Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 34

Gbɛi Ni Wɔbaatsɔ Nɔ ‘Wɔsa Wɔnaa’ Ni Wɔna Akɛ Yehowa Hi

Gbɛi Ni Wɔbaatsɔ Nɔ ‘Wɔsa Wɔnaa’ Ni Wɔna Akɛ Yehowa Hi

“Nyɛsaa nyɛnaa nyɛkwɛa, ni nyɛbaana akɛ Yehowa hi; mɔ ni baa lɛ abo lɛ yɛ miishɛɛ.”​—LALA 34:8.

LALA 117 Ekpakpafeemɔ

NƆ NI ABAASUSU HE *

1-2. Yɛ nɔ ni awie yɛ Lala 34:8 lɛ naa lɛ, kɛ́ wɔmiitao wɔna akɛ Yehowa hi lɛɛlɛŋ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

ŊƆƆ lɛ akɛ, akɛ niyenii ko ni oyeko eko daŋ ema ohiɛ. Ona bɔ ni niyenii lɛ yɔɔ, onu eŋma, ekolɛ obi nibii ni akɛfee, loo obi mɛi komɛi po kɛji akɛ eŋɔɔ. Shi ja bo diɛŋtsɛ osa onaa okwɛ dani obaana bɔ ni eŋɔɔ hã.

2 Kɛ́ wɔkane Biblia lɛ kɛ asafo lɛ woji lɛ, ni wɔnu mɛi aniiashikpamɔi ni tsɔɔ akɛ Yehowa miijɔɔ amɛ lɛ, no baanyɛ ahã wɔna akɛ Yehowa hi. Shi ja ‘wɔsa’ wɔnaa wɔkwɛ dani wɔbaana bɔ ni Yehowa hi hã lɛ jogbaŋŋ. (Kanemɔ Lala 34:8.) Hã wɔkwɛ gbɛ kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔfee nakai. Ŋɔɔ lɛ akɛ, ootao okɛ ohe awo be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fã ko mli, shi ja okɛ nibii komɛi eshã afɔle dani obaanyɛ ofee nakai. Ekolɛ wɔkane Yesu shiwoo akɛ kɛ́ wɔtao Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ lɛ Yehowa baadro wɔ nibii fɛɛ ni he hiaa wɔ lɛ shii abɔ, shi wɔ diɛŋtsɛ wɔkako wɔkwɛko ni wɔbaana akɛ nakai shiwoo lɛ ji anɔkwale. (Mat. 6:33) Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔhe shi ni Yesu ewo lɛ wɔye, wɔtse shika abɔ ni wɔfiteɔ lɛ nɔ, wɔtse be abɔ ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ nɔ, ni wɔkɛ be babaoo wo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Be ni wɔfee nakai lɛ, Yehowa dro wɔ nibii ni he hiaa wɔ lɛ. Agbɛnɛ lɛ, wɔ diɛŋtsɛ ‘wɔsa’ wɔnaa wɔkwɛ ni wɔna akɛ Yehowa hi.

3. Yɛ nɔ ni awie yɛ Lala 16:1, 2 lɛ naa lɛ, namɛi Yehowa feɔ amɛ ekpakpa waa?

3 Yehowa “hi hã mɛi fɛɛ”; ehi hã mɛi ni leee lɛ lɛ po. (Lala 145:9; Mat. 5:45) Shi mɛi ni Yehowa feɔ amɛ ekpakpa waa ji, mɛi ni sumɔɔ lɛ ni kɛ amɛsusuma muu fɛɛ sɔmɔɔ lɛ lɛ. (Kanemɔ Lala 16:1, 2.) Nyɛhãa wɔkwɛa nibii kpakpai komɛi ni Yehowa feɔ ehãa wɔ.

