Skip to content

Skip to table of contents

34 EKOBEE UE ENƆ

“Bu Mɛ Sīdee Na I Dap ‘Daara Edɛm Loo’ Ledogo Jɛhova A?

“Bu Mɛ Sīdee Na I Dap ‘Daara Edɛm Loo’ Ledogo Jɛhova A?

“Daaraa edɛm loo sa muɛ kɔ Jɛhova lee! Nu lee loo nɛɛ a ye teera yii bu.”—YƆƆ 34:8.

YƆƆ 117 Ɛrɛ Le Dogo

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1-2. Dookɛ̄ Le-yɔɔ 34:8 kɔ doo, i nɔ nu akiiloo ledogo Jɛhova doodoo wa?

NAA su kɔ alu enɛ a ziī nuede o sii bee de lɔgɔ dee kɔ o de. O dap suā nu akiiloo lo nuede tɛ̄maloo edasī ɛp, dā nuloo, suā pya nu alu esu buma ale bip nu pya dɔɔ̄na suā akiiloo lo nuede. Kerewo, aba nu edoo kɔ o suā sɛh lo nuede eniage a na sɔ̄ o daara nu.

2 I dap nɔ nu aāloo ledogo Jɛhova tɛ̄maloo ebuū Baibol le pya i kpa, gbaāloo nu pya dɔɔ̄na kɔ akiiloo kɛ̄ Jɛhova enɛa wa leelee doo. Mɛ i muɛ kɛ̄ Jɛhova lee doo sɔ̄ i “daara edɛm loo” ye ledogo. (Buū Le-yɔɔ 34:8.) I naa baatɛ̄ ziī sīdee i dap doo wo. Naa su kɔ i gbī esitam nɛ Jɛhova mmɛɛ sɔ̄, mɛ lokwa i dap doo nu i seeasī ama, alu ebɛɛ̄ kɔ i doo kɔ i dum a waɛbah. Naa daba i ebuna nu akiiloo yii Jizɔs a kɔ lo i su Buɛ̄-mɛnɛ Bari nua tuatua, Jɛhova enɛ i pya nu a i bɛɛ̄, kere a sii i siraloo doo wo. (Mat 6:33) Kerewo, tɛ̄maloo yira i ɛrɛ bu yii Jizɔs, i dɔɔ̄ pya nu i yaɛ lɛɛ loo, si tam enɛ i sɔ̄, sa sere ekɛɛrɛ nyɔɔ tam zue ue. Kuma sɔ̄ i doo wo, i muɛ kɔ Jɛhova enɛ i pya nu a i bɛɛ̄. I “daara edɛm loo” ledogo Jɛhova bu ilii loo.

3. Dookɛ̄ Le-yɔɔ 16:1, 2 kɔ doo, ba mɛɛ na a wee ɛrɛ biī aāloo ledogo Jɛhova a?

3 Jɛhova lu “le loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ,” kere pya a naa suā ye loo. (Yɔɔ 145:9; Mat 5:45) Mɛ eetɔɔ̄ na kɔ, a wee nɛ gbɛnɛ-edo leelee pya a ye wereloo sa doo kuma kɛ̄ ba dap doo lo esitam ye nɛ. (Buū Le-yɔɔ 16:1, 2.) Naa ɛp pio sīdee i dap ɛrɛ biī aāloo ledogo Jɛhova ama.

4. Bu mɛ sīdee na Jɛhova wee tɔgɛ ledogo loo pya a ye tɔɔ̄ waɛloo a?

4 Ziī ziī sɔ̄ i su nu Jɛhova i nɔɛ̄ yere bu dogo, i muɛ kɛ̄ a i yerebah nɛ doo bu dum. Kuma sɔ̄ i nɔ nu a ye kiiloo sa ye wereloo, a yerebah i nɛ kɔ i dap be eebah pya ekɛɛrɛ le dogo a naa nia ye. (Kɔl 1:21) E sɔ̄ i kiīloo nɛ Jɛhova sa liamaā, i agɛrɛbah muɛ ye ledogo nyɔnɛbee a doo kɔ i ɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ sa doonage kɔ i ɛrɛ le gbanialoo ye kumaloo.—1 Pit 3:21.

