Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 27

Jasegíkena Jehová ehémplo ha ñaaguanta haʼéicha

Jasegíkena Jehová ehémplo ha ñaaguanta haʼéicha

“Peẽ peaguantáramo pe fin peve, pesalváta pende rekove” (LUC. 21:19).

PURAHÉI 114 Ñanepasiénsiakena

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1, 2. ¿Mbaʼe promésapa oĩ Isaías 65:16, 17 ñanepytyvõva jasegi hag̃ua ñaaguanta?

PE ATY guasu 3 diagua áño 2017-pe guare oreko kuri ko téma iporãitéva ha ñanemokyreʼỹetéva: “¡Aníkena eñentrega!”. Upe prográmape jahecha kuri mbaʼéichapa ikatu ñaaguanta jarekóramo jepe heta provléma. Ohasáma ningo 4 áño oiko hague upéva, ha ñande jasegi gueteri koʼápe ñaaguanta hína ko múndo añáme.

2 ¿Mbaʼe provlémapa rembohovái ramoite raʼe? ¿Omanópa raʼe ndehegui peteĩ nde rogaygua, térã peteĩ ne amígo rehayhuetéva? ¿Ndejagarrápa raʼe peteĩ mbaʼasy igráveva? ¿Ijetuʼuvépa ndéve koʼág̃a nde rekove ndeedavéma rupi? ¿Ndépa resufri hína nderupyty rupi peteĩ desástre naturál, persekusión térã pe violénsia káusare? ¿Ndépa rehasa asy hína pe pandémia de COVID-19 káusare, térã ndejagarra haguére ótro mbaʼasy? Hiʼãitéma ningo ñandéve og̃uahẽ pe día opytatahápe tesaráipe entéro koʼã mbaʼe vaiete. Upe tiémpope nañanemanduʼamoʼãvéima umívare ha núnka mas ndoikomoʼãvéima (elee Isaías 65:16, 17).

3. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã koʼág̃a, ha mbaʼérepa?

Añetehápe ijetuʼu jaiko ko múndo añáme, ha amo gotyove ikatu voi hína ñambohovái umi situasión ivaive jeýva (Mat. 24:21). Jahechakuaa upéicharõ tekotevẽha jasegi ñamombarete ñane aguánte. ¿Mbaʼérepa? Pórke Jesús heʼi vaʼekue voi: “Peẽ peaguantáramo pe fin peve, pesalváta pende rekove” (Luc. 21:19). Ifasilvéta ñandéve jasegi hag̃ua ñaaguanta, ñapensáramo oĩha avei ótro oaguantáva hína umi provléma ñande jarekovaichagua.

4. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Jehová omoĩha ñandéve pe ehémplo de aguánte iporãvéva?

4 ¿Mávapa omoĩ hína ñandéve pe ehémplo de aguánte iporãvéva? Ñandejára Jehová. ¿Nesorprendépa upéva? Oiméramo upéicha, epensamína ko mbaʼére: Ko múndo oĩ pe Diablo poguýpe, ha upévare henyhẽte provlémagui. Péro Jehová oreko pe podér ohundi hag̃ua peteĩ tesapirĩme ko múndo ha opaichagua provléma, haʼe ohaʼarõnte hína pe día ojapo hag̃ua upéva (Rom. 9:22). Ñandejára osegi hína oaguanta og̃uahẽ meve pe tiémpo haʼe oiporavo vaʼekue upearã. Jahechamína koʼág̃a 9 mbaʼe Jehová odesidi vaʼekue oaguanta.

¿MBAʼE MBAʼÉPA JEHOVÁ OAGUANTA HÍNA?

5. ¿Mbaʼéichapa oñemongyʼa Jehová réra ymaite guive, ha mbaʼéichapa nde reñeñandu upévare?

Oñemongyʼa héra. Jehová ningo ohayhu héra ha oipota voi enterove orrespeta upéva (Is. 42:8). Péro ojapóma hína 6.000 áño oñepyrũ hague oñemongyʼa héra porãite (Sal. 74:10, 18, 23). Upéva oñepyrũ vaʼekue pe hardín de Edénpe, pe Diablo (heʼiséva “oñeʼẽ vaíva ótrore”) heʼírõ guare Ñandejára nomeʼẽseiha Adán ha Évape peteĩ mbaʼe oikotevẽva hikuái ovyʼa hag̃ua (Gén. 3:1-5). Upe guive oñemboja rei Jehováre nomeʼẽseiha ñandéve umi mbaʼe añetehápe ñaikotevẽva. Jesús ojepyʼapyeterei vaʼekue oĩ haguére omongyʼáva Itúa réra. Upévare haʼe omboʼe idisipulokuérape oñemboʼe hag̃ua kóicha: “Ore Ru reiméva yvágape, toñesantifika nde réra” (Mat. 6:9, nóta).

