Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 34

Akory ty Ahafahantsika ‘Manandra’ ty Hasoani-Jehovah?

Akory ty Ahafahantsika ‘Manandra’ ty Hasoani-Jehovah?

“Andramano ka henteo fa soa Jehovah. Sambatsy ty olo mialoky aminy.”​—SAL. 34:8.

HIRA 117 Ny Hatsaran-toetra

HO HITANAO ATO *

1-2. Mifanaraky amy raha resahini-​Salamo 34:8, ino ty tokony hataontsika mba hahaizantsika hoe soa Jehovah?

ERITSERETO hoe amean’olo raha mbo tsy nihaninao indraiky iha. Mety fa ho haihainao avao hoe hanao akory ty tsironi-raha iny lafa manenty ty poziny iha, na lafa maharè ty fofony, na laha hainao ty fomba niketreha azy, na laha manontany olo iha. Fe iha mihintsy ro mila manandra ani-raha iny laha teanao ho hay hoe ho teanao va ty tsirony.

2 Tena soa Jehovah. Haintsika zay lafa tsika mamaky Baiboly noho mamaky boky noho gazetintsika rey, na lafa tsika maharè olo mitantara amintsika ty raha soa nataoni-Jehovah ho azy. Fe laha tsika mihintsy ro ‘manandra’ azy, le vomaiky ho haintsika soa hoe manao akory ty hasoani-Jehovah. (Vakio Salamo 34:8.) Toy misy ohatsy raiky ahafahantsika manao ani-zay. Ndao hatao hoe ta hanao mpisava lala iha. Fe laha teanao ty hahavita ani-zay le mila mana fiaina tsotra iha. Mety fa nivakinao matetiky, ohatsy, fampitamanani-Jesosy iny hoe laha ataontsika voaloha lista Fanjakà iny, le hameani-Jehovah antsika ze raha tena ilàntsika. Fe atao raha mbo tsy nitanteraky taminao mihintsy raha nampitamaniny zay. (Mat. 6:33) Fe ndre zay, mino ani-fampitamanani-Jesosy iny tsika ka miezaky mitsitsy drala, manova ty fotoa iasantsika, sady miezaky manao ze fara herintsika amy asa fitoria. Lafa manao ani-zay amy zay tsika, le ho hitantsika hoe tena manome ze raha ilàntsika vatany Jehovah. Tsika mihintsy amy zay ro ‘manandra’ ty hasoani-Jehovah.

3. Laha hentea ty Salamo 31:19, ia ro mahazo raha soa baka amy Jehovah?

3 “Soa fanahy amin’olo iaby” Jehovah, ndre amin’olo tsy mahay azy rey aza. (Sal. 145:9; Mat. 5:45) Fe ze olo tea azy noho manompo azy amy ty fony iaby ro tena ameany raha soa maro. (Vakio Salamo 31:19.) Ndao hodinihintsika hoe ino ty sisany amy ty raha soa fa nataoni-Jehovah ho antsika.

4. Akory ty ampisehoani-Jehovah ty hasoany amy ze olo miezaky mamonjy azy?

4 Saky orihintsika ze raha ianarantsika baka amy Jehovah, le hitantsika hoe mahasoa antsika raha iny. Eritsereto, ohatsy, tamy tsika vo nanomboky nianatsy mikasiky azy. Nanomboky nitea azy tsika, le nampeany mba hiala amy eritseritsy raty noho tsy hanao ani-ze raha tsy teany sasy. (Kol. 1:21) Lafa tsika amy zay nanoka ty vatantsika ho ani-Jehovah noho natao batisa, le vomaiky nihamaro ty raha soa nameany antsika. Nameany feoni-fieritsereta malio, ohatsy, tsika sady nitaominy ho lasa namany marìny azy.​—1 Pet. 3:21.

