Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

TƆM ÑƲƲ ŊGƲ ÐƖKPƐLƖKƖƔ YƆ 36

Wɩlɩ se koobiya evebiya nɛ pɛlaa ɖoŋ mʋ ñɩm ñɛ-ɛsɩndaa

Wɩlɩ se koobiya evebiya nɛ pɛlaa ɖoŋ mʋ ñɩm ñɛ-ɛsɩndaa

“Ðoŋ kɛnɩ evebiya kazandʋ.”—ADU. 20:29.

HENDU 88 Wɩlɩ-m ña-nʋmɔŋ

LƖMAƔZA SƆSƆNA *

1. Alɩwaatʋ ndʋ ɖɩwɛɣ nɛ ɖɩkpadɩyɩɣ yɔ, kaɖʋwa kɩbaŋa ŋga ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩɖʋ ɖa-tɩ?

 ALƖWAATƲ ndʋ ɖɩwɛɣ nɛ ɖɩkpadɩyɩɣ yɔ, pɩtɩla yɔ sɔɔndʋ kpaɣ-ɖʋ se ɖɩɩkaɣ tasʋʋ wɛnʋʋ wazaɣ Yehowa ɛsɩndaa ɛzɩ ɖooo lɛ yɔ. Paa pɩkɛ toovenim se ɖɩtɩtasɩ wɛnʋʋ ɖoŋ ɛzɩ ɖooo lɛ yɔ, ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩlabɩnɩ tʋmɩyɛ lɔŋsɩnɖɛ nɛ lɛɣtʋ ndʋ ɖɩkpɛlɩkaa yɔ nɛ ɖɩsɩnɩ evebiya nɛ pɛlaa nɛ patɩlɩ mbʋ pɩwɛɛ se pala nɛ pɛwɛɛ wazaɣ Yehowa ɛgbɛyɛ taa nɛ petisi nɛ pala tʋma nɛ pɩkpaɖɩ yɔ. Ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ yɔɔdaa se: “Alɩwaatʋ ndʋ manpaɣzɩ naʋ se akpadɩyɩtʋ yɔɔ lɛ, maatasɩɣ pɩzʋʋ nɛ mala mbʋ mantɩɩlakɩ yɔ, man-taa kaawɛ leleŋ se koobiya evebiya abalɩñɩma mba pamʋnaa yɔ pɛwɛɛ se pala tʋmɩyɛ nɖɩ.”

2. Ɛbɛ ɖɩkaɣ naʋ tɔm ñʋʋ kʋnɛ kɩ-taa?

2 Tɔm ñʋʋ ŋgʋ kɩɖɛwa yɔ, kɩyɔɔdɩ wazasɩ nzɩ koobiya evebiya nɛ pɛlaa papɩzɩɣ nɛ pehiɣ alɩwaatʋ ndʋ pɔñɔtʋʋnɩ koobiya akpadɩyaa yɔ sɩ-tɔm. Tɔm ñʋʋ kʋnɛ kɩ-taa, ɖɩkaɣ naʋ se ye koobiya akpadɩyaa ɩwɛnɩ tɩ luzuu, patɩlɩ po-ɖoŋ kamaɣ, pɛwɛɛnɩ ɛsɩmɩyɛ, nɛ pɔsɔɔlɩ kʋjɔʋ labʋ yɔ, pɩpɩzɩɣ nɛ pɩsɩnɩ-wɛ nɛ pa nɛ evebiya nɛ pɛlaa pɛkpɛndɩ nɛ pala tʋmɩyɛ nɛ pɩwazɩ ɛgbɛyɛ tɩŋa.

WƐƐNƖ TƖ LUZUU

3. (a) Ɛzɩ Filiipi mba 2:3, 4 yɔɔdʋʋ yɔ, ɛbɛ tɩ luzuu kɛnaa? (b) Nɛ ɛzɩma wɛtʋ ndʋ tɩpɩzɩɣ nɛ tɩsɩnɩ Krɩstʋ tʋ nɔɔyʋ?