4. Kɛ́ mɔ ko kɛ Yehowa bɔi naanyo bɔɔ lɛ, mɛɛ nibii kpakpai efeɔ ehãa lɛ?

4 Be fɛɛ be ni wɔkɛ nibii ni Yehowa tsɔɔ wɔ lɛ eko baatsu nii yɛ wɔshihilɛ mli lɛ, wɔnaa bɔ ni eyeɔ ebuaa wɔ ehãa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni wɔkase ehe nii ni wɔbasumɔ lɛ lɛ, eye ebua wɔ ni wɔjie susumɔi gbohii komɛi kɛje wɔjwɛŋmɔ mli ni wɔkpa nibii gbohii komɛi ni wɔfeɔ lɛ. (Kol. 1:21) Agbɛnɛ hu, be ni wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔhã lɛ ni abaptisi wɔ lɛ, esaa efee wɔ ekpakpa ekoŋŋ, ehã wɔná henilee ni he tse ni ehã wɔtsi wɔbɛŋkɛ lɛ kpaakpa.​—1 Pet. 3:21.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa yeɔ ebuaa wɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

5 Agbɛnɛ hu, Yehowa fee wɔ ekpakpa be ni wɔbɔi shiɛmɔ yaa lɛ. Ani ohiɛ gboɔ waa? Yehowa tsuji pii ahiɛ gboɔ waa. Ekolɛ be ni obatsɔko Yehowa tsulɔ lɛ, ebaaa ojwɛŋmɔ mli da akɛ be ko baashɛ ni obaayadamɔ mɔ ko ni oleee lɛ lɛ shinaa naa ni okɛ lɛ agba Biblia lɛ mli sane. Shi ŋmɛnɛ lɛ naa bo, ofeɔ nakai daa. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, Yehowa eye ebua bo ni obasumɔ nitsumɔ nɛɛ. Yehowa yeɔ ebuaa bo yɛ gbɛi krokomɛi anɔ hu. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eyeɔ ebuaa bo koni omli akafu kɛ́ mɛi kɛ bo wie bɔ ni esaaa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Agbɛnɛ hu, kɛ́ oná mɔ ko ni baabo bo toi lɛ, eyeɔ ebuaa bo ni okaiɔ ŋmalɛ ni sa ni obaanyɛ okɛye mɔ lɛ odase. Ni eyeɔ ebuaa bo koni oya nɔ oshiɛ kɛ́ mɛi booo sane lɛ toi po.​—Yer. 20:7-9.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ tsɔsemɔ ni Yehowa tsɔseɔ wɔ lɛ hãa wɔnaa akɛ ehi?

6 Nɔ kroko ni Yehowa feɔ ehãa wɔ ni hãa wɔnaa akɛ ehi ji akɛ, etsɔseɔ wɔ koni wɔnyɛ wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ. (Yoh. 6:45) Yɛ wɔ-otsi teŋ kpee lɛ mli lɛ, wɔkwɛɔ vidioi ni hãa wɔnaa shiɛmɔ wiemɔi ni mɔɔ shi jogbaŋŋ, ni awoɔ wɔ hewalɛ ni wɔkɛ shiɛmɔ wiemɔi nɛɛ atsu nii. Ekolɛ wɔbaashashao shi fioo akɛ wɔkɛ shiɛmɔ wiemɔi hei ni wɔkase lɛ baatsu nii, shi kɛ́ wɔkɛtsu nii lɛ, ekolɛ wɔbaana akɛ emɔɔ shi jogbaŋŋ yɛ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli. Agbɛnɛ hu, yɛ wɔsafoŋ kpeei kɛ wɔkpeei wuji ashishi lɛ, awoɔ wɔ hewalɛ ni wɔka shiɛmɔ gbɛi ni ekolɛ wɔkɛtsuko nii pɛŋ lɛ wɔkwɛ. Ekolɛ wɔbaashashao shi fioo akɛ wɔbaafee nakai, shi kɛ́ wɔmia wɔhiɛ wɔka gbɛi nɛɛ wɔkwɛ lɛ, Yehowa baajɔɔ wɔ. Amrɔ nɛɛ, nyɛhãa wɔkwɛa jɔɔmɔi ni wɔbaaná kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ ni wɔkwɛ nibii krokomɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔnyɛ wɔtsu babaoo yɛ esɔɔmɔ lɛ mli ekɔɔɔ he eko shihilɛ mli ni wɔyɔɔ. No sɛɛ lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni wɔbaafee wɔshɛ otii ni wɔkɛbaamamɔ wɔhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ ahe.

