Skip to content

Skip to table of contents

28 EKOBEE UE ENƆ

O Aa Ɛrɛ Elap Dogo Ɛrabah—Nyimɛ Efɛɛloo

O Aa Ɛrɛ Elap Dogo Ɛrabah—Nyimɛ Efɛɛloo

“Dooraa ii le ɛɛŋa ilii loo, kɔ pɔrɔ ue ɛnia i, mah-nyiɛ ɛnia ii.”—GAL 5:26.

YƆƆ 101 Sisitam Bu Gbaaloo

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. Amunu pah na dogo ɛrabah dap ɛrɛ nyɔɔ pya nɛɛ a?

BU NYƆUWE anii’ee, gbɛnɛ-edo nɛɛ ɛrɛ dogo wiibu sa nu a doo kɔ ba a doo wo na elap dogo ɛrabah. Ziī nɛɛ uradu dap gbī ekiisī leere ee pya dɔɔ̄na nɛɛ uradu, e lo ama dap doo kɔ a doo nu egbee du loo pya dɔɔ̄na. Nɛɛ a wee bira ekɔ dap ɛmɛnɛbee buū tɔ nɛɛ a le bu dɔɔ̄na eku, lokwa alaba eku eebah. Nwiī tɔkpa a gaa gbī eyii gbɛnɛ tɔkpa a siābee dap doo ziā lokwa a tɛɛ̄ ɛma ɛp yii lo tɔkpa. Doodoo pya Nɛɛ Kraist, i suā kɔ dua elap dogo ama bee piya, a le yɛɛ “tam namloo.” (Gal 5:19-21) Kerewo, ziī zooro Jɛhova dapge bɔātɛ̄ edoo ɛrabah bu bɔŋanaloo sa zūnage pya dɔɔ̄na yere bu dua dum ama sɔ̄ a naa suā ni? Ebip ama lu gbɛnɛ nyɔnɛbee elap dogo ɛrabah dap doo kɔ gbaaloo aa le bu bɔŋanaloo.

2. E na i kɔ ue nyɔɔ bu ekobee ue ama a?

2 Bu ekobee ue ama, i kɔ ue nyɔɔ pɔrɔ pah elap dogo ɛrabah dap ɛrɛ nyɔɔ pya i wuga bu yira. I nɔnage edoba pya nɛɛdam le nɛɛwa ba bee yira agɛrɛ bu sɔ̄ a bee lu e’ɛm Baibol lo ba naa bee ɛrɛ elap dogo ɛrabah. Tuatua, i naa kɔ ue nyɔɔ sīdee i dap ɛma ɛp nu a i zū kɔ i doo dogo.

ƐMA ƐP NU A A ZŪ KƆ O DOO DOGO

3. Pya amunu ebip na i bip aba ii a?

3 Alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛma ɛp nu a i zū kɔ i doo dogo aā ziī sɔ̄ yii ziī. I dap bip aba ii kɔ: ‘Lege sɔ̄ m su aba mm dooreloo pya dɔɔ̄na na m wee ɛrɛ ɛɛbu a? M wee piiga lo esitam doodoo bee m parae ee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ sa ɛp aba mm kɔ m lee ee dɔɔ̄na wuga nɛɛdam ale wuga nɛɛwa ni? Sɛh m wee aadee doo nu m kɛɛrɛ kɔ e’ɛɛrɛbu Jɛhova ni?’ E na anua i bip pya ebip ama a? Yere nukuādɛɛ̄ loo nu Muɛ̄ Ue Bari kɔ ama.