3 Ye koobiya akpadɩyaa ɩsɔɔlaa se pasɩnɩ evebiya nɛ pɛlaa yɔ, pɩpɔzʋʋ se pɛwɛɛnɩ tɩ luzuu. Ɛyʋ weyi eluzuu ɛ-tɩ yɔ, ɛkpakɩɣ lalaa ɛzɩ pakɩlɩ-ɩ yɔ. (Kalɩ Filiipi mba 2:3, 4.) Koobiya akpadɩyaa mba pɛwɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ ndʋ yɔ, panɩɣ pɩ-taa se ɖoŋ ɖoŋ lɛ, ɛyʋ pɩzɩɣ nɛ ɛtɩŋnɩ nʋmɔŋ ndɩ ndɩ weyi ɛlakɩ nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ Bibl paɣtʋ yɔ ɩ-yɔɔ nɛ ɛla tʋmɩyɛ naɖɩyɛ camɩyɛ. Pʋyɔɔ lɛ, paaɖaŋɩɣ se paa weyi lɛ, ɛla tʋma ɖeyi ɖeyi ɛzɩ pa-maɣmaɣ palakʋʋ ɖooo lɛ yɔ. (Ekl. 7:10) Papɩzɩɣ nɛ pasɩnɩ evebiya nɛ pɛlaa alɩwaatʋ ndʋ pɛkɛdɩɣ-wɛ mbʋ pɛkpɛlɩkaa yɔ. Ɛlɛ panɩɣ pɩ-taa ɖɔɖɔ se “ɛjaɖɛ ɖɩnɛ ɖɩ-wɛtʋ wɛɛ nɛ tɩlɛɣzɩɣ” nɛ pʋyɔɔ lɛ, pɩpɩzɩɣ nɛ pɩpɔzɩ se pɛkpɛlɩkɩ ɛzɩma patɩŋnɩ nʋmɔŋ kɩfaŋ yɔɔ nɛ pala tʋma yɔ.—1 Kɔr. 7:31.

Koobiya akpadɩyaa wɛɛ nɛ peheyiɣ lalaa lɛɣtʋ ndʋ pɛkpɛlɩkɩ pe-wezuu caɣʋ taa yɔ pɩ-tɔm faaa (Cɔnɩ tayʋʋ 4-5) *

4. Ɛzɩma tɩyɛ egeetiye yɔɔ cɔnɩyaa wɩlɩɣ se pɛwɛnɩ maɣzɩm mbʋ Leevi mba kaawɛna yɔ?

4 Koobiya akpadɩyaa mba pɛwɛnɩ tɩ luzuu yɔ peɖiɣziɣna se pa-pɩnzɩ yɔɔ lɛ, paapɩzɩɣ nɛ patasɩ labʋ sakɩyɛ ɛzɩ patɩɩlakʋʋ ɖooo lɛ yɔ. Iyele nɛ ɖɩna ɖa-ageeta yɔɔ cɔnɩyaa kɩɖaʋ. Patalɩɣ pɩnzɩ 70 lɛ, pɔpɔzʋʋ-wɛ se peyele egeetiye yɔɔ cɔnʋʋ tʋmɩyɛ nɛ pala tʋmɩyɛ lɛɛɖɛ. Pɩpɩzɩɣ nɛ pɩlabɩ-wɛ kaɖɛ. Pɔsɔɔlɩ waɖɛ nɖɩ paawɛna se pasɩnɩ po-koobiya yɔ siŋŋ. Pɩkɛ tʋmɩyɛ nɖɩ pɔsɔɔlaa yɔ, nɛ pe-liu wɛɛ siŋŋ se powolo pɩ-yɔɔ nɛ palakɩ tʋmɩyɛ nɖɩ. Ɛlɛ panɩɣ pɩ-taa se pɩkɩlɩɣ ɖeu se koobiya evebiya ɩlabɩnɩ tʋmɩyɛ nɖɩ. Pʋyɔɔ lɛ, pawɩlɩɣ se pɛwɛnɩ maɣzɩm mbʋ pɩnɩɣzɩnɩ caanaʋ taa Izrayɛɛlɩ taa Leevi mba ñɩmbʋ yɔ. Alɩwaatʋ ndʋ Leevi mba talaɣ pɩnzɩ 50 yɔ, pɔpɔzaɣ-wɛ se peyele labʋ tʋma wena palakaɣ kediɣzaɣ kɩɖanɖʋʋ tɛɛ yɔ. Leevi ñɩma akpadɩyaa mba, pa-taa leleŋ taalɩɣnɩ ŋgee waɖɛ naɖɩyɛ cɔlɔ na. Mbʋ pahaɣaɣ-wɛ waɖɛ se pala yɔ, palakaɣ-pʋ camɩyɛ. Nɛ palakaɣ mbʋ payɩ papɩzaɣ yɔ se pasɩnɩ evebiya. (Kɩg. 8:25, 26) Sɔnɔ, mba paakɛ egeetiye yɔɔ cɔnɩyaa nɛ pɩɖɛɛ yɔ, paa paatasɩɣ labʋ tʋmɩyɛ agbaa sakɩyɛ taa yɔ, pɛwɛɛ nɛ pawɩlɩɣ se pɛkɛ wazaɣ siŋŋ agbaa wena a-taa peheyi-wɛ se pɛwɛɛ yɔ.