5. Mɛ sīdee na i muɛ ledogo Jɛhova sɔ̄ i gaa si tam zue ue a?

5 I kiisī lo emuɛ ledogo Jɛhova sɔ̄ i si tam zue ue. Kɛɛ wee a bɔp ni? Kɛ̄ a wee siranage loo gbɛnɛ-edo pya nɛɛ Jɛhova doolo. Naa daba, lɛɛ o gae lu zooro Jɛhova, o sii bee kɛɛrɛ lɔgɔ dee kɔ o kpogae bū tɔ nɛɛ oo suā loo doo pippip sa ye kɔ yereue Baibol nɛ. Kerewo, o waa doo wo gbɛnɛ-edo sɔ̄ anii’ee. E Jɛhova eyerenage bah a nɛ kɔ o ɛrɛ ekpeloo bu tam zue ue. O emɔna yerebah a aabah Jɛhova bu gbɛnɛ-edo sīdee. E a eyerebah a nɛ kɔ o egerebu sɔ̄ alu egbana a sī. Eyerenage bah a nɛ kɔ o nyɛŋiabu dɔ kpa kaɛ a bɔloo esu kɔā ue nɛ tɛ ɛrɛ tɔ a ɛrɛ taɛ. E a enɛā a mɛm lokwa o kiisī lo ezue ue kere pya a le o kɛ̄ zue ue naa gbī egbaɛ̄ a tɔ̄.—Jer 20:7-9.

6. Bu mɛ sīdee na ledogo Jɛhova sira bu kɛ̄ a i kpɔā doo a?

6 Jɛhova etɔgɛnage ye ledogo tɛ̄maloo ekpɔā i lokwa i dap si tam zue ue leere. (Jɔn 6:45) Bie i enɔānu taɛyɛɛ kaɛ, i wee gbaɛ̄tɔ̄loo lele edoba alu etɔgɛ akiiloo kɛ̄ i sere baloo ezue ue doo, e a wee lu eyere i mɛm loo kɔ i su pya edoba ama daānu bie uwe zue ue. Tua sɔ̄, wee i tɔɔ̄loo kɔ a naale ewaɛ esu aā sīdee zuema ue daānu, mɛ sɔ̄ i doo wo, i wee muɛ kɔ lo aā sīdee nia pya a le i kɛ̄ zue ue kaāna. Wee lu eyere i mɛm loo bie pya i enɔānu le pya i kɔnvɛnsɔn kɔ i su keekee sīdee zue ue zuema ue nɛ pya nɛɛ. Lo ama dap doo kɔ bɔɔ a aa i, mɛ lo i doo wo, Jɛhova enɛ i leelee. Dooraa i naa ɛp pio leelee i ɛrɛ sɔ̄ i gbī pya aā sīdee esu i nu a lee eera nɛ Jɛhova kaɛlɛɛ i kɛ̄tɔɔ̄. Lɛɛ i kɔnia pya sīdee i dap nyimɛ i esiatam zue ue yereloo.

JƐHOVA WEE NƐ LEELEE PYA A YE DƐRƐ NYIƐ NYƆƆ

7. Amunu leelee na i ɛrɛ lo i nyimɛ i esiatam zue ue yereloo a?

7 I tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova kaāna. Naa ɛp edoba ziī nɛɛ kanɛɛ a kura Samuel, * lo ye wa le ɛɛ wee si tam zue ue bie Colombia. Dam le wa ama bee ɛrɛ ekpeloo bu wa esiatam sɛmdee bie bɔŋanaloo a le wa buɛ̄, mɛ ba bee gbī enyimɛ wa esiatam zue ue yereloo tɛ̄maloo eyerebah nɛ ziī bɔŋanaloo a ɛrɛ ebɛɛ̄ pya zue ue. Lokwa ba dap doo nu ba bee seeasī ama, bee lu ebɛɛ̄ kɔ ba a lɛɛbaloo pio nu. Samuel kɔ: “I bee su zuurabahtɔ̄ a le bu kpa Matiu 6:33 sa ɔbɛ eyaɛgi pya nu a naa aadee i bɛɛ̄. Mɛ nu a bee i aga loo gbɛnɛ na lo e’aabu tɔ i bee bara tɔɔ̄. Kɛ̄ alu ewu lo tɔ doo bee i nia kaāna, e ii wee kpɛ gbɛnɛ kpugi loo.” Sɔ̄ ba bee ina wa aā bɔŋanaloo, dum bee sikɛ̄ wa waɛloo nyɔɔbee ba naa bee kpɛna gbɛnɛkpo kpugi loo nu dookɛ̄ ba wee doo. Samuel kɔ: “I emɔna kɛ̄ Jɛhova i leredeebah sa agara i kara doo. I muɛ ye yerekpotɛ̄ le wereloo bu sīdee ii bee ɛmadɛɛ̄.” O dapge nyimɛ o esiatam yereloo bu pio sīdee ni? Lo a le wo, suā leere kɔ o tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova e alɛ enɛ a nu alu o ebɛɛ̄.—Yɔɔ 18:25.

8. E na o nɔ aāloo ue Ivan le Viktoria kɔ a?

8 I ɛrɛ ɛɛbu bu i esiatam. Yere nukuādɛɛ̄ loo nu dam le wa a kura Ivan le Viktoria alu pya sɛmdee bie Kyrgyzstan kɔ ama. Ba bee tɔɔ̄dum a waɛbah lokwa ba su loo nɛ ɛrɛgeba esiatam alu enɛ wa, gbaāloo yerebah lo ewu pya i tɔ etɔɔ̄ taāŋabah. Ivan kɔ: “I bee si i tam kuma kɛ̄ i ekpo toora doo. Kere loo i wee ɔ sɔ̄ i e’aara uwe tam ziī ziī biradee, i wee ɛrɛ ɛɛbu le iinaloo nyɔnɛbee i suā kɔ i esua i mɛm siātam nɛ Jɛhova. Bu i wee ɛɛnage loo pya lele gbo i bee ɛrɛ le pya sɔ̄ i bee wa su tɔma kpaɛ̄.”—Maak 10:29, 30.

9. E na ziī wuga nɛɛwa a gaa bee tɛɛ̄ bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄ edora lokwa a dap nyimɛ ye esiatam zue ue yere loo a, e e na esira aabu a?

9 I ɛrɛ ɛɛbu bu esiatam Jɛhova kere a ɛrɛ pya nu finiabah i gaa kpesī. Bu edoba, Mirreh a bee le dɔktɔ alu barasī West Africa bee lu elɛɛ ye loo tam nyɔɔbee ye dee tam ebee era. E bee ana sa ye dam e’ua, kerewo a bee bɔātɛ̄ esɛmdee. Mirreh bee ɛrɛ gbɛnɛ dumɛ bu ekpo a kura kwɛŋɛ a doo kɔ aa dap kia nyɔɔnyɔɔ dɛɛ̄ kiā sa doo kɔ a wee su aba ziī awa tɔma uwe zue ue aā ziī tɔ yii ziī. Kerewo, a wee dap su gbɛnɛkpo sɔ̄ zuema ue kpaɛ̄ kpe yere kpa bu kigere. A ɛrɛ gbɛnɛkpo pya nɛɛ aa obia si loo le pya aa nyɔɔnɛ nɔ Baibol, sa a wee nyɔɔnɛ pio aba kɔnia ue nyɔɔ fon. E na a bee yerebah nɛ Mirreh kɔ a dap si tam nɛ Jɛhova doo wo a? A bee kɔ: “M wereloo Jɛhova le Jizɔs Kraist kaāna. E m wee bara Jɛhova kɔ a yerebah mɛ nɛ kɔ m doo kuma kɛ̄ m dap doo bu ye esiatam.”—Mat 22:36, 37.