YEHOWA JƆƆ MƐI NI KƐ AMƐHIƐ FƆ̃Ɔ ENƆ LƐ

7. Kɛ́ wɔlɛɛ wɔsɔɔmɔ lɛ mli lɛ, mɛɛ jɔɔmɔi wɔbaaná?

7 Wɔ kɛ Yehowa teŋ naanyobɔɔ lɛ mli baawa waa. Naa niiashikpamɔ ni asafoŋ onukpa ko ni yɔɔ Colombia ni atsɛɔ lɛ Samuel * lɛ kɛ eŋa ná. No mli lɛ, gbɛgbalɔi ji amɛ yɛ amɛsafo lɛ mli. Shi amɛmiitao amɛyawa asafo ko ni shiɛlɔi ahe ehia waa yɛ jɛmɛ lɛ. Bɔ ni afee ni amɛshɛ oti nɛɛ he lɛ, amɛkɛ nibii komɛi shã afɔle. Samuel wie akɛ: “Wɔkɛ ŋaawoo ni yɔɔ Mateo 6:33 lɛ tsu nii ni wɔkpa nibii ni he ehiaaa wɔ lɛ ahemɔ.” Ekɛfata he akɛ: “Shi nɔ ni bawa waa kɛhã wɔ ji, ni wɔbaafã kɛshi wɔshĩa lɛ. Ama shĩa lɛ bɔ ni wɔtaoɔ lɛ lɛ pɛpɛɛpɛ, ni wɔhiɛɛɛ nyɔmɔ ko kwraa yɛ he.” Be ni amɛfã kɛtee asafo hee lɛ mli lɛ, amɛna akɛ amɛfiteee shika babaoo tamɔ tsutsu lɛ. Samuel wie akɛ: “Yehowa tsɔɔ wɔ gbɛ, ni ehãa wɔsɔlemɔi ahetoo. Wɔna akɛ Yehowa yɛ wɔhe miishɛɛ ni esumɔɔ wɔ waa, ni enɛ efee faŋŋ ehã wɔ fe tsutsu lɛ po.” Ani bo hu obaanyɛ olɛɛ osɔɔmɔ lɛ mli yɛ gbɛ ko nɔ? Kɛ́ ofee nakai lɛ, naanyobɔɔ ni yɔɔ okɛ Yehowa teŋ lɛ mli baawa waa, ni ebaadro bo nibii ni he hiaa bo lɛ.​—Lala 18:25.

8. Mɛni okaseɔ yɛ Ivan kɛ Viktoria sane lɛ mli?

8 Wɔbaaná miishɛɛ waa. Naa niiashikpamɔ ni nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Ivan lɛ kɛ eŋa Viktoria, ni amɛ fɛɛ amɛmiisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi yɛ Kyrgyzstan lɛ ná. Amɛhãaa amɛshihilɛ afee haŋtsii bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛkɛ amɛhe ahã kɛhã asafo lɛ nitsumɔi srɔtoi ni tsũmaa hu fata he lɛ. Ivan wie akɛ: “Nitsumɔ lɛ eko fɛɛ eko ni abaahã wɔ lɛ, wɔjɛɔ wɔtsui muu fɛɛ mli wɔtsuɔ. Be ni gbi lɛ baaba naagbee lɛ, etɔ wɔ bliboo. Shi wɔtsui nyɔɔ wɔmli ni wɔnáa miishɛɛ ejaakɛ wɔle akɛ wɔkɛ wɔhewalɛ etsu nii wɔhã Yehowa. Wɔná nanemɛi hei pii kɛ niiashikpamɔi babaoo, ni no hu hã wɔná miishɛɛ.”​—Mar. 10:29, 30.

9. Mɛni nyɛmi yoo ko ni kɛ naagbai miikpe lɛ efee kɛlɛɛ esɔɔmɔ lɛ mli? Ni mɛɛ jɔɔmɔi ená?

9 Kɛ́ wɔkɛ naagbai miikpe po lɛ, Yehowa sɔɔmɔ lɛ baahã wɔmii ashɛ wɔhe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni nyɛmi yoo onukpa ko ni ewu egbo ni atsɛɔ lɛ Mirreh ni yɔɔ Afrika Anaigbɛ maji lɛ eko nɔ ni eji datrɛfonyo lɛ ba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ lɛ, ekɛ ehe wo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. Mirreh wuiaŋ kpeɔ lɛ, ni no hewɔ lɛ, kɛ́ etee shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ lɛ, ŋmɛlɛtswaa kome pɛ enyɛɔ eyeɔ. Shi enyɛɔ eyeɔ be babaoo kɛ́ etee maŋ odaseyeli. Eyɛ Biblia mli nikaselɔi kɛ sɛɛkuukɛsaramɔi pii, ni amɛteŋ mɛi komɛi yɛ ni ekɛ amɛ gbaa sane kɛtsɔɔ tɛlifoŋ nɔ. Mɛni hã Mirreh kpɛ eyiŋ akɛ ebaalɛɛ esɔɔmɔ lɛ mli? Ewie akɛ: “Misumɔɔ Yehowa kɛ Kristo Yesu waa. Ni daa nɛɛ, misɔleɔ ni Yehowa aye abua mi ni matsu babaoo yɛ esɔɔmɔ lɛ mli.”​—Mat. 22:36, 37.

10. Yɛ nɔ ni awie yɛ 1 Petro 5:10 lɛ naa lɛ, mɛni Yehowa feɔ ehãa mɛi ni tsuɔ babaoo yɛ esɔɔmɔ lɛ mli lɛ?

10 Yehowa baatsɔɔ wɔ nibii krokomɛi kɛfata nɔ ni wɔle lɛ he. Nyɛmi nuu gbɛgbalɔ ko ni miisɔmɔ yɛ Mauritius ni atsɛɔ lɛ Kenny lɛ ná enɛ mli niiashikpamɔ. Be ni Kenny bale anɔkwale lɛ, no mli lɛ, eyɛ yunivɛsiti, shi eshi, ehã abaptisi lɛ, ni ebatsɔ daa gbɛgbalɔ. Kenny wie akɛ: “Mibɔɔ mɔdɛŋ akɛ makase gbalɔ Yesaia, mɔ ni wie akɛ, ‘Naa mi! tsu mi!’ lɛ.” (Yes. 6:8) Kenny eye ebua kɛmamɔ asafo lɛ tsũi pii, ni eye ebua kɛtsɔɔ asafo lɛ woji ashishi kɛtee emaŋ wiemɔ lɛ mli. Kenny wie akɛ: “Atsɔɔ mi nii koni manyɛ matsu nitsumɔi ni akɛwo midɛŋ lɛ.” Shi jeee bɔ ni atsuɔ nii lɛ pɛ ni ekase. Ewie kɛfata he akɛ: “Mibale he ni mihewalɛ yashɛɔ, kɛ agbɛnɛ hu, sui ni esa akɛ majie lɛ kpo koni manyɛ masɔmɔ Yehowa kɛ nyɛmimɛi lɛ jogbaŋŋ.” (Kanemɔ 1 Petro 5:10.) Mɛni hewɔ opɛiii omli okwɛɛɛ kɛji obaanyɛ okɛ ohe ahã ni Yehowa atsɔɔ bo nibii pii ni ekɛ bo atsu nii?

