Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 27

Tahafo ty Fiaretani-Jehovah

Tahafo ty Fiaretani-Jehovah

“Laha miaritsy nareo, le hanavotsy ty ainareo.”​—LIOKA 21:19.

HIRA 114 Miezaha Hanam-paharetana

HO HITANAO ATO *

1-2. Manino ty raha nivolanini-Jehovah amy Isaia 65:16, 17 ao ro manampy antsika hiaritsy avao?

“MIARETA AVAO!” Zay ty foto-kevitsy tamy fivoriambeni-vondrom-paritsy 2017 iny. Tena nisoa aloha iny. Nihitantsika tamin’iny hoe ino ty azontsika atao mba hiatreha ty raha manahira antsika. Fa efatsy tao sahady zay, fe le mbo miatriky raha sarotsy avao tsika amy tontolo raty toy eto.

2 Mety nisy raha sarotsy nahazo anao vo tsiela mihintsy aza. Nisy longonao na namanao nimaty va? Sa iha marary mafy? Sa fa mihaantitsy? Sa iha nitratsini-loza, na hasatà na fanenjeha? Sa nisy vokany taminao ty COVID-19 na ty raha hafa mitovitovy amin’io? Tsy ho ela le tsy hisy sasy raha reo. Tena fa tsy linintsika ty hiaviani-fotoa zay! Tsy ho tiarontsika sasy amy zay raha reo satria fa tsy himpolimpoly sasy.​—Vakio Isaia 65:16, 17.

3. Ino ty tokony hataontsika henanizao, le ino ty antony?

3 Tena tsy mora ty fiaina amy tontolo toy eto. Vomaiky aza mety hihamaro ty raha sarotsy hatrehintsika amy hoavy. (Mat. 24:21) Mila miezaky zany tsika mba hahavita hiaritsy avao. Fa manino? Hoy ty asani-Jesosy: “Laha miaritsy nareo, le hanavotsy ty ainareo.” (Lioka 21:19) Hahavita hiaritsy tsika laha mandiniky ty modelin’olo nahavita niatriky problemo mitovy amy ty ahintsika.

4. Manino tsika ro mivola hoe Jehovah ro modely farani-ze soa amy fiareta?

4 Tena miaritsy Jehovah Ndranahary sady ie ro modely farani-ze soa amy resaky fiareta. Mety hahatseriky anao raha zay. Fe tsy ho tseriky iha laha dinihinao soa ty tena raha misy. Devoly iny ro manday ani-tontolo toy ka atsiky raha manahira ty eto. Marina hoe vitani-Jehovah ty avy le mandrava ani-tontolo raty toy, satria mahery ie. Fe aleony mandiny. (Rom. 9:22) Miaritsy avao Ndranaharintsika iny zisiky hiaviani-fotoa zay. Handiniky raha sivy iaretani-Jehovah tsika henanizao.

INO TY RAHA IARETANI-JEHOVAH?

5. Nanao akory ty nandratiratia ty anara-Ndranahary, le ino ty tsapanao lafa mahita ani-zay?

5 Nalà baraka ty anarany. Teani-Jehovah ty anarany ka teany hohajà. (Isaia 42:8) Fe fa 6 000 tao zay ro tsy nanajà ani-anarany io. (Sal. 74:10, 18, 23) Tamy zaridaini-Edena tao ty nanombohani-raha zay. Nivola tamy Adama noho Eva ty Devoly (na “Mpandratiraty”) hoe tsy tea-Ndranahary ho sambatsy rozy kanao mbo misy raha tsy ameany an-drozy. (Gen. 3:1-5) Nanomboky teo, nivola raha raty mikasiky ani-Jehovah avao ty olo. Tsy teani-Jehovah ho sambatsy zao hoe ty olombelo kanao tsy ameany ze raha tena ilàny. Niasa loha Jesosy satria tsy nihajàn’olo ty anarani-Babany. Zay nahavy azy nampianatsy ani-mpianatsiny rey hivavaky hoe: “Babanay an-danitsy any, hohamasìny lahy ty anaranao!”​—Mat. 6:9.