10. Dookɛ̄ 1 Pita 5:10 kɔ doo, e na pya nɛɛ a nyimɛ wa esiatam yereloo e’ɛrɛ aābah Jɛhova a?

10 Jɛhova tɔgɛ i nu bu pya dɔɔ̄na sīdee. Kenny alu nɛɛ sɛmdee a tɔɔ̄ Mauritius bee muɛ̄ kɔ lo ama lu kaka. Sɔ̄ a bee su kaka, a bee aa gbɛnɛ tɔkpa, liamaā, sa bɔātɛ̄ esitam mmɛɛ sɔ̄. A kɔ, “M bee piiga lo ele doodoo nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aisaia lo a bee kɔ: ‘M le akɛāma! Lɛɛra mɛ!’ ” (Ais 6:8) Kenny eyerebah loo gbɛnɛ-edo tam akiiloo wuwu pya i tɔ etɔɔ̄ taāŋabah Bari, e a eyerenage bah lo etap pya kpa a dɛɛa nyɔɔ Baibol yerebu wa muɛ̄ ue. Kenny kɔ: “Bee lu etɔgɛ mɛ pya nu alu ebɛɛ̄ kɔ m suā lokwa m dap si na tam leere.” Mɛ a naale aba kɛ̄ esi lo tam doo na a bee nɔ a. A bee kɔ yereloo kɔ, “M bee nɔnage kɔ a ɛrɛ pya nu mm le edap doo, gbaānage loo pya elap dogo a bɔloo kɔ m ɛrɛ lokwa m dap taāŋabah Jɛhova leere.” (Buū 1 Pita 5:10.) E na anua oo ɛp o kɛ̄tɔɔ̄ sa muɛ sɛh o dapge aaloo kɔ Jɛhova a tɔgɛ a nu bu pya dɔɔ̄na sīdee ani?

Dam le wa aa zue ue kɛ̄ ebɛɛ̄ pya zue ue Buɛ̄-mɛnɛ le; ziī zege wuga nɛɛwa aa yerebah lo esitam wuwu Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ; dam le wa e’ana a gaa su fon zuema ue. Dɛ̄dɛɛ̄ aba ɛrɛ ɛɛbu aāloo wa esiatam (Ɛp 11 barakpaɛ̄)

11. E na pio pya wuga nɛɛwa a le South Korea bee doo lokwa ba dap si tam zue ue a, e e na a bee sira aabu a? (Ɛp foto a le nyɔɔ eko.)

11 Kere pya nɛɛ esiatam nɛ Jɛhova bu gbɛnɛ-edo zua wee ɛrɛnage biī aāloo kpɔā alu enɛ wa kiiloo aā sīdee esiatam. Bu sɔ̄ dumɛloo COVID-19, pya kanɛɛ a le bu ziī bɔŋanaloo li South Korea bee ɛm kɔ: “Pio pya a bee kɛɛrɛ kɔ ba naale edabe si uwe zue ue nyɔɔ wa dumɛloo gaa doo wo anyaawo tɛ̄ma nyɔɔ fon. Taa pya i wuga nɛɛwa ba eyera loo 80 zua bee nɔ kɛ̄ esu kɔmputa daānu doo sa bɔātɛ̄ esu kɔmputa zuema ue bia kina alu dɛ̄dɛɛ̄ dee.” (Yɔɔ 92:14, 15) Eniage a enyimɛ o esiatam zue ue yereloo sa daara edɛm loo ledogo Jɛhova ni? Naa ɛp pio nu o dap doo lo eyerebah a nɛ kɔ o doo nu o bee seeasī ama.

