Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

URHOMU-ẸMRO UYONO 29

Ghọghọ Fọkiẹ Eru Riaro Ọnọ!

Ghọghọ Fọkiẹ Eru Riaro Ọnọ!

‘Jenẹ . . . oma ọ merhiẹn sekpahen oborẹ o ruru, orhiẹ ọrẹ ọye ọnọ haye vwanvwọn ọreva ye-e.’—GAL. 6:4.

IJORO 34 Mi Na Nya Izede Ọnọ

ẸZẸKOKO *

1. Mesoriẹ i Jehova ọ vwọ ha ọwan vwanvwọn awọrọ?

JEHOVA o vwo ẹguọlọ kpahen aruẹ ihworho ọrhẹ ekwakwa sansan. A mẹrẹn ọnana vwrurhe nyoma emama igbevwunu ọrhẹ ituakpọ ra maren. Ọwan ephian i vẹnẹren. Omarana, Jehova ọ vwọ ha ọwan vwanvwọn awọrọ-ọ. Ọye o ni ọmudu ọnọ sua, ji rhe aruẹ ohworho wu havwọ. (1 Sam. 16:7) O ji roro kpahen omẹgbanhon ọnọ, ekete wa vwiẹlẹ ọrhẹ ekete wu nurhe. Jehova ọ vwọ ta wẹn ne wu ru vrẹn ekete omẹgbanhuọn o teri-i. O fori na hẹrokele i Jehova nyoma re ne ni oma ọwan jerẹ oborẹ o nie. Ọke ọrana ne ne vwo “iroro rọ gbare,” a ha ukẹro gegerege ni oma ọwa-an, yanghene ni oma ọwan sakamu-u.—Rom. 12:3.

2. Mesoriẹ o vwo fo na ha oma ọwan vwanvwọn awọrọ?

2 Itiọrurhomẹmro, ana sabu mẹrẹn erere ọke erhe ni omamọ udje imizu uvuẹn ukoko na so, ra wian gbanhan uvuẹn aghwoghwo na. (Heb. 13:7) Ana sabu yono mie aye oborẹ ene ru wian owian aghwoghwo na izede ro mwidjẹn. (Phil. 3:17) Ọrẹn, o vẹnẹ ọ ha ọrẹ ra hẹrokele omamọ udje ohworho, ọrhẹ ọrẹ ana haye vwanvwọn oborẹ a ghanren te. Arha ha oma ọwan vwanvwọn awọrọ, ana sabu rioma kpahen aye, lẹrhẹ ẹhẹn ọwan seriotọre yanghene tobọ ni oma ọwan sakamu. Ọrẹn, jerẹ oborẹ e yonorin uvuẹn urhomu-ẹmro rọ vrẹnren na, erhe lele imizu ukoko na simoma, ọnọ suẹ ọgbanrhọ rhẹ onyerẹnkugbe ọwan rhẹ Jehova. Fọkiẹ ọrana, Jehova nọ ta rẹn ọwan: “Jenẹ owuowọnwan o ni irueruo ọnẹyen so, oma nẹ ọnọ merhiẹn sekpahen oborẹ o ruru, orhiẹ ọrẹ ọye ọnọ haye vwanvwọn ọreva ye-e.”—Gal. 6:4.

3. Ewene ego wu ru ne uvuẹn ogame i Jehova rọ yẹruọ aghọghọ?

3 Jehova ọ guọlọre ne wu ghọghọ fọkiẹ eru riaro ọnọ uvuẹn ogame wa hariẹn. Jerẹ udje, wu rhe bromarhame ne, o fori nẹ oma ọ merhuọn fọkiẹ ẹkẹ ọrana wu nyamwu ne! Wẹwẹ ọvo yi bru ẹkẹ ọrana te oma. Wu ruruie fọkiẹ ẹguọlọ wu vwo kpahen Jehova. Roro kpahen ọsoso ekwakwa wu ruru nẹ ọke ọrana rhe. Jerẹ udje, ẹguọlọ wu vwo kpahen isese i Baibol ọrhẹ uyono o kodorhọ ne? Ẹrhomo enọ a dabu nẹ ẹhọn sa? (Ps. 141:2) Wu dabu ru rhomurhọ ne ọke wa tuẹn ẹmro rhọ uvuẹn aghwoghwo na, ji dabu ha ẹbe ọrhẹ ividio ra haphia uvuẹn aghwoghwo na ruiruo izede ro mwidjẹn? Orhianẹ wu vwo ekrun, Jehova ọ ha userhumu wẹn rhiẹ omamọ esa, ane yanghene omamọ ọmiọmọ ne? Wu na sabu vwo obọdẹn aghọghọ kpahen eru riaro ọnọ uvuẹn erhirhiẹ erana.