5. Manino tsika ro mivola hoe mahita ty hasoani-Jehovah tsika lafa manompo?

5 Vomaiky mahita ty hasoani-Jehovah tsika lafa mandeha manompo. Olo menamenatsy va iha? Manahaky ani-zay iaby ty ankamaroani-mpanomponi-Jehovah. Talohani-nahalasa Vavolombeloni-Jehovah anao, le mety mbo tsy nieritseritsy mihintsy vasa iha hoe handeha hitety tranon’olo tsy hainao mba hizara ty hafatsy amy Baiboly ao. Fe manao ani-zay tsy tampaky iha henanizao. Nanampy anao mihintsy aza Jehovah ka lasa teanao ty mitory! Tsy zay avao, tsapanao hoe nanampy anao tamy raha maro hafa koa Jehovah. Nampeany ho kalma avao, ohatsy, iha lafa nisy olo nanohitsy anao. Nampeany iha mba hahatiaro andinin-teny horesahy lafa misy olo kinto. Nameany hery koa iha mba tsy hieny hitory avao ndre tsy maneky ty hafatsy andesinao aza ty olo.​—Jer. 20:7-9.

6. Manino ty fampiofana ameani-Jehovah antsika ro mampiseho fa soa ie?

6 Mampiofana antsika amy fanompoa ataontsika koa Jehovah mba hampisehoany ty hasoany. (Jaona 6:45) Amy fivoriantsika andavanandro rey, ohatsy, misy modely azontsika ampiasà lafa tsika hanompo. Mety ho sarotsy amintsika tse raha vaovao rey amy voalohany . Fe lafa manohatsy ani-raha rey tsika, le mety ho hitantsika hoe tena soa soso-kevitsy rey. Ampirisihy koa tsika lafa amy fivoria na amy fivoriambe rey mba handramby anjara amy fomba fitoria tsy mahazatsy antsika. Mety hatahotahotsy aloha tsika lafa manao ani-raha iny, fe laha miezaky mandramby anjara avao tsika le hotahini-Jehovah. Asehontsika amy zay hoe matoky azy tsika ka miezaky mila fomba vaovao avao mba hanomeza azy ze farani-soa, ndre ino ino ty raha iainantsika. Ndao moa hodinihintsika hoe ino ty sisany amy raha soa hameani-Jehovah antsika reo. Bakeo hodinihintsika hoe ino ty azontsika atao mba hahafahantsika mampitombo ty fanompoantsika

TAHINI-JEHOVAH ZE OLO MATOKY AZY

7. Ino ty fitahia ho azontsika laha miezaky mafy tsika mba hampitomboa ty fanompoantsika?

7 Afaky mifandramby marìny amy Jehovah tsika. Eritsereto tse ty tantarani-Samuel. * Anti-panahy ie le manompo a Kolombỳ any rozy amy valiny. Nifalifaly rozy morovaly nanao ty asani-mpisava lala tamy fiangonan-drozy tao. Fe ta hifindra amy fiangona raiky nila mpitory maro zay rozy mba hampitomboa ty fanompoan-drozy. Ka mba hanatratsira ani-zay, le tsy maintsy najanon-drozy ze raha sisany fataon-drozy. Hoy Samuel: “Norihinay ty raha volanini-​Matio 6:33 ka tsy nivilivily raha tsy nilànay zahay. Fe ty tena nisarotsy taminay, zahay hiala ani-tranonay iny. Nety soa aminay trano iny sady tsy nandoa hofan-trano mihintsy zahay.” Lafa rozy niavy tamy fiangona vaovao iny tany, le tsy nanahaky ty taloha ty raha niainan-drozy. Drala kelikely avao, ohatsy, le fa niampy an-drozy. Hoy Samuel: “Nihitanay hoe nitariky ty lianay Jehovah sady namaly ty vavaky nataonay. Hainay hoe falifaly aminay ie sady tea anay. Mbo tsy nahatsapa ani-zay mihintsy zahay bakany zay.” Mahita fomba ahafahanao mampitombo ty fanompoanao koa va iha? Laha zay ie, le afaky matoky iha fa hihamariniky ani-Jehovah sady hanome ze raha ilànao koa ie.​—Sal. 18:25.