5. Lɔŋ weyi Dan nɛ Katie pa-kɩɖaʋ kpɛlɩkɩɣ-ŋ?

5 Iyele nɛ ɖɩna Dan kɩɖaʋ. Ɛlabɩ egeetiye yɔɔ cɔnʋʋ tʋmɩyɛ pɩnzɩ 23. Dan talɩ pɩnzɩ 70 lɛ, peheyi ɛ nɛ ɛ-halʋ Katie se papɩsɩ nʋmɔʋ lɩzɩyaa kiya. Ɛbɛ yeba nɛ pehiɣ taa leleŋ pa-tʋmɩyɛ kɩfaɖɛ nɖɩ ɖɩ-taa? Dan yɔɔdaa se lɛɛlɛɛyɔ lɛ, pɩɖɔkɩnɩ-ɩ kpem nɛ pɩkɩlɩ ɖooo lɛ. Ɛlakɩ tʋma wena ɛwɛnɩ ɛgbɛyɛ taa yɔ, ɛsɩɣnɩ koobiya abalɩñɩma se pɛwɛɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ ndʋ tiyeki nɛ papɩsɩ ɛgbɛyɛ taa tʋmlaɖaa yɔ, nɛ ɛfalɩsɩɣ lalaa se papɩzɩ nɛ posusi tɔm tɛtʋ sɔsɔtʋ taa nɛ salakanaa taa. Koobiya akpadɩyaa, paa ɩwɛ alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ taa yaa ɩfɛyɩ yɔ, ɩpɩzɩɣ nɛ ɩla sakɩyɛ nɛ ɩsɩnɩ lalaa. Ɛzɩma ɩpɩzɩɣ nɛ ɩla mbʋ? Iyele nɛ lɛɣzɩtʋ kɩfatʋ malɩnɩ-mɩ, ɩɖʋ mɩ-tɩ kaɖʋsɩ kɩfasɩ; mbʋ ɛzɩ ɩɩkam mɩ-lɩmaɣza mbʋ ɩɩpɩzɩɣ nɛ ɩla yɔ pɩ-yɔɔ lɛ, ɩkam-yɛ mbʋ ɩpɩzɩɣ nɛ ɩla yɔ pɩ-yɔɔ.

TƖLƖ ÑO-ÐOŊ KAMAƔ

6. Ɛbɛ yɔɔ pɩkɛnɩ lɔŋsɩnɖɛ se ɛyʋ ɛtɩlɩ e-ɖoŋ kamaɣ? Ha kɩɖaʋ nakʋyʋ.

6 Ɛyʋ weyi ɛtɩlɩ e-ɖoŋ kamaɣ yɔ, ɛnawa se mbʋ ɛpɩzɩɣ se ɛla yɔ pɩwɛnɩ kamaɣ. (Adu. 11:2) Ɛtɩlɩ e-ɖoŋ kamaɣ nɛ pʋyɔɔ lɛ, ɛɛmaɣzɩɣ nɛ pɩcɛzɩ mbʋ ɛpɩzɩɣ labʋ yɔ pɩ-yɔɔ. Piyeki se etaalesi taa leleŋ weyi ɛwɛna yɔ, nɛ piyeki ɖɔɖɔ se ewolo pɩ-yɔɔ nɛ ɛlakɩ tʋmɩyɛ nɛ kpekpeka. Ðɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkpaɣ ɛyʋ weyi ɛtɩlɩ e-ɖoŋ kamaɣ yɔ nɛ ɖɩmaɣzɩnɩ ɛyʋ weyi ɛwɛɛ nɛ ɛsaɣ lɔɔɖɩyɛ nɛ ɛkpaɣ piyaɣ nakɛyɛ yɔ. Pɩpɔzʋʋ se lɔɔɖɩyɛ sayʋ ɛnʋ ɛhɛtɩ seya nɛ pɩsa nɛ ewolo pɩ-yɔɔ nɛ ɛkpaɣ piyaɣ. Toovenim taa lɛ, ɛkaɣ wobu hɛɛɛ nɛ pɩkɩlɩ, ɛlɛ ɛkaɣ wobu pɩ-yɔɔ nɛ ɛɖɛɣnɩ ɛsɩndaa. Mbʋ ɖɔɖɔ, ɛyʋ weyi ɛtɩlɩ e-ɖoŋ kamaɣ yɔ, ɛsɩm alɩwaatʋ ndʋ pɩpɔzʋʋ se “ɛlɛɣzɩ nɛ ewolo hɛɛɛ” nɛ pɩsa nɛ ɛpɩzɩ ewolo pɩ-yɔɔ nɛ ɛsɛɣ Yehowa nɛ ɛsɩɣnɩ lalaa yɔ.—Fil. 4:5.

7. Ɛzɩma Barizilayii wɩlaa se ɛtɩlɩ e-ɖoŋ kamaɣ?