4. Me ye ne yono kpahen uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana?

4 Ana sabu ha userhumu rẹn awọrọ mẹrẹn aghọghọ fọkiẹ eru riaro aye uvuẹn ogame i Jehova. Ana ji sabu ha userhumu rẹn aye ja ha oma aye vwanvwọn awọrọ. Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana, ene yono oborẹ emiemọ ine ru ha userhumu rẹn emọ aye, oborẹ eri rọnmọ ne ine ru ha userhumu rẹn omoma aye, ọrhẹ oborẹ ekpako ukoko ọrhẹ awọrọ ine ru ha userhumu rẹn imizu ukoko na. Ọrọkẹta, ene yono kpahen iruemru-urhi Baibol ezẹko ri na ha userhumu rẹn ọwan bru ẹkẹ ra na sabu nyamwu te oma.

OBORẸ EMIEMỌ ỌRHẸ ERI RỌNMỌ NE INA SABU RU

Emiemọ, djephia taghene wu vwo ọdaremẹro kpahen ekwakwa irhorhomu ọmọ owuowu o ruẹ (Ni idjaghwẹ 5-6) *

5. Lele oborẹ ọ ha Ephesians 6:4, me yẹ emiemọ ina kẹnoma riẹn?

5 O fo nẹ emiemọ i ha ọmọ owu vwanvwọn ọreva ye-e, yanghene fiẹrorhọ taghene ono ru vrẹn ekete omẹgbanhon ọnẹyen o teri-i. Emiemọ erhe ruẹ omaran, ọnọ sabu lẹrhẹ ẹhẹn ọmọ na seriotọre. (Se Ephesians 6:4.) Omizu ọmase owu re se Sachiko * ọrhọ ta: “Iyono mẹ obẹ isukuru i guọlọre taghene mi ru rhomurhọ vrẹn emọ mẹmẹ rhẹ aye i ha iklasi. Habaye, izu mẹ ọ guọlọre taghene mi ru rhomurhọ uvuẹn isukuru, neneyo mi sabu se oseri rẹn oyono mẹ ọrhẹ ọsẹ mẹ ro vwo rhiẹ Oseri Jehova. Habaye, ọ guọlọre taghene mi ya ekwakwa ephian gba uvuẹn ọdamuni, ọrẹn mi rheri taghene ọ sabu phia-a. Dedevwo o jiri ne mi ruotọre nẹ isukuru, ọkezẹko mie ji roro sẹ oma ọ merhen i Jehova kpahen mẹ.”

6. Me yẹ emiemọ ina sabu yono nẹ Psalm 131:1, 2?

6 Uyono ọghoghanren owu emiemọ ina sabu ha ruiruo, ọ ha Psalm 131:1, 2. (Seyi.) Orodje David ọ tare taghene ọ vwọ “guọlọ ekwakwa ri do pha-an,” yanghene ekwakwa rọ nọ jọ sabu ru-u. Omeriotọre ọrhẹ uruemru dẹndẹn i ‘lẹrhẹ ẹhẹn yen zien.’ Me yẹ emiemọ ina sabu yono nẹ ẹmro i David? Omeriotọre ọrhẹ uruemru dẹndẹn ọnọ ha userhumu rẹn emiemọ ja guọlọ ekwakwa eduado mie oma aye ọrhẹ ọmọ aye. Emiemọ ina sabu ha udu rhẹ ọmọ aye aghwẹ nyoma aye ina djokarhọ ekete rọ gbanhon ọrhẹ ekete rọ vwiẹlẹ, ji ha userhumu riẹn bru ẹkẹ rọ nọ sabu nyamwu rẹn omayen. Omizu ọmase owu re se Marina, ọrhọ ta: “Izu mẹ ọ ha mẹ vwanvwọn imizu mẹ awansa yanghene emọ erọrọ dẹ-ẹ. O yonirin mẹ taghene ihworho ephian i vwo ẹghẹlẹ sansan, ọwan i ji ghanren rẹn Jehova. Fọkiẹ ọrana, mi vwa kiki ha oma mẹ vwanvwọn awọrọ-ọ.”

7-8. Marhẹ esa ono ru brọghọ rhẹ aniẹ oma?