Nyɛmi nuu ko kɛ eŋa miishiɛ yɛ he ko ni shiɛlɔi babaoo ahe miihia yɛ; nyɛmi yoo ko miiye eebua kɛmiima Maŋtsɛyeli Asa; nyɛmi nuu ko ni eda yɛ afii amli lɛ kɛ eŋa miishiɛ yɛ tɛlifoŋ nɔ. Nyɛmimɛi nɛɛ fɛɛ ená miishɛɛ yɛ nɔ ni amɛtsuɔ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ hewɔ (Kwɛmɔ kuku 11)

11. Mɛni nyɛmimɛi yei komɛi ni yɔɔ South Korea lɛ fee koni amɛnyɛ amɛkɛ amɛhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? Ni mɛɛ yibii kpakpai ejɛ mli kɛba? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ wolo lɛ hiɛ lɛ.)

11 Kɛ́ wɔtsɛ yɛ asafo lɛ mli po lɛ, ehe bahiaa ni atsɔɔ wɔ nii kɛ́ akɛ nitsumɔ hee ko wo wɔdɛŋ loo wɔmiika shiɛmɔ gbɛ hee ko wɔmiikwɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni COVID-19 hela lɛ ba lɛ, asafoŋ onukpai ni miisɔmɔ yɛ asafo ko ni yɔɔ South Korea lɛ mli lɛ wie akɛ: “Nyɛmimɛi komɛi ni no mli lɛ amɛfɔɔɔ shiɛmɔ yaa yɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa ni amɛbɛ lɛ hewɔ lɛ, enyɛ amɛmiifee nakai bianɛ kɛtsɔ videoconferencing nɔ. Nyɛmimɛi yei etɛ komɛi ni eye fe afii 80 lɛ ekase bɔ ni akɛ kɔmpiuta tsuɔ nii, ni kɛhooo kwraa lɛ daa gbi lɛ, amɛnyɛɔ amɛkɛ amɛhe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.” (Lala 92:14, 15) Ani obaasumɔ ni olɛɛ osɔɔmɔ lɛ mli koni ona akɛ Yehowa hi lɛɛlɛŋ? Kɛ́ nakai lɛ, naa nibii komɛi ni obaanyɛ ofee ni baaye abua bo ni onyɛ oshɛ oti nɛɛ he.

NƆ NI OBAAFEE KONI ONYƐ OLƐƐ OSƆƆMƆ LƐ MLI

12. Mɛni Yehowa ewo shi akɛ ebaafee ehã mɛi ni kɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ enɔ lɛ?

12 Okɛ ohiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ. Yehowa ewo shi akɛ, kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ enɔ ni wɔkɛ wɔtsui fɛɛ sɔmɔ lɛ lɛ, ebaajɔɔ wɔ babaoo. (Mal. 3:10) Nakai eba lɛ yɛ nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Colombia ni atsɛɔ lɛ Fabiola lɛ gbɛfaŋ. No mli lɛ, Fabiola miishwe ni ebɔi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ kɛ́ abaptisi lɛ nɔŋŋ. Shi ekɛ ewu yɛ bii etɛ, ni lɛ ji mɔ titri ni kɛ shika baa shĩa ni akɛkwɛɔ weku lɛ. No hewɔ lɛ, be ni eshwɛ fioo ni ebaaba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ lɛ, esɔle kɛ hiɛdɔɔ koni Yehowa aye abua lɛ. Ewie akɛ: “Bei pii lɛ, kɛ́ mɔ ko ba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ lɛ, etsɛɔ dani atsuɔ ewoji ahe nii ni ahãa lɛ epɛnshɛŋ. Shi minɔ lɛ he nyɔɔŋ kome pɛ. Efee mi naakpɛɛ waa.” Nyɔji enyɔ sɛɛ lɛ, ebɔi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Bianɛ lɛ, ená fe afii 70, ni ekɛ afii 20 kɛ sɛɛ etsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Enyɛ eye ebua mɛi kpaanyɔ ni abaptisi amɛ. Fabiola wie akɛ: “Eyɛ mli akɛ bei komɛi lɛ minuɔ he akɛ migbɔjɔ moŋ, shi Yehowa yeɔ ebuaa mi daa gbi ni miyaa nɔ mitsuɔ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ.”