7 Maɣzɩ Barizilayii kɩɖaʋ yɔɔ nɛ ŋna. Ɛwɛnɩ pɩnzɩ 80 lɛ, Wiyaʋ Daviid ya-ɩ se ewolo nɛ ɛpɩsɩ wiyaʋ ɖɩɣa taa tʋ. Barizilayii kaasɩm e-ɖoŋ kamaɣ, pʋyɔɔ lɛ ekizi wiyaʋ yatʋ ndʋ. Barizilayii kaanawa se ɛzɩma ɛkpadɩyaa yɔ pʋyɔɔ lɛ, ɛɛpɩzɩɣ nɛ ɛtasɩ labʋ sakɩyɛ, pʋyɔɔ eheyi Daviid se Kimaamɩ, weyi ɛkɛ evebu yɔ, ewolo e-lone taa. (2 Sam. 19:35-37) Ɛzɩ Barizilayii yɔ, koobiya akpadɩyaa mba pɛkɛ abalaa yɔ, pa-taa wɛ leleŋ se paha waɖɛ evebiya nɛ pala tʋma.

Wiyaʋ Daviid tisi lɩmaɣza wena Ɛsɔ kpaɣaa se ɛ-pɩyalʋ Salomɔɔ ɛmanɩ templo yɔ a-yɔɔ (Cɔnɩ tayʋʋ 8)

8. Ɛzɩma Wiyaʋ Daviid wɩlaa se ɛtɩlɩ e-ɖoŋ kamaɣ alɩwaatʋ ndʋ ɛɛsɔɔlaa se ɛma templo yɔ?

8 Wiyaʋ Daviid ɖɔɖɔ wɩlaa se ɛtɩlɩ e-ɖoŋ kamaɣ. Ɛɛsɔɔlɩnɩ ɛ-laŋɩyɛ pilim se ɛma Yehowa ɖɩɣa. Ɛlɛ, alɩwaatʋ ndʋ Yehowa heyi Daviid se ɛkaɣ waɖɛ nɖɩ cɛlʋʋ Salomɔɔ weyi ɛkɛ evebu yɔ, etisi lɩmaɣza wena Yehowa kpaɣaa yɔ a-yɔɔ nɛ ɛɖʋ nesi tʋmɩyɛ nɖɩ nɛ ɛ-laŋɩyɛ pilim. (3 Aw. 17:4; 22:5) Daviid tɩmaɣzɩ se pɩkɩlɩɣ ɖeu se ɛnʋ ɛlabɩnɩ tʋmɩyɛ nɖɩ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ Salomɔɔ kpɛndɩ “ɛkɛ pɩɣa ɛjam.” (3 Aw. 29:1) Daviid kaanawa se Yehowa wazaɣ yekina se papɩzɩ nɛ pama ɖɩɣa ŋga, ɛlɛ pɩtɩkɛ mba pɛɖɛɣ nɔɔ yɔ pa-pɩnzɩ yaa pɛ-lɛɣtʋ. Ɛzɩ Daviid yɔ, sɔnɔ koobiya akpadɩyaa woki pɩ-yɔɔ nɛ palakɩ Yehowa tʋma nɛ kpekpeka paa pɛlɛɣzɩ-wɛ tʋma yɔ. Nɛ panawa se Yehowa kaɣ wazʋʋ koobiya evebiya mba pɛwɛɛ nɛ palakɩ tʋma wena pa-maɣmaɣ palakaɣ ɖooo lɛ yɔ.

9. Ɛzɩma Ɛgbɛyɛ piliŋa kɔɔmiite taa tʋ nɔɔyʋ wɩlaa se ɛtɩlɩ e-ɖoŋ kamaɣ?

