Skip to content

Skip to table of contents

30 EKOBEE UE ENƆ

Tɔgɛ Nia Loo O Dɔ Bu Bɔŋanaloo Jɛhova

Tɔgɛ Nia Loo O Dɔ Bu Bɔŋanaloo Jɛhova

“O edoora kɔ a kii kɛ̄ kina ee [pya ɛnjɛl], o e’uura pɛgɛrɛ ka le enwadɛɛ̄ ye bee.”—YƆƆ 8:5.

YƆƆ 123 Wee Nyɔɔnɛ Nɔɔnɔɔ Nu Jɛhova

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. Pya amunu ebip na i dap bip aba ii sɔ̄ i kɛɛrɛ nu akiiloo pya nu Jɛhova edɛma a?

SƆ̄ I kɛɛrɛ nu akiiloo dɛ̄dɛɛ̄ nu a le bu nyɔuwe lo Jɛhova edɛma, i dap kɛɛrɛ nu dookɛ̄ nɛɛ uɛ le-yɔɔ Devid bee doo, lo a bee yere kara sa bip kɔ: “Sɔ̄ m ɛp dɛ̄dɛɛ̄ o bunyɔɔ, lo tam dɛ̄dɛɛ̄ o nwī bah, enɔɔ̄ le dɛ̄dɛɛ̄ zina lo o bee kwa sere; e na nɛɛ a, kɔ olo yere ye bu ekɛɛrɛ a, ale nwiī nɛɛ kɔ olo ɛp ye a?” (Yɔɔ 8:3, 4) Doodoo Devid, i dap ɛp kɛ̄ i tera loo dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova dɛm doo sa alu i ziī dua loo kɔ a yere i bu ekɛɛrɛ. Kerewo, dookɛ̄ i sah i muɛ doo, Jɛhova naa bee aadee kuūdɛɛ̄loo Adam le Iv, mɛ a bee wa sunage yere yɛɛ ye butɔ.

2. E na a bee lu ekɛɛrɛ Jɛhova kumaloo pya ye tua miɔŋɔ a bee le a kɛnɛkɛ̄ a?

2 Adam le Iv bee le tua pya miɔŋɔ Jɛhova a bee le a kɛnɛkɛ̄, e Jɛhova bee le wa wereloo Tɛ a le li bunyɔɔ. A bee ɛmadɛɛ̄ kɔ dam le wa ama elu butɔ a emana sa yiiloo. Bari bee wa kɔ nɛ kɔ: “Manaa sa yii loo, sa mma bu nyɔuwe, sa ye su seea kɛɛ̄ i.” (Jɛn 1:28) A bee gbī kɔ ba a ɛrɛ pya miɔŋɔ sa kwa kɛnɛkɛ̄ ama kpeedɛɛ̄. Lo Adam le Iv bee gbaɛ̄tɔ̄loo sa tɔɔ̄ dookɛ̄ Jɛhova gbī doo, alaba le pya wa miɔŋɔ ebee kiisī lo enuuna butɔ Jɛhova mmɛ deedee.

3. E na anua i dap kɔ Adam le Iv bee le dɔ ka bie butɔ Jɛhova a?

3 Adam le Iv bee ɛrɛ kaāna dɔ ka bie butɔ Jɛhova. Dookɛ̄ alu e’ɛm doo bu kpa Le-yɔɔ 8:5, Devid kɔ kumaloo sɔ̄ Bari bee dɛm nɛɛ kɔ: “O edoora kɔ a kii kɛ̄ kina ee [pya ɛnjɛl] o e’uura pɛgɛrɛ ka le enwadɛɛ̄ ye bee.” Alu kaka kɔ a naa bee lu edɛm miɔŋɔ nɛɛ kɔ ba a nyɔɔnɛ pya ɛnjɛl ɛrɛ kunakuna ekpo, suānu le pya nu ba dap doo. (Yɔɔ 103:20) Kerewo, miɔŋɔ nɛɛ “kii kɛ̄ kina” loo pya ɛnjɛl ba ɛrɛ ekpo ama. Ɛp kɛ̄ alu nyɛŋia doo a! Jɛhova bee nɛ kaāna ekpeloo dum i tua tɛ le ka.