6. Manino Jehovah ro nanenga fotoa lavalava alohani-hanaporofoa hoe mana zo handay ani-raha iaby zao ie?

6 Nitohery ty zony handay. Jehovah raiky avao ro mana zo handay ty raha iaby an-danitsy any noho an-tany etoy, sady ie ro tena mahay manday. (Apok. 4:11) Fe navandy ty Devoly, le nataony ze hahavy ty anjely noho ty olombelo hieritseritsy hoe tsy mana zo handay Ndranahary. Tsy maintsy elaela vo ho voaporofo hoe mana zo vatany Jehovah. Fe soa avao fa namea-Ndranahary fotoa ampy soa ty olombelo mba hana ty fanjakàny. Ho hitan-drozy amy zay hoe tsy afaky hifanday ty olombelo fa tsy maintsy mila ty Mpamoro. (Jer. 10:23) Ino ty vokany lafa nahaliny Ndranahary? Tsy hisy olo hisalasala sasy hoe mana zo handay vatany ie. Ho hain’olo amy zay hoe Jehovah ro tena mahay manday sady ty Fanjakàny raiky avao ro handay fiadana noho filamina an-tany etoy.

7. Ia iaby ty nanohitsy ani-Jehovah, le hataony akory rozy?

7 Nanohitsy azy ty anany sisany. Namoro anaky lavorary Jehovah ndre anjely zay ndre olombelo. Fe nisy anjely raiky nanohitsy azy. Tsy ia zay fa Satana (na “Mpanohitsy”). Olombelo lavorary Adama noho Eva, fe nataony ze hahavy an-drozy hanohitsy ani-Jehovah, manahaky azy. Lasa nisy anjely noho olo hafa koa nanohitsy ani-Jehovah. (Joda 6) Tafara atoy, ndre ty olo tamy Israely teo aza niala ani-Jehovah le nivavaky tamy ndranahary diso, kanefa vahoaky nifiliny rozy. (Isaia 63:8, 10) Tena nidiso fanantenà Jehovah. Fe niaritsy ie sady mbo hiaritsy avao zisiky hiaviani-fotoa handripahany ani-ze manohitsy azy. Ho falifaly Jehovah noho ze olo tsy mivaliky aminy amy zay satria fa tsy hiaritsy raha raty sasy!

8-9. Ino ty vandy miparitaky mikasiky ani-Jehovah, le ino ty azontsika atao?

8 Namoro vandy mikasiky azy ty Devoly. Nandratiraty ani-Joba noho ty mpanomponi-Jehovah iaby tsy mivaliky Satana, fa nao hoasany fitiavan-tena ro mahavy an-drozy hanompo a Ndranahary. (Joba 1:8-11; 2:3-5) Mbo ho zay avao koa ty ataoni-Devoly henanizao. (Apok. 12:10) Ka ino ty azontsika atao mba hanaporofoa fa tena mpavandy Satana? Mila miaritsy noho tsy mivaliky amy Jehovah mihintsy tsika satria tea azy. Nitahy ani-Joba Jehovah ka azo antoky hoe hitahy antsika koa ie laha miaritsy tsika.​—Jak. 5:11.

9 Mampiasa mpitariky fivavaha Satana hivola hoe raty fanahy Jehovah sady mampijaly ty olombelo. Mivola mihintsy aza ty sisany lafa misy ajà maty rey hoe nalà-Ndranahary ajà iny satria mila anjely fanampiny ie. Tena manala baraka a Ndranahary raha zay! Fe haintsika soa fa tsy ho zay Jehovah. Ka laha azon’arety mety hahafaty antsika, ohatsy, tsika na maty longo, le tsy hanome tsiny ani-Ndranaharintsika iny. Vomaiky aza tsika matoky hoe mbo hitaha ty olo marary Jehovah sady hamelo ty maty. Azontsika resahy amin’olo hoe Ndranahary be fitiava Jehovah. Ho afaky hamaly ani-azy manaraty azy iny Jehovah amy zay.​—Ohab. 27:11.

10. Ino ty ianarantsika mikasiky ani-Jehovah laha hentea ty Salamo 22:23, 24?

10 Ampijalỳ ty mpanompony tsy mivaliky. Ndranahary miferinay olo Jehovah. Tena malahelo ie lafa mahita antsika miaritsy raha maharary. Mety ho vokatsini-fanenjeha, arety, na tsy fahalavoraria raha zay. (Vakio Salamo 22:23, 24.) Haini-Jehovah soa ty raha maharary antsika ka teany hafahy raha zay, sady zay vatany ty hataony. (Ampitovizo amy Eksodosy 3:7, 8; Isaia 63:9.) Ndraiky andro any le “hofafàny ty ranomaso iaby amy ty mason-[tsika], ka tsy hisy fahafatesa sasy, sady tsy hisy sasy ty alahelo, na ty fitaraina, na ty raha mahararirary, fa fa lasa ty raha taloha.”​—Apok. 21:4.