Mɛni Abraham kɛ Sara, Yakob, kɛ osɔfoi lɛ ni fo Yordan Faa lɛ fee kɛtsɔɔ akɛ amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ Yehowa nɔ? (Kwɛmɔ kuku 13)

13-14. Namɛi anɔkwɛmɔnɔ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ ni wɔtsu babaoo yɛ esɔɔmɔ lɛ mli?

13 Kasemɔ nii kɛjɛ mɛi ni kɛ amɛhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ lɛ anɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ mli. Awie mɛi pii ni mia amɛhiɛ waa yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ ahe yɛ Biblia lɛ mli. Mɛi nɛɛ ateŋ mɛi pii fee nɔ ko ni tsɔɔ akɛ amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ Yehowa nɔ dani Yehowa jɔɔ amɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Abraham shi eshĩa lɛ “eyɛ mli akɛ eleee he ni eyaa,” ni no sɛɛ dani Yehowa jɔɔ lɛ. (Heb. 11:8) Yakob kɛ ŋwɛibɔfo lɛ nɔ, ni no sɛɛ dani Yehowa jɔɔ lɛ. (1 Mo. 32:24-30) Be ni eshwɛ fioo ni Israelbii lɛ baashɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, osɔfoi lɛ kɛ amɛnaji mamɔ Yordan Faa lɛ mli, ni no sɛɛ dani nui lɛ wa damɔ shi ni maŋbii lɛ nyɛ amɛfo.​—Yos. 3:14-16.

14 Obaanyɛ okase nii kɛjɛ Yehowa tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ ni kɛ amɛhiɛ efɔ̃ Yehowa nɔ ni amɛlɛɛ amɛsɔɔmɔ lɛ mli lɛ aniiashikpamɔi lɛ hu amli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Payton lɛ kɛ eŋa Diana fɔɔ nyɛmimɛi ni elɛɛ amɛsɔɔmɔ lɛ mli ni amɛniiashikpamɔi baa sane ni yitso ji, “Amɛkɛ Amɛhe Hã Yɛ Amɛsuɔmɔ Naa” * lɛ mli lɛ kanemɔ. Payton wie akɛ: “Kɛ́ wɔmiikane amɛniiashikpamɔi lɛ, efeɔ wɔ tamɔ nɔ ni wɔmiikwɛ mɔ ko ni miiye niyenii ko ni ŋɔɔ waa. Be ni wɔtee nɔ wɔkane aahu lɛ, eba wɔtsine ni wɔ hu wɔnu he akɛ ‘wɔsa wɔnaa wɔkwɛ koni wɔna akɛ Yehowa hi.’” No hewɔ lɛ, Payton kɛ Diana fã kɛtee he ko ni hiamɔ lɛ da yɛ ni amɛyasɔmɔ yɛ jɛmɛ. Ani okane niiashikpamɔi ni jeɔ kpo yɛ sane ni ji “Amɛkɛ Amɛhe Hã Yɛ Amɛsuɔmɔ Naa” lɛ mli lɛ pɛŋ? Ni ani okwɛ vidioi ni ji, Odaseyeli Yɛ Hei Ni Etse Amɛhe Banee​—Australia,Odaseyeli Yɛ Hei Ni Etse Amɛhe Banee​—Ireland ni yɔɔ jw.org lɛ nɔ lɛ? Nibii nɛɛ baanyɛ aye abua bo ni ona gbɛi ni obaanyɛ otsɔ nɔ olɛɛ osɔɔmɔ lɛ mli.

15. Kɛ́ wɔkɛ mɛi ni taoɔ Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ lɛ bɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no baaye abua wɔ?

