Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 29

Miezaha ho Afa-po amy ze Fandrosoa Vitanao!

Miezaha ho Afa-po amy ze Fandrosoa Vitanao!

“Ao ty kiraidraiky ... hana antom-pifalea amy ty vatany avao, fa tsy amy fampitovizany ty vatany amin’olo hafa.”​—GAL. 6:4.

HIRA 34 Tsy Hivadika Mandrakizay Aho

HO HITANAO ATO *

1. Manino Jehovah ro tsy mampitovy antsika amin’olo hafa?

TEA raha sankarazany Jehovah. Ahità ani-zay ty raha namboariny. Namoro raha mitiry noho biby sankarazany, ohatsy, ie le nataony sankarazany koa ndre ty olombelo. Tsy misy olo mitovy aminao zany, ka tsy mampitovy anao amin’olo hafa Jehovah. Ty fonao noho ty tena maha iha anao ro dinihiny. (1 Sam. 16:7) Haini-Jehovah koa hoe ino ty raha hainao, ino ty raha tsy ho vitanao, noho ty fomba nitezà anao. Sady tsy mampanao raha tsy ho vitanao ie. Mila manahaky azy tsika ka hanenty ty vatantsika manahaky ty fahitany azy. Hahay ‘handiniky soa’ tsika amy zay sady hahay handanjalanja lafa mandiniky ty vatantsika.​—Rom. 12:3.

2. Manino ro tsy mety ty mampitovy ty vatantsika amin’olo hafa?

2 Afaky miana-draha baka amin’olo hafa tsika. Mety mahay rahalahy na anabavy tena mahay mitory, ohatsy, tsika ka azontsika tahafy. (Heb. 13:7) Mety azontsika anasoava ty fanompoantsika aza ty raha nihitantsika baka aminy. (Fil. 3:17) Fe zao: Marina fa afaky manahaky ty modely soa ananan’olo iny iha. Fe tsy mety laha mampitovy ty vatanao aminy iha. Laha manao ani-zay iha, le hanjary hialona, ho kivy, na hahatiaro ho tsy misy dikany mihintsy. Fa nianarantsika tamy lahatsoratsy taloha teo iny hoe laha manao kirebaky amin’olo amy fiangona eo tsika, le ho simba ty fifandrambesantsika amy Jehovah. Zay mahavy azy mampirisiky antsika am-pitiava io hoe: “Ao ty kiraidraiky samby handiniky ty raha ataony. Amy zay le hana antom-pifalea amy ty vatany avao ie, fa tsy amy fampitovizany ty vatany amin’olo hafa.”​—Gal. 6:4.

3. Ino ty raha nivitanao amy fanompoa ani-Jehovah ka mahavy anao ho falifaly?

3 Teani-Jehovah ho falifaly iha amy ze raha iaby ataonao amy fanompoa azy. Laha fa vita batisa, ohatsy, iha le tokony ho falifaly satria nahavita ani-zay! Iha avao ro nandramby ani-fanapahan-kevitsy io. Tea a Ndranahary iha kanao natao batisa. Eritsereto amy zay ty raha nivitanao liani-nahavita batisa anao. Nihanitombo va, ohatsy, ty fitiavanao mamaky noho mianatsy Baiboly? Lasa miresaky raha baka am-po va iha lafa mivavaky? (Sal. 141:2) Ka manao akory lafa mitory, lasa nihanahay nanombo-dresaky va iha sady nahay nampiasa ani-fitaova ampiasà amy fanompoa rey? Laha manambaly iha na manan’anaky, nanampy anao va Jehovah ka lasa vitanao soa ty andraikitsinao? Tena ho falifaly biby iha lafa nahavita raha manahaky ani-reo.

4. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

4 Afaky manampy olo hafa tsika mba ho falifaly amy fanompoan-drozy ani-Jehovah rozy. Afaky ampeantsika koa rozy mba tsy hampitovy ty vatan-drozy amin’olo hafa. Ino ty azon’olo manan’anaky atao mba hanampea ty anany? Ino ty azon’olo manambaly atao mba hanampea ty valiny? Ino ty azoni-anti-panahy na ty olo hafa atao mba hanampea ty mpiara-manompo aminy? Ino ty torolalani-Baiboly afaky hanampy antsika hana raha kendrè noho hahavita ani-zay? Handiniky ani-reo tsika amy lahatsoratsy toy ato.

