Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 37

“Hohozonkozoniko ty Firenena Iaby”

“Hohozonkozoniko ty Firenena Iaby”

“Hohozonkozoniko ty firenena iaby, ka hilitsy amy trano toy ato ty raha lafovilini-firenena iaby.”—​HAG. 2:7.

HIRA 24 Andao ho any An-tendrombohitr’i Jehovah

HO HITANAO ATO *

1-2. Ino fanozonkozona nivolanini-Hagay mpaminany hoe hiseho amy androntsika io?

“TSIELA avao le nihomaky tsikelikely trano famarota noho trano fa ela rey.” “Natahotsy iaby ty olo. . . Maro ty nivola hoe naharitsy roe minity eo ho eo raha iny. Fa zaho nanao ho zao hoe niela biby raha iny le atao raha tsy ho nimety tampitsy zay.” Reo ty raha nivolanin’olo sisany tsy nimaty tamy horohoron-tany ta Népal any tamy 2015 iny. Tsy ho halinonao mihintsy aloha laha nisy raha nampatahotsy manahaky an’io nahazo anao.

2 Misy karaza horohoron-tany hafa koa iainantsika henanizao, le tsy amy tanà raiky na firenena raiky avao ty isehoany fa amy firenena iaby mihintsy. Nampihozonkozo ty firenena iaby an-tany etoy Jehovah, le fa an-taony maro ty nanaovany ani-zay. Fa niresaky mikasiky ani-fanozonkozona io Hagay mpaminany. Zao ty nisoratiny: “Zao ty nivolanini-Jehovah Tomponi-tafiky: ‘Mbo hohozonkozoniko ndraiky, afarafara ao, ty lanitsy noho ty tany noho ty riaky voho ty tany maiky.’ ”—Hag. 2:6.

3. Ino ty tsy mampitovy ani-fanozonkozona nivolanini-Hagay io amy horohoron-tany ara-bakiteny?

3 Mandravarava ty horohoron-tany ara-bakiteny. Fe tsy manahaky ani-zay fanozonkozona nivolanini-Hagay io fa manday raha soa. Jehovah mihintsy ro nivola hoe: “Hohozonkozoniko ty firenena iaby, ka hilitsy amy trano toy ato ty raha lafovilini-firenena iaby, le hofenoako voninahitsiko trano toy.” (Hag. 2:7) Ino ty dikani-faminania io ho ani-ze olo niay tamy androni-Hagay? Le ino ty ianarantsika baka amy raha io? Handiniky ty valini-fanontanea reo tsika amy lahatsoratsy toy ato. Hianarantsika koa hoe ino ty azontsika atao mba hahafahantsika mandramby anjara amy fanozonkozona ty firenena iaby henanizao.

HAFATSY MAMPAHERY TAMY ANDRONI-HAGAY

4. Manino Jehovah ro naniraky ani-Hagay mpaminany ho amy vahoakiny rey eo?

4 Nisy asa tena bevata nampanaovini-Jehovah ani-Hagay mpaminany. Eritsereto moa ty raha niseho talohani-zay. Nisy Jiosy maromaro nimpoly ta Jerosalema any lafa baka nabototsy baka amy sesitany ta Babylona any, tamy 537 T.K., le mety ho niaraky tamin-drozy koa Hagay. Lafa niavy kelikely ta Jerosalema any amy zay mpanomponi-Jehovah tsy nivaliky reo, le nanomboky namboatsy ani-tranoni-Jehovah iny na tempoly iny rozy. (Ezra 3:8, 10) Fe tsiela tafarani-zay, nisy raha nampalahelo niseho. Nisy nanohitsy rozy farany nikivy le najanon-drozy asa fanorena iny. (Ezra 4:4; Hag. 1:1, 2) Naniraky ani-Hagay amy zay Jehovah tamy 520 T.K. mba hanampy ani-Jiosy reo hazoto ndraiky noho hamita ani-tempoly iny. *​—Ezra 6:14, 15.

5. Manino hafatsy nandesini-Hagay iny ro nampahery ani-vahoaki-Ndranahary rey?

5 Ty raha kendreni-hafatsy nandesini-Hagay iny, le mba hanatanjaky ty finoani-Jiosy reo ani-Jehovah. Nibe herim-po mpaminany io ka nivola tamy Jiosy nikivy rey hoe: “ ‘Mahereza iaby nareo vahoaky iaby amy tany toy eto’, hoy Jehovah, ‘le miasà. Fa miaraky aminareo aho’, hoy Jehovah Tomponi-tafiky.” (Hag. 2:4) Nampiasa ty safà hoe “Jehovah Tomponi-tafiky” Hagay, ka azo antoky hoe tena nampahery ani-vahoaky reo raha zay. Mana fahefà amy anjely maro biby Jehovah. Nila niantehitsy taminy avao zany Jiosy reo laha ta hahavita ani-asa io.

6. Ino ty ho vokatsini-fanozonkozona niresahini-Hagay iny?

6 Naniraky ani-Hagay Jehovah mba hanambara amy Jiosy rey hoe hanozonkozo ty firenena iaby ie. Nampahery ani-Jiosy kivy noho nampijano ani-fanorena tempoly rey hafatsy io. Hita baka amy raha io fa hohozonkozonini-Jehovah Persa, azy fanjakà natanjaky tamy fotoa zay iny. Ino ty ho vokatsini-fanozonkozona io? Voalohany, ho vitani-vahoaki-Ndranahary reo soa ty fanorena ani-tempoly iny. Bakeo, ndre olo tsy Jiosy rey aza hanompo ani-Jehovah miaraky amin-drozy amy tempoly vo nivita iny ao. Tena nampahery ani-vahoaki-Ndranahary rey hafatsy io!​—Zak. 8:9.

ASA RAIKY MANOZONKOZO ANI-TANY TOY HENANIZAO

Misy asa raiky manozonkozo ani-tany toy atao henanizao. Mandramby anjara feno amy raha io va iha? (Fehintsoratsy 7-8) *

7. Ino ty asa ataontsika henanizao ka mampihozonkozo ani-tany toy? Hazavao.

7 Ino ty ianarantsika baka amy faminaniani-Hagay iny? Mbo hanozonkozo ty firenena iaby ndraiky Jehovah, le mandramby anjara amy raha io tsika. Diniho tse moa: Tamy 1914 Jehovah nanendry ani-Jesosy Kristy mba ho Mpanjakani-Fanjakàny an-danitsy any iny. (Sal. 2:6) Tena vaovao raty ho ahi-ty mpanday fanjakà an-tany toy ty fiorenani-Fanjakà io. Midika raha zay fa tanteraky na fa tampitsy “ty fotoa voatondro ho ahi-ty hafa firenena”, zany hoe ty fotoa tsy nampisy mpanday nisolotena ani-Jehovah. (Lioka 21:24) Zay ty antony nahavy ty mpanomponi-Jehovah nanambara liany tamy 1919 hoe ty Fanjakà-Ndranahary raiky avao ro azon’olombelo tamany hamaha ty raha manahira iaby. Nampihozonkozo ty firenena iaby fitoria ty “vaovao soani-Fanjakà” io zay.​—Mat. 24:14.

8. Laha hentea ty Salamo 2:1-3, manao akory ty fandrambesani-firenena maro ty hafatