Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 36

Bu Enuanom Mberantsɛ Na Nkataasia No Dɛ Wɔsom Bo

Bu Enuanom Mberantsɛ Na Nkataasia No Dɛ Wɔsom Bo

“Mberantsɛ enyimnyam nye hɔn ahoɔdzen.”​—MBƐ. 20:29.

NDWOM 88 Kyerɛ Me W’akwan

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Aber a hɛn mfe rokɔ enyim no, ebɛn botae pa na yebotum dze esi hɛn enyi do?

ABER a hɛn mfe rokɔ enyim no, bi a hɛn yamu bɛhyehyɛ hɛn dɛ yerunntum nnyɛ pii wɔ Jehovah no som mu dɛ mbrɛ nna yetum yɛ no. Ɔwɔ mu, bi a osian mpanyinyɛ ntsi hɛn ahoɔdzen do bɛtsew, naaso yebotum dze nyansa na suahu a yeenya no aboa hɔn a wonnyiin pii no ma wɔaafata dɛ wɔdze asodzi afofor hyehyɛ hɔn nsa. Asafo mu panyin bi a ɔdze mfe pii asom kãa dɛ: “Osian onyin ntsi, munntum nnyɛ pii bio, naaso ɔyɛ me enyigye dɛ yɛwɔ mberantsɛ pii a wɔfata a wobotum ayɛ edwuma no.”

2. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

2 Adzesua a odzi iyi enyim mu no, yehun dɛ sɛ mberantsɛ na nkataasia twe bɛn hɔn a hɔn mfe akɔ enyim no a, ɔboa hɔn papaapa. Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ mbrɛ su ahorow anan bi bɔboa hɔn a hɔn mfe akɔ enyim no ma wɔnye mberantsɛ na nkataasia no aabɔ mu asom ma asafo no eenya do mfaso. Dɛm su ahorow no nye ahobrɛadze, gye a yɛbɛgye ato mu dɛ nnyɛ biribiara na yebotum ayɛ, enyisɔ a yɛbɛkyerɛ nye ayamuyie a yɛbɛda no edzi.

BRƐ WOHO ADZE

3. Dɛ mbrɛ Philippifo 2:3, 4 kyerɛ no, ebɛnadze na Christiannyi a ɔbrɛ noho adze no bɛyɛ, na iyi bɔboa no dɛn?

3 Sɛ enuanom a hɔn mfe akɔ enyim no botum aboa mberantsɛ na nkataasia a, ɔsɛ dɛ wɔbrɛ hɔnho adze. Obi a ɔbrɛ noho adze no, obu afofor dɛ wɔkyɛn no. (Kenkan Philippifo 2:3, 4.) Enuanom a hɔn mfe akɔ enyim a wɔbrɛ hɔnho adze no, wonyim dɛ mpɛn pii no, yebotum afa akwan ahorow a ɔnye Kyerɛwsɛm no hyia do ayɛ adze ma aayɛ yie. Dɛm ntsi, mbrɛ nna wosi yɛ hɔn adze mber bi a etwa mu no, wɔnnhwɛ kwan dɛ enuanom so bɛyɛ dɛmara. (Ɔsɛnk. 7:10) Hɔn a hɔn mfe akɔ enyim no botum dze hɔn suahu no aboa mberantsɛ na nkataasia no, naaso ɔsɛ dɛ wɔkaa dɛ “wiadze no su rutwa mu,” ntsi no ho hia dɛ wɔsesa mbrɛ wosi yɛ ndzɛmba bi.​—1 Cor. 7:31.

Enuanom a hɔn mfe akɔ enyim no fi ayamuyie mu nye afofor kyɛ hɔn suahu (Hwɛ nkyekyɛmu 4-5) *