11. Ino ty raha tsapani-Jehovah lafa maty ty mpanompony tsy nivaliky?

11 Nimaty ty namany. Manao akory Jehovah lafa maty ty mpanompony tsy nivaliky? Tena fa many an-drozy ie ka fa tsy lininy ty hahita an-drozy ndraiky! (Joba 14:15) Mety manao akory, hoasanao, zay ty fimaninani-Jehovah ani-Abrahama? (Jak. 2:23) Na Mosesy, azy nifampiresaky mivanta taminy iny? (Eks. 33:11) Ka manao akory Davida noho mpanoratsy salamo sisany rey? Tena fa tsy linini-Jehovah ty haharè an-drozy ndraiky, hanao hira soasoa hiderà azy! (Sal. 104:33) Tsy halinoni-Jehovah mihintsy namany reo ndre mbo an-dolo any aza. (Isaia 49:15) Tiarony ndre ty toetoetsy iaby nananan-drozy. Mivola mihintsy ty Baiboly hoe “velo ty fahitany an-drozy iaby reo.” (Lioka 20:38) Ho avy ty fotoa hamelomani-Jehovah an-drozy ndraiky. Ta hijanjy ty vavakin-drozy ie sady teany hanompo azy ndraiky rozy. Ka laha nimaty longo iha le afaky mampionona noho mampahery anao raha zay.

12. Ino ty raha mampalahelo ani-Jehovah amy andro farany henanizao?

12 Mampijaly olo ty olo raty fanahy. Lafa nanomboky ty fanohera ani-Jehovah ta Edena tao, le fa nihaini-Jehovah hoe tsy maintsy hiharaty ty fiaina alohani-hiovany ho soa. Halani-Jehovah ty raha raty, ty tsy rariny, noho ty hasatà misy henanizao. Nikarakara soa ty olo malemy noho tsy misy mpiaro avao ie bakany zay, ohatsy hoe ty kamboty noho ty olo maty valy. (Zak. 7:9, 10) Malahelo biby Jehovah lafa mahita ty mpanompony ampijalỳ noho gadrà. Matokisa fa tena tea anareo iaby Jehovah satria miaritsy nareo.

13. Manao akory ty fahità-Ndranahary ty fandaisam-batan’olo, le ino ty hataony?

13 Miharaty fandaisam-bata ty olo. Namboary manahaky ty soraki-Ndranahary ty olombelo fe teani-Satana hanao raha raty avao. Ho zay ty raha niseho tamy androni-Noa. Lasa “nimaro marè ty raha raty nataon’olo” tamy zay, farany “naneny Jehovah tamy nanamboarany ty olo an-tany etoy, ka nalahelo ty fony.” (Gen. 6:5, 6, 11) Nihasoa amy zay va tontolo toy nanomboky teo? Tsy zay mihintsy! Vomaiky mihananjeky henanizao ty fijangajangà, na ty firaisa ataon’olo tsy mpivaly, sady lasa mahazatsy olo. Misy mihintsy aza lahilahy mandry amy lahilahy noho ampela mandry amin’ampela. (Efes. 4:18, 19) Mba eritsereto ty hafaleani-Devoly lafa mahita fandaisam-bata maloto sankarazany ataon’olo reo! Mitsinjaky mihintsy aza ie laha olo manompo ani-Jehovah ro mijangajanga. Tsy maintsy hisy farany avao ty fiaretani-Jehovah. Lafa avy zay le hasehony fa halany ty fandaisam-bata raty, ka haripakiny ze olo tsy mety miova fa mbo mijangajanga avao.

14. Ino ty raha ataon’olombelo amy ty tany noho ty biby?

14 Manimba ty raha namboariny ty olombelo. ‘Manjakazaka amy ty namany’ avao ty olo ‘ka mampilitsy loza aminy’, fe mbo simbàn-drozy koa ty tany noho ty biby. Kanefa nandidy ty olombelo Jehovah hoe tokony hikarakara ani-raha reo rozy. (Mpito. 8:9; Gen. 1:28) Mampitandrina ty manam-pahaiza sisany hoe afarafara ao, le tsy hisy sasy ty karazam-biby noho raha mitiry sisany tratsini-raha ataon’olombelo. Tsy mahatseriky laha mivola rozy hoe atahora ho ripaky ty zavaboary! Soa avao fa nampitamà Jehovah hoe ‘handripaky ze manimba ani-tany toy’ noho hanova azy ho paradisa.​—Apok. 11:18; Isaia 35:1.

AKORY TY HANAHAFANTSIKA TY FIARETANI-JEHOVAH?

15-16. Ino ty tokony hahavy antsika hiaritsy manahaky ani-Jehovah? Manomeza ohatsy.