7 O fori nẹ esa ro rhiẹ Olele Kristi o brọghọ rhẹ aniẹ oma. (1 Pet. 3:7) Ọghọ o mevirhọ ọrẹ ana kpomavi rẹn awọrọ, ji mwuọghọ rẹn aye. Jerẹ udje, esa o brọghọ rhẹ aniẹ oma nyoma ro ni aniẹ ghanghanren. O vwo fiẹrorhọ taghene ono ru vrẹn ekete omẹgbanhon ọnẹyen o teri-i. Ọ vwọ ji haye vwanvwọn emẹse erọrọ-ọ. Orhianẹ o ruẹ omaran, marhẹ ọrana ọnọ hobọte aniẹ lele? Esa omizu ọmase owu re se Rosa, ọ haye vwanvwọn emẹse erọrọ, esa ye rhẹ Oseri Jehova-a. Ẹmro hwainhwain rọ ha ruiruo nọ lẹrhẹ Rosa ni omayen sakamu. Nọ tare, “Mi guọlọre na rha yẹ mẹ imwẹro ọke ephian taghene Jehova o ghini vwo ẹguọlọ kpahen mẹ.” Ọrẹ ovẹnẹ, esa ro rhiẹ Olele Kristi o brọghọ rhẹ aniẹ oma. O rheri taghene ọnana ọnọ hobọte onyerẹnkugbe yi rhẹ aniẹ kugbe i Jehova. *

8 Esa ro brọghọ rhẹ aniẹ oma, o jirie, dje ẹguọlọ riẹn, ji ha ukẹro ọghoghanren nie. (Prov. 31:28) Ọrana yẹ oborẹ esa i Katerina, ra hunute uvuẹn urhomu-ẹmro rọ vrẹnren na, o ru ha userhumu rẹn Katerina, ọke ro roro taghene ọye o rhomu te awọrọ-ọ. Ọke rọ ha ọmọvwerhe, izie ọ hariẹ vwanvwọn egbọtọ erọrọ, ji tobọ te igbehian yen. Omarana, Katerina nọ vwanvwọn oborẹ ọ ghanren te nyoma rọ ha omayen vwanvwọn awọrọ—tobọ te ọke ro rhe urhomẹmro na ne! Ọrẹn, esa ye ro rhiẹ Oseri Jehova nọ ha userhumu riẹn wọnrọn haso erhirhiẹ ọnana, nọ ji ha ukẹro ro serhọ ni omayen. Nọ tare: “O vwo ẹguọlọ kpahen mẹ, o jiri mẹ fọkiẹ ekwakwa irhorhomu mi ruru, ji nẹrhomo mẹ. Ọ ji karorhọ mẹ kpahen iruemru irhorhomu eri Jehova, ji ha userhumu mẹ kpọ iroro esọsọ mẹ viẹ.”

OBORẸ EKPAKO RI VWO ẸGUỌLỌ ỌRHẸ AWỌRỌ INA SABU RU

9-10. Marhẹ ekpako ri vwo ẹguọlọ i ru ha userhumu rẹn omizu ọmase owu rhe taghene ọ ghanranren uvuẹn ukoko na?

9 Marhẹ ekpako ine ru ha userhumu rẹn eri vwo uruemru ra ha oma aye vwanvwọn awọrọ? Roro kpahen oborẹ ọ phia rẹn omizu ọmase owu re se Hanuni, ọke rọ ha ọmọvwerhe e vwe kiki jirie-e. Nọ tare: “Mia zofa ji roro taghene emọ erọrọ i rhomu ghwẹ mẹ. Ni mia ha oma mẹ vwanvwọn awọrọ nẹ ọke mia ha ọmọvwerhe.” Ọke ro rhe urhomẹmro na ne dede, Hanuni ọ ji ha omayen vwanvwọn awọrọ. Omarana, no roro taghene ọ ghanren uvuẹn ukoko na-a. Ọrẹn vwana, ọ ga ẹrhẹ ọkobaro rhẹ aghọghọ. Me yọ ha userhumu riẹn wene uruemruie?