KƐ̄ O DAP NYIMƐ O ESIATAM YERELOO DOO

12. E na Jɛhova yira yii lo edoo nɛ pya a ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ a?

12 Nɔ edɛɛa nyɔɔ Jɛhova. A yira yii kɔ enɛe i leelee lo i dɛrɛ ye nyiɛ nyɔɔ sa ye nɛ i nu a lee eera. (Mal 3:10) Ziī wuga nɛɛwa a le Colombia a kura Fabiola bee muɛ kɔ Jɛhova doo ye yii gbɔ̄mɛɛ̄ ye kumaeloo. Sɔ̄ eliamaā sah, a bee gbī esitam sɛmdee. Kerewo, a gaa bee si tam lokwa a dap yerebah nɛ ye dam le taa pya ye miɔŋɔ nyɔnɛbee wa butɔ bee ye dɛɛa nyɔɔ. Nyɔɔwo sɔ̄ ye dee aaloo tam ebee ina gaa era, a bee yere kara kaāna nɛ Jɛhova kɔ a yereebah ye nɛ. A kɔ: “A wee su sɔ̄ lɛɛ ba gae bɔātɛ̄ ekpɛ a kpugi pension, mɛ lo mda naa bee su sɔ̄ doo wo, ba bee nwaabah biibahtɛ̄ kpa kɔ alu ekpɛ mɛ nɛ sɔ̄ aba ziī enɔɔ̄ etɛ̄na aā sɔ̄ m bee wa kɔ nɛ. A bee bee nyɛŋia tam!” Sɔ̄ baɛ enɔɔ̄ etɛ̄na, a bee bɔātɛ̄ tam sɛmdee. Elua taa tup le lop le dɛrɛ zua anyaawo, e a esiatam sɛmdee bu nu a eeloo 20 zua. Bu pya sɔ̄ ama, a eyerebah nɛ ɛrɛtaa nɛɛ kɔ ba a liamaā. Alɛ kɔ: “Kere loo mɛ wee ɔ pio sɔ̄, Jɛhova wee mɛ yerebah nɛ dɛ̄dɛɛ̄ dee kɔ m doo nu m bee seeasī.”

Bu mɛ sīdee na Abreham le Sera, Jekɔb, le pya ewɔp a bee fia Pɛnɛ Jɔdan bee tɔgɛ kɔ ba dɛrɛe nyiɛ nyɔɔ Jɛhova a? (Ɛp 13 barakpaɛ̄)

13-14. Pya amunu edoba na edap i yerebah nɛ kɔ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova sa nyimɛ i esiatam yereloo a?

13 Nɔnu aāloo edoba pya a bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova. Baibol aara gbɛnɛ-edo edoba pya a bee piiga lo esitam nɛ Jɛhova. Gbɛnɛ-edo sɔ̄ Jɛhova wee nɛ leelee pya ye zooro bu sīdee alu keebee, wee le sɔ̄ ba dasī doo nu a tɔgɛ kɔ ba dɛrɛe ye nyiɛ nyɔɔ. Bu edoba, a bee le sɔ̄ Abreham e’aara ye buɛ̄ kere a “naa [bee] suā kɛ̄ a gaa kii” na Jɛhova bee ye nɛ leelee a. (Hib 11:8) A bee le aba sɔ̄ Jekɔb enyɔɔnɛ lo ɛnjɛl bebe sah na a bee ɛrɛ leelee alu keebee a. (Jɛn 32:24-30) Sɔ̄ pya Izrɛl ebee sah eyii Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo, a bee le aba sɔ̄ pya ewɔp eyira bu Pɛnɛ Jɔdan na pya Izrɛl bee dap fia lo maā sa yii lo buɛ̄ a.—Josh 3:14-16.

14 O dapnage ɛrɛ biī aāloo edoba Pya Ekeebee ba edɛɛa nyɔɔ Jɛhova sa nyimɛ wa esiatam yereloo bu ilii dee ama. Bu edoba, a wee kpeloo ziī wuga nɛɛdam a kura Payton le ye wa Diana sɔ̄ ba buū nu akiiloo pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba enyimɛ wa esiatam nɛ Jɛhova yereloo, doodoo pya nɛɛ alu ekɔ nu kumaloo bu ekobee ue a kɔ “They Offered Themselves Willingly.” * Payton kɔ: “Sɔ̄ i buū nu a bee wa siraloo, a bee sɔ̄ i gaa ɛp nɛɛ aa de le nuede a ye kpenu kaāna. Kɛ̄ i kiisī lo e’ɛp doo, kɛ̄ i gbīnage ‘edaara edɛm loo sa muɛ kɔ Jɛhova lee’ doolo.” Nwīgbagbara sɔ̄ aa lo sɔ̄, Payton le Diana bee kii kɛ̄ ebɛɛ̄ pya zue ue le. O ebūnage pya ekobee ue ama ni? E o esiage ee pya vidio a kura Witnessing in Isolated Territory—Australia le Witnessing in Isolated Territory—Ireland a le nyɔɔ jw.org ni? Pya ekobee ue ama eyerebah a nɛ kɔ o muɛ pya sīdee o dap nyimɛ o esiatam yereloo.