8. Ino ty ianaranao baka amy ty raha nivolanini-Ivan noho Viktoria?

8 Falifaly tsika lafa manompo. Henteo moa ty raha nivolanini-Ivan noho Viktoria, mpivaly mpisava lala a Kirghizistan any. Niezaky hana fiaina tsotra avao rozy mba hahavy an-drozy ho parè avao lafa misy asa anendrea an-drozy, anatini-zay ty asa fanorena. Hoy Ivan: “Ataonay soa ze asa anendrea anay. Ka ndre vozaky aza zahay lafa hariva ty andro, le falifaly noho afa-po, satria hainay hoe nampiasanay hanaova asa mafy ho ani-Jehovah ty herinay. Falifaly koa zahay satria nahazo nama vaovao maro, le nitombo koa ty raha nihainay.”​—Mar. 10:29, 30.

9. Miezaky mampitombo ty fanompoany avao ty olo sisany ndre miatriky raha sarotsy aza. Ino ty ataon-drozy, le ino ty vokany?

9 Afaky ho falifaly amy fanompoa ani-Jehovah avao tsika ndre miatriky raha sarotsy. Eritsereto, ohatsy, ranabavy Mirreh, mipetraky an’Afriky Andrefa any. Fa be tao ie sady fa maty valy koa. Dokotera ty asany, fe lafa niretirety ie le nanomboky nanao mpisava lala. Nivoan’aretin-taola ie ka lera raiky avao ty vitany lafa mitory santrano. Fe manoka fotoa maro ie mba hitoria anjavalala, le nampiasa tablò fitoria. Mana fitsidiha noho mpianatsy Baiboly maro koa ie, le kaihiny an-telefony ty sisany amin’olo reo. Manino moa Mirreh toy ro miezaky manao raha maro ho ani-Jehovah? Hoy ty asany: “Tena teako Jehovah noho Jesosy Kristy. Mivavaky amy Jehovah matetiky aho soa hampeany mba hanao ze fara heriko amy fanompoa azy.”​—Mat. 22:36, 37.

10. Laha hentea ty 1 Petera 5:10, ino ty ameani-Jehovah ani-ze miezaky mampitombo ty fanompoany?

10 Mahazo fampiofana fanampiny baka amy Jehovah tsika. Nieky Kenny, mpisava lala mipetraky a Morisy any hoe tena marina raha zay. Lafa ie nahay fahamarina le niala tamy iniversitè eny. Natao batisa ie le bakeo nanomboky nanao mpisava lala maharitsy. Hoy ty asany: “Niezaky aho mba hanahaky ani-Isaia mpaminany. Nivola ie hoe: ‘Toy aho iraho!’ ” (Isaia 6:8) Nandramby anjara tamy fanorena sankarazany Kenny, sady nanampy tamy fandikà boky noho gazety amy fivolanany. Hoy Kenny: “Nahazo fampiofana tena nilàko tamy asa nanendrea ahy rey aho.” Fe tsy hoe zay avao ty raha nianarany fa mbo misy raha hafa. Hoy ty asany: “Lasa haiko ty raha sisany tsy nihaiko taloha, le haiko koa ty toetsy tokony hananako mba hahavy ahy ho azoni-Jehovah noho ty mpiara-manompo ampiasà.” (Vakio 1 Petera 5:10.) Tsy no afaky mandiniky ty raha iainanao koa iha, le manao fanovà soa hahazo fampiofana fanampiny baka amy Jehovah?

Mpivaly mitory amy pilasy mila mpitory maro, ranabavy tanora manampy amy fanorena Efitrano Fanjakà, mpivaly fa be mitory an-telefony. Samby falifaly biby rozy manompo ani-Jehovah (Fehintsoratsy 11)

11. Ino ty ezaky nataoni-ranabavy a Korè Antimo any retoa mba hahavy an-drozy handramby anjara amy fanompoa, le ino ty vokany? (Henteo koa sary amy fononi-gazety toy.)