4. Ebɛn kwan do na amansin do ahwɛfo yɛ hɔn adze tse dɛ Levifo no?

4 Enuanom a hɔn mfe akɔ enyim na wɔbrɛ hɔnho adze no gye to mu dɛ, aber a worinyin no, worunntum nnyɛ ndzɛmba pii a nna nkan no wotum yɛ no. Hom mma yensusu amansin do ahwɛfo ho nhwɛ. Sɛ wodzi mfe 70 a, wɔma hɔn dwumadzi fofor. Bi a iyi bɛyɛ dzen ama hɔn, osiandɛ hɔn enyi gye ho kwan a wɔwɔ dɛ wɔsom hɔn nuanom no ho. Ɔyɛ dwumadzi a hɔn enyi gye ho papaapa, na wɔwɔ ɔpɛ a no mu yɛ dzen dɛ wɔbɔkɔ do ayɛ edwuma a ɔtse dɛm. Naaso, dɛm enuanom yi gye to mu dɛ wohia enuanom mberantsɛ ma wɔaayɛ edwuma a ɔtse dɛm. Wɔda suban a Levifo no daa no edzi no bi edzi. Tsetse Israel no, sɛ Levinyi bi dzi mfe 50 a, nna wɔma ogyaa edwuma a ɔyɛ wɔ ntamadan no mu. Nna dɛm Levifo yi a hɔn mfe akɔ enyim yi wɔ enyigye ɔmmfa ho edwuma biara a wɔdze bɛma hɔn no. Wɔdze nsi na ahokẽka yɛɛ dza wobotum nyina, na wɔboaa hɔn mfɛfo Levifo a hɔn mfe nnkɔr enyim no. (Nka. 8:25, 26) Ndɛ so, sɛ amansin do ahwɛfo dzi mfe 70 a, wɔnnsom asafo ahorow no bio. Naaso wɔnntsena hɔ kwa, mbom wɔboa asafo a wɔdze hɔn kɔ mu no papaapa.

5. Ebɛnadze na isũa fi Dan na Katie hɔn nhwɛdo no mu?

5 Hom mma yensusu Dan ho nhwɛ. Ɔdze mfe 23 soom dɛ ɔmansin do hwɛfo. Aber a odzii mfe 70 no, wɔmaa ɔnye ne yer Katie dwumadzi fofor dɛ akwampaaefo etsitsir. Hɔn dwumadzi no rokɔ dɛn? Dan kã dɛ seseiara ɔrobɔ edwuma sen nkan no mpo! Odzi asodzi ahorow a ɔhyɛ ne nsa wɔ n’asafo no mu no ho dwuma, ɔboa enuanom ma wɔfata dɛ asafo mu asomfo, na ɔtsetse afofor so ma wotum dzi dase wɔ nkurow akɛse mu nye efiadze. Enuanom a hom mfe akɔ enyim, dɛ hom reyɛ ber nyina som edwuma no o, dɛ hom rennyɛ o, hom botum ayɛ pii dze aboa afofor. Ebɛn kwan do a? Hom nnya tsebea a hom wɔ mu seseiara no ho adwen pa, hom mfa botae afofor nsi hom enyi do, na hom mfa hom adwen nsi dza hom botum ayɛ do sen dɛ hom dze besi dza hom nnkotum ayɛ do.

GYE TO MU DƐ NNYƐ BIRIBIARA NA IBOTUM AYƐ

6. Ebɛnadze ntsi na nyansa wɔ mu dɛ ebɛgye ato mu dɛ nnyɛ biribiara na ibotum ayɛ? Fa mfatoho kyerɛkyerɛ mu.

6 Obi a ɔgye to mu dɛ nnyɛ biribiara na obotum ayɛ no, onyim dɛ onnyi adze nyina ho kwan. (Mbɛ. 11:2) Dɛm ntsi, ɔnnhwɛ kwan dɛ obotum ayɛ pii akyɛn dza n’ahoɔdzen botum. Iyi bɛma n’enyi agye na ɔaayer noho ayɛ dza obotum biara. Yebotum dze nyimpa a ɔtse dɛm no atoto hɛnkanyi a ɔdze kaar rofow koko ho. Ɔwɔ dɛ ɔsesa gyea no ba famu ama oeetum afow koko no. Nokwasɛm nye dɛ ɔdze kaar no bɔkɔ bɔkɔɔ dze, naaso ɔbɔkɔ n’enyim ara. Dɛm pɛpɛɛpɛ na obi a ɔgye to mu dɛ nnyɛ biribiara na obotum ayɛ no so tse. Sɛ yɛbɛkã a, onyim ber a ɔwɔ dɛ “ɔsesa gyea no ba famu” ama oeetum akɔ do ayɛ dza obotum biara wɔ Jehovah no som mu.​—Phil. 4:5.