10 Hanuni ọ tare taghene ekpako yi ha userhumu riẹn. Aye i ta riẹn taghene ọye ọ ghanranren uvuẹn ukoko na, jeghwai jirie fọkiẹ obọdẹn udje ro djephia. Hanuni nọ tare: “Ọkezẹko, ekpako na ta mẹ ne mi ha urhebro rẹn imizu emẹse ezẹko ri guọlọ userhumu. Ewian enana a lẹrhe mẹ roro taghene a guọlọ userhumu mẹ. Mi karorhọ ọke ekpako a kpẹme mẹ fọkiẹ urhebro mi harẹn imizu emẹse ezẹko ri rhiẹ uphuphẹn. Aye ni se 1 Thessalonians 1:2, 3 mẹ. Ọrana ọ ghini yẹ mẹ aghọghọ omamọ! Fọkiẹ ekpako erana ri dje ẹguọlọ phia, vwana mi rheri taghene a guọlere mẹ uvuẹn ukoko i Jehova.”

11. Marhẹ ene ru ha userhumu rẹn erẹ “ẹhẹn aye ọ ghwọghọre,” jerẹ oborẹ e dje rhẹ Isaiah 57:15?

11 Se Isaiah 57:15. Jehova o vwo ọdamẹ okokodo kpahen erẹ “ẹhẹn aye ọ ghwọghọre.” Ọwan ephian, orhiẹ ekpako ọvo-o, yi na sabu ha urhebro rẹn imizu eghoghanren enana. Izede owu ene ru ha urhebro rẹn aye, yẹ ọrẹ ene dje ọdamẹ okokodo phia rẹn aye. Jehova ọ guọlọre ne djephia rẹn aye oborẹ ọye o vwo ẹguọlọ kpahen aye te. (Prov. 19:17) Ana ji sabu ha userhumu rẹn imizu ukoko na, ọke erhe vwo omeriotọre ọrhẹ uruemru dẹndẹn. A guọlọ tẹnrovi oma ọwan phan rọ nọ lẹrhẹ imizu ukoko na rioma kpahen ọwa-an. Ukpomaran, a guọlọ ha ena ọrhẹ irherhe ọwan ha userhumu rẹn awọrọ.—1 Pet. 4:10, 11.

Idibo i Jesu i vwo obọdẹn onyerẹnkugbe rhẹ ọye, fọkime i Jesu o ru taghene o rhomu ghwẹ aye-e. Jesu ọ riamerhẹn okugbe rhẹ igbehian yen (Ni idjaghwẹ 12)

12. Mesoriẹ ihworho ghemeghe e bru i Jesu? (Ni ifoto obaro ọbe na.)

12 Ana sabu yono oborẹ ene ruẹ awọrọ lele nyoma re ne yono kpahen oborẹ i Jesu o ruẹ idibo yi. Ọye yẹ ohworho rọmaido ro nyerẹnren uvuẹn otọrakpọ na. Ọrẹn, ọ “havwọ bọrọbọrọ jeghwai vwo omeriotọre.” (Matt. 11:28-30) Ọ ha irherhe yi ọrhẹ ọsoso ekwakwa ro rheri wonma-a. O yono ihworho nyoma rọ ha ẹmro ọrhẹ idje elolọhọ ri te ọmudu aye ruiruo. (Luke 10:21) Ọrẹ ovẹnẹ rhẹ ilori ẹga ọke ọrana ra kparoma, Jesu ọ ha ukẹro sakamu ni ihworho taghene aye a ghanren rẹn Jehova-a. (John 6:37) Ukpomaran, o brọghọ rhẹ ihworho ghemeghe oma.

13. Marhẹ uruemru esiri ọrhẹ ẹguọlọ i Jesu o ru homaphia nyoma oborẹ o ruẹ idibo yi lele?

13 Uruemru esiri ọrhẹ ẹguọlọ i Jesu ọ homaphia nyoma oborẹ o ruẹ idibo yi lele. O rheri taghene ena ọrhẹ erhirhiẹ aye i vẹnẹren. Omarana, aye ephian i sabu wian aruẹ owian owu-u; yanghene vwo aruẹ iyẹnrẹn owu uvuẹn aghwoghwo na-a. Ọrẹn, oma ọ merhenriẹn kpahen oborẹ owuowu ọ sabu wian. Jesu o djephia taghene o vwẹruọ erhirhiẹ idibo yi nyoma udje italẹnti na. Uvuẹn udje ọrana, onini na nọ ha owian rẹn ọvrẹn owuowu “sekpahen omẹgbanhon ro vwori.” Owu usuẹn evrẹn eva ri fiomarhọ owian na, no vwo bunrhọ vrẹn ọreva ye. Ọrẹn, onini na nọ kpẹmẹ awanva na rhẹ ẹmro owu: “Wẹ nobiruo owian, omamọ ọvrẹn rọ fuevwan!”—Matt. 25:14-23.

14. Marhẹ ene ru hẹrokele oborẹ i Jesu o ruẹ awọrọ lele?

14 Jesu o dje uruemru esiri ọrhẹ ẹguọlọ rẹn ọwan nyoma oborẹ o ruẹ ọwan lele. O rheri taghene omẹgbanhon ọrhẹ erhirhiẹ ọwan e vẹnẹren, oma ọ ji merhiẹn kpahen oborẹ ọwan ina sabu ru. O fori na hẹrokele i Jesu. A vwa lẹrhẹ omizu uvuẹn ukoko na ni omayen sakamu, yanghene lẹrhẹ ofa ruiẹ fọkime ọ vwọ sabu wian buẹn jerẹ awọrọ-ọ. Ukpomaran, jenẹ a guọlọ izede ene ru jiri aye fọkiẹ omẹdamu aye uvuẹn ogame i Jehova.

BRU ẸKẸ WU NA SABU NYAMWU

Mẹrẹn aghọghọ ọke wu rhe bru ẹkẹ ji nyamwu aye (Ni idjaghwẹ 15-16) *

15-16. Marhẹ omizu ọmase owu o ru mẹrẹn erere ọke ro bru ẹkẹ rọ nọ sabu nyamwu te oma?

15 Erhe bru ẹkẹ te oma uvuẹn ogame i Jehova, akpenyerẹn ọwan no rhiẹ obọdẹn. Ọrẹn, o fori ne bru ẹkẹ ra na sabu nyamwu te oma, ri sekpahen omẹgbanhon ọrhẹ erhirhiẹ ọwan, orhiẹ erẹ awọrọ-ọ. Erhe ruẹ omaran, ẹhẹn ọwan orho seriotọre-e. (Luke 14:28) Roro kpahen udje omizu ọmase owu ro rhiẹ ọkobaro re se Midori.

16 Ọsẹ i Midori ro vwo rhiẹ Oseri Jehova, ọ phọphi Midori ọke rọ ha ọmọvwerhe nyoma rọ haye vwanvwọn imizie ekokamu ọrhẹ ihworho ro lele riẹ isukuru. Midori nọ tare, “Ni mie ni oma mẹ sakamu.” Ọrẹn, ọke rọ ghwanran sa, Midori no vwo uduefigbere rhọ. Nọ tare, “Mie se i Baibol na kẹdẹkẹdẹ neneyo mi sabu vwo ẹhẹn ro totọre, ni mi mẹrẹnvwrurhe taghene Jehova o vwo ẹguọlọ kpahen mẹ.” Habaye, no bru ẹkẹ rọ nọ sabu nyamwu, ji hunute userhumu rọ guọlọre nọ sabu nyamwu ẹkẹ erana uvuẹn ẹrhomo. Omarana, Midori nọ sabu ghọghọ fọkiẹ eru riaro ọnẹyen.

RHE RUẸ EKETE OMẸGBANHON ỌNỌ O TERI ỌKE EPHIAN

17. Marhẹ ene ru “rha ha ẹhẹn ro sun [ọwan] ruẹ uruemru ọwan kpokpọ rhọ,” me yo no nerhumie rhe?

17 Ọnọ sabu ha ọke jijiri ne ki wene ukẹro ra ha ni oma ọwan. Omarana, Jehova nọ ta rẹn ọwan: “Are i gba rha ha ẹhẹn ro sun are na ruẹ uruemru are kpokpọ rhọ.” (Eph. 4:23, 24) Ne ruẹ ọrana, o fori na nẹrhomo, yono i Baibol na jeghwai roro kodo. Rhe vwobọrhọ ekwakwa enana, ji nekpẹn userhumu mie i Jehova. Ẹhẹn ọfuanfon Ọnẹyen ọnọ ha userhumu wẹn fiẹ ẹhẹn wu na ha oma vwanvwọn awọrọ kparobọ. Jehova ọnọ ji ha userhumu wẹn djokarhọ uruemru omẹkpare ọrhẹ omẹriọ ọsọsọ ogege, ne wu ji kẹnoma rẹn aye.

18. Marhẹ wu ne ru mẹrẹn urhebro nẹ ẹmro ri ha 2 Chronicles 6:29, 30?

18 Se 2 Chronicles 6:29, 30. Jehova o rhe oborẹ ọ ha ọmudu ọwan. O ji rhe taghene ọwan a wọnrọn haso ẹhẹn ọsọsọ ọrẹ akpọ na ọrhẹ ijẹgba omobọ. Ọke i Jehova ọ mẹrẹn oborẹ ọwan a damoma te na sabu kẹnoma rẹn irueruo esọsọ erana, ẹguọlọ ro vwo kpahen ọwan no kodorhọ.

19. Me yi Jehova ọ ha dje oborẹ o vwo ẹguọlọ kpahen ọwan te?

19 Ne rhe oborẹ i Jehova o vwo ẹguọlọ kpahen ọwan te, nọ ha udje izu ọrhẹ ọmọyen ọboban ruiruo. (Isa. 49:15) Roro kpahen udje izu owu re se Rachel. Nọ tare: “Ọke mie vwiẹ ọmọmẹ ọgbọtọ re se Stephanie, ibiamo evwan na ọ gba-a. Ọke mia kiki mẹriẹn, ọ kamurun omamọ. Ọrẹn, idọkitọ na nọ ha uphẹn mẹ mi rha mọriẹn kẹdẹkẹdẹ ọke ame a ha ihọspita na, uvwre ubiamo ọrukaro ọke re vwiẹ ye hin. Uvwre ọke ọrana, mẹmẹ ọrhẹ ọmọ mẹ ni kpẹnkpẹnren omamọ. Vwana, o te ẹgbukpe erhan ne, ọ ji kamu ghwẹ emọ ri ha ẹgbukpe yi. Ọrẹn, mi vwo ẹguọlọ kpahiẹn omamọ, fọkime ọ damoma nyerẹn, ọ ji yẹ mẹ obọdẹn aghọghọ!” Oma ọ merhen ọwan re rhe taghene Jehova o vwo ẹguọlọ okokodo kpahen ọwan, ọke rọ mẹrẹn ọwan ra damoma ga ye nẹ ẹhẹn sa!

20. Mesoriẹ idibo i Jehova ina sabu ghọghọ?

20 Fọkime wẹwẹ odibo i Jehova, wu havwọ san, ji ghanren omamọ uvuẹn ekrun i Jehova. Jehova o ti owẹwẹ kẹrẹ oma fọkime wu rhomu ghwẹ ereva-a. O tiruo kẹrẹ oma fọkime ọ mẹrẹn oborẹ ọ ha ọmudu ọnọ, ji rhe taghene wẹwẹ ohworho dẹndẹn rọ guọlọ ruẹ ewene, rọ nọ ji sabu yono. (Ps. 25:9) Vwo imwẹro taghene Jehova o vwo ọdaremẹro kpahen oborẹ wa sabu ruẹ uvuẹn ogame ọnẹyen. Edirin ọrhẹ atamwu ọnọ i djerie phia taghene wu vwo “omamọ ọmudu.” (Luke 8:15) Omarana, rhe ruẹ ekete omẹgbanhon ọnọ o teri rẹn Jehova. Ọke ọrana, ne wu ne vwo oborẹ ọsoriẹ wu na ghọghọ “sekpahen oborẹ [wu] ruru.”

IJORO 38 Ono Ruo Gbanhon

^ Udjoghwẹmro 5 Jehova ọ vwọ ha ọwan vwanvwọn awọrọ-ọ. Ọrẹn, ọwan ezẹko ina sabu vwo uruemru ra ha oma ọwan vwanvwọn awọrọ, ji roro taghene e rhomu te-e. Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana, ene yono kpahen oborẹ ọsoriẹ ọ sọ na ha oma ọwan vwanvwọn awọrọ. Ene ji yono oborẹ ene ru ha userhumu rẹn ihworho ekrun ọrhẹ imizu uvuẹn ukoko na, ni omayen jerẹ oborẹ i Jehova o ni aye.

^ Udjoghwẹmro 5 E wene edẹ ezẹko.

^ Udjoghwẹmro 7 Dedevwo ihuẹmro enana i sekpahen esa, ọrẹn iruemru-urhi na i ji sekpahen ane na.

^ Udjoghwẹmro 58 IDJEDJE IFOTO: Ọke aye e ruẹ ogame ekrun, ọsẹ ọrhẹ izu na ne djephia taghene aye i vwo omamerhomẹ kpahen oborẹ ọmọ owuowu o ruru ro no fi rhẹ owọ i Noah rẹ aye a bọn.

^ Udjoghwẹmro 62 IDJEDJE IFOTO: Izu rẹ ọye ọvo ọ hẹrote ọmọyen ọkokamu, o ruẹ ẹkwaphiẹrhotọre rọ nọ sabu vwobọrhọ ọkobaro ibiọke, oma ọ merhenriẹn ọke rọ nyamwuien.