana la lokaki naka sho ntetemala monga la lowando lo kɛnɛ tshɛ katosha Jehowa. (Adia Ɛfɛsɔ 5:3, 4.) Sho pombaka ngɛnangɛna la kɛnɛ kele la so. Ambeki wa Bible w’eyoyo keketshamaka dia kanyiyaka dui dimɔtshi diambaasalɛ Jehowa ndo mbooka losaka l’ɔtɛ wa dui diakɔ. Naka onto salaka ngasɔ lushi tshɛ lo lomingu, kete dui sɔ diayɛnya dia nde ambɔlɔmba lo kɛnɛ kendana l’awui esambele wotshikitanyi. (1 Tɛs. 5:18) Onde wɛ salaka awui amɔtshi wele oko wa ngasɔ? Naka wɛ nkana yimba lo kɛnɛ tshɛ kakosalɛ Jehowa, kete dui sɔ diayokokimanyiya dia monga la lowando. Ndo naka wɛ monga la lowando, kete wɛ ayɔngɛnangɛna la kɛnɛ kele la yɛ. Naka wɛ ngɛnangɛna la kɛnɛ kele la yɛ, kete wɛ honga la lokaki.

Enda odingɔ 12

12. Lokaki lakakonya Judasɛ Iskariyɔtɛ dia nsala na?

12 Lokaki lakakonya Judasɛ Iskariyɔtɛ dia monga ofungi wa kɔlɔ efula. Koko aha ngasɔ mbakandatatɛ. (Luka 6:13, 16) Yeso akɔsɔnɛ oko ɔpɔstɔlɔ. Akɛnamaka dia Judasɛ aki l’akoka ndo aki onto lakawɛkɛka otema, diakɔ diele wakawosha ɔkɛndɛ wa namaka shɛtɛshɛtɛ ya falanga. Yeso ndo apɔstɔlɔ wakakambaka la falanga shɔ dia nsala adepasɛ wendana l’olimu w’esambishelo. Vɔ waki oko weshasha wakimɔma ɛlɔ kɛnɛ dikambo di’olimu wa l’andja w’otondo. Koko l’etena kɛmɔtshi Judasɛ akatatɛ mbiva, kaanga mbakandoke ɛhɛmwɛlɔ wakashaka Yeso mbala la mbala lo kɛnɛ kendana la lokaki. (Makɔ 7:22, 23; Luka 11:39; 12:15) Judasɛ kombidja yimba lo ɛhɛmwɛlɔ ɛsɔ.

13. Etena kakɔna kakɛnama hwe lokaki laki la Judasɛ?

13 Lokaki laki la Judasɛ lakɛnama hwe etena kakatombe dui dimɔtshi yema tshitshɛ la ntondo ka Yeso ndjakema. Yeso nde l’ambeki ande, mbidja ndo Mariya la kadiyɛnde Maata, wakalongɔma oko angɛndangɛnda laka Simɔna kanga sudi. Etena kakawalɛka yangɔ, Mariya akemala ndo akatɛ Yeso malashi w’oshinga wolo l’ɔtɛ. Judasɛ ndo ambeki akina wakomala efula. Ondo ambeki akina wakafɔnya ɔnɛ falanga shɔ yakakoke kambema lo yoho yoleki dimɛna l’olimu w’esambishelo. Koko Judasɛ aki la tokanyi tokina. Nde aki “wovi,” ndo nde akalangaka mbiva falanga y’oma lo shɛtɛshɛtɛ. L’ɔkɔngɔ diko, lokaki lakayokonya Judasɛ dia mfunga Yeso l’ɔtɛ wa falanga.​—Jni. 12:2-6; Mat. 26:6-16; Luka 22:3-6.

14. Ngande wakakambe wadi l’omi amɔtshi la dako diele lo Luka 16:13?

14 Yeso akohola ambeki ande dikambo dia mɛtɛ di’ohomba nɛ: “Nyu hanyokoke kambɛ Nzambi la ɛngɔnyi olimu.” (Adia Luka 16:13.) Dui sɔ diekɔ mɛtɛ polo ndo ɛlɔ kɛnɛ. Tɔsɛdingole woho waketawɔ wadi l’omi amɔtshi wadjasɛ la Roumanie dia ɛtɛkɛta wa Yeso ɛsɔ monga la shɛngiya le wɔ. Vɔ wakakondja olimu wa lo tshanda mɔtshi lo wodja ɔmɔtshi w’ɔngɔnyi efula. Vɔ mbutaka ɔnɛ: “Taki la dibasa di’efula dia mfuta lo bankɛ, diakɔ diele l’etatelo takafɔnya ɔnɛ Jehowa mbambotɔtshɔkɔla dia ntana olimu ɔsɔ.” Koko ɔsɔ aki djonga. Olimu ɔsɔ wakahombe mbadjɛ wekamu l’olimu wa Jehowa. L’ɔkɔngɔ wa vɔ mbadia sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ “Totetemale monga la kɔlamelo ya l’otema ɔtɔi” lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ k’enanɛi 15, 2008, vɔ wakɔshi yɛdikɔ. Vɔ mbutaka ɔnɛ: “Naka oyango wa nkamba olimu lo wodja okina aki dia nkondja falanga efula, dui sɔ diakahombe mbetsha diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa lo dihole dia hende. Taki l’eshikikelo ɔnɛ lonyuma laso lakahombe nkitakita.” Diakɔ diele, vɔ kombetawɔ nkamba olimu ɔsɔ. Kakɔna kakatombe? Omi akakondja lo wodja awɔ olimu wakakotshaka ehomba awɔ. Wadi mbutaka ɔnɛ: “Lonya la Jehowa hongaka pondjo mondo.” Wadi l’omi asɔ wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ nɛ dia vɔ waketɛ Jehowa Owandji awɔ lo dihole dia falanga.