9 Ða-alɩwaatʋ taa, koobu Shigeo wɩlaa se ɛsɩm e-ɖoŋ kamaɣ. Pɩnaɣ 1976 taa, ɛwɛnɩ pɩnzɩ 30 lɛ paha-ɩ waɖɛ se ɛkɛ Ɛgbɛyɛ piliŋa kɔɔmiite nakʋyʋ taa tʋ. Pɩnaɣ 2004 taa lɛ, ɛpɩsɩ Ɛgbɛyɛ piliŋa kɔɔmiite tʋmɩyɛ kpɛndɩyʋ. Pʋwayɩ lɛ, eɖiɣzina se ɛtɩtasɩ wɛnʋʋ ɖoŋ ɛzɩ ɖooo lɛ yɔ, nɛ ɛɛtasɩɣ pɩzʋʋ se ɛla ɛ-tʋmɩyɛ lɛɛ lɛɛ. Peeɖe ɛtɩmɩ tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ nɛ ɛmaɣzɩ mbʋ pʋyɔɔ pɩkɩlɩɣ ɖeu se evebu nɔɔyʋ ɛpɩsɩ kɔɔmiite tʋmɩyɛ kpɛndɩyʋ yɔ pɩ-yɔɔ. Paa Shigeo ɛtɩtasɩ kɛʋ Kɔɔmiite tʋmɩyɛ kpɛndɩyʋ yɔ, ewobi pɩ-yɔɔ nɛ ɛ nɛ Ɛgbɛyɛ piliŋa kɔɔmiite taa mba lalaa pɛkpɛndɩɣ nɛ palakɩ tʋmɩyɛ. Ɛzɩ ɖɩnaʋ Barizilayii, Wiyaʋ Daviid, nɛ Shigeo pa-kɩɖaŋ taa yɔ, ɛyʋ weyi ɛwɛnɩ tɩ luzuu nɛ ɛtɩlɩ e-ɖoŋ kamaɣ yɔ, ɛɛkaŋ ɛ-lɩmaɣza ɛzɩma evebiya fɛyɩnɩ lɛɣtʋ yɔ pɩ-yɔɔ, ɛlɛ ɛkaŋ-yɛ po-ɖoŋ yɔɔ na. Ɛɛkpakɩɣ-wɛ ɛzɩ mba palʋkɩnɩ-ɩ yɔ, ɛlɛ ɛzɩ mba ɛ nɛ wɛ pɛkpɛndɩɣ nɛ palakɩ tʋmɩyɛ yɔ.—Adu. 20:29.

WƐƐNƖ ƐSƖMƖYƐ

10. Lɩmaɣza wena koobiya akpadɩyaa wɛnɩ evebiya nɛ pɛlaa mba pɛwɛ ɛgbɛyɛ taa yɔ pɔ-yɔɔ?

10 Koobiya akpadɩyaa kpakɩɣ evebiya nɛ pɛlaa ɛzɩ kʋjɔŋ weyi ɩlɩnɩ Yehowa cɔlɔ yɔ, nɛ pɛwɛnɩ ɛsɩmɩyɛ mbʋ palakɩ yɔ pɩ-yɔɔ. Alɩwaatʋ ndʋ koobiya akpadɩyaa ɖoŋ wɛɣ nɛ ɩpasɩɣ yɔ, pa-taa lakɩ leleŋ se koobiya mba pɛwɛnɩ po-ɖoŋ nɛ pɔsɔɔlɩ faaa nɛ papɩzɩɣ pala tʋma nɛ pasɩnɩ ɛgbɛyɛ yɔ pɛwɛɛ.

11. Ɛzɩma tɩyɛ Ruti 4:13-16 wɩlɩɣ se alɩwaatʋ ndʋ koobiya akpadɩyaa tisiɣ faaa nɛ evebiya nɛ pɛlaa sɩnɩ-wɛ yɔ, pɩwazɩɣ-wɛ?

11 Bibl taa halʋ akpadɩyʋ weyi payaɣ se Nawomii yɔ, eetisi faaa nɛ pɩɣa peleɣa nakɛyɛ sɩnɩ-ɩ. Ɛkɛ kɩɖaʋ kɩbaŋʋ siŋŋ akpadɩyaa. Kiɖe tɛɛ lɛ, Nawomii seɣti e-wolu Ruti se ɛlɛ ɛpɩsɩ ɛ-ɛyaa samaɣ cɔlɔ. Ruti kaakɛ lelu ɖɔɖɔ. Ɛlɛ alɩwaatʋ ndʋ Ruti tɛm ɛ-taa se ɛtɩŋɩɣ Nawomii nɛ papɩsɩ Bɛtɩlɛhɛm yɔ, Nawomii tisaa nɛ Ruti sɩnɩ-ɩ. (Ruti 1:7, 8, 18) Nɛ pɩɩwazɩ halaa mba pa-naalɛ siŋŋ. (Kalɩ Ruti 4:13-16.) Ye akpadɩyaa ɩwɛnɩ tɩ luzuu yɔ, piyeki nɛ pamaɣzɩnɩ Nawomii kɩɖaʋ.

12. Ɛzɩma tɩyɛ apostoloo Pɔɔlɩ lɩzɩ ɛ-ɛsɩmɩyɛ nɛ ɛwɩlɩ?