7. Ebɛnadze na Barzillai yɛe dze daa no edzi dɛ ɔgye to mu dɛ nnyɛ biribiara na obotum ayɛ?

7 Hom mma yensusu nhwɛdo a Barzillai yɛe no ho nhwɛ. Aber a Ɔhen David too nsa frɛɛ no dɛ ɔmbɛyɛ n’afotufo no mu kor no, nna oedzi mfe 80. Nna Barzillai gye to mu dɛ nnyɛ biribiara na obotum ayɛ, dɛm ntsi ɔammpen do dɛ ɔnye ɔhen no bɔkɔ. Nna Barzillai nyim dɛ osiandɛ ne mfe akɔ enyim ntsi orunntum nnyɛ pii. Dɛm ntsi, ɔkãa dɛ aberantsɛ a wɔfrɛ no Chimham nye Ɔhen no nkɔ. (2 Sam. 19:35-37) Dɛ mbrɛ Barzillai yɛe no, dɛmara na enuanom mbarimba a hɔn mfe akɔ enyim no enyi gye ho dɛ wɔdze ho kwan bɛma enuanom mberantsɛ no ma wɔaasom.

Ɔhen David gyee gyinae a Jehovah sii dɛ ne ba na obesi asɔrfi no too mu (Hwɛ nkyekyɛmu 8)

8. Ɔdze fa asɔrfi no ne nsii ho no, ebɛn kwan do na Ɔhen David daa no edzi dɛ ɔgye to mu dɛ nnyɛ biribiara na obotum ayɛ?

8 Ɔhen David so yɛɛ nhwɛdo pa a ɔkyerɛ dɛ nna ɔgye to mu dɛ nnyɛ biribiara na obotum ayɛ. Nna ɔda n’akoma do dɛ obesi asɔrfi ama Jehovah. Naaso, aber a Jehovah kãa kyerɛɛ David dɛ ɔdze ho kwan a ɔtse dɛm no bɛma ne ba Solomon no, ɔgyee dza Jehovah kãe no too mu, na ofii n’akoma nyinara mu dze mboa a ɔfata mae. (1 Mber. 17:4; 22:5) David anntse nka dɛ ɔno na ɔfata dɛ osi Nyankopɔn ne fi no osiandɛ nna Solomon “yɛ abofra na ɔyɛ mberɛw” ntsi. (1 Mber. 29:1) Nna David nyim dɛ, sɛ wobotum esi asɔrfi no a, onngyina hɔn a wodzi enyim no hɔn mfe anaa hɔn suahu do, mbom ogyina Jehovah ne nhyira do. Ndɛ so, enuanom a hɔn mfe akɔ enyim no sũasua David na sɛ wɔsesa hɔn dwumadzi mpo a, wɔkɔ do yer hɔnho yɛ dza wobotum biara. Wonyim dɛ Jehovah behyira enuanom mberantsɛ na nkataasia a wɔreyɛ edwuma a mber bi mu nna wɔyɛ no.

9. Ebɛnadze na Nkorbata Egyinatukuw munyi bi yɛe dze kyerɛɛ dɛ ɔgye to mu dɛ nnyɛ biribiara na obotum ayɛ?

9 Hɛn aber yi do so, onua bi a wɔfrɛ no Shigeo yɛɛ biribi dze kyerɛɛ dɛ ɔgye to mu dɛ nnyɛ biribiara na obotum ayɛ. Wɔpaaw no dɛ Nkorbata Egyinatukuw bi munyi wɔ afe 1976 ber a nna oedzi mfe 30. Afe 2004 no, wɔpaaw no dɛ Nkorbata Egyinatukuw no ntamu nkitahodzifo. Mber bi ekyir no, obohun dɛ n’ahoɔdzen do atsew, na onntum nndzi asodzi a ɔhyɛ ne nsa no ho dwuma dɛ mbrɛ ɔhwɛ kwan no. Ɔdze mpaabɔ susuu ne tsebea no ho na ohun dɛ sɛ ɔdze ho kwan a ɔwɔ no ma obi a ɔyɛ aberantsɛ sen no a, mfaso pii befi mu aba. Ɔwɔ mu dɛ seseiara Shigeo nnyɛ Nkorbata Egyinatukuw no ntamu nkitahodzifo dze, naaso ɔkɔ do ara nye hɔn bɔ mu yɛ edwuma. Dɛ mbrɛ yeehu wɔ Barzillai, Ɔhen David, na Shigeo hɔn nhwɛdo no mu no, obi a ɔbrɛ noho adze na ɔgye to mu dɛ nnyɛ biribiara na obotum ayɛ no, ɔdze n’adwen besi hɔn a hɔn mfe nnkɔr enyim no hɔn ahoɔdzen do, na ɔnnyɛ suahu a wonnyi do. Onnkenya adwen dɛ enuanom a wɔtse dɛm no nye no risi akan, mbom obobu hɔn dɛ ne mfɛfo edwumayɛfo.​—Mbɛ. 20:29.

DA ENYISƆ EDZI

10. Enuanom a hɔn mfe akɔ enyim no bu mberantsɛ na nkataasia a wɔwɔ asafo no mu no dɛn?

10 Enuanom a hɔn mfe akɔ enyim no bu mberantsɛ na nkataasia no dɛ wɔyɛ akyɛdze a ofi Jehovah hɔ, na hɔn enyi sɔ dza wɔyɛ no. Aber a hɔn ahoɔdzen do retsew no, sɛ wohu dɛ mberantsɛ wɔ hɔ a wɔwɔ ɔpɛ dɛ wɔbɛhyɛ hɔn anan na wɔaasom asafo no a, ɔma hɔn enyi gye papaapa.

11. Ebɛn kwan do na Ruth 4:13-16 no ma yehu dɛ, sɛ hɔn a hɔn mfe akɔ enyim no gye mboa fi hɔn a hɔn mfe nnkɔr enyim no hɔ a, wonya do mfaso?

11 Bible no ma yehu dɛ Naomi daa enyisɔ edzi wɔ mboa a obi a ne mfe nnkɔr enyim dze maa no no ho. Iyi yɛ nhwɛdo pa ma hɔn a hɔn mfe akɔ enyim no. Nna Ruth no kun yɛ Naomi ne babanyin. Ntsi aber a banyin no wui no, Naomi hyɛɛ n’asew Ruth dɛ ɔnsan nkɔ no nkorɔfo nkyɛn. Naaso, Ruth ammpen do dɛ ɔbɔkɔ. Mbom, nna ɔawe ataa do dɛ ɔnye Naomi bɛsan akɔ Bethlehem. Aber a Naomi hun dɛm no, ɔgyee too mu ma ɔnye no kɔree. (Ruth 1:7, 8, 18) Iyi dze nhyira pii brɛɛ hɔn beenu no! (Kenkan Ruth 4:13-16.) Enuanom a hɔn mfe akɔ enyim a wɔbrɛ hɔnho adze no bosũasua Naomi no nhwɛdo pa no.

12. Ebɛn kwan do na ɔsomafo Paul kyerɛɛ dɛ n’enyi sɔɔ dza no nuanom yɛe maa no no?

12 Ɔsomafo Paul so, n’enyi sɔɔ mboa a enuanom dze maa no no. Dɛ nhwɛdo no, ɔdaa enuanom a wɔwɔ Philippi no ase wɔ honam afamu ndzɛmba a wɔdze brɛɛ no no ho. (Phil. 4:16) Afei so, ɔkyerɛɛ enyisɔ wɔ mboa a Timothy dze maa no no ho. (Phil. 2:19-22) Nkyii so, Paul daa Nyankopɔn ase ber a nna wɔdze no rokɔ Rome dɛ daduanyi na enuanom binom bɛhyɛɛ no nkuran no. (Andw. 28:15) Nna Paul yɛ ɔbarimba a ɔwɔ ahoɔdzen. Nna otwa akwansin mpempem pii kɛkã asɛm no na ɔhyɛ asafo ahorow no dzen. Naaso, ɔbrɛɛ noho adze gyee mboa a no nuanom dze maa no no too mu.

13. Enuanom a hɔn mfe akɔ enyim no besi dɛn akyerɛ dza enuanom mberantsɛ na nkataasia yɛ no ho enyisɔ?

13 Enuanom a hom mfe akɔ enyim, hom botum afa akwan ahorow pii do akyerɛ dza enuanom mberantsɛ na nkataasia yɛ wɔ asafo no mu no ho enyisɔ. Sɛ wɔpɛ dɛ wɔyɛ kaar ho nhyehyɛɛ ma hom, wodzi gua brɛ hom, anaa wɔdze mboa fofor biara a hom behia no ma hom a, hom mfi hom akoma mu ngye nto mu, na hom nkyerɛ ho enyisɔ. Hom nkaa dɛ mboa a ɔtse dɛm no yɛ ɔdɔ a Jehovah reda no edzi akyerɛ hom. Sɛ hom gye mboa a ɔtse dɛm no to mu a, hom nye enuanom no benya anyɛnkofo a no mu yɛ dzen. Hom mboa enuanom mberantsɛ na nkataasia no ma wɔmbɛn Jehovah aber nyina. Hom mma wonhu dɛ, sɛ hom hu dɛ mberantsɛ a wɔwɔ asafo no mu no reper edu ɔsom ho kwan ahorow ho a, ɔma hom enyi gye papaapa. Bio so, hom ngye ber na hom nye hɔn nkyɛ hom suahu ahorow a hom enya wɔ asetsena mu no. Sɛ hom yɛ dɛm a, hom bɛkyerɛ dɛ hom enyi sɔ dɛ Jehovah atwe mberantsɛ na nkataasia no aba asafo no mu. Dɛm no, hom bɛyɛ “hɔn a wɔwɔ ayɛ.”​—Col. 3:15; John 6:44; 1 Thess. 5:18.

DA AYAMUYIE EDZI

14. Ebɛn kwan do na Ɔhen David daa ayamuyie edzi?

14 Nhwɛdo pa a Ɔhen David yɛe no ma yehu su fofor bi a no ho hia paa dɛ hɔn a hɔn mfe akɔ enyim no da no edzi. Ɔno nye ayamuyie. Ɔdze sika nye ndzɛmba a ɔsom bo pii boaa asɔrfi no ne nsii. (1 Mber. 22:11-16; 29:3, 4) Ɔwɔ mu dɛ nna nkorɔfo bɛkã dɛ Solomon na osii asɔrfi no dze, naaso David fii ne pɛ mu yii ntoboa dze boae. Sɛ yennyi ahoɔdzen a yɛdze bɔboa asafo adansi edwuma bio mpo a, yebotum akɔ do eyi ntoboa dɛ mbrɛ hɛn nsɛm tsebea bɛma hɛn kwan. Bio so, yebotum dze suahu a yeenya wɔ Jehovah no som mu no aboa mberantsɛ na nkataasia no.

15. Ebɛnadze na ɔsomafo Paul yɛe dze boaa Timothy?

15 Hom mma yensusu ayamuyie a ɔsomafo Paul daa no edzi no ho. Ɔsomafo Paul faa aberantsɛ Timothy kaa noho wɔ n’asɛmpatserɛw edwuma no mu, na ofii ayamuyie mu boaa no ma ohun kwan a ɔfa do kã asɛmpa no na ɔkyerɛkyerɛ. (Andw. 16:1-3) Ntsetsee a Paul dze maa Timothy no boaa no ma ɔbɛyɛɛ ɔsɛmpakafo nye ɔkyerɛkyerɛfo a noho akokwaa. (1 Cor. 4:17) Afei, Timothy so dze ntsetsee a onyae fii Paul hɔ no boaa afofor.

