Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 28

Mma Nnhyɛ Akansi Ho Nkuran, Mbom Hwehwɛ Asomdwee

Mma Nnhyɛ Akansi Ho Nkuran, Mbom Hwehwɛ Asomdwee

“Mma yɛnnyɛ enyimnyampɛ hun nnyiyi hɛnho ebufuw, nntentan hɛnho.”​—GAL. 5:26.

NDWOM 101 Yɛdze Koryɛ Bɔ Mu Yɛ Edwuma

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Ebɛn nkantando na akansi sunsum botum enya wɔ nkorɔfo do?

NDƐ, osian pɛsɛankonya ntsi nyimpa piinara na wɔnye afofor si akan. Dɛ nhwɛdo no, oguadzinyi bi bɛyɛ biribi etsia ne mfɛfo eguadzifo mbrɛ ɔbɛyɛ a obedzi hɔn kan. Sɛ agodzi kuw ebien risi akan a, bi a obi bɛhyɛ da ara epira obi fofor a ɔwɔ kuw a wɔnye hɔn risi akan no mu mbrɛ ɔbɛyɛ a wobedzi konyim. Skuulnyi bi botum ewia nsɔhwɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a obenya kwan wɔ skuulpɔn bi mu. Dɛ Christianfo no, yenyim dɛ ndzeyɛɛ a ɔtse dɛm no muo na ɔka “honam ndwuma no” ho. (Gal. 5:19-21) Naaso, ana obotum aba dɛ Jehovah n’asomfo binom bekenyan akansi sunsum wɔ asafo no mu a hɔnara mpo hɔn enyi nnda? No ho hia dɛ yesusu asɛm yi ho, osiandɛ suban a ɔtse dɛm no botum asɛɛ koryɛ a ɔwɔ hɛn nuanom ntamu no.

2. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

2 Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ suban bɔn a obotum ama yaatse nka dɛ yɛkyɛn hɛn nuanom. Yɛbɛsan ahwɛ Bible mu nhwɛdo a ɔfa Jehovah n’asomfo anokwafo bi a wɔamma akansi sunsum eennya hɔn do nkantando. Odzi kan, hom mma yɛnhwɛ dza ɔbɔboa hɛn ma yeehu adwen a yɛdze yɛ biribi no.

HU ADWEN A EDZE YƐ BIRIBI

3. Ebɛn nsɛm na ɔwɔ dɛ yebisa hɛnho?

3 Ɔbɛyɛ papa dɛ ofi ber to ber no, yesusu adwen a yɛdze yɛ biribi no ho. Yebotum ebisa hɛnho dɛ: ‘Sɛ medze moho toto afofor ho na metse nka dɛ mekyɛn hɔn a, ɔno na ɔma m’enyi gye? Ana metse nka dɛ mobɔ moho mbɔdzen kyɛn obiara wɔ biribiara mu, anaa mekyɛn onua pɔtsee bi? Anaadɛ mobɔ moho mbɔdzen mbrɛ ɔbɛyɛ a mobɔsɔ Jehovah n’enyi?’ Ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yebisa hɛnho nsɛm a ɔtsetse dɛm? Ma yɛnhwɛ dza Nyankopɔn n’Asɛm no kã.