4. E na a bee siraloo dɔ Adam le Iv bee ɛrɛ bie butɔ Jɛhova a, e e na i kɔ ue nyɔɔ bu ekobee ue ama a?

 4 Alu ekiɛ̄nu kɔ Adam le Iv bee peere dɔ ba bee ɛrɛ butɔ Jɛhova. Lo ama bee ɛrɛ gbɛnɛ pɔrɔ pah nyɔɔ pya wa manamana, dookɛ̄ i sah i muɛ doo bu ekobee ue ama. Mɛ nu a bee lu ekɛɛrɛ Jɛhova sii nyaa. A gbī kɔ pya nɛɛ a ye gbaɛ̄tɔ̄loo alu pya ye miɔŋɔ mmɛ deedee. Tuatua, doraa i kɔnia kɛ̄ Jɛhova eyere i ka loo doo. Lɛɛ i kɔnia nu i dap doo anyaawo lo etɔgɛ kɔ i gbī elee yɛɛ butɔ Jɛhova. Bu kpɛdumɛ, i kɔnia leelee pya miɔŋɔ Jɛhova a le a kɛnɛkɛ̄ e’ɛrɛ mmɛ deedee.

KƐ̄ JƐHOVA EYERE KA LOO MIƆŊƆ NƐƐ DOO

Bu pya amunu sīdee na Jɛhova eyere i ka loo a? (Ɛp 5-11 barakpaɛ̄) *

5. Bu mɛ sīdee na i dap nɛ ka Bari kɔ a dɛm i bu ye bera a?

5 Jɛhova yere i ka loo tɛ̄maloo edɛm i bu ye bera. (Jɛn 1:26, 27) Nyɔɔbee alu edɛm i bu bera Bari a, i dap ɛrɛ pya ye lele elap dogo doodoo wereloo, toesaɛ̄, tɔɔ̄ agara le kaāna dogo. (Yɔɔ 86:15; 145:17) Sɔ̄ i tɔgɛ pya elap dogo ama, i nɛ ka Jɛhova sa tɔgɛ kɔ i tɔgɛe ye nia loo. (1 Pit 1:14-16) Sɔ̄ i doo dogo bu sīdee a ɛɛrɛbu i Tɛ a le li bunyɔɔ, a nɛ i ɛɛbu sa i ziīnɛloo. E tɛ̄maloo edɛm i bu ye bera, Jɛhova doo kɔ i lu dua nɛɛ a gbī bu ye tɔ.

6. Bu mɛ sīdee na Jɛhova yere ka loo miɔŋɔ nɛɛ sɔ̄ a bee dɛm nyɔuwe a?

6 Jɛhova kwa ziī be alu keebee i nɛ. Jɛhova ebee kwa nyɔuwe bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ lɛɛ a gae dɛm miɔŋɔ nɛɛ. (Job 38:4-6; Jer 10:12) Nyɔnɛbee Jɛhova bura lenu i kumaloo sa dɔɔ̄nu yaaribah a, a nɛ i gbɛnɛ-edo lenu edoo kɔ i ɛrɛ ɛɛbu. (Yɔɔ 104:14, 15, 24) Pio sɔ̄, a bee kɛɛrɛ nu akiiloo pya nu edɛma, sa a “muɛ̄ kɔ a lee.” (Jɛn 1:10, 12, 31) A yere ka loo miɔŋɔ nɛɛ tɛ̄maloo enɛ wa ‘ekpo’ loo dɛ̄dɛɛ̄ lele nu a dɛm a le a kɛnɛkɛ̄. (Yɔɔ 8:6) Nu alu ekɛɛrɛ Bari na kɔ pya miɔŋɔ nɛɛ a mmana a ɛrɛ ekpeloo aāloo ekuūdɛɛ̄loo pya ye dɛmnu mmɛ deedee. O wee dooge yaa Jɛhova loo ye yii alu nyɛŋia ama ni?