INO TY AZON’OLO MANAN’ANAKY NA MANAMBALY ATAO?

Baba noho reny, atorò amy ty ananareo kiraidraiky hoe falifaly nareo lafa misy raha soa ataon-drozy (Fehintsoratsy 5-6) *

5. Laha hentea ty Efesianina 6:4, ino ty raha mila tandreman’olo manan’anaky?

5 Tokony mitandrina ty olo manan’anaky mba tsy hanao fampitahà amy ty anan-drozy na hampanao raha tsy ho vitany. Laha manao ani-zay rozy, le ho kivy ty anan-drozy. (Vakio Efesianina 6:4.) Hoy ranabavy Sachiko *: “Tokony ho zaho ro farani-mahay an-dakilasy ao hoasani-mpampianatsy anay rey. Ndre mamako koa aza nanao ani-zay. Laha mianatsy marè aho, hoasany, le hiova ty fahitani-ramosè reo noho ty fahitani-babako ty mpanomponi-Jehovah, satria babako tsy Vavolombeloni-Jehovah. Nainani-mamako aza tsy hanao diso mihintsy aho lafa fanadina. Fe tsy hisy zay. Ndre fa nivita fa ela aza ty fianarako, le mbo mieritseritsy avao aho kindraiky hoe mety tsy afa-po tamy ezaky nataoko Jehovah.”

6. Ino ty azon’olo manan’anaky ianara baka amy Salamo 131:1, 2?

6 Misy fianara bevata ho ahin’olo manan’anaky resahini-​Salamo 131:1, 2. (Vakio.) Nivola Davida Mpanjaka hoe “tsy nila raha anabo marè” ie na nanao raha tena tsy ho vitany. Niambany ie ka lasa falifaly noho nilamin-tsay. Ino ty azoni-baba noho reny ianara baka amy raha nivolanini-Davida? Tokony miambany rozy, ka tsy hitaky raha sarotsy amy ty vatan-drozy noho amy ty anan-drozy. Mila dinihin-drozy hoe ino ty raha ho vitani-anany iny, le ino ty raha tsy ho vitany. Bakeo ampean-drozy ajà iny mba hana raha kendrè azony tratsiry. Ho hitani-anan-drozy iny amy zay hoe lafovily amin-drozy ie. Hoy ranabavy Marina: “Mbo tsy nivola tamiko mihintsy mamako hoe tokony hanahaky ani-anadahiko telo rey aho, na tokony hanahaky ajà hafa. Nampianariny ahy hoe samby mana ty mampiavaky anay zahay sady samby lafovily amy Jehovah. Vokany, lasa tsy de mampitovy ty vatako amin’olo aho.”

7-8. Ino ty azoni-lahilahy atao mba hampisehoany fa manome voninahitsy ani-valiny ie?

7 Tokony hanome voninahitsy ty valiny ty rahalahy manambaly. (1 Pet. 3:7) Ty hoe manome voninahitsy le midika hoe mijanjy soa noho manaja olo. Manome voninahitsy ani-valiny, ohatsy, ie laha mieritseritsy azy ho lafovily. Tsy mitaky raha sarotsy amy valiny ie, sady tsy mampitovy azy amin’ampela hafa. Hanao akory ampela iny laha mampitovy azy amin’olo hafa valiny? Eritsereto, ohatsy, ranabavy Rosa. Tsy mpanomponi-Jehovah valiny ka matetiky mampitovy azy amin’ampela hafa. Nisy vokany taminy ty safà maharary nataoni-valiny, le tsy hoe nahatsapa ho tsy misy dikany avao ie fa mbo nieritseritsy koa hoe tsy misy mpitea. Hoy ty asany: “Tena nila nitiaro avao aho matetiky hoe lafovily amy Jehovah.” Tsy ho zay ty lahilahy kristiana. Ampirisihy ie mba hanome voninahitsy ty valiny. Hainy fa misy vokany ty raha ataony. Tsy hoe amin-drozy morovaly avao, fa ndre amy Jehovah koa aza. *