4. Dɛ mbrɛ wɔakã wɔ Galatiafo 6:3, 4 no, ebɛnadze ntsi na ɔnnsɛ dɛ yɛdze hɛnho toto afofor ho?

4 Bible no tu hɛn fo dɛ ɔnnsɛ dɛ yɛdze hɛnho toto afofor ho. (Kenkan Galatiafo 6:3, 4.) Ebɛnadze ntsi a? Siantsir kor nye dɛ, sɛ yɛtse nka dɛ yɛbɔ hɛnho mbɔdzen kyɛn onua bi a, obotum ama yaamema hɛnho do. Siantsir kor so nye dɛ, sɛ yɛdze hɛnho toto afofor ho na yɛtse nka dɛ wɔbɔ hɔnho mbɔdzen kyɛn hɛn a, obotum ama hɛn abaw mu eebu. Adwen ebien a ɔtse dɛm nyinara nnyɛ. (Rom. 12:3) Akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Katerina * a ɔwɔ Greece no kãa dɛ: “Nna ɔyɛ a medze moho toto hɔn a ɔtse dɛ mbrɛ hɔnho yɛ fɛw sen me, wɔbɔ hɔnho mbɔdzen wɔ asɛnka edwuma no mu, na ɔnnyɛ dzen mma hɔn dɛ wɔbɛfa nyɛnko no ho. Iyi maa metsee nka dɛ mfaso biara nnyi mo do.” Ɔwɔ dɛ yɛkaa dɛ ɔnnyɛ hɛn ahoɔfɛw, hɛn anotsewee anaa dzin a yɛagye ntsi na Jehovah twee hɛn baa ne nkyɛn, mbom ɔyɛ ɔdɔ a yɛwɔ ma no nye ɔpɛ a yɛwɔ dɛ yebetsie ne Ba no ntsi a.​—John 6:44; 1 Cor. 1:26-31.

5. Ebɛnadze na isũa fi onua a wɔfrɛ no Hyun n’asɛm no mu?

5 Yebotum asan ebisa hɛnho dɛ: ‘Ana enuanom nyim me dɛ mepɛ asomdwee, anaa dabaa nna menye afofor wɔ akasakasa?’ Hom mma yɛnhwɛ asɛm a ɔtoo onua bi a wɔfrɛ no Hyun a ɔwɔ South Korea no. Ber bi, nna ɔtse nka dɛ ne mfɛfo asafo mu mpanyimfo pɛ dɛ wɔkyerɛ dɛ wɔbɔ hɔnho mbɔdzen kyɛn no. Ɔkãa dɛ, “Dza nna enuanom no bɛyɛ biara minya ho asɛm kã. Afei so mpɛn pii no nna mennye hɔn nnyɛ adwen wɔ nsɛm a wɔkã no ho.” Ebɛnadze na ofii mu bae? Ɔtoaa do dɛ, “Mo suban no dze mpaapaamu baa asafo no mu.” Hyun n’anyɛnkofo boaa no ma ohun dɛ dza ɔreyɛ no nnyɛ. Hyun yɛɛ nsesa, na seseiara ɔsom dɛ asafo mu panyin a ɔbɔ noho mbɔdzen. Sɛ yehu dɛ hɛn ndzeyɛɛ bi remma asomdwee nntsena asafo no mu mbom ɔdze akansi bɛba a, ɔsɛ dɛ yɛyɛ ho biribi ntsɛmara.

KÕ TSIA ENYIMNYAMPƐ HUN NYE ENYIBER

6. Dɛ mbrɛ Galatiafo 5:26 kyerɛ no, ebɛn suban bɔn na ɔdze akansi sunsum ba?

6 Kenkan Galatiafo 5:26. Ebɛn suban bɔn na obotum dze akansi sunsum aba? Kor nye enyimnyampɛ hun. Obi a ɔpɛ enyimnyam hun no mema noho do, na ɔpɛ nankotsee ne yieyɛ. Suban bɔn kor so nye enyiber. Obi a n’enyi ber adze no, nnyɛ ndzɛmba a afofor wɔ nko na ɔpɛ, na mbom ne yamu so a, nkyɛ efi hɔn nsa. Nokwasɛm nye dɛ enyiber nye ɔtan nam. Yɛpɛ dɛ yekwetsir dɛm suban bɔn yi koraa!

7. Ebɛn mfatoho na yebotum dze akyerɛkyerɛ ɔhaw a enyimnyampɛ hun nye enyiber dze ba no mu?

7 Yebotum dze enyimnyampɛ hun nye enyiber atoto mfɔtse a wɔwe ndua a wɔdze ekur dan do no ho. Ibohu dɛ mbrɛ woesi ekur dan no do no yɛ fɛw dze, naaso osiandɛ mfɔtse no awe ndua no ntsi obowie ase no na ebu egu mu. Dɛmara na sɛ Jehovah no somfo bi ma enyimnyampɛ hun nye enyiber ba n’akwan mu a, ɔbɔhwe ase. (Mbɛ. 16:18) Obegyaa Jehovah no som, na ne ndzeyɛɛ no bɛhaw nankasa nye afofor. Yebesi dɛn akõ etsia enyimnyampɛ hun nye enyiber?