15 Okɛ mɛi ni baaye abua bo ni oshɛ oti ni okɛma ohiɛ lɛ he lɛ abɔ. Kɛ́ okɛ mɔ ko ni sumɔɔ niyenii ko waa lɛ bɔɔ lɛ, ewaaa akɛ bo hu obaaye nakai niyenii lɛ eko. Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔkɛ mɛi ni miisumɔ ni amɛtsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ bɔɔ lɛ, ewaaa akɛ wɔ hu wɔbaanu he akɛ wɔtsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Kent lɛ kɛ eŋa Veronica ná enɛ mli niiashikpamɔ. Kent wie akɛ: “Wɔnanemɛi kɛ wɔwekumɛi lɛ wo wɔ hewalɛ ni wɔlɛɛ wɔsɔɔmɔ lɛ mli. Wɔna akɛ, ni wɔkɛ mɛi ni taoɔ Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ lɛ bɔ lɛ, no ye ebua wɔ ni wɔsheee gbeyei akɛ wɔbaalɛɛ wɔsɔɔmɔ lɛ mli.” Amrɔ nɛɛ, Kent kɛ Veronica miisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi yɛ Serbia.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni yɔɔ Luka 12:16-21 lɛ hãa wɔnaa akɛ esa akɛ wɔkɛ nibii ashã afɔle yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ hewɔ?

16 Okɛ nibii ashã afɔle ohã Yehowa. Yehowa biii ni wɔkɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔsumɔɔ lɛ ashã afɔle dani wɔnyɛ wɔsa ehiɛ. (Jaj. 5:19, 20) Shi kɛ́ wɔsumɔɔɔ ni wɔtsuɔ babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli akɛni no baabi ni wɔkɛ nɔ ko ashã afɔle hewɔ lɛ, belɛ wɔmiitɔ̃ tɔmɔ ni nuu lɛ ni Yesu wie ehe yɛ enɔkwɛmɔnɔ lɛ mli akɛ eesumɔ ni ená ogbɔjɔ shihilɛ shi esusuuu Nyɔŋmɔ he lɛ tɔ̃ lɛ eko. (Kanemɔ Luka 12:16-21.) Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ France ni atsɛɔ lɛ Christian lɛ wie akɛ: “No mli lɛ, mináaa be ni fa bɔ ni sa mihãaa miweku lɛ kɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ, ni etɔɔ mi bliboo.” Kɛkɛ ni Christian kɛ eŋa lɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaatsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Shi enɛ bi ni amɛkpa nitsumɔ ni amɛtsuɔ lɛ. No hewɔ lɛ, amɛbɔi shĩai kɛ ɔfisii amli saamɔ koni amɛná shika amɛkɛkwɛ amɛhe, ni amɛhã amɛmii shɛ shika fioo ni amɛnáa lɛ he. Ani amɛshwa amɛhe akɛ amɛkɛ nibii komɛi shã afɔle koni amɛnyɛ amɛtsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ? Dabi. Christian wie akɛ: “Bianɛ lɛ, kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ wɔnáa miishɛɛ waa, ni eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ wɔná mɛi wɔkɛ amɛ miikase Biblia lɛ, ni wɔmiitsɔɔ amɛ Yehowa he nii.”

17. Mɛni baanyɛ ahã ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaatsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fã ko ni wɔtsuko eko pɛŋ lɛ?

17 Okɛ ohe awo sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fãi srɔtoi lɛ amli. (Bɔf. 17:16, 17; 20:20, 21) Nyɛmi yoo gbɛgbalɔ ko ni yɔɔ United States ni atsɛɔ lɛ Shirley lɛ na akɛ, esa akɛ etsake eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ COVID-19 be nɛɛ mli. No mli lɛ, ewa kɛhã lɛ akɛ ebaashiɛ kɛtsɔ tɛlifoŋ nɔ. Shi be ni kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ basara amɛ lɛ, etsɔɔ lɛ bɔ ni afeɔ lɛ ahãa. Ni kɛjɛ no sɛɛ lɛ, etsɔɔ tɛlifoŋ nɔ eshiɛɔ daa. Ewie akɛ: “Shishijee mli lɛ, mishe gbeyei fioo, shi bianɛ lɛ minyaa he waa. Wɔmiiná mɛi pii fe be ni wɔyaa shĩa fɛɛ shĩa lɛ po!”

18. Mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔlɛɛ wɔsɔɔmɔ lɛ mli kɛ́ wɔkɛ naagbai miikpe po?

18 Okɛ oti ko ama ohiɛ ni obɔ mɔdɛŋ ni oshɛ he. Kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe lɛ, wɔsɔleɔ ni Yehowa aye abua wɔ, ni wɔjwɛŋɔ nibii ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsu he nii lɛ hu ahe. (Abɛi 3:21) Nyɛmi yoo daa gbɛgbalɔ ko ni atsɛɔ lɛ Sonia ni sɔmɔɔ yɛ Romany wiemɔ kuu ko ni yɔɔ Yuropa lɛ mli lɛ wie akɛ: “Miŋmalaa otii ni mikɛmamɔ mihiɛ lɛ yɛ wolo nɔ, ni mikɛ wolo lɛ fɔ̃ɔ he ko ni mana be fɛɛ be. Miyɛ gbɛŋta he mfoniri yɛ mikpɔlɔ lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ makpɛ yiŋ ko lɛ, mikwɛɔ nakai mfoniri lɛ ni mibiɔ mihe akɛ, ‘Ani yiŋ ni makpɛ lɛ baaye ebua mi ni mashɛ otii ni mikɛmamɔ mihiɛ lɛ ahe?’” Kɛ́ Sonia kɛ naagba ko kpe lɛ, ehãaa eje enijiaŋ wui. Ewie akɛ: “Kɛ́ mikɛ naagba ko kpe lɛ, mihãa ehiɔ mijwɛŋmɔ mli akɛ, bɔ ni mifeɔ minii mihãa yɛ naagba lɛ he lɛ baanyɛ ahã naagba lɛ atsɔ tamɔ gbogbo ni etsĩ minaa, aloo etsɔ tamɔ briji ni eye ebua mi ni mashɛ otii ni mikɛmamɔ mihiɛ lɛ ahe.”

19. Mɛni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee?

19 Yehowa jɔɔ wɔ yɛ gbɛi srɔtoi pii anɔ. Nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ jɔɔmɔi nɛɛ ji, ni wɔbaafee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ kɛwo ehiɛ nyam. (Heb. 13:15) Nibii ni wɔbaanyɛ wɔfee lɛ ekome ji, ni wɔbaalɛɛ wɔsɔɔmɔ lɛ mli, ni no hu baahã wɔná jɔɔmɔi babaoo. Daa gbi lɛ, nyɛhãa wɔtaoa gbɛi ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ ‘wɔsa wɔnaa wɔkwɛ ni wɔna akɛ Yehowa hi.’ Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, belɛ wɔmiikase Yesu, mɔ ni wie akɛ, “Miniyenii ji akɛ mafee mɔ ni tsu mi lɛ suɔmɔnaa nii ni magbe enitsumɔ lɛ naa” lɛ.​—Yoh. 4:34.

LALA 80 ‘Saa Onaa Okwɛ, Ni Obaana Akɛ Yehowa Hi’

^ kk. 5 Yehowa ŋɔɔ nibii kpakpai fɛɛ jɛɔ. Efeɔ nibii kpakpai ehãa mɛi fɛɛ, ni mɛi fɔji po fata he. Shi mɛi ni esumɔɔ waa ni efee nibii kpakpai ehã ji, etsuji anɔkwafoi lɛ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ gbɛi anɔ ni Yehowa tsɔɔ efeɔ nibii kpakpai ehãa etsuji. Agbɛnɛ hu, wɔbaana jɔɔmɔi ni mɛi ni tsuɔ babaoo amɛhãa Yehowa lɛ náa.

^ kk. 7 Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.

^ kk. 14 No mli lɛ, sane nɛɛ jeɔ kpo yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli, shi bianɛ lɛ, akɛ fɛɛ ewo jw.org wɛbsaiti lɛ nɔ. Yaa WƆHE SAJI > NIIASHIKPAMƆI > BƆ NI OBAAFEE OSHƐ MUMƆŊ OTII AHE.