15. Bu mɛ sīdee na yii le gbo edap i yerebah nɛ a?

15 Yii le gbo. Wee i waɛbah ede nu i sii bee de lɔgɔ dee lo i tɔɔ̄ kpaɛ̄ pya lo nuede wee nia. Bu aba lo sīdee, ewaɛnage i bah enyimɛ i esiatam nɛ Bari yereloo sɔ̄ i yii gbo pya a su si tam nɛ Jɛhova nua tuatua bu wa dum. Ziī dam le wa a kura Kent le Veronica bee muɛ kɔ lo ama lu kaka. Kent kɔ: “Pya i butɔ le pya i gbo bee i yere mɛm loo kɔ i do-ɛp pya aā sīdee esiatam nɛ Jɛhova. I bee muɛ kɔ yii gbo pya a su Buɛ̄-mɛnɛ Bari nua tuatua doo kɔ i ɛrɛ dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ i dabe doo nu alu aā.” Nyaawo, Kent le Veronica aa si tam sɛmdee bu keebee sīdee li Serbia.

16. Dookɛ̄ edoba Jizɔs a le bu kpa Luk 12:16-21 tɔgɛ doo, e na anua i lɛɛbaloo pio nu a?

16 Lɛɛbaloo pio nu nyɔɔ esiatam Jɛhova. Naa lu ebɛɛ̄ kɔ i dasī lɛɛbaloo dɛ̄dɛɛ̄ nu a wee i kpeloo edoo lokwa i dap doo nu a nia Jɛhova. (Eklis 5:19, 20) Kerewo, lo i ɔbɛ edoo kuma kɛ̄ i dap doo nɛ Jɛhova nyɔɔbee ii gbī elɛɛbaloo pio nu a wee i nia, i tɛɛ̄ dua ekwɔ gbara a le bu kam Jizɔs bee tɛɛ̄, lo a bee piiga lo e’ɛrɛ gbɛnɛ-edo lenu nɛ ye loo sa ɛp doo nu Bari gbī tɛrɛ. (Buū Luk 12:16-21.) Ziī wuga a kura Christian lo a bee tɔɔ̄ France kɔ: “Mm gaa bee su sɔ̄ le mɛm a bɔloo siātam nɛ Jɛhova sa kuādɛɛ̄loo pya na butɔ.” Ye wa le ɛɛ bee biaɛfii lo esitam sɛmdee. Mɛ lokwa ba dap doo nu ba seeasī ama, elu ebɛɛ̄ kɔ ba a ɔbɛ esitam ba gaa bee si. Lokwa ba dap kuūdɛɛ̄loo aba aba, ba bee bɔātɛ̄ ziī nwīgbagbara tam kwakɛ̄, e ba bee nɔ lo edoo kɔ nu ba ɛrɛ a gbɔɛ̄ wa loo kere a tera. Ba bee ɛrɛge biī nyɔɔbee ba bee lɛɛbaloo pio nu nyɔɔ tam sɛmdee ni? Christian kɔ, “Tam zue ue kpe i loo kaāna anyaawo, e bu i ɛɛ sɔ̄ i muɛ pya i wee nɔɛ̄ Baibol le pya i wee obia si loo ba gaa nɔ nu akiiloo Jɛhova.”