8. Yebesi dɛn akõ etsia enyimnyampɛ hun?

8 Sɛ yɛma ɔsomafo Paul n’afotu a ɔdze maa Philippifo no tsena hɛn adwen mu a, yebotum akõ etsia enyimnyampɛ hun. Ɔkyerɛɛw dɛ: “Mma hom nnyɛ biribi mansotwe do, anaa enyimnyam hun do, na mbom obiara nam ahobrɛadze adwen mu bu ne nyɛnko kyɛn nankasa noho.” (Phil. 2:3) Sɛ yebu afofor dɛ wɔkyɛn hɛn a, yɛnnkɛnye hɔn a hɔn adomakyɛdze yɛ soronko fi hɛndze ho anaa wɔbɔ mbɔdzen kyɛn hɛn no esi akan. Mbom no hɛn enyi bɛgye ama hɔn. Na sɛ yehu dɛ wɔdze hɔn adomakyɛdze no ridzi dwuma wɔ Jehovah no som mu dze ahyɛ no enyimnyam a, hɛn enyi gye papaapa. Dɛmara na sɛ hɔn a wɔtse dɛm no so dze Paul n’afotu no yɛ edwuma a, ɔbɛma wɔdze hɔn adwen esi su pa a yɛwɔ no do. Sɛ ɔba no dɛm a, yɛbɔboa ma asomdwee na koryɛ aatsena asafo no mu.

9. Ebɛnadze na yebotum ayɛ amma hɛn enyi aammber hɛn nuanom?

9 Dza ɔbɔboa hɛn ma yaakõ etsia enyiber nye dɛ yɛbɛgye ato mu dɛ nnyɛ ndzɛmba nyinara na yebotum ayɛ. Sɛ yɛgye to mu dɛm a, yɛrennyɛ biribi nnkyerɛ dɛ yɛbɔ hɛnho mbɔdzen kyɛn obiara. Mbom yɛbɔhwɛ kwan a yebotum afa do esũasua hɔn a wɔbɔ mbɔdzen kyɛn hɛn no. Dɛ nhwɛdo no, fa no dɛ onua bi tum ma ɔkasa a otu mpon wɔ asafo no mu. Bi a yebotum ebisa no kwan a ɔfa do siesie ne kasa no. Sɛ akyerɛbaa bi ne nsaano bɔ a, bi a yebotum ebisa no kwan a ɔfa do yɛ n’edziban no, na hɛn so yeesũa. Afei sɛ ɔyɛ dzen ma Christiannyi ɔbabun bi dɛ ɔbɛfa nyɛnko a, bi a obotum agye afotu efi obi a ɔnnyɛ dzen mma no dɛ ɔbɛfa nyɛnko no hɔ. Sɛ yɛyɛ dɛm a, yebotum ekwetsir enyiber na yeetu mpon wɔ dza yetum yɛ no mu.

SŨA BIRIBI FI BIBLE MU NHWƐDO MU

Osiandɛ nna Gideon brɛ noho adze ntsi, ɔmaa asomdwee tsenaa ɔno na Ephraim mbarimba no ntamu (Hwɛ nkyekyɛmu 10-12)