TEWƆ TOLONGA TA SATANA

15. Lande na kakokaso monga l’eshikikelo ɔnɛ sho koka mpandɔ oma lo tolonga ta Satana?

15 Kayotota naka tamboshola dia tekɔ la lotamanya kana la lokaki? Sho kokaka mpandɔ! Pɔɔlɔ akate dia wanɛ wele Diabolo “akawande wasɛna” kokaka mpandɔ oma lo djonga shɔ. (2 Tim. 2:26) Kɛsɔ mbakakomɛ Davidɛ, nde akahokamɛ dako dia wolo diakawosha Natana, nde akayatshumoya oma lo lokaki lande ndo akalɔngɔsɔla diɔtɔnganelo diaki lam’asande la Jehowa. Tatohɛke pondjo dia Jehowa ndeka Satana wolo etale. Diakɔ diele, naka sho mbetawɔ ekimanyielo ka Jehowa, kete sho koka mpandɔ oma lo djonga tshɛ yatamba Diabolo.

16. Kakɔna kayotokimanyiya dia mbewɔ tolonga ta Satana?

16 Koko, lo dihole dia sho ndjoyanga dia mpandɔ oma lo tolonga ta Satana, sho pombaka mbewɔ tolonga tɔsɔ tshɛ. Sho kokaka nsala dui sɔ l’ekimanyielo ka Nzambi. Koko aha laasɔ ato! Kaanga ekambi wa Jehowa wambookambɛ edja efula wakayonga la lotamanya kana la lokaki. Diakɔ diele, sɛngasɛngaka Jehowa lushi tshɛ dia kokimanyiya dia wɛ nshihodia dia kana waonga wa kɔlɔ asɔ wambonga la shɛngiya lo ekanelo kayɛ ndo l’etsha ayɛ. (Os. 139:23, 24) Salaka la wolo diaha monga la lotamanya kana la lokaki!

17. Kakɔna kayanga komɛ Diabolo otunyi aso kem’edja?

17 Aya ɛnɔnyi nunu wele Satana ekɔ oko mengenga. Koko kem’edja, nde ayanga nkelekama ndo l’ekomelo nde ayolanyema. (Ɛny. 20:1-3, 10) Tekɔ lo kongɛɛ lushi lɔsɔ. Polo l’etena kɛsɔ, nyɛsɔ tongake la yambalo lo tolonga ta Satana. Sala la wolo diaha wɛ monga la lotamanya kana la lokaki. Yashikikɛ dia ‘ndɔshana la Diabolo, ko nde ayokolawɔ.’​—Jak. 4:7.

OSAMBO 127 Woho w’onto wahombami monga

^ od. 5 Satana ekɔ oko mengenga kele la diewo. Nde salaka la wolo dia tonda, oyadi edja kakɔna kambotokambɛ Jehowa. Lo sawo nɛ, tayeya woho wakamba Satana la lotamanya ndo la lokaki dia ndanya diɔtɔnganelo diasaso la Nzambi. Tayokondja nto wetshelo oma lo bɛnyɛlɔ di’anto amɔtshi wakandama lo djonga ya lotamanya ndo lokaki ndo tayɛna woho wakokaso mbewɔ tolonga tɔsɔ.

^ od. 2 ELEMBETSHIELO W’AWUI AMƆTSHI: Lo sawo nɛ tayoleka ntɛkɛta dikambo dia lotamanya, ɔsɔ ekɔ kanyi yele l’onto ɔmɔtshi ɔnɛ nde ndeka anto akina, ndo lokaki, ɔsɔ ekɔ nsaki k’efula ka monga la falanga efula, lowandji l’efula, awui wa dieyanelo kana awui akina wa ngasɔ.

^ od. 53 ELEMBETSHIELO W’ESATO: La lotamanya tshɛ, ɔnangɛso ɔmɔtshi ambotona ɛlɔmbwɛlɔ ka lomba. Kadiyɛsɔ kɛmɔtshi kele la diangɔ efula ekɔ lo nkombola nyomonga la diangɔ dikina.

^ od. 55 ELEMBETSHIELO W’ESATO: Lotamanya lakonge la shɛngiya le ɔna Nzambi ɔmɔtshi la lo nyuma ndo le nkumekanga Uziya. L’ɔtɛ wa lokaki, Eva akale olowa w’oma l’osongo wakasekɛma, Davidɛ akasale loseka la Batɛ-Shɛba, ndo Judasɛ akave falanga.