17. E na edap doo kɔ a aga i bah esu aā sīdee zue ue daānu a?

17 Kpɛ̄naloo esu aā sīdee zuema ue daānu. (Doonu 17:16, 17; 20:20, 21) Shirley alu nɛɛ sɛmdee a le United States bee kwabaloo ye sīdee zue ue bu sɔ̄ dumɛloo COVID-19. Tua sɔ̄, a sii bee dap su fon zuema ue. Mɛ a bee ɛrɛ yerebah aāloo kpɔā a bee lu enɛ sɔ̄ nɛɛ kuūdɛɛ̄loo sɛkiut bee si wa bɔŋanaloo, nyɔɔwo a bee bɔātɛ̄ esu fon zuema ue. A kɔ: “Tua sɔ̄, bɔɔ bee mɛ aa, mɛ nyaawo a kpe mɛ loo kaāna. I gaa zue ue nɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ ee kɛ̄ i wee doo sɔ̄ i wee zue ue aa ziī tɔ yii ziī!”

18. E na edap i yerebah nɛ lo a ɛrɛ nu a doo kɔ a aga i bah enyimɛ i esiatam yereloo a?

18 Ɛrɛ nu o seeasī sa piiga lo edoo. Sɔ̄ i kpesī nu finiabah, i wee yere kara kaāna sa kɛɛrɛ nu i dap doo lo ebe eebah lo taāŋa. (Kam 3:21) Sonia alu nɛɛ sɛmdee a le bɔŋanaloo a kɔ muɛ̄ ue Romany li Europe bee kɔ: “Wee mɛ nia e’ɛm nu m gbī edoo yere bu kpa sa su lo kpa sere kɛ̄ m wee muɛ. M bee tā baɛ dee a ɛrɛ keekee kɛ̄ a ture nɛɛ kuma nyɔɔ ebakpa sa sere nyɔɔ na kasi. Sɔ̄ m gaa gbī edoo ziī biaɛfii, m wee dasī ɛp lo dee m bee tā a, lɛɛ m kɛɛrɛ sɛh biaɛfii m aa gbī edoo ama edooge kɔ m dap doo nu m bee seeasī naa e.” Sonia bee piiga lo e’ɛp ye taāŋa bu sīdee a bɔloo. A bee kɔ: “Sɔ̄ ziī taāŋa aakɛ̄, m wee biaɛfii sɛh m ɛp lo taāŋa nua ekpadaɛ̄ a ekpeg mɛ lɛɛ loo nu m bee seeasī ale alu temaā lo eyerebah mɛ nɛ kɔ m dap kiā inaloo nu m bee seeasī.”

19. E na i biaɛfii lo edoo a?

19 Jɛhova nɛ i leelee bu gbɛnɛ-edo sīdee. I dap tɔgɛ nia loo pya lo leelee tɛ̄maloo edoo kuma kɛ̄ i dap doo lo eleera ye. (Hib 13:15) Nu lo ama kura na kɔ, lo i nyimɛ i esiatam zue ue yereloo, Jɛhova enɛ i gbɛnɛ-edo leelee. Ziī ziī dee, doraa i gbī pya sīdee lo eyerebah i nɛ kɔ i “[daara] edɛm loo sa muɛ kɔ Jɛhova lee.” Lo sɔ̄ i le doodoo Jizɔs, lo a bee kɔ: “Mdaa nuede na doodoo nu Nɛɛ a bee mɛ yere gbī, le esi ye tam gbɔ̄mɛɛ̄.”—Jɔn 4:34.

YƆƆ 80 “Daaraa Edɛm Loo Sa Muɛ̄ Kɔ Jɛhova Lee”

^ bar. 5 Jɛhova na dɛ̄dɛɛ̄ le nu tɛɛ̄ aabah a. A nɛ lele nu dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ kere pya bag dogo. Mɛ a wee ye nia gbɛnɛ lo edoo lenu nɛ pya ye zooro a ye yira agɛrɛ nɛ. Bu ekobee ue ama, i kɔ ue nyɔɔ sīdee Jɛhova tɔgɛ ye ledogo loo pya ye zooro. I nɔnage kɛ̄ pya a nyimɛ wa esiatam yereloo wee muɛ ledogo Jɛhova bu sīdee alu keebee doo.

^ bar. 7 Elua enyaana pio bee ama.

^ bar. 14 Pya ekobee ue ama wee le bu Watchtower tua sɔ̄, mɛ nyaawo a le nyɔɔ jw.org. Kii kɛɛ̄ ABOUT US > EXPERIENCES > REACHING SPIRITUAL GOALS.