10. Ebɛn ɔhaw na Gideon hyiae?

10 Ma yɛnhwɛ asɛm bi a osii wɔ Gideon a nna ofi Manasseh ebusuakuw no mu nye mbarimba a nna wofi Ephraim ebusuakuw no mu no hɔn ntamu. Jehovah boaa Gideon nye ne mbarimba 300 no ma wodzii konyim; nkyɛ wobotum dze konyimdzi a ɔtse dɛm no etuw hɔnho. Ephraim mbarimba no kehyiaa Gideon, naaso wɔannkɔ dɛ wɔrokɔbɔ n’abaw do, mbom dɛ wɔnye no rekɛham. Obotum aba dɛ ɔhyee hɔn dɛ ahyɛse no Gideon ammfrɛ hɔn ma wɔaannye no annkɔkõ enntsia Nyankopɔn n’atamfo. Dza nna ohia hɔn ara nye dɛ wɔbɛhyɛ hɔn ebusuakuw no enyimnyam. Naaso hɔn werɛ fiir dɛ dza nna ohia papaapa nye dɛ Gideon akõ dze atsew Jehovah ne dzin ho na ɔabɔ No nkorɔfo ho ban.​—Atsɛ. 8:1.

11. Gideon yɛɛ n’adze dɛn wɔ dza Ephraim mbarimba no yɛe no ho?

11 Gideon fi ahobrɛadze mu kãa kyerɛɛ Ephraim mbarimba no dɛ: “Ebɛnadze na afei emi mayɛ a wɔdze to hom dze ho?” Afei ɔkaa hɔn ndzɛmba akɛse a Jehovah nam hɔn do ayɛ no. Ɔbaa no dɛm no, mbarimba no “hɔn bo dwee.” (Atsɛ. 8:2, 3) Gideon brɛɛ noho adze mbrɛ ɔbɛyɛ a asomdwee bɔkɔ do atsena Nyankopɔn no nkorɔfo mu.

12. Ebɛnadze na yebotum esũa efi dza Ephraim mbarimba no yɛe nye dza Gideon so yɛe no mu?

12 Ebɛnadze na yebotum esũa efi dɛm asɛm yi mu? Dza yesũa fi Ephraim mbarimba no hɔ nye dɛ ɔnnsɛ dɛ yɛpɛ enyimnyam ma hɛnho, mbom ɔsɛ dɛ yɛdze enyimnyamhyɛ no ma Jehovah. Mbusua tsir nye asafo mu mpanyimfo so botum esũa biribi efi Gideon hɔ. Sɛ yɛyɛ biribi na obi no bo fuw a, ɔsɛ dɛ yɛbɔ mbɔdzen dɛ yebohu siantsir a nyimpa no no bo efuw no. Yebotum so akamfo nyimpa no wɔ mbɔdzen a ɔbɔ ho. Iyi hwehwɛ dɛ yɛbɛbrɛ hɛnho adze, tsitsir no ber a ɔda edzi dɛ nyimpa no n’asɛm nnyɛ dɛw no. Naaso, asomdwee a yɛbɛma atsena hɛn ntamu no ho hia kyɛn dɛ yɛbɛkyerɛ dɛ hɛn asɛm yɛ dɛw.

Osiandɛ Hannah dze noho too Jehovah do dɛ ɔbɔboa no ntsi, onyaa akomatɔyamu (Hwɛ nkyekyɛmu 13-14)

13. Ebɛn ɔhaw na Hannah hyiae, na ɔyɛɛ dɛn wɔ ho?

13 Hom mma yɛnhwɛ dza osii wɔ Hannah so n’afamu. Nna no kun nye Levinyi bi a wɔfrɛ no Elkanah. Nna Elkanah dɔ no papaapa. Naaso nna ɔwɔ yer fofor a wɔfrɛ no Peninnah. Nna ɔdɔ Hannah kyɛn Peninnah. Naaso nna “Peninnah wɔ mba, na Hannah dze onnyi mba.” Osian iyi ntsi Peninnah yii Hannah ehi “dodoodow, dɛ ɔrema no werɛ ahow.” Hannah yɛɛ n’adze dɛn? No werɛ hoow papaapa! Dɛm ntsi nna “osu na onndzidzi.” (1 Sam. 1:2, 6, 7) Naaso biribiara nnyi hɔ a ɔkyerɛ dɛ Hannah bɔɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛyɛ biribi dze etua Peninnah kaw wɔ kwan bi do. Mbom no ɔkãa n’akoma mu asɛm kyerɛɛ Jehovah, na onyaa ahotodo dɛ Jehovah nankasa bɔboa no. Aso Peninnah gyaa dɛ ɔrehaw Hannah? Bible no nnkã ho asɛm. Naaso yenyim dɛ Hannah nyaa akomatɔyamu. “Na n’enyim annyɛ awerɛhow bio.”​—1 Sam. 1:10, 18.