11 Ndre olo fa ela nanompoa ani-Jehovah rey aza mbo mila fampiofana avao lafa handramby anjara amy karaza fanompoa vaovao. Ho zao ty nivolanini-anti-panahy amy fiangona a Korè Antimo any rezay, liany nampisy ani-arety COVID-19 toy: “Misy mpitory sisany tsy de afaky nandeha nanompo taloha satria tsy salama. Fe mitory tsy tampaky amy vidéoconférence rozy henanizao. Misy ranabavy telo fa 80 tao mahery rezay, ohatsy, nianatsy ty fomba fanaova ani-raha io tamy ordinatera. Manompo matetiky rozy henanizao lafa nihain-drozy ty fanaova ani-raha iny.” (Sal. 92:14, 15) Ta hampitombo ty fanompoanao koa va iha ka teanao ty hanandra marerè ty hasoani-Jehovah? Retoa misy raha vitsivitsy azonao atao mba hahavità ani-zay.

INO TY AZONAO ATAO MBA HAHAFAHANAO MAMPITOMBO TY FANOMPOANAO?

12. Ino ty raha ampitamanini-Jehovah ani-ze olo matoky azy?

12 Miantehera amy Jehovah. Mampitamà Jehovah hoe hanome raha soa maro ho antsika ie laha tsika matoky azy noho manome azy ze farani-soa. (Mal. 3:10) Nihitani-ranabavy Fabiola, mipetraky a Kolombỳ any hoe zay mihintsy ty nataoni-Jehovah taminy. Ta ho nanao mpisava lala maharitsy ie tafara kelikelini-batisany. Fe tsy maintsy niasa ie mba hanampea ani-valiny amy fameloma anan-drozy telo rey. Lafa niretirety amy zay ie, le nivavaky mafy tamy Jehovah mba hanampy azy. Hoy ty asany: “Mandiny elaela matetiky ty olo vo mahazo pansion. Fa ty ahy vola raiky tafarani-nahavita karakara ani-taratasy rey avao aho le fa nahazo. Tena tsy nampino ahy raha zay!” Nanomboky nanao mpisava lala Fabiola roe vola tafarani-zay. Fa 70 tao eo ho eo ie henanizao, le fa 20 tao mahery ty nanaovany mpisava lala. Tanatini-fotoa zay, le valo ty olo nampeany handroso ho amy batisa. Zao ty nivolaniny: “Mahatiaro reraky aho kindraiky, fe manampy ahy avao Jehovah sanandro ka afaky manao ty asani-mpisava lala avao aho.”

Akory ty nampisehoani-Abrahama noho Saraha, Jakoba, noho mpisoro nitsàky ani-Vavaranoni-Jordana rey hoe natoky ani-Jehovah rozy? (Fehintsoratsy 13)

13-14. Ino iaby ty ohatsy afaky manampy antsika hatòky ani-Jehovah noho hahavita hampitombo ty fanompoantsika?

13 Mandrambesa fianara baka amin’olo natoky ani-Jehovah rey. Maro biby ty olo niasa mafy tamy fanompoa ani-Jehovah hita amy Baiboly ao. Ty ankamaroan-drozy, nanao raha tse mba hampisehoa hoe matoky ani-Jehovah zay vo nahazo fitahia baka aminy. Eritsereto, ohatsy, Abrahama. Nengany ty tranony “ndre tsy nihainy aza hoe ho aia” ty hombàny, zay Jehovah vo nitahy azy. (Heb. 11:8) Lafa baka nifanao ringa tamy anjely iny koa Jakoba vo nahazo fitahia miavaky. (Gen. 32:24-30) Manahaky ani-zay koa Israelita rey tamy rozy fa narìny hilitsy amy Tany Nampitamany iny any. Nibe ty Vavaranoni-Jordana tamy zay sady nanday. Fe lafa nanitsaky teo mpisoro rey vo nijano rano iny ka afaky nitsàky mbeo vahoaky rey.​—Jos. 3:14-16.