4. Dookɛ̄ Pya Galetia 6:3, 4 kɔ doo, e na anua ii le esu i loo dooreloo pya dɔɔ̄na a?

4 Baibol kɔ i nɛ kɔ i aa su aba ii dooreloo pya dɔɔ̄na. (Buū Pya Galetia 6:3, 4.) E na anua a? Ziī nu anua na bee, kɛkɛɛrɛ kɔ i lee ee i wuga edoo kɔ i eeloo nɛ nyɔɔ. Bu dɔɔ̄na sīdee, lo i kɛɛrɛ kɔ pya i wuga para ziī nu i ee, a dap doo kɔ i ɛrɛ e’ɔaloo. Kɛkɛɛrɛ nu bu baɛ sīdee ama naa lee. (Rom 12:3) Ziī wuga nɛɛwa a kura Katerina * a tɔɔ̄ Greece kɔ: “M wee su aba mm dooreloo pya dɔɔ̄na lo a bee kɔ ba kpedɛɛ̄, ɛrɛ kari bu tam zue ue, sa para yii gbo mɛ ee. E nu a sira aabu na bee, m bee kɛɛrɛ kɔ mm lee dɛɛ̄ lɔgɔ nu.” I ɛrɛ esuā kɔ a naale nyɔɔbee i kpedɛɛ̄, para sere muɛ̄ loo ue sa para yii loo nɛɛ, na anua Jɛhova bee i wereloo a, mɛ nyɔɔbee i kpɛ̄naloo lo ewere ye loo sa gbaɛ̄tɔ̄loo ye Nwiī.—Jɔn 6:44; 1 Kɔr 1:26-31.

5. E na o nɔ aāloo nu a bee sira loo wuga nɛɛdam a kura Hyun a?

5 Dɔɔ̄na ebip i dap bip aba ii na kɔ: ‘Pya nɛɛ suāge mɛ loo nua nɛɛ a wee sere efɛɛloo, sɛh m wee bialoo nyɔɔnɛ pya dɔɔ̄na ɛrɛ taāŋa?’ Yere nukuādɛɛ̄ loo nu ziī wuga nɛɛdam a kura Hyun a tɔɔ̄ South Korea kɔ ama. A ɛrɛ sɔ̄ a bee ɛp kɔ pya wuga a ɛrɛ dɔtam bu bɔŋanaloo lee e ye ee. A kɔ: “M wee manyiɛ pya wuga nɛɛdam ama, e mm wee yiga nu ba kɔ gbɛnɛkpo sɔ̄.” E na a bee sira aabu a? A kɔ, “Na elap dogo bee nua laba laba bu bɔŋanaloo.” Pio pya gbo Hyun bee ye yerebah nɛ kɔ a suā nu alu ye taāŋa. Hyun bee nyaa, sa nyaawo a gaa si tam doodoo nɛɛ kanɛɛ bu bɔŋanaloo. Lo i muɛ kɔ i e’ina gaa nyɔɔnɛ pya i wuga doo ɛrabah taā i wa nyɔɔnɛ le bu efɛɛloo, i ɛrɛ ekwabaloo aba sɔ̄.

KPOORALOO LƐƐ LOO EELOO NƐ NYƆƆ LE EMAANYIƐ

6. Dookɛ̄ Pya Galetia 5:26 kɔ doo, pya amunu elap dogo na a dap doo kɔ i doo ɛrabah a?

6 Buū Pya Galetia 5:26. Pya amunu elap dogo na a dap doo kɔ i ɛrɛ dogo ɛrabah a? Lo tuatua na eeloo nɛ nyɔɔ. Nɛɛ a eeloo nɛ nyɔɔ wee kaaga sa naa kɛɛrɛ pya dɔɔ̄na. Dɔɔ̄na pɔrɔ elap na emaanyiɛ. Naale aba bee nɛɛ a ɛrɛ emaanyiɛ wee manyiɛ nu a le bah pya dɔɔ̄na, mɛ a wee gbīnage esu wa lɛɛbah. Bu kaka, emaanyiɛ ɛɛ baaloo. Nyɔɔwo, i ɛrɛ ekpooraloo aaloo pya pɔrɔ elap dogo ama!