7. Bu mɛ sīdee na Joshua 24:15 tɔgɛ kɔ nɛɛ lu puɛ lo esagɛ nu edoo a?

7 Jɛhova enɛa i dɔɔ̄nu sasagɛ nu i doo. I dap sagɛ nu i doo bu dum. (Buū Joshua 24:15.) I wereloo Tɛ ɛrɛ ɛɛbu sɔ̄ i sagɛ lo esitam ye nɛ. (Yɔɔ 84:11; Kam 27:11) I dap su i dɔɔ̄nu lo esagɛ nu i doo ama daā pya dɔɔ̄na biaɛfii a lee. Naa kɛɛrɛbu edoba Jizɔs bee i sere kɛ̄ nɛ.

8. Ziī amunu sīdee na Jizɔs bee su ye dɔɔ̄nu lo esagɛ nu edoo daānu leere a?

8 I dap nɔ edoba Jizɔs tɛ̄maloo ekɛɛrɛbu nu elee loo pya dɔɔ̄na lɛɛ lo ili. A ɛrɛ sɔ̄ loo Jizɔs le pya ye nɛɛ lɛɛratam ebee ɔ, ba bee kii kɛ̄ alu kpoogaloo sa kɛɛrɛ kɔ ba eseea e. Kerewo, a naa bee waɛ. Gbɛnɛ eku nɛɛ bee wa gbī muɛ sa a bee le etaɛ wa kɔ Jizɔs a tɔgɛe wa nu. Mɛ bu Jizɔs naa bee biira. Taāwo, a bee wa toesaɛ̄. Nyɔɔwo, e na Jizɔs bee doo a? “A tɔgɛ wa nu gbɛnɛ.” (Maak 6:30-34) Sɔ̄ i nɔ Jizɔs tɛ̄maloo esu i sɔ̄ le i mɛm yeābah nɛ pya dɔɔ̄na, i su ka nua loo i Tɛ a le li bunyɔɔ. (Mat 5:14-16) I tɔgɛnage Jɛhova kɔ i gbī elee yɛɛ ye butɔ.

9. Amunu keebee dɔɔ̄nu na Jɛhova enɛa pya tɛ le ka a?

9 Jɛhova edoora kɔ pya nɛɛ a dap ɛrɛ gbomiɔŋɔ, sa wa nɛnage tam etɔgɛ wa kɔ ba a were ye loo sa ye si tam nɛ. Lo o lu tɛ ale ka, o wee tɔgɛge nia loo gbɛnɛ keebee dɔɔ̄nu ama ni? Kereadoo Jɛhova enɛa gbɛnɛ ekpo pya ɛnjɛl, a naa nɛ wa dee kɔ ba a ɛrɛ pya miɔŋɔ. Nyɔɔwo, pya a gaa kpɔā pya miɔŋɔ a tɔgɛ nia loo dee a wa kpaā nɛ lo edoo wo. Elua enɛ tam a kuī pya tɛ le ka lo ekpɔā pya wa miɔŋɔ “bu zuurabahtɔ̄ le nɔnɔ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ.” (Ɛfɛs 6:4; Deut 6:5-7; Yɔɔ 127:3) Lo eyerebah nɛ pya tɛ le ka, bɔŋanaloo Jɛhova ekwaa gbɛnɛ-edo nu tam a dɛɛa nyɔɔ Baibol, doodoo pya i kpa, vidio, yɔɔ, le nu enɔ a le nyɔɔ intanɛt. Alu kaka kɔ i Tɛ a le li bunyɔɔ le ye Nwiīnɛɛdam wereloo pya i zege miɔŋɔ. (Luk 18:15-17) A ɛɛrɛbu Jɛhova sɔ̄ pya tɛ le ka ye dɛɛa nyɔɔ sa doo dɛ̄dɛɛ̄ nu ba dap doo lo ekpɔā pya wa miɔŋɔ a si gbɛnɛ du ama. E pya tɛ le ka a le doo wo yerebah nɛ pya wa miɔŋɔ kɔ ba a ɛrɛ bɛābu lo ele yɛɛ butɔ Jɛhova mmɛ deedee!