14 Maro koa henanizao ty mpanomponi-Jehovah natoky azy sady niasa mafy tamy fanompoa azy. Azo andrambesa fianara ty raha nataon-drozy. Eritsereto, ohatsy, rahalahy Payton noho ranabavy Diana. Tea namaky tantarani-rahalahy noho anabavy nampitombo ty fanompoany rey rozy morovaly reo. Ohatsy amy zay zao ty lahatsoratsy mifampitohy hoe “Nahafoy Tena Izy Ireo.” * Hoy Payton: “Atao raha manenty olo mahazo tavy hany matsiro rey zahay lafa mamaky ty tantaran-drozy. Arakaraky ty nanaovanay ani-zay le vomaiky zahay ta ‘hanandra noho hanenty ty hasoani-Jehovah.’ ” Tafarani-zay, nandeha nifindra amy faritany mila mpitory maro Payton noho Diana. Fa namaky ani-lahatsoratsy mifampitohy io va iha? Sa fa nihenteanao amy jw.org ao ty video hoe Fitoriana any Amin’ny Faritany Mitokana: Aostralia noho ty video hoe Fitoriana any Amin’ny Faritany Mitokana: Irlandy? Mety hanampy anao hahita fomba hahafahanao mampitombo ty fanompoanao raha reo.

15. Manino ro afaky manampy antsika ty finamà amin’olo manao voaloha lista ty fanompoa ani-Jehovah?

15 Minamà amin’olo hanampy anao hampitombo ty fanompoanao. Lasa ta hanandra hany mbo tsy nihanintsika mihintsy tsika laha miaraky amin’olo tea ani-hany iny. Manahaky ani-zay koa amy fanompoa ani-Jehovah. Laha miaraky matetiky amin’olo manao voaloha lista ty fanompoa azy tsika, le ho mora amintsika ty hahita fomba maro hampitomboa ty fanompoantsika. Zay mihintsy ty raha niainani-Kent noho Veronica. Nivola Kent hoe: “Nampirisiky anay hanandra karaza fanompoa vaovao ty namanay noho ty fianakavianay. Tsapanay fa ty finamànay tamin’olo manao voaloha lista ani-Fanjakà iny ro nanampy anay tsy hisalasala handramby anjara.” Mpisava lala manoka a Serbỳ any Kent noho Veronica henanizao.

16. Laha hentea fanoharani-Jesosy amy Lioka 12:16-21 ao iny, manino tsika ro tokony ho parè hahafoy raha?

16 Afoizo ho ani-Jehovah ty raha teanao. Tsy midika zay hoe tsy afaky manao ze raha teantsika mihintsy tsika laha ta hampifalifaly ani-Jehovah. (Mpito. 5:19, 20) Fe laha ty raha teantsika ro engantsika hanaka antsika tsy hampitombo ty fanompoantsika, le mety hanao hadisoa manahaky ani-lahilahy tamy fanoharani-Jesosy iny tsika. Niasa mafy ie mba hahasoasoa ty fiainany fa tsy nidareany ty fifandrambesany amy Ndranahary. (Vakio Lioka 12:16-21.) Hoy rahalahy Christian mipetraky a Fransy any: “Tsy nanoka ty fotoako noho ty heriko ho ani-Jehovah noho ho ani-fianakaviako aho.” Farany nanapa-kevitsy hanao mpisava lala amy zay rozy morovaly. Fe tsy maintsy niala tamy ty asan-drozy rozy mba hahavità ani-zay. Lasa mpanadio birò ty asan-drozy, le niezaky ho afa-po amy ze drala kely nananan-drozy rozy. Nifalifaly va rozy satria nahafoy raha mba hahafahan-drozy manao mpisava lala? Hoy Christian: “Teanay biby ty fanompoanay henanizao. Falifaly koa zahay mahita olo ampianarinay noho tsidihinay rey mianatsy mikasiky ani-Jehovah.”