7. Amunu edoba na a tɔgɛ kɛ̄ eeloo nɛ nyɔɔ le emaanyiɛ bee piya doo a?

7 Dap lu esu elap dogo eeloo nɛ nyɔɔ le emaanyiɛ dooreloo sɔ̄ maā yii yɛɛ maā fah. Lo fah dap bɔātɛ̄ eteera, mɛ maā a le yɛɛ lo maā fah a dap gbee lo fah sa doo kɔ a ɔp. Bu aba lo sīdee, ziī nɛɛ dap bɔātɛ̄ etaāŋabah Jɛhova leere. Mɛ lo a eeloo nɛ nyɔɔ sa ɛrɛ emaanyiɛ, a dap dɔ. (Kam 16:18) E ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova, e lo ama e’ɛrɛ pɔrɔ pah nyɔɔ lo nɛɛ sa ɛrɛnage nyɔɔ pya dɔɔ̄na. Kerewo, mɛ sīdee na i dap kpooraloo lɛɛ loo eeloo nɛ nyɔɔ le emaanyiɛ ani?

8. Bu mɛ sīdee na i dap be eebah eeloo nɛ nyɔɔ a?

8 I dap be eebah eeloo nɛ nyɔɔ tɛ̄maloo esu zuurabahtɔ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee nɛ Pya Filipai lo a kɔ: “Bui aa doo lɔgɔ nu tɛ̄maloo kanakana ale tɛ̄maloo ɛɛŋa bui loo, mɛ bu kumalookɛ̄ lo ekɛɛrɛ kɔ pya dɔɔ̄na lee eenyɔɔ bɔɔlo.” (Fil 2:3) Lo i ɛp kɔ pya dɔɔ̄na lee i ee, ii le enyɔɔnɛ pya nɛɛ a suānu sa i para nu ee doo ɛrabah. Taāwo, i nyɔɔnɛ wa ɛrɛ ɛɛbu. Lo ama lu kaāna kaka lo ba gaa su nu ba para siātam lo enɛ ka Jɛhova. E lo a le pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa a ɛrɛ nu ba para ama nyɔɔnɛ zuurabahtɔ̄ Pɔɔl, ba etɔgɛ nia loo pya lele elap dogo i ɛrɛ. E nu esira aabu na bee i nyimɛ efɛɛloo le gbaaloo bu bɔŋanaloo.

9. Mɛ sīdee na i dap kpooraloo lɛɛloo ɛrɛ emaanyiɛ a?

9 I dap kpooraloo lɛɛ loo manyiɛ ziī wuga nɛɛdam ale nɛɛwa tɛ̄maloo e kumalookɛ̄, lo a le susuā kɔ a ɛrɛ pya nu ii dap doo. Lo i kuūnadɛɛ̄, ii le etɔgɛ kɔ i parae nu ale bee i lee e ee pya dɔɔ̄na. Taāwo, i gbī pya sīdee i dap nɔnu aāloo pya a i para nu ee. Bu edoba, naa su kɔ ziī wuga nɛɛdam bu bɔŋanaloo wee para enɛ ekɔaue. I dap ye bip kɛ̄ a wee kpɛ̄naloo pya ye ekɔaue doo. Lo a le ziī wuga nɛɛwa para bui nu, i dap ye bip pya nu eyerebah i nɛ kɔ i para bui nu. Ale lo a le ziī Nɛɛ Kraist a le zege naa para yii loo nɛɛ, a dap gbī zuurabahtɔ̄ aābah dɔɔ̄na nɛɛ a wee para yii loo nɛɛ. Dodoo pya nu ama eyerebah i nɛ kɔ i kpooraloo lɛɛ loo ɛrɛ emaanyiɛ sa nyim bu pya nu i para edoo.