12 Apostoloo Pɔɔlɩ kaawɛnɩ ɛsɩmɩyɛ se koobiya sɩnɩ-ɩ. Kɩɖaŋ nɩɩyɩ yɔ: Ɛsɛ Filiipi koobiya se palabaɣ lɛ tomnaɣ yɔɔ haɖɛ nɖɩ paatiyini-i yɔ ɖɩ-yɔɔ. (Fil. 4:16) Ɛlɩzɩ ɛ-ɛsɩmɩyɛ nɛ ɛwɩlɩ ɛzɩma Timootee kaasɩnɩ-ɩ yɔ pɩ-yɔɔ. (Fil. 2:19-22) Nɛ alɩwaatʋ ndʋ pakpaɣ Pɔɔlɩ ɛzɩ salaka tʋ nɛ powokini-i Roma yɔ, koobiya kɔm nɛ pakpazɩ-ɩ ɖoŋ lɛ, ɛsɛɛ Ɛsɔ pʋyɔɔ se ɛlabaɣ lɛ. (Tʋma 28:15) Pɔɔlɩ kaakɛ ɛyʋ weyi ɛwɛ ɖoŋ yɔ, nɛ ɛɖɔm nʋmɔʋ kilomɛtanaa kudokiŋ sakɩyɛ se esusi tɔm nɛ ɛkpazɩ agbaa ɖoŋ. Paa mbʋ yɔ, ɛɛwɛnɩ tɩ luzuu nɛ etisi nɛ e-koobiya sɩnɩ-ɩ.

13. Ɛzɩma koobiya akpadɩyaa pɩzɩɣ nɛ pawɩlɩ pɛ-ɛsɩmɩyɛ evebiya nɛ pɛlaa?

13 Koobiya akpadɩyaa, ɩpɩzɩɣ nɛ ɩtɩŋnɩ nʋmɔŋ sakɩyɛ yɔɔ nɛ ɩlɩzɩ mɩ-ɛsɩmɩyɛ nɛ ɩwɩlɩ evebiya nɛ pɛlaa mba pɛwɛ mɩ-ɛgbɛyɛ taa yɔ. Ye pɔsɔɔlaa se pakpaɣ-mɩ nɛ powoni ɖoli, powolo payabɩ-mɩ nabʋyʋ, yaa pasɩnɩ-mɩ hɔɔlɩŋ lɛɛŋ taa yɔ, itisi faaa nɛ pasɩnɩ-mɩ. Ɩkpaɣ sɩnʋʋ mbʋ se pɩkɛ nʋmɔŋ weyi ɩ-yɔɔ Yehowa tɩŋɩɣna nɛ ɛwɩlɩɣ-mɩ se ɛsɔɔlɩ-mɩ yɔ ɩ-taa nakʋyʋ. Mba pasɩɣnɩ-mɩ yɔ, papɩzɩɣ nɛ papɩsɩ mɩ-taabalaa kɩbama. Paa ɛzɩmtaa lɛ, ɩñaɣ pana nɛ ɩsɩnɩ mɩ-taabalaa mba nɛ pɔñɔtɩnɩ Yehowa nɛ pɩkɩlɩ, ɩkɛdɩ-wɛ ɛzɩma mɩ-taa lakɩ leleŋ alɩwaatʋ ndʋ ɩnaɣ evebiya nɛ pɛlaa pɛwɛɛ nɛ pañakɩ pana se pala ɛgbɛyɛ taa tʋma nɛ pɩkɩlɩ yɔ. Nɛ itisi faaa nɛ ɩkpaɣ mɩ-alɩwaatʋ nɛ mɩ nɛ wɛ ɩcakɩ nɛ ɩkɛdɩɣ-wɛ lɔŋ weyi ɩkpɛlɩkɩ mi-wezuu caɣʋ taa yɔ. Alɩwaatʋ ndʋ ɩlakɩ mbʋ yɔ, ɩwɩlɩɣ Yehowa se “ɩwɛnɩ ɛsɩmɩyɛ” evebiya nɛ pɛlaa mba ɛhɔm nɛ ɛkɔnɩ ɛgbɛyɛ taa yɔ pɔ-yɔɔ.—Kol. 3:15; Yoh. 6:44; 1 Tes. 5:18.

KƐ KƲJƆƲ TƲ

14. Ɛzɩma Wiyaʋ Daviid wɩlaa se ɛkɛ kʋjɔʋ tʋ?

14 Ðɩnaɣ Wiyaʋ Daviid kɩɖaʋ taa wɛtʋ kɩbandʋ lɛɛtʋ ndʋ pɩpɔzʋʋ se akpadɩyaa ɩlɩzɩ nɛ pawɩlɩ yɔ. Ɛlɩzɩ ɛ-maɣmaɣ ɛ-ñɩm taa liidiye nɛ ñɩm wondu lɛɛtʋ sakɩyɛ nɛ ɛha se ɛɖʋnɩ nesi nɛ pama templo. (3 Aw. 22:11-16; 29:3, 4) Ɛlabɩ mbʋ, paa ɛɛnawa se pakaɣ yɔɔdʋʋ se ɛ-pɩyalʋ Salomɔɔ manɩ templo ŋgʋ yɔ. Alɩwaatʋ ndʋ ɖɩɩtasɩɣ wɛnʋʋ ɖoŋ tomnaɣ yɔɔ se ɖɩɖʋ nesi teokrasɩ kuduyuŋ maʋ tʋma yɔ, ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩtɩŋnɩ liidiye nɖɩ ɖɩhaɣ yɔ ɖɩ-yɔɔ nɛ ɖiwolo pɩ-yɔɔ nɛ ɖɩɖʋʋ tʋma ana nesi. Nɛ ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩsɩnɩ evebiya nɛ pɛlaa nɛ lɛɣtʋ ndʋ ɖɩkpɛlɩkɩ pɩnzɩ sakɩyɛ yɔ tɩwazɩ-wɛ.