10-11. E na Jɛhova edora kɔ a waɛbah tɛ̄maloo waara zɔɔ a’agara a?

10 Jɛhova bee nɛ ye Nwiīnɛɛdam a wereloo lokwa i dap sikɛ̄ nuuna ye butɔ. Dookɛ̄ i bee kɔ doo bu ye  4 barakpaɛ̄ a, Adam le Iv bee peere dɔ ba bee ɛrɛ butɔ Jɛhova, e ba bee doonage kɔ pya wa miɔŋɔ a peere. (Rom 5:12) Adam le Iv bee ɛmɛnɛbee lɛɛbeekɛɛ̄ Bari, nyɔɔwo a bɔloo kɔ alu elɛɛ wa yɛɛ butɔ Jɛhova. E pya wa miɔŋɔ ni a? Nyɔɔ wereloo Jɛhova ɛrɛ, a bee doo kɔ a waɛbah pya a ye gbaɛ̄tɔ̄loo kɔ alu esu wa yere yɛɛ ye butɔ. A bee doo lo ama tɛ̄maloo waara zɔɔ a’agara aba ye Nwiīnɛɛdam a bee ɛrɛ lo a le Jizɔs Kraist. (Jɔn 3:16; Rom 5:19) Tɛ̄maloo waara zɔɔ Jizɔs, lu eyaɛ 144,000 pya miɔŋɔ nɛɛ a tɔɔ̄ agara nua pya miɔŋɔ Bari.—Rom 8:15-17; Mum 14:1.

11 Gbaāloo wo, gbɛnɛ-edo miliɔn pya a tɔɔ̄ agara gaa doo nu Bari gbī. Ba ɛrɛ bɛābu lo ele yɛɛ butɔ Bari sɔ̄ 1,000 zua Bɛbɛɛ Kraist le kpɛdumɛ doā-ɛp etɛ̄na. (Yɔɔ 25:14; Rom 8:20, 21) Nyɔɔbee bɛābu ba ɛrɛ ama, kere nyaawo ba su Jɛhova Nɛɛ a wa dɛm kure “Tɛ.” (Mat 6:9) Elunage enɛ dee pya alu elɛɛ kɛ̄ bu luh kɔ ba a nɔ nu Jɛhova wa gbī aābah. Pya a su ye leredeebah elunage esu yere yɛɛ ye butɔ.

12. Amunu ebip na i agara anyaawo a?

12 Dookɛ̄ i emɔna doo, Jɛhova edoora booboo nu lo eyere ka loo miɔŋɔ nɛɛ bu keekee sīdee. A esua pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee nua pya ye miɔŋɔ, sa enɛa bɛābu pya “gbɛnɛ eku nɛɛ” kɔ ba elu pya ye miɔŋɔ bu aā nyɔuwe. (Mum 7:9) E na i dap doo anyaawo lo etɔgɛ Jɛhova kɔ i gbī enuunae ye butɔ mmɛ deedee a?