14. Ebɛnadze na yesũa fi Hannah no nhwɛdo no mu?

14 Ebɛnadze na yebotum esũa efi Hannah no nhwɛdo no mu? Sɛ obi pɛ dɛ ɔkyerɛ wo dɛ ɔbɔ noho mbɔdzen kyɛn wo a, no ho rinnhia dɛ ebɛyɛ biribi dze akyerɛ no dɛ woara so bɔ woho mbɔdzen. Ɔnnsɛ dɛ esosɔw no do koraa. Dɛ nkyɛ edze bɔn botua bɔn kaw no, enye no ntsena asomdwee mu. (Rom. 12:17-21) Sɛ nyimpa no annsesa no suban mpo a, ɔwodze ibenya akomatɔyamu.

Osiandɛ Apollos na Paul gyee too mu dɛ Jehovah na orihyira edwuma no do ntsi, hɔn mu biara anntse nka dɛ ɔkyɛn ne nyɛnko (Hwɛ nkyekyɛmu 15-18)

15. Nna ebɛn nsɛdzi na ɔwɔ Apollos na Paul ntamu?

15 Afei, hom mma yɛnhwɛ dza yebotum esũa efi osuanyi Apollos nye ɔsomafo Paul hɔ. Nna mbarimba beenu yi nyinara wɔ Kyerɛwnsɛm no mu nyimdzee a no mu dɔ. Nna nkorɔfo nyim hɔn, afei nna wɔyɛ hɔn a wonyim nkyerɛkyerɛ yie. Bio so nna hɔn beenu nyinara aboa nkorɔfo beberee ma wɔabɛyɛ esuafo. Naaso hɔn mu biara anntse nka dɛ ɔbɔ noho mbɔdzen kyɛn ne nyɛnko.

16. Ebɛn asɛm na ibotum akã afa Apollos ho?

16 Wɔwoo Apollos “wɔ Alexandria.” Asomafo no aber do no, nna Alexandria yɛ kurow a wɔagye dzin wɔ nwomasua mu na nkorɔfo kɔ hɔ kɛgye ntsetsee. Ɔda edzi dɛ nna Apollos yɛ ɔkasafo a n’ano atsew na “onyim Kyerɛwnsɛm no yie.” (Andw. 18:24) Aber a Apollos kɔr Corinth no, enuanom binom a nna wɔwɔ asafo no mu no maa ɔdaa edzi dɛ wɔpɛ n’asɛm kyɛn enuanom afofor a Paul ka ho. (1 Cor. 1:12, 13) Aso Apollos sosɔɔw dɛm mpaapaamu yi do? Yɛnngye nndzi dɛ ɔyɛɛ biribi a ɔtse dɛm. Aber a Apollos fii Corinth no, mber bi ekyir Paul serɛɛ no dɛ ɔnsan nkɔ hɔ. (1 Cor. 16:12) Sɛ nna Paul tse nka dɛ Apollos dze mpaapaamu reba asafo no mu a, nkyɛ ɔnnkɛserɛ no dɛ ɔnsan nkɔ hɔ. Ɔda edzi dɛ Apollos dze n’adomakyɛdze no dzii dwuma wɔ kwan pa do; ɔno nye dɛ ɔdze kãa asɛmpa no na ɔhyɛɛ no nuanom dzen. Yebotum so dze ahotodo akã dɛ nna Apollos brɛ noho adze. Dɛ nhwɛdo no, biribiara nnyi Bible no mu a ɔkyerɛ dɛ aber a Aquila nye Priscilla faa no baa hɔn nkyɛn na “woyii Nyankopɔn kwan no kyerɛɛ no yie” no, no bo fuwii.​—Andw. 18:24-28.