8 Manome voninahitsy ty valiny ty lahilahy laha midera azy, mivola aminy hoe teany ie sady lafovily aminy. (Ohab. 31:28) Ho zay ty nataoni-valini-Katerina, azy niresahy tamy lahatsoratsy taloha teo iny. Nieritseritsy Katerina hoe tsy de misy viliny, ka nampeany mba hangalaky ani-eritseritsy zay. Tamin’ie mbo nikely, le nanambany azy mamany sady nampitovy azy tamin’ajà ampela hafa, ohatsy hoe tamy ty namany. Ino ty vokani-raha zay tamy Katerina? Nanomboky nampitovy ty vatany tamin’olo hafa ie. Mbo nanao ho zay avao ie ndre fa nilasa Vavolombeloni-Jehovah aza! Fe nanampy azy valiny mba tsy hanao ani-zay sasy sady hieritseritsy raha soa mikasiky ty vatany. Hoy Katerina: “Tea ahy ie sady mivavaky ho ahy. Midera ahy koa ie lafa misy raha soa ataoko. Ampitiaroviny ahy koa ty toetsy soa ananani-Jehovah le ampeany aho hanova ty eritseriko.”

INO TY AZONI-ANTI-PANAHY BE FITIAVA NA TY OLO HAFA ATAO?

9-10. Ino ty nataoni-anti-panahy mba hanampea ranabavy raiky tsy hampitaha ty vatany amin’olo hafa?

9 Ino ty azoni-anti-panahy atao mba hanampea ani-ze mieritseritsy hampitaha ty vatany amin’olo hafa? Eritsereto, ohatsy, ty raha niainani-ranabavy Hanuni. Tsy nisy olo nidera azy tamin’ie mbo nikely. Hoy ty asany: “Nisaro-kenatsy aho sady nahatsapa hoe tsy de nanao akory loatsy, tsy nanahaky ty ajà sisany. Nanomboky nampitovy ty vatako tamin’ajà hafa amy zay aho.” Mbo nampitovy ty vatany tamin’olo hafa avao Hanuni ndre fa nilasa Vavolombeloni-Jehovah aza. Ino ty vokany? Nieritseritsy ie hoe tsy de misy ilà azy amy fiangona eo. Fe falifaly ie henanizao manao ty asani-mpisava lala. Ino ty nanampy azy hiova?

10 Nivola Hanuni hoe nisy anti-panahy be fitiava nanampy azy. Nivola anti-panahy rey fa tena ilà ie amy fiangona eo. Nideran-drozy koa ie satria tsy mivaliky. Hoy ty asany: “Vo tsiela le niangavy ahy ty anti-panahy mba hampahery rahavavy nila fanampea rezay. Kay zaho io, hoasako, tena ilà. Lafa baka nampahery ani-rahavavy tanora rey aho, le tiaroko fa nisaotsy ahy anti-panahy rey. Bakeo rozy namaky ty 1 Tesalonianina 1:2, 3. Tena nahafalifaly ahy raha zay! Tena misaotsy ani-mpiaraky aondry be fitiava rey aho satria nanampy ahy rozy. Haiko henanizao fa tena ilà aho amy fiangona eo.”

11. Miresaky olo “torotoro fo” ty Isaia 57:15, ino ty azontsika atao mba hanampea an-drozy?

11 Vakio Isaia 57:15. Tena midary ani-ze olo “torotoro fo” Jehovah. Afaky mampahery ani-rahalahy noho anabavy reo zany tsika iaby, fa tsy hoe ty anti-panahy avao. Ino, ohatsy, ty azontsika atao mba hampahereza an-drozy? Azontsika aseho hoe midary an-drozy tsika. Teani-Jehovah laha asehontsika ani-rahalahy noho anabavy rey fa tena tea an-drozy ie. (Ohab. 19:17) Afaky manampy an-drozy koa tsika laha miambany sady tsy mizesta amy ty raha haintsika. Tsy teantsika laha lasa mifantoky amintsika ty olo ka manjary mialona antsika. Aleo ampiasantsika mba hifampahereza ty talentantsika noho ty fahaizantsika.​—1 Pet. 4:10, 11.

Ninama tamy Jesosy mpianatsiny reo satria tsy nieritseritsy ty vatany ho anabo mihintsy ie. Teany ty niaraky amin-drozy (Fehintsoratsy 12)

12. Manino ro nitean’olo miambany ty niaraky tamy Jesosy? (Henteo sary amy fononi-gazety toy.)

12 Ino ty hanampy antsika hahay hoe manao akory ty tokony handrambesantsika olo? Afaky mandiniky ty raha nataoni-Jesosy tamy mpanori-dia azy rey tsika. Jesosy ro lahilahy farani-ze niavaky tan-tany etoy. Fe ‘nalemy fanahy noho niambany’ ie. (Mat. 11:28-30) Tsy nirengirengy ie hoe ie ro farani-ze mahay sady maro raha hay. Safà tsotra noho fanohara mora azo ro nampiasany lafa nampianatsy ie, ka nidosiky ty foni-ze miambany raha zay. (Lioka 10:21) Tsy nanahaky ani-mpitariky fivavaha niavonavo rey Jesosy. Nataony avao ze hahavy ty olo hafa hieritseritsy hoe lafovily amy Ndranahary rozy. (Jaona 6:37) Nanaja ty karazan’olo iaby ie.