TƆGƐ JƐHOVA KƆ O GBĪ ENUUNAE YE BUTƆ

13. E na i dap doo lo ele yɛɛ butɔ Bari a? (Maak 12:30)

13 Tɔgɛ kɔ o wereeloo Jɛhova tɛ̄maloo esitam ye nɛ aābu dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ. (Buū Maak 12:30.) Yɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova enɛa i, ziī lo a kuī gbɛnɛ na nɛnɛ i dee kɔ i taāŋae ye bah. I tɔgɛ Jɛhova kɔ i were ye loo tɛ̄maloo ‘esere ye lok.’ (1 Jɔn 5:3) Ziī lok Jizɔs bee i nɛ lo Jɛhova gbī kɔ i gbaɛ̄tɔ̄ na lo edoo kɔ pya nɛɛ a nyɔɔnɛ ye dumɛ, sa wa limaā. (Mat 28:19) A bee i nɛnage lok kɔ i wereloo ɛnia ii. (Jɔn 13:35) Jɛhova edoo kɔ pya a ye gbaɛ̄tɔ̄ a le yɛɛ ziī butɔ a ye taāŋabah tɛ̄ma ɛŋɛnɛ dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe.—Yɔɔ 15:1, 2.

14. Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ wereloo kumaloo pya dɔɔ̄na a? (Matiu 9:36-38; Pya Rom 12:10)

14 Tɔgɛ wereloo kumaloo pya dɔɔ̄na. Wereloo na elap dogo Jɛhova a kuī gbɛnɛ a. (1 Jɔn 4:8) Jɛhova ebee tɔgɛ wereloo i kumaloo lɛɛ i gae suā ye loo. (1 Jɔn 4:9, 10) Sɔ̄ i wereloo pya dɔɔ̄na, i tɔgɛ kɔ i gaa ye nɔe. (Ɛfɛs 5:1) Ziī gbɛnɛ sīdee i dap tɔgɛ wereloo kumaloo pya nɛɛ na tɛ̄maloo eyerebah wa nɛ kɔ ba a nɔ nu akiiloo Jɛhova sɔ̄ sɔ̄ lege ama. (Buū Matiu 9:36-38.) Sɔ̄ i wa yerebah nɛ doo wo, i doo kɔ ba a ɛrɛ dee lo ele yɛɛ butɔ Bari. Sɔ̄ ziī nɛɛ eliamaā sah, i ɛrɛ ekiinagesī lo ewere ye loo sa ye yere mɛm loo. (1 Jɔn 4:20, 21) I doo lo ama doodoo wa? Ziī ɛɛ na tɛ̄maloo edɛrɛ ye nyiɛ nyɔɔ. Bu edoba, lo a le ii dābeeloo nu anua a doo ziī nu, ii le esu kɔ a doo lo nu nyɔɔ pɔrɔ taɛ a ye le bu. Taāwo, i yere ye ka loo sa ye ɛp doodoo bee a lee i ee.—Buū Pya Rom 12:10; Fil 2:3.

15. Mɛɛ na i tɔgɛ toesaɛ̄ sa lu fɛgɛ loo a?

15 Tɔgɛ toesaɛ̄ sa lu fɛgɛ loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ. Lo i gbī ele yɛɛ pya edap su Jɛhova kue wa Tɛ mmɛ deedee, i ɛrɛ esu Muɛ̄ Ue Bari yere bu i dogo. Bu edoba, Jizɔs bee tɔgɛ kɔ i ɛrɛ toesaɛ̄ sa lu fɛgɛ loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ, kere kumaloo pya a i baaloo. (Luk 6:32-36) I muɛ kɔ lo ama dap i aga bah edoo pio sɔ̄. Lo a le doo wo, i ɛrɛ enɔ ekɛɛrɛ nu sa doo dogo bee Jizɔs. Sɔ̄ i piiga kuma kɛ̄ i dap doo lo egbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova sa nɔ Jizɔs, i gaa doo kɔ i Tɛ a le li bunyɔɔ a suā kɔ i gbī enuunae ye butɔ mmɛ deedee.