6. ¿Mbaʼérepa Jehová oheja ohasa heta tiémpo ohechauka hag̃ua haʼe añoite orekoha derécho ogovernávo pe yvága ha ko yvy?

Oĩ heta oñemoĩva hese ha igoviérnore. Jehová añoite ningo oreko pe derécho ogoverna hag̃ua pe yvága ha ko yvy, ha ndaipóri ótro ogoverna porãve vaʼerã chugui (Apoc. 4:11). Péro pe Diablo oñehaʼã ombotavy umi ánhel ha yvyporakuérape, opensa hag̃ua hikuái Ñandejára ndorekoiha derécho ogovernávo. Oñekotevẽ ningo heta tiémpo ojekuaa hag̃ua siértopa upéva. Upéicha rupi Ñandejára oheja yvyporakuérape oñegoverna heta tiémpore, ikatu hag̃uáicha ijeheguiete ohechakuaa hikuái osẽ vaitaha ha noñegovernaporãmoʼãiha heseʼỹ. Ojapóvo péicha Jehová ohechauka iñaranduha (Jer. 10:23). Ñandejára ipasiénsia rupi, upe rire avavete asýma ndodudamoʼãvéi haʼe añoite orekoha pe derécho ogovernávo. Enterove oikuaáta Jehová ogoverna lája iporãveha, ha pe Irréino añoite oguerutaha pyʼaguapy ha segurida ko yvy ape ári.

7. ¿Máva mávapa opuʼã vaʼekue Jehováre, ha mbaʼépa haʼe ojapóta hesekuéra?

Unos kuánto umi ifamiliakuéra opuʼã hese. Jehová ningo ojapo vaʼekue umi ánhel ha yvyporakuérape perfékto, orekoʼỹre ni peteĩ defékto. Péro upéi peteĩva umi itaʼyrakuéra oĩva umi ánhel apytépe opuʼã hese ha oiko chugui Satanás (heʼiséva “peteĩ oñemoĩva ótrore”). Satanás okonvense umi yvypóra perféktope, Adán ha Évape, opuʼã hag̃ua avei Jehováre. Upe rire, hetave ánhel ha yvypóra oñemoĩma avei hese (Jud. 6). Tiémpo rire, umi oĩva pe nasión de Israélpe jepe orrechasa Jehovápe ha oñepyrũ oadora umi dios fálsope, haʼéramo jepe pe puévlo haʼe oiporavo vaʼekue (Is. 63:8, 10). Ndareíri ningo Jehová oñandu rakaʼe oñetraisiona hague chupe. Péro haʼe odesidínte oaguanta upéva, ha osegíta hína oaguanta ohundipa peve umi rrevéldepe. Ág̃a upéva oiko vove, Jehová ha umi ifiélva chupe tuicha ipiroʼýta, natekotevẽmoʼãvéima rupi oaguanta umi mbaʼe vaiete oikóva ko múndope.

8, 9. ¿Mbaʼeichagua japúpa ojeʼe Jehováre, ha mbaʼépa ñande ikatu jajapo ñambohovái hag̃ua umíva?

Pe Diablo kontinuadoite ijapu ikóntrape. Satanás oakusa vaʼekue Jóbpe ha avei enterove Jehová siervokuéra ifiélvape, heʼívo hesekuéra oserviha Ñandejárape iñinteresádogui reínte (Job 1:8-11; 2:3-5). Pe Diablo osegi voi oakusa yvyporakuérape koʼag̃aite peve (Apoc. 12:10). Péro ñande ikatu jahechauka Satanás ijapuha ñaaguantávo umi situasión ijetuʼúva jahasáva, ha ñaneñeʼẽrendúvo Jehovápe jahayhúgui chupe. Jasegíramo Job ehémplo ha ñaaguanta haʼéicha, Jehová katuete ñanevendesíta avei (Sant. 5:11).