15. Kʋjɔŋ kɩbaŋ weyi apostoloo Pɔɔlɩ labɩ Timootee?

15 Iyele nɛ ɖɩmaɣzɩ kʋjɔʋ labʋ kɩɖaʋ ŋgʋ apostoloo Pɔɔlɩ hawa yɔ kɩ-yɔɔ nɛ ɖɩna. Pɔɔlɩ ya Timootee weyi ɛkɛ evebu yɔ se ɛlɛ ɛsɩ-ɩ Ɛsɔtɔm tiyiyu tʋmɩyɛ taa, nɛ Pɔɔlɩ wɩlɩ-ɩ ɛ-tɔm susuu nɛ ɛ-tɔm wɩlʋʋ nʋmɔŋ faaa. (Tʋma 16:1-3) Pɔɔlɩ falɩsɩ Timootee nɛ pɩsɩnɩ Timootee nɛ ɛkɛ tɔm kɩbandʋ susuyu nɛ tɩ-wɩlɩyʋ kɩbanʋ. (1 Kɔr. 4:17) Pʋwayɩ lɛ, Timootee labɩnɩ tʋmɩyɛ mbʋ Pɔɔlɩ wɩlɩ-ɩ yɔ nɛ ɛfalɩsɩ lalaa.

16. Ɛbɛ yɔɔ Shigeo falɩsɩ koobiya lalaa?

16 Sɔnɔ sɔɔndʋ ɛɛkpaɣ koobiya akpadɩyaa se ye pafalɩsɩ evebiya nɛ pɛlaa se papɩzɩ nɛ pala tʋma wena pa-maɣmaɣ palakɩ ɛgbɛyɛ taa yɔ, paatasɩɣ wɛʋ wazaɣ. Shigeo weyi ɖɩyɔɔdɩ ɛ-tɔm nɛ pɩɖɛɛ yɔ, ɛkpaɣ pɩnzɩ sakɩyɛ nɛ ɛfalɩsɩ evebiya mba paawɛ Ɛgbɛyɛ piliŋa kɔɔmiite taa yɔ camɩyɛ. Ɛlabɩ mbʋ se pɩsa nɛ ɛpɩzɩ nɛ ɛɖʋ nesi Kewiyaɣ tʋma ɛjaɖɛ nɖɩ ɖɩ-taa ɛwɛɛ yɔ. Piyeba nɛ alɩwaatʋ ndʋ ɛtaatasɩɣ pɩzʋʋ se ɛkɛ Kɔɔmiite tʋmɩyɛ kpɛndɩyʋ yɔ, koobu weyi pafalɩsɩ camɩyɛ yɔ, ɛɛwɛɛ se ɛlɛɣzɩ e-lone taa. Shigeo kɛʋ Ɛgbɛyɛ piliŋa kɔɔmiite taa tʋ yɔ pɩcɛzɩ pɩnzɩ 45, nɛ ɛwɛɛ nɛ ewoki pɩ-yɔɔ nɛ ɛlakɩnɩ tʋmɩyɛ lɛɣtʋ ndʋ ɛkpɛlɩkaa yɔ nɛ ɛsɩɣnɩ koobiya evebiya. Koobiya mba pɛwɛ ɛzɩ Shigeo yɔ, pɛkɛ wazaɣ sɔsɔɔ siŋŋ Ɛsɔ samaɣ!

17. Ɛzɩ Luka 6:38 yɔɔdʋʋ yɔ, ɛbɛ koobiya akpadɩyaa pɩzɩɣ nɛ paha lalaa?