16. Mɛ sīdee na i dap doo kɔ aa lu ekɔ pɔrɔ kumaloo butɔ Jɛhova a?

16 O aa doo kɔ alu ekɔ pɔrɔ kumaloo butɔ Jɛhova. A wee sira kɔ nwīgbagbara nwiī wee dap nɔ nu aābah ye gbɛnɛ wuga bie butɔ. Lo ye gbɛnɛ wuga su pya daakuu Baibol yere bu dogo, elu kaāna le edoba nɛ ye gbagbara wuga. Lo ye gbɛnɛ wuga obia doo nu a bee piya, ye gbagbara wuga dapnage nɔ ye pɔrɔ edoba. Kɛ̄ a lenage doolo loo butɔ Jɛhova. Lo ziī Nɛɛ Kraist a bee bɔ ture nyiɛ loo tua sɔ̄ obia ana yira ale a sagɛ lo edoo dogo a naa ɛɛ ale tɔɔ̄dum a bee piya, pya dɔɔ̄na dap ye nɔ sa doonage nu a bee piya. Pya a doo wo doo kɔ alu ekɔ pɔrɔ kumaloo pya butɔ Jɛhova a gaa ye taāŋabah. (1 Tɛs 4:3-8) I ɛrɛ ekiī pɔrɔ edoba sa ii le eyiga kɔ lɔgɔ nu a zuura i lɛɛ loo i wereloo Tɛ a le li bunyɔɔ.

17. Amunu ekɛɛrɛ na i kiī a, e e na anua a?

17 Ture nyiɛ loo Jɛhova taā o ture nyiɛ loo nu bu namloo. Jɛhova yira yii lo enɛ i nuede, nu eyaa, le tɔ etɔɔ̄ bu lo i dasī gbī ye Buɛ̄-mɛnɛ nua tuatua sa tɔɔ̄dum a gbaaloo pya ye daakuu kaāna dogo lo. (Yɔɔ 55:22; Mat 6:33) Sɔ̄ i suā doo wo a, ii le ekɛɛrɛ kɔ pya nu bu namloo a le bu nyɔuwe ama edap i kpega sa i nɛ biakɛ̄ ɛɛbu. I suā kɔ aba sīdee i dap ɛrɛ kaāna efɛɛloo beenyiɛ na tɛ̄maloo edoo nu Jɛhova gbī. (Fil 4:6, 7) Kereadoo i ɛrɛ kpugi eyaā gbɛnɛ-edo nu, i ɛrɛ edasī kɛɛrɛ lo a le i ɛrɛge sɔ̄ le mɛm esu kuādɛɛ̄loo pya lo nu naa e. Ekɔ nu i ɛrɛ wee i kuī loo gbɛnɛ ni? I ɛrɛ enyɛŋiabu kɔ Bari gbī kɔ i lu pya a gaa si tam a bee i nɛ bie ye butɔ. Lo ama kura kɔ ii le eyiga kɔ lɔgɔ nu a dabara i ekɛɛrɛ. Alu kaka kɔ ii gbī ele doodoo zege gbara a bee kiī dee a bee ye kpaā nɛ lo esitam nɛ Jɛhova le ɛrɛ bɛābu lo elu ziī yɛɛ pya ye miɔŋɔ nyɔɔbee zɔ a bee ɛrɛ bee ye kuī loo gbɛnɛ.—Maak 10:17-22.