Satanás ojevale umi líder rrelihiósore heʼi hag̃ua Jehová ipyʼahatãitereiha ha ikáusare la jasufriha. Por ehémplo, omano jave peteĩ mitã, oĩ voi umi heʼíva Ñandejára ogueraha hague upe mitãme ifálta rupi chupe peteĩ anhelíto amo yvágape. ¡Ajépa ivaiete la heʼíva hikuái Jehováre! Péro ñande ningo jaikuaa porã Jehovápe. Upévare jareko jave peteĩ mbaʼasy igráveva térã omano ñandehegui peteĩ jahayhúva, ñande núnka ndajakulpái chupe. Upéva rangue, jajerovia og̃uahẽtaha pe día haʼe oipeʼapaitetaha umi mbaʼe ñanembosufríva. Ñande ikatu ñamombeʼu enterove ñanerendusévape mbaʼeichaitépa ñanderayhu Ñandejára. Upéicha Jehová ikatúta ombohovái upe odesafiávape chupe (Prov. 27:11).

10. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui Salmo 22:23, 24 heʼíva?

10 Osufri umi isiervokuéra haʼe ohayhuetéva. Jehová ningo ñandeporiahuvereko. Upévare haʼe ombyasyeterei ñanderecha jave jasufriha, tahaʼe jajepersegi, ñanderasykatu térã ñaneimperfékto haguére (elee Salmo 22:23, 24). Ñande jahasa asy jave, Jehovápe g̃uarã haʼete voi haʼe mbaʼe la osufríva. Haʼe oipeʼase ñandehegui umi mbaʼe ñanembohasa asýva, ha katuete ojapóta upéva (ekompara Éxodo 3:7, 8; Isaías 63:9 heʼívare). Koʼẽrõitéma ningo “Ñandejára omokãmbaitéta [ñande] resay, ha ndaiporimoʼãvéima omanóva, oñelamentáva, hasẽva ni hasýva” (Apoc. 21:4).

11. ¿Mbaʼéichapa Jehová oñeñandu imanduʼávo umi isiervokuéra ifiélva omano vaʼekuére?

11 Omano chugui iñamigokuéra. ¿Mbaʼéichapa Jehová oñeñandu imanduʼávo umi isiervokuéra ifiélva omano vaʼekuére? ¡Chupe ningo hiʼãitereíma ohecha jey chupekuéra! (Job 14:15). Ñapensamíntena mbaʼeichaitépa oiméne Jehová ohechagaʼu iñamígo Abrahánpe (Sant. 2:23). Oime vaʼerã ohechagaʼu avei Moiséspe, pórke haʼe oñemongeta vaʼekue voi hendive “frénte a frénte” (Éx. 33:11). Ha mbaʼeichaitépa oiméne ohenduseterei jeýma Davídpe, ha umi ótro salmístape opurahéivo umi músika pu rory porã omombaʼeguasu hag̃ua chupe (Sal. 104:33). Koʼã iñamigokuéra omanómaramo jepe, Jehová ndahesaráiri asy chuguikuéra (Is. 49:15). Haʼe imanduʼapaite mbaʼéichapa vaʼekue haʼekuéra, pórke heʼiháicha la Biblia “Ñandejárape g̃uarã enterove haʼekuéra oikove gueteri” (Luc. 20:38). Koʼẽrõitéma haʼe omoingove jeýta chupekuéra, ohendu jeýta umi ñemboʼe porãite ojapóva hikuái ipyʼaite guive, ha oasepta jeýta pe adorasión omeʼẽva chupe hikuái. Oiméramo omano raʼe ndehegui peteĩ rehayhúva, katuete nekonsola ha nembopyʼaguapýta nemanduʼávo koʼã mbaʼére.

12. ¿Mbaʼépa Jehová ombyasyeterei koʼã ára paha ivaietévape?

12 Umi persóna iñañáva ombohasa asy hapichápe. Oñepuʼãrõ guare Jehováre Edénpe, haʼe oikuaa vaʼekue ivaivetaha ohóvo la situasión ha ndahaʼéi omehorátava. Jehová ndaijaʼeiete voi umi mbaʼe vai ojejapóvare, umi inhustísia ha violénsia oĩvare koʼág̃a ko múndope. Haʼe ningo siémpre ojepyʼapyve umi ikangývare ha umi ndorekóivare odefende vaʼerã chupekuéra, por ehémplo umi viúda ha umi mitã tyreʼỹmíre (Zac. 7:9, 10). Jehová koʼýte ombyasyeterei oñembohasa asy jave isiervokuérape ha ojegueraha chupekuéra kárselpe. Ñaimekuaa ningo segúro Jehová ohayhuetereiha umi osegívape oaguanta haʼéicha.