17. Ino ty nanampy ani-anabavy raiky toy hanao karazam-panompoa vaovao?

17 Mandrambesa anjara amy karazam-panompoa vaovao. (Asa. 17:16, 17; 20:20, 21) Tsy maintsy nanova ty fahazarany amy fanompoa, ohatsy, Shirley, mpisava lala a Etazinỳ any, liany nampisy ty arety COVID-19. Tsy nahasaky nitory an-telefony tse ie tamy voalohany. Fe lafa nahazo fampiofana ie tamy fitsidihani-mpiandraikitsini-faritsy, le nanomboky nitory an-telefony tsy tampaky. Hoy ty asany: “Natahotsy tse aho tamy voalohany, fe lasa teako fomba fitoria io henanizao. Vomaiky maro ty olo azontsika itoria laha ampitovizy amy fitoria santrano!”

18. Ino ty hanampy antsika hampitombo ty fanompoantsika avao ndre miatriky raha sarotsy tsika?

18 Mametraha raha kendrè le miezaha hanatratsy azy. Lafa tsika miatriky raha sarotsy, le mivavaky amy Jehovah tsika mba hanampy antsika sady eritseretintsika soa koa hoe ino ty tokony hatao amy raha iny. (Ohab. 3:21) Hoy Sonia, ranabavy mpisava lala amy antoko-mpitory amy fivolana romanỳ, an’Eropy any: “Soratiko amy taratasy ze raha teako ho kendrè, le bakeo apetako amy pilasy mora ahitako azy. Misy sary lala zay koa napetrako anabo lataboko eo. Mizara roe lala iny, le samby manday amy pilasy samby hafa. Lafa misy fanapahan-kevitsy ho rambesiko, le henteako lala roe rey. Bakeo dinihiko amy zay laha hanampy ahy hanatratsy ani-raha kendreko iny fanapahan-kevitsy ho rambesiko iny.” Miezaky koa Sonia mba tsy hifantoky amy raha mahakivy lafa miatriky raha manahira. Hoy ty asany: “Mianky amiko avao, na hataoko sahala rindry manaka ahy tsy hahatratsy ty raha kendreko raha atrehiko iny, na hataoko sahala teteza hanampy ahy hanatratsy azy.”

19. Akory ty hampisehoantsika fa tena ankasitrahantsika ty raha soa nameani-Jehovah antsika?

19 Maro ty fomba itahiani-Jehovah antsika. Asehontsika hoe tena mankasitraky ani-raha rey tsika laha manao ze azontsika atao mba hiderà azy. (Heb. 13:15) Mety hila fomba maro tsika mba hampitomboa ty fanompoantsika. Vomaiky hitahy antsika Jehovah laha tsika manao ani-zay. Tokony hila hevitsy avao tsika sanandro mba hahafahantsika ‘manandra noho manenty ty hasoani-Jehovah.’ Hanahaky ani-Jesosy tsika amy zay, ka hivola hoe: “Ty haniko, le manao ty sitraponi-azy naniraky ahy iny noho mahavita ty asany.”​—Jaona 4:34.

HIRA 80 “Andramo ka Jereo fa Tsara i Jehovah”

^ feh. 5 Baka amy Jehovah iaby lafa kila raha soa. Ameany raha soa ty olo iaby, ndre ty olo raty fanahy aza. Fe ty tena teany, manao raha soa ho ani-mpanompony tsy mivaliky. Hodinihintsika amy lahatsorasy toy ato hoe akory ty anomezani-Jehovah raha soa ty mpanompony. Hianarantsika ato koa hoe akory ty anomezani-Jehovah raha soa ani-ze olo mampitombo ty fanompoany.

^ feh. 7 Novà ty anara sisany

^ feh. 14 Naboaky tamy Tilikambo Fiambena ao lahatsoratsy mifampitohy io taloha, fe amy jw.org ao ty ahità azy henanizao. Milira amy hoe MOMBA ANAY > FITANTARANA > TANJONA AMIN’NY FANOMPOANA.