NU PYA MIƆŊƆ JƐHOVA E’ƐRƐ ƐƐBU LOO MMƐ DEEDEE

18. Amunu gbɛnɛ ka le pya amunu leelee na miɔŋɔ nɛɛ a gbaɛ̄tɔ̄loo e’ɛrɛ mmɛ deedee a?

18 Pya miɔŋɔ nɛɛ a gbaɛ̄tɔ̄loo e’ɛrɛ ka a eenyɔɔ, lo a le kɔ ba e’ɛrɛ dee lo ewereloo Jɛhova sa ye si tam nɛ mmɛ deedee. Pya a ɛrɛ bɛābu lo etɔɔ̄ a kɛnɛkɛ̄ e’ɛrɛnage ɛɛbu lo ekuūdɛɛ̄loo nyɔuwe lo Jɛhova bee dɛm kpeedɛɛ̄ kɔ alu wa be. Sɔ̄ sɔ̄ naa binia, elu edoo kɔ nyɔuwe ama le dɛ̄dɛɛ̄ nu a le dum a le bu alu aā kɛɛ̄ bɛbɛɛ Buɛ̄-mɛnɛ. Jizɔs ekwa dɛ̄dɛɛ̄ taāŋa a bee sira aāloo sɔ̄ Adam le Iv bee sagɛ lo e’aa butɔ Jɛhova. Jɛhova elɛɛ gbɛnɛ-edo miliɔn pya nɛɛ kɛ̄ bu luh sa doo kɔ ba a ɛrɛ dee lo etɔɔ̄dum mmɛ deedee bu mmɛɛ nwanaloo bu nyɔuwe elu ekwa nua paradais. (Luk 23:42, 43) Kuma sɔ̄ butɔ Jɛhova a le a kɛnɛkɛ̄ gae nyim inaloo m’mmana a, ziī ziī nɛɛ etɔgɛ “ka le enwadɛɛ̄” Devid bee ɛm nu akiiloo a.—Yɔɔ 8:5.

19. E na a lee kɔ i seea bu ekɛɛrɛ a?

19 Lo o le yɛɛ pya “gbɛnɛ eku nɛɛ,” o ɛrɛ kaāna bɛābu. Bari were a loo; a gbī kɔ o le yɛɛ ye butɔ. Nyɔɔwo doo dɛ̄dɛɛ̄ nu o dap doo lo edoo kɔ bu ye a ɛɛ. Sere pya yii Bari bu o ekɛɛrɛ le o beenyiɛ dɛ̄dɛɛ̄ dee. Tɔgɛ nia loo dee o ɛrɛ lo etaāŋabah i wereloo Tɛ a le li bunyɔɔ, sa ɛrɛ ɛɛbu loo bɛābu o ɛrɛ lo eleera ye mmɛ deedee!

YƆƆ 107 Sīdee Jɛhova Tɔgɛ Wereloo

^ bar. 5 Lokwa butɔ kiisī leere, ziī ziī nɛɛ a le butɔ ɛrɛ esuā nu alu egbī ye aābah sa a ɛrɛ egbabee bah pya dɔɔ̄na a le bu lo tɔ. Tɛ ezaāsī butɔ bu sīdee wereloo le loo, ka yerebah ye nɛ, lɛɛ pya miɔŋɔ gbaɛ̄tɔ̄loo wa tɛ le ka. Kɛ̄ a lenage doolo loo butɔ Jɛhova. I Bari ɛrɛ le ekɛɛrɛ i kumaloo, e lo i doo nu a ye nia, i nuuna ye butɔ mmɛ deedee.

^ bar. 55 UE A BAATƐ̄ FOTO: Nyɔɔbee alu edɛm i bu bera Bari doo kɔ ziī dam le wa a tɔgɛ wereloo le toesaɛ̄ kumaloo ziī le pya wa miɔŋɔ nɛɛdam. Lo dam le wa wereloo Jɛhova. E ba tɔgɛ nia loo dɔɔ̄nu alu enɛ wa kɔ ba a ɛrɛ pya miɔŋɔ, sa lo ama doo kɔ ba a kpɔā pya wa miɔŋɔ nɛɛdam kɔ ba a wereloo sa si tam nɛ Jɛhova. Lo tɛ le ka su vidio wa baātɛ̄ nɛ nu anua Jɛhova bee nɛ Jizɔs nua nu a’agara. Ba tɔgɛnage wa kɔ bu Paradais a gaa lu li deesī, i kuūdɛɛ̄loo nyɔuwe ama le keekee nam mmɛ deedee.