13. ¿Mbaʼe ñanembojeguarúvapa Jehová ohecha oikoha yvyporakuéra apytépe, ha mbaʼépa haʼe ojapóta upévare?

13 Umi hénte amás día hekovaive. Jehová ningo ñandeapo vaʼekue ijoguaháramo, péro Satanás ovyʼaitereíta ojapokáramo ñandéve umi mbaʼe ivaietéva. Noé tiémpope, Jehová ohechakuaa vaʼekue “mbaʼeichaite pevépa umi hénte iñaña ha ojapo hetaiterei mbaʼe vai”. Upévare “Jehová omañávo ko yvýre ombyasy ha omokorasõ rasy chupe” (Gén. 6:5, 6, 11). ¿Koʼág̃a piko omehoráma la situasión? ¡Ni mbaʼevéicharõ! Satanás oiméne ovyʼaiterei ohechávo mbaʼeichaitépa umi hénte hekovai ha ojapo opaichagua mbaʼe tieʼỹ ñanembojeguarúva. Chupekuéra g̃uarã ndaivaivéima umi mbaʼe kyʼa ojapóva oñondive umi kuimbaʼe ha kuña, avei umi kuimbaʼe oñentremetéva hapicha kuimbaʼére, ha kuña oñentremetéva hapicha kuñáre (Efes. 4:18, 19). Péro Satanás koʼýte ovyʼa ohechávo umi oadoráva Jehovápe hoʼaha peteĩ pekádo ivaietereívape. Opa vove Jehová pasiénsia katu haʼe ohechaukáta mbaʼeichaite pevépa ndaijaʼéi pe tekovaíre, ha ohundietéta umi hénte hekokyʼáva ha nokambiaséivape.

14. ¿Mbaʼépa ojapo hína yvyporakuéra ko yvýre ha umi animál ha plántare?

14 Oñehundi ko yvy haʼe ojapo vaʼekue. Jaikuaaháicha, umi “yvypóra omanda hapicháre operhudika hag̃uánte chupe”. Péro ndahaʼéi upévante, umi yvypóra noñangarekói avei ko yvýre ni umi animalkuérare, Jehová onkarga haguéicha chupekuéra (Ecl. 8:9; Gén. 1:28). Oĩ umi sientífiko heʼíva unos kuánto áñopente, la hénte káusare mas de 1 millón de animál ha plánta ndoexistimoʼãveimaha. ¡Ndareíri ningo umi héntepe oipyʼapyete pe naturalésa! Péro javyʼaiterei Jehová opromete haguére ‘ohunditaha umi ohundívape ko yvy’, ha omoĩtaha peteĩ paraíso iporãitereíva ko yvy ape ári (Apoc. 11:18; Is. 35:1).

¿MBAʼÉPA ÑANEMBOʼE JEHOVÁ EHÉMPLO DE AGUÁNTE?

15, 16. ¿Mbaʼépa ñanemomýi vaʼerã jasegi hag̃ua ñaaguanta Jehovándi? Emoĩ peteĩ ehémplo.

15 Ñapensamíntena entéro umi provléma ñande Ru yvagapegua oaguantámavare hetaite áñore. (Ehecha pe rrekuádro “ ¿Mbaʼe mbaʼépa Jehová oaguanta hína?”). Jehová ningo ikatu ohundi ko múndo aña ogustaha óra chupe. Péro ajépa tuichaitéma ñanevenefisia haʼe ipasiénsia rupi. Ñapensamína ko ehémplore: Ñamoĩ chupe peteĩ karai ha hembirekópe ojeʼeha pe iveveʼi onasetaha heta mbaʼasy reheve. Avei ojeʼe chupekuéra ndoikoveʼaremoʼãiha ha heta ohasa asytaha. Upéicharõ jepe, umi tuakuéra ovyʼaiterei onasévo pe mitã, ijetuʼútaramo jepe chupekuéra oñangareko hag̃ua hese. Haʼekuéra ohayhúgui ipyʼaite guive ifamília, oaguantáta oimeraẽ mbaʼe ijetuʼúva omeʼẽ hag̃ua chupe la ikatúva guive oiko porã hag̃ua.