17 Mɩ koobiya akpadɩyaa, ɩkɛ mbʋ pɩwɩlɩɣ kaɣlaa se ye ɛyʋ ɛsɛɣ Yehowa nɛ tisuu nɛ cɩŋgɩlɩm wɛtʋ yɔ, mbʋ kɛnɩ wezuu caɣʋ ŋgʋ kɩkɩlɩ ɖeu yɔ. Ɩtɩŋnɩ mɩ-kɩɖaʋ yɔɔ nɛ ɩwɩlɩ se pɩwɛ ɖeu se ɛyʋ ɛñaɣ pana nɛ ɛkpɛlɩkɩ Bibl paɣtʋ kila nɛ ɛlabɩnɩ-yɛ tʋmɩyɛ e-wezuu caɣʋ taa. Ɩsɩm ɛzɩma ɖɩlakaɣ tʋma ɖooo lɛ yɔ, ɛlɛ ɩnawa ɖɔɖɔ se pɩwɛɛ se ɖɩla lɛɣzɩtʋ nɛ pɩmʋnɩ wɛtʋ ndʋ tɩ-taa ɖɩwɛ lɛɛlɛɛyɔ yɔ. Mɩ akpadɩyaa mba pamɩyɩsɩ lɩm pitileɖita yɔ, mɩ ɖɔɖɔ ɩpɩzɩɣ nɛ ɩtɩŋnɩ nʋmɔŋ sakɩyɛ yɔɔ nɛ ɩsɩnɩ lalaa. Ɩpɩzɩɣ nɛ ɩkɛdɩ-wɛ taa leleŋ weyi ihiɣ alɩwaatʋ ndʋ ɩtɩlɩ Yehowa mɩ-akpadɩyɩtʋ taa yɔ, ɩ-tɔm. Pɩkaɣ kɛdɩnʋʋ evebiya nɛ pɛlaa se pewelisiɣ lɛɣtʋ nɛ lɔŋ weyi ɩkpɛlɩkaa yɔ. Ye ɩwɛɛ nɛ “ɩhaɣ” lalaa lɛɣtʋ ndʋ ɩkpɛlɩkaa yɔ, Yehowa kaɣ-mɩ wazʋʋ siŋŋ.—Kalɩ Luka 6:38.

18. Ɛzɩma tɩyɛ akpadɩyaa nɛ evebiya nɛ pɛlaa papɩzɩɣ nɛ pasɩnɩ ɖama?

18 Koobiya akpadɩyaa kʋsɔɔlaa, alɩwaatʋ ndʋ ɩñɔtʋʋnɩ evebiya nɛ pɛlaa kpam yɔ, mɩ nɛ wɛ ɩkaɣ pɩzʋʋ nɛ ɩsɩnɩ ɖama. (Roma 1:12) Mɩ-taa paa weyi lɛ, ɛwɛnɩ ñɩm nabʋyʋ mbʋ lɛlʋ fɛyɩna yɔ. Akpadɩyaa wɛnɩ lɔŋsɩnɖɛ nɛ lɛɣtʋ ndʋ pɛkpɛlɩkɩ pe-wezuu caɣʋ taa yɔ. Evebiya nɛ pɛlaa ñɛwɛnɩ ɖoŋ nɛ hoɖe. Alɩwaatʋ ndʋ evebiya nɛ pɛlaa nɛ akpadɩyaa pɛkpɛndɩɣ nɛ palakɩ tʋmɩyɛ ɛzɩ taabalaa yɔ, pɩkɔŋnɩ samtʋ ɖa-Caa kʋsɔɔlʋ weyi ɛwɛ ɛsɔdaa yɔ nɛ pɩwazɩɣ ɖɔɖɔ ɛgbɛyɛ kpeekpe.

HENDU 90 Ɩkpazɩ ɖama ɖoŋ

^ par. 5 Ða-taa wɛ leleŋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɖɩwɛnɩ koobiya evebiya nɛ pɛlaa sakɩyɛ ɖa-agbaa taa, nɛ palakɩ po-ɖoŋ ɖeɖe se paɖʋ nesi Yehowa ɛgbɛyɛ. Koobiya akpadɩyaa mba pɛwɛ ɛgbɛyɛ taa yɔ, paa pɩtɩɩkɛ sɔnzɩ nzɩ taa palɩnaa yɔ, papɩzɩɣ nɛ pasɩnɩ evebiya nɛ pɛlaa nɛ pala po-ɖoŋ ɖeɖe kiya Yehowa sɛtʋ taa.

^ par. 55 KƖLƐMƖŊ YƆƆ TƆM: Egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ nɔɔyʋ talɩ pɩnzɩ 70 lɛ, paɖʋ ɛ nɛ ɛ-halʋ tʋmɩyɛ kɩfaɖɛ naɖɩyɛ. Lɛɣtʋ ndʋ pɛkpɛlɩkɩ pɩnzɩ sakɩyɛ yɔ, tɩwɛɛ nɛ tɩsɩɣnɩ-wɛ se pafalɩsɩ koobiya lalaa ɛgbɛyɛ nɖɩ ɖɩ-taa pɛwɛ lɛɛlɛɛyɔ yɔ.