15 Eritsereto ty raha mampalahelo niaretani-Babantsika an-danitsy any iny, fa an’arivony tao zay. (Henteo ty efajoro hoe “ Ino ty Raha Iaretani-Jehovah?”) Fa azoni-Jehovah atao ty mandripaky ani-tontolo raty toy. Fe miaritsy ie ka tena fitahia ho antsika raha zay! Mba eritsereto moa zao: Ndao hatao hoe misy ampela bevoka. Nambarani-dokotera an-drozy morovaly hoe tsy salama ajà an-kibo ao io ka hijalijaly lafa hateraky, le mbo tsy be iaby ajà iny le fa ho maty. Ndre ho sarotsy amin-drozy morovaly aza ty hiteza ani-ajà iny le falifaly avao rozy lafa ateraky ie. Tean-drozy anan-drozy iny ka parè hiaritsy ze raha sarotsy hiseho rozy sady hikarakara soa azy.

16 Mitovy amy zay koa ty taranakini-Adama noho Eva. Tsy lavorary rozy laha vo ateraky. Fe tea an-drozy avao Jehovah sady mikarakara an-drozy. (1 Jaona 4:19) Tsy mitovy amy mpivaly tamy ohatsy teo iny aloha Jehovah. Azony afahy amy raha mampijaly azy ty anany. Fa nifily fotoa raiky Jehovah hangalany ze arety mampijaly ty olo. (Mat. 24:36) Tsy tokony hahavy antsika hiaritsy avao va fitiavani-Jehovah antsika zay?

17. Manino ty raha volanini-​Hebreo 12:2, 3 mikasiky ani-Jesosy ro manampy antsika hiaritsy avao?

17 Jehovah ro modely farani-ze soa amy fiareta. Nanahaky ani-Babany koa Jesosy. Tamy ie tan-tany etoy, ohatsy, niaritsy safà fanohera, tsy nimany henatsy, noho niaritsy hazo fijalea, satria teany tsika. (Vakio Hebreo 12:2, 3.) Azo antoky fa ty modelini-Jehovah ro nahavy ani-Jesosy hahavita hiaritsy. Afaky hiaritsy manahaky ani-zay koa tsika.

18. Laha hentea ty 2 Petera 3:9, ino ty raha niseho lafa nanam-pahareta Jehovah?

18 Vakio 2 Petera 3:9. Haini-Jehovah hoe ombia ty fotoa mety soa handravà ani-tontolo raty toy. Fe manam-pahareta ie ka lasa mihamaro ty olo mahay azy. An-tapitrisany henanizao ty olo manompo azy. Falifaly ty ankamaroan-drozy satria niaritsy avao Jehovah, ka nandiny an-drozy ho teraky, hianatsy ho tea azy, noho hanoka ty vatan-drozy ho azy. Hamaly soa ani-olo an-tapitrisany reo Jehovah laha miaritsy zisiky farany rozy. Ho hita koa amy zay hoe tena nety ty nataoni-Jehovah lafa nifily hiaritsy ie.

19. Tokony ho tapa-kevitsy hanao ino tsika, le ino ty fitahia ho azontsika?

19 Modely ho antsika Jehovah satria falifaly avao ie ndre miaritsy aza. Ka ndre eo aza ty raha mampalahelo noho mampijaly ataoni-Satana, le mbo “Ndranahary falifaly” avao Jehovah. (1 Tim. 1:11) Afaky ho falifaly avao koa tsika lafa miaritsy, zisiky hanamasinani-Jehovah ty anarany, hanamarinany ty zony handay, noho hanamperany ty raha raty iaby, anatini-zay ty raha manahira atrehintsika henanizao. Enga anie tsika ho tapa-kevitsy hiaritsy sady tsy ho kivy, satria haintsika fa ndre Babantsika an-danitsy any iny miaritsy koa. Laha manao ani-zay tsika, le ho tanteraky amintsika kiraidraiky safà reto: “Sambatsy ze olo miaritsy avao lafa tojiky fitsapà, satria lafa ankasitraha ie, le hahazo ty satroboninahitsini-fiaina, azy nampitamanini-Jehovah ani-ze tea azy avao.”​—Jak. 1:12.

HIRA 139 Saintsaino ny Fiainanao ao Amin’ny Tontolo Vaovao

^ feh. 5 Samby mana problemo iaby tsika. Tsy azontsika ialà ty ankamaroani-raha rey henanizao le tsy maintsy miaritsy tsika. Fe laha ty marina, tsy tsika avao miaritsy io. Ndre Jehovah koa miaritsy raha maro. Handiniky raha sivy iaretani-Jehovah tsika amy lahatsoratsy toy ato. Ho hitantsika ato koa fa misy vokany soa fiaretani-Jehovah io. Bakeo hodinihintsika hoe ino ty azontsika atao mba hanahafa azy.