13. Akory ty ahità fa nisoa fanahy noho nitea ani-mpianatsiny rey Jesosy?

13 Hita tamy fomba nifandrambesani-Jesosy tamy mpianatsiny rey hoe soa fanahy noho be fitiava ie. Hainy fa samby nana ty fahaizany rozy sady tsy nitovy ty raha niainan-drozy. Tsy hitovy zany ty andraikitsy ho azon-drozy. Tsy hitovy koa ty fanompoa ho vitan-drozy. Fe tena nankasitrahani-Jesosy ty ezaky mafy nataon-drozy kiraidraiky. Hita tamy fanohara mikasiky talenta iny hoe tena ho zay vatany Jesosy. Resahy ao fa nanankinani-tompon-drozy asa “mifanaraky amy ty fahaizany” ty mpanompo kiraidraiky. Ty raiky amy mpanompo roe niasa mafy rey nahazo tombony mandilatsy ty niazon’olo hafa. Fe nitovy ty safà fiderà nataoni-tompon-drozy tamin-drozy roe hoe: “Soa ty nataonao, mpanompo soa noho azo atokisa!”​—Mat. 25:14-23.

14. Akory ty tokony ho fahitantsika ty olo hafa laha manahaky ani-Jesosy tsika?

14 Mbo soa fanahy noho tea antsika avao koa Jesosy. Hainy fa samby mana ty fahaizany noho ty raha niainany tsika kiraidraiky, ka falifaly ie lafa manao ze farani-soa vitantsika tsika. Tokony hanahaky ani-zay koa ty fahitantsika ty olo hafa. Tsy tokony hataontsika mihintsy ze hahavy ty mpiara-manompo amintsika hahatsapa hoe tsy misy dikany, na ho menatsy satria tsy mahavita ty raha vitan’olo hafa. Aleo tsika mila fomba hiderà ty rahalahy noho anabavintsika satria manao ze fara herin-drozy rozy amy fanompoa ani-Jehovah.

MAMETRAHA RAHA AZONAO TRATSIRY

Ho falifaly iha laha mametraky raha azonao tratsiry (Fehintsoratsy 15-16) *

15-16. Ino ty soa niazoni-ranabavy Midori lafa nametraky raha kendrè azony tratsiry ie?

15 Tena hahafa-po noho hisy dikany ty fiainantsika laha mana raha kendrè amy fanompoa ani-Jehovah tsika. Fe ze raha ho azontsika tratsiry avao ro hataontsika, fa tsy hanenty ty raha ataon’olo hafa tsika. Tsy teantsika ty hanao ani-zay satria mety ho diso fanantenà noho ho kivy tsika. (Lioka 14:28) Eritsereto, ohatsy, Midori, ranabavy mpisava lala.

16 Nanao ze hahamenatsy azy avao babany tamin’ie mbo nikely. Tsy mpanomponi-Jehovah babany, ka nampitahàny tamy troky raiky aminy noho tamy mpiaraky mianatsy aminy rey Midori. “Nahatiaro ho tsy misy dikany aho”, hoasany. Fe lafa nihabe ie le nanomboky niova ty fahitany ty vatany. Hoy ty asany: “Namaky Baiboly aho sanandro satria zay ro nanampy ahy hilamin-tsay noho hahatsapa hoe tea ahy Jehovah.” Ankoatsini-zay, nametraky raha kendrè azony tratsiry ie, le bakeo nivavaky tamy Jehovah mba hanampy azy hahatratsy ani-raha rey. Ino ty vokany? Lasa falifaly henanizao Midori amy ze raha azony atao ho ani-Jehovah.

AMEO ANI-JEHOVAH AVAO ZE FARANI-SOA

17. Ino ty hanampy antsika hanavao ty saintsika, le ino ty ho vokany?

17 Mety ho elaela vo hiova ty fahitantsika ty vatantsika. Farany mampirisiky antsika Jehovah hoe: “Tokony hohavaozy avao nareo amy ty hery mikomandy ty sainareo.” (Efes. 4:23, 24) Fe mba hahavità ani-zay, le mazava ho azy fa mila mivavaky, mianatsy ty Safà-Ndranahary, noho mametsivetsy tsika. Anovo avao reo sady mangataha hery amy Jehovah. Hanome ty fanahiny masy ie mba hanampy anao, laha manaly ta hampitovy ty vatanao amin’olo hafa iha. Hanampy anao koa ie ka ho hainao laha vo manaly mialona na mirengirengy iha. Lafa ampeany iha le ho vitanao ty hiala ani-zay malaky.

18. Manino ro mety hampahery anao ty raha volanini-​2 Tantara 6:29, 30?

18 Vakio 2 Tantara 6:29, 30. Haini-Jehovah ty raha anaty eritseritsintsika ao. Hainy koa hoe mialy ay tsika mba tsy ho voataoni-tontolo raty toy noho tsy ho resini-handrantsika. Lafa hitani-Jehovah fa miezaky mafy tsika mba hanohera ani-raha reo, le vomaiky ie tea antsika.

19. Ino ty fanohara ampiasani-Jehovah mba hahaizantsika hoe tea antsika ie?

19 Mba hanampea antsika hahatsapa ty fitiavani-Jehovah antsika, le mampiasa fanohara mikasiky ty fifankatiavani-reny noho ty anany kelikely ie. (Isaia 49:15) Eritsereto, ohatsy, ampela mana anara Rachel toy. Hoy ty asany: “Tsy nanday troky sivy vola aho tamy Stephanie. Mbo tsy fotoany zany ie le fa nateraky, farany nikelikely biby ie sady nalemilemy. Fe nengàni-dokotera rey hitrotro azy avao aho sanandro tamy zahay tan-dapotaly tao, tanatini-vola raiky. Hitako hoe vomaiky nifankatea zahay tamy fotoa rey. Enin-tao Stephanie henanizao sady kelikely ie laha ampitovizy amin’ajà mitovy tao aminy. Fe tena teako ie satria nisarotsarotsy ty raha nahazo azy. Ie henanizao ro tena antom-pifaleako!” Falifaly koa tsika satria haintsika fa tea antsika biby Jehovah, lafa mahita antsika manao ze fara herintsika ho azy!

20. Ino ty mahafalifaly anao amy maha mpanomponi-Jehovah anao?

20 Tena lafovily amy Jehovah iha satria manompo azy. Anatini-fianakaviany iha ka tsy misy manahaky anao mihintsy. Tsy hoe nitao anao Jehovah satria nisoa mandilatsy ty olo hafa iha. Nitao anao ie satria nanenty ty am-ponao ao. Nihitany hoe miambany iha, mora ampianary, noho parè hiova. (Sal. 25:9) Matokisa fa tena falifaly ie lafa mahita anao manao ze fara herinao amy fanompoa azy. Niaritsy iha sady tsy mivaliky aminy. Midika zay fa mana “fo soa noho mahity” iha. (Lioka 8:15) Ameo ani-Jehovah avao zany ze farani-soa. Hahita raha hahafalifaly anao amy ty ‘vatanao avao’ iha amy zay.

HIRA 38 Izy no Hampahery Anao

^ feh. 5 Tsy mampitovy antsika amin’olo hafa Jehovah. Fe tsy manahaky ani-zay tsika. Mety hampitovy ty vatantsika amin’olo hafa tsika ka lasa hieritseritsy hoe tsy mahay. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato hoe manino ro raty raha zay. Ho hitantsika ato koa hoe ino ty azontsika atao mba hanampea ty fianakaviantsika noho ty olo amy fiangona eo hanahaky ty fomba fanentini-Jehovah.

^ feh. 5 Novà ty anara sisany.

^ feh. 7 Marina fa lahilahy ro resahy eto. Fe mahakasiky ty ampela koa ty ankamaroani-torolala ato.

^ feh. 58 SARY: Manao fotoam-pivavahani-fianakavia olo retoa, le falifaly rozy morovaly mahita ani-anan-drozy reo samby mandramby anjara amy fanamboara ani-sambofiarani-Noa iny.

^ feh. 62 SARY: Ampela miteza raiky ty anany kelikely. Manao fandahara ie mba ho afaky hanao mpisava lala mpanampy. Falifaly ie fa afaky nanao ani-zay.