16. Ebɛnadze ntsi na Shigeo tsetsee afofor?

16 Ndɛ so, enuanom a hɔn mfe akɔ enyim no, wonnya adwen dɛ sɛ wɔtsetse mberantsɛ no ma wɔbɛyɛ edwuma a nkyɛ ɔhyɛ hɔn nsa wɔ asafo no mu no a, hɔnho remmba mfaso bio. Dɛ nhwɛdo no, Shigeo a yeedzi kan akã noho asɛm no dze mfe pii tsetsee mberantsɛ a nna wɔsom wɔ Nkorbata Egyinatukuw no mu no. Ɔdze ntsetsee yi maa enuanom no mbrɛ ɔbɛyɛ a Ahendzi edwuma no bɔkɔ do wɔ dɛm ɔman no mu. Dɛm ntsi aber a nna onnkotum asom dɛ Nkorbata Egyinatukuw no ntamu nkitahodzifo bio no, onua bi a nna wɔatsetse no yie bɛhyɛɛ n’ananmu. Shigeo dze bɔbor mfe 45 asom dɛ Nkorbata Egyinatukuw munyi, na ɔdze suahu a oenya no boa enuanom mberantsɛ no. Enuanom a wɔtse dɛ Shigeo no yɛ nhyira ma Nyankopɔn no nkorɔfo!

17. Dɛ mbrɛ Luke 6:38 kyerɛ no, ebɛnadze na enuanom a hɔn mfe akɔ enyim no botum dze ama afofor?

17 Enuanom a hom mfe akɔ enyim, hom asetsena ma ɔda edzi dɛ, asetsena a oye kyɛn biara nye dɛ, yebokura hɛn emudzi mu na yɛdze gyedzi asom Jehovah. Nhwɛdo a hom ayɛ da no edzi dɛ, sɛ obi sũa Bible no na ɔdze no mu ngyinadonsɛm no bɔ ne bra a, onya mfaso pii wɔ do. Hom asom akyɛr, ntsi hom nyim mbrɛ nna wosi yɛ ndzɛmba wɔ asafo no mu wɔ mber bi a etwa mu, naaso hom nyim dɛ, sɛ ber dan a, ɔsɛ dɛ hom so hom dan homho. Hom a hom mfe akɔ enyim a wonumaa hom nnkyɛree no, hom so wɔ pii a hom botum ayɛ. Enyigye a hom enya dɛ hom ebohu Jehovah wɔ hom mpanyin mfe mu no, hom botum nye afofor akyɛ. Sɛ mberantsɛ na nkataasia no tse hom suahu nye esuadze a hom enya wɔ asetsena mu no a, hɔn enyi bɛgye papaapa. Sɛ hom dze esuadze pii a hom enya wɔ hom asetsena mu no tsetse afofor a, Jehovah so behyira hom pii.​—Kenkan Luke 6:38.

18. Enuanom a hɔn mfe akɔ enyim nye mberantsɛ na nkataasia besi dɛn aboa hɔnho?

18 Enuanom a hom mfe akɔ enyim, sɛ hom twe bɛn mberantsɛ na nkataasia no a, hom botum aboa homho. (Rom. 1:12) Hom mu biara wɔ biribi a ɔsom bo a ɔdze kyɛn ne nyɛnko. Dɛ nhwɛdo no, enuanom a hɔn mfe akɔ enyim no enya nyansa nye suahu pii wɔ hɔn asetsena mu. Dɛmara na mberantsɛ na nkataasia no so wɔ honam mu ahoɔdzen. Sɛ mberantsɛ na nkataasia no nye enuanom a hɔn mfe akɔ enyim no bɔ mu yɛ adze a, ɔbɛhyɛ hɛn sor Egya a ɔwɔ ɔdɔ no enyimnyam, na asafo no nyinara benya do mfaso.

NDWOM 90 Hom Nhyɛ Homho Nkuran

^ nky. 5 Sɛ yɛhwɛ hɛn asafo ahorow no mu a, yebohu dɛ Jehovah ehyira hɛn ma yeenya mberantsɛ na nkataasia pii a wɔyɛ edwumadzen dze boa n’ahyehyɛdze no. Enuanom a hɔn mfe akɔ enyim wɔ asafo no mu no so, ɔmmfa ho hɔn amambra anaa beebi a wofi no, wobotum aboa dɛm mberantsɛ na nkataasia yi ma woeefi hɔn ahoɔdzen nyina mu asom Jehovah.

^ nky. 55 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Aber a ɔmansin do hwɛfo bi dzii mfe 70 no, wɔmaa ɔnye ne yer dwumadzi fofor. Seseiara wɔdze suahu a woenya no mfe pii no roboa enuanom a wɔwɔ asafo a wɔsom wɔ mu no.