17. Ebɛnadze na Paul yɛe dze kyerɛɛ dɛ ɔpɛ asomdwee?

17 Nna ɔsomafo Paul nyim dɛ Apollos bɔ ndwuma pa ho mbɔdzen. Naaso iyi amma ɔaanntse nka dɛ Apollos yɛ adze kyɛn no. Afotu a Paul dze maa Corinth asafo no ma yehu dɛ nna ɔdwe na ɔbrɛ noho adze. Paul amma asɛm a nna binom kã dɛ, “Emidze, meyɛ Paul dze” no eenndzidzi ne tsir mu, mbom ɔdze enyimnyamhyɛ no nyina maa Jehovah Nyankopɔn nye Jesus Christ.​—1 Cor. 3:3-6.

18. Dɛ mbrɛ 1 Corinthfo 4:6, 7 kyerɛ no, ebɛnadze na yesũa fi Apollos na Paul hɔn nhwɛdo no mu?

18 Ebɛnadze na yebotum esũa efi Apollos na Paul hɔn asɛm no mu? Ɔwɔ mu dɛ yɛbɛyer hɛnho ayɛ edwuma ama Jehovah na yaaboa nyimpa pii ma woeenuma hɔn dze, naaso ɔsɛ dɛ yɛgye to mu dɛ Jehovah na ɔboa hɛn ma yetum yɛ dza yɛyɛ no. Esuadze fofor a yenya fi Apollos na Paul hɔn nhwɛdo no mu nye dɛ, sɛ yɛwɔ ho kwan pii wɔ asafo no mu a ɔsɛ dɛ yɛdze hwehwɛ asomdwee. Sɛ asafo mu mpanyimfo nye asomfo dze hɔn afotu gyina Bible no do, na wɔaannda no edzi dɛ hɔnho hia kyɛn afofor na mbom wɔboa enuanom a wɔwɔ asafo no mu no ma wotsie Christ Jesus, na wodzi no nhwɛdo ekyir a, ɔboa ma asomdwee na koryɛ tsena asafo no mu. Iyi ma hɛn enyiwa gye papaapa!​—Kenkan 1 Corinthfo 4:6, 7.

19. Ebɛnadze na hɛn mu biara botum ayɛ ama asomdwee na koryɛ aakɔ do atsena asafo no mu? (Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Mma Nnhyɛ Akansi Sunsum Ho Nkuran” no so.)

19 Hɛn mu biara wɔ adomakyɛdze a Nyankopɔn dze ama no anaa biribi a ɔbɔ mu mbɔdzen. Yebotum dze dɛm adomakyɛdze no ‘asonsom hɛnho.’ (1 Pet. 4:10) Bi a yɛbɛtse nka dɛ dza yetum yɛ no suar. Naaso ɔsɛ dɛ yɛkaa dɛ ndzɛmba nketsenketse a ɔma koryɛ tsena hɔ no, yebotum dze atoto ahoma a wɔdze pam atar ho. Ɔwɔ mu dɛ ahoma no yɛ tseaa dze naaso ɔno na ɔma atar no dzi mũ. Ɔmbra dɛ yɛbɛyer hɛnho dɛ yebeyi akansi sunsum biara efi hɛn mu. Hom mma yensi hɛn bo dɛ yɛbɛyɛ dza yebotum biara dɛ yɛbɛma asomdwee na koryɛ aakɔ do atsena asafo no mu.​—Eph. 4:3.

NDWOM 80 “Hom Nka Nhwɛ Na Hom Nhu Dɛ Jehovah Ye”

^ nky. 5 Dɛ mbrɛ dɛtse awendze a akam nketsenketse deda mu botum abɔ no, dɛmara na akansi sunsum botum dze mpaapaamu aba asafo bi mu. Sɛ ɔdɔ na koryɛ nnyi asafo no mu a, yerunntum mmfa asomdwee nnsom Nyankopɔn. Wɔ adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ siantsir a ɔsɛ dɛ yekwetsir akansi sunsum, nye dza yɛbɛyɛ ama asomdwee aakɔ do atsena asafo no mu.

^ nky. 4 Wɔasesa edzin ahorow no.