NƆNU AĀLOO PYA EDOBA A LE BU BAIBOL

Nyɔɔbee Gidiɔn bee kumalookɛ̄, a bee dap nyɔɔnɛ pya Efraim sere efɛɛloo (Ɛp 10-12 barakpaɛ̄)

10. Amunu nu finiabah na Gidiɔn bee kpesī a?

10 Kɛɛrɛbu nu a bee sira loo Gidiɔn lo a bee aabu gā Manasɛ, le pya gā Efraim. Tɛ̄maloo yerebah a aabah Jɛhova, Gidiɔn le 300 pya ye nɛɛ bee be eebah e lo ama ebee dap doo kɔ ba a eeloo nɛ nyɔɔ. Pya nɛɛ Efraim bee zɔ̄ŋia Gidiɔn sa ye kana taā ba ye kaɛgɛ. Lo ama bee wa biirebu nyɔnɛbee Gidiɔn naa bee wa kue kɔ ba a nyɔɔnɛe ye bebe loo pya nɛɛ baa Bari. Ba bee sere ekɛɛrɛ nyɔɔ yere ka loo wa gā sa naa sere ekɛɛrɛ nyɔɔ nu a kuī eera, lo a le kɔ Gidiɔn eyerebah lo enɛ ka bee Jɛhova sa kpega pya ye nɛɛ.—Biaɛ 8:1.

11. Gidiɔn bee kɔ ue nɛ pya nɛɛ Efraim doodoo wa?

11 Gidiɔn bee kumalookɛ̄ sa kɔ nɛ pya nɛɛ Efraim kɔ: “E na mda bee doo anyaawo lo a bee lo bɔɔlo a?” Lɛɛ a nɛ wa edoba akiiloo kɛ̄ Jɛhova enɛa wa leelee doo. E nu a bee sira aabu na bee, pya lo nɛɛ bee “[ɔbɛ] wa saŋ.” (Biaɛ 8:2, 3) Gidiɔn naa bee eeloo nɛ nyɔɔ sa lo ama bee doo kɔ a sere efɛɛloo yɛɛ pya nɛɛ Bari.

12. E na i nɔ aāloo edoba pya nɛɛ Efraim le Gidiɔn a?

12 E na i dap nɔ aāloo e’ɛma ama a? I nɔ aāloo edoba pya nɛɛ Efraim kɔ i aa sere ekɛɛrɛ nyɔɔ nɛ ka aba ii, taāwo i nɛ ka Jɛhova. Doodoo pya tɛ bee tɔ le pya kanɛɛ, i dap nɔ edoba Gidiɔn. Lo i biirebu ziī nɛɛ, i piiga lo enyɔɔnɛ lo nɛɛ muɛ nu i doo a ye biirebu. I dapnage kaɛgɛ lo nɛɛ loo lenu a doo. Lo ama egbī kumalookɛ̄ i aābah, eetɔɔ̄ na lo a le elua nɛɛ a na a doo piya nu a. E alu ebɛɛ̄ kɔ i sere efɛɛloo taā i ɛrɛ elap dogo eeloo nɛ nyɔɔ.

Nyɔɔbee Hana bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova kɔ eyereebah ye nɛ sɔ̄ a bɔloo a, a bee sikɛ̄ ɛrɛ efɛɛloo beenyiɛ (Ɛp 13-14 barakpaɛ̄)

13. Amunu nu finiabah na Hana bee kpesī a, e a bee be eebah doodoo wa?

13 Naa kɛɛrɛnage bu loo edoba Hana. A bee iya ziī nɛɛ Livai ye bee kura Elkana lo a bee ye wereloo kaāna. Mɛ Elkana bee ɛrɛ dɔɔ̄na wa a kura Penina. Elkana bee wereloo Hana ee Penina; kerewo, “Penina bee ɛrɛ miɔŋɔ, mɛ Hana naa ɛrɛ miɔŋɔ.” Wo bee doo kɔ Penina a “wuubeloo [Hana sa] doo kɔ a ɛrɛ saŋ.” Lo ama bee tɔɔ̄loo Hana doodoo wa? Bu ye bee biira kaāna e a bee “toto sa naa tam ede nu.” (1 Sam 1:2, 6, 7) Kerewo, lɔgɔ nu a tɔgɛ kɔ Hana bee gbī e’obara kpɛ Penina naale. Taāwo, a bee kɔ taɛ kɛ̄ nu ye tɔɔ̄loo doo aābu ye beenyiɛ nɛ Jɛhova sa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ eyereebah ye nɛ. Penina bee nyaanage ye elap dogo kumaloo Hana ni? Baibol naa kɔ. Mɛ i suā kɔ Hana bee sikɛ̄ ɛrɛ efɛɛloo beenyiɛ. “A naa [bee] sinakɛ̄ ɛrɛ be-sī.”—1 Sam 1:10, 18.