16 Oiko haguéicha pe mitãre, enterove Adán ha Eva familiare ñanasérema voi ñaneimperfékto. Upéicharõ jepe, Jehová ñanderayhu ha oñangareko ñanderehe (1 Juan 4:19). Péro Jehová idiferénte hína umi túa oĩvagui pe ehémplope. Haʼe ikatu oipeʼaite umi mbaʼe ombohasa asýva ifamiliakuérape, ha ñanderayhúgui omoĩma voi peteĩ fécha ojapo hag̃ua upéva (Mat. 24:36). Ñapensávo Jehová peichaite peve ñanderayhuha, upéva ñanemomýi vaʼerã jasegi hag̃ua ñaaguanta hendive tekotevẽha peve.

17. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ ñaaguanta hag̃ua umi mbaʼe ojeʼéva Jesús rehe Hebreos 12:2, 3-pe?

17 Jehová ningo omoĩ ñandéve pe ehémplo de aguánte iporãvéva, ha Jesús osegi porã vaʼekue Itúa ehémplo. Haʼe oĩrõ guare ko yvy ape ári, ñanderayhupápe oaguanta vaʼekue heta mbaʼe vai ojeʼéva hese, oñemotĩ ha ultimoitépe katu ojetortura ha ojeklava chupe pe yvyráre (elee Hebreos 12:2, 3). Jehová ehémplo de aguánte katuete omombareténe raʼe Jesúspe oaguanta hag̃ua. Ha ñandéve avei ikatu ñanemombarete.

18. ¿Mbaʼéichapa 2 Pedro 3:9 ñanepytyvõ jahechakuaa hag̃ua umi mbaʼe porã ojehupytýva Jehová ipasiénsia rupi?

18 (Elee 2 Pedro 3:9). Jehová ningo oikuaa mbaʼe moméntopepa opyta porãvéta ohundi hag̃ua ko múndo aña. Haʼe ipasiénsia rupi, koʼág̃a oñembyatýma peteĩ aty guasu oĩháme millones oadoráva ha ombotuicháva chupe. Enterove haʼekuéra oagradeseterei Jehovápe oaguanta haguére hetaite tiémpoma. Upéicha rupi, haʼekuéra oguereko jepe la oportunida onase hag̃ua, oikuaa ha ohayhu Ñandejárape, ha upe rire odesidi hikuái oñemeʼẽ ha oservitaha chupe. Amo gotyove Jehová ohechaukáta ojapo porã hague odesidírõ guare oaguanta, upéva oikóta haʼe ovendesi vove umi millones oaguanta vaʼekue ipahaite peve.

19. ¿Mbaʼépa jajedesidi vaʼerã jajapotaha, ha mbaʼépa jahupytýta upe haguére?

19 Jehová ehémplo ñanemboʼe ñaaguanta hag̃ua vyʼápe. Jepe Satanás hetáma oporomoakã rasy ha oporombosufri, Ñandejára lomímonte osegi ovyʼa (1 Tim. 1:11). Ñande avei ikatu jasegi javyʼa ha ñanepasiénsia ñahaʼarõ aja Jehová osantifika héra, odefende pe derécho orekóva ogoverna hag̃ua, ha oipeʼaite opaichagua mbaʼe vai ha provléma jarekóva koʼág̃a. Jajedesidíkena jasegitaha ñaaguanta, ha ani ñanderesarái ñande Ru yvagapegua oaguantaha avei hína. Ñanemanduʼávo upévare katuete ñandepyʼaguapýta. Jajapóramo upéicha, káda uno jahechakuaáta siertoha la heʼíva Santiago 1:12: “Ovyʼa pe persóna oaguantáva pe jehasa asy. Pórke ohasa rire pe pruéva, haʼe orresivíta pe jeikove opaveʼỹva peteĩ prémioicha, upéva ningo Jehová opromete entéro umi osegívape ohayhu chupe”.

PURAHÉI 139 Nde voi rejehecha pe múndo pyahúpe

^ párr. 5 Enterove ningo jareko provléma, ha heta umíva ndaikatumoʼãi oñesolusiona koʼag̃aite, upévare ñaaguantámante vaʼerã. Péro ndahaʼéi ñandénte la jajapóva hína upéva. Jehová voi oaguanta hína heta mbaʼe. Ko artíkulope jahecháta 9 umíva apytégui. Jahecháta avei umi mbaʼe porã ojehupytýmava Jehová oaguanta haguére, ha mbaʼépa ikatu ñaaprende iñehémplogui.