14. E na i nɔ aāloo edoba Hana a?

14 E na i dap nɔ aāloo edoba Hana a? Lo a le ziī nɛɛ gbī enyɔɔnɛ a doo ɛrabah, o ɛrɛ enyɛŋiabu kɔ olo na o dap baɛbee lo kɛ̄tɔɔ̄ a. O aa iye kɔ kɛ̄tɔɔ̄ ama a doo kɔ o nyɔɔnɛ ye doo ɛrabah. Taā o obara pɔrɔ kpɛā pɔrɔ, piiga lo enyɔɔnɛ lo nɛɛ sere efɛɛloo. (Rom 12:17-21) Kere a naa gbī egbaɛ̄ a tɔ̄loo, o ɛrɛ efɛɛloo beenyiɛ e bu a e’ɛɛ.

Nyɔɔbee Apɔlɔs le Pɔɔl bee suā kɔ Jɛhova gaa bee nɛ leelee wa tam a, ba naa bee manyiɛ ziī (Ɛp 15-18 barakpaɛ̄)

15. Apɔlɔs le Pɔɔl bee bee ziī doodoo wa?

15 Bu kpɛdumɛ, naa ɛp nu i dap nɔ aāloo nɛɛ a wee nyɔnɛ dumɛ Jizɔs a kura Apɔlɔs le nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl. Baɛ nɛɛ ama bee suā nu a le bu Kpa Kaɛ leere. Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee wa suāloo sa ba bee para tɔgɛnu. E baɛ aba bee yerebah lo edoo kɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs. Kerewo, baɛ aba naa bee manyiɛ ziī.

16. Apɔlɔs bee le mɛ dua nɛɛ?

16 Apɔlɔs bee lu “buɛ̄ Aleksandria,” ziī buɛ̄ a bee siā bee lo pya nɛɛ wee tɔɔ̄ si tɔkpa bu tua sɔ̄ o’oo tup zua. A bee lu nɛɛ a para tɔgɛnu, e a bee “suā Kpa Kaɛ leere.” (Doonu 18:24) Sɔ̄ Apɔlɔs bee le Kɔrint, pio pya nɛɛ a bee le bu bɔŋanaloo bee tɔgɛ kɔ loo wa sue ye loo ee pya dɔɔ̄na wuga gbaānage loo Pɔɔl. (1 Kɔr 1:12, 13) Apɔlɔs bee dooge kɔ popooa a le ni? Ii dap kɔ a bee doo wo. Bu kaka, sɔ̄ pio sɔ̄ etɛ̄na aā sɔ̄ Apɔlɔs aa Kɔrint, Pɔɔl bee ye kɔ nɛ kɔ a obia kii lo kɛ̄. (1 Kɔr 16:12) Pɔɔl naale ebee kɔ a obia kii lo kɛ̄ lo a le a bee muɛ kɔ Apɔlɔs aa bee poo lo bɔŋanaloo. Bu kaka, Apɔlɔs bee su nu a para daānu leere, lo a le zue le yereue sa yere mɛm loo pya wuga. I suānage kɔ Apɔlɔs bee le nɛɛ a kumalookɛ̄. Bu edoba, Baibol naa kɔ bu ye bee biira sɔ̄ Akwila le Prisila bee “kɔ dee Bari kpaāna emanyɔɔ ye nɛ.”—Doonu 18:24-28.

17. Pɔɔl bee nyimɛ efɛɛloo doodoo wa?

17 Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee suā nu akiiloo pya lele tam Apɔlɔs bee si. Mɛ a naa bee nɛ taāŋa Pɔɔl kɔ pya nɛɛ ekɛɛrɛ kɔ Apɔlɔs lee e ye ee. Kumalookɛ̄, kuūnadɛɛ̄, le suānu Pɔɔl bee ɛrɛ sira bu zuurabahtɔ̄ a bee nɛ pya a le bu bɔŋanaloo li Kɔrint. A naa bee ye nia sɔ̄ pya nɛɛ bee kɔ “M le nɛ Pɔɔl,” e a bee su dɛ̄dɛɛ̄ ka ma Jɛhova Bari le Jizɔs Kraist.—1 Kɔr 3:3-6.

18. Dɛɛa nyɔɔ nu a le bu 1 Pya Kɔrint 4:6, 7, e na i nɔ aāloo edoba Apɔlɔs le Pɔɔl a?

18 E na i dap nɔ aāloo edoba Apɔlɔs le Pɔɔl a? I dap su dɛ̄dɛɛ̄ i ekpo siatam nɛ Jɛhova, e i dapnage yerebah nɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ kɔ ba a nyim inaloo liamaā. Mɛ i suā kɔ ɛrɛgeba lenu a sira aabu i tam lu tɛ̄maloo yerebah Jɛhova. Aāloo edoba Apɔlɔs le Pɔɔl, i nɔ dɔɔ̄na nu, lo a le kɔ, kɛ̄ i kiisī lo e’ɛrɛ pya dɔɔ̄na dɔtam bu bɔŋanaloo doo, kɛ̄ i kiinage sī lo enyimɛ efɛɛloo yɛɛ pya wuga doolo. Naa ɛp kɛ̄ bu i ɛɛ doo sɔ̄ pya alu etubobaloo bu bɔŋanaloo nyimɛ efɛɛloo le gbaaloo tɛ̄maloo edoo kɔ wa zuurabahtɔ̄ a dɛɛa nyɔɔ Muɛ̄ Ue Bari le tɛ̄maloo esere ekɛɛrɛ nyɔɔ wa nɛɛ zaasī lo a le Jizɔs Kraist, e a naale nyɔɔ aba aba doo a!—Buū 1 Pya Kɔrint 4:6, 7.

19. E na ziī ziī ii dap doo a? (Ɛp ekpo a kura “ O Aa Ɛrɛ Elap Dogo Ɛrabah.”)

19 Ziī ziī ii ɛrɛ nu i para lo alu dɔɔ̄nu Bari i nɛ. I dap su lo dɔɔ̄nu “siātam nɛ ɛnia [ii].” (1 Pit 4:10) I dap kɛɛrɛ kɔ nu i gaa doo tera. Mɛ nwīgbagbara nu i dap doo le doodoo nwīgbagbara eziī a aa bɛloo biiloo ziī. Doolo dɛ̄dɛɛ̄ ii piiga lo elɛa edɔɔ̄ ɛrabah bu i. Doraa i biaɛfii lo edoo kumakɛ̄ i dap doo lo enyimɛ efɛɛloo le gbaaloo bu bɔŋanaloo.—Ɛfɛs 4:3.

YƆƆ 80 “Daaraa Edɛm Loo Sa Muɛ̄ Kɔ Jɛhova Lee”

^ bar. 5 Dookɛ̄ bā alu esu baɛ̄ kwaā naa wee aganaloo sɔ̄ ekɛ̄ŋia doo, kɛ̄ edɔɔ̄ ɛrabah dapnage doo kɔ bɔŋanaloo aa aganaloo doolo. Lo a le bɔŋanaloo naa agaloo sa ɛrɛ gbaaloo, a naale edap lu kaāna kɛ̄ etɔɔ̄ taāŋabah Bari bu efɛɛloo. Ekobee ue ama ekɔ ue nyɔɔ nu anua i ɔbɛ ɛrɛ elap dogo doo ɛrabah le nu i dap doo lo enyimɛ efɛɛloo bu bɔŋanaloo.

^ bar. 4 Elua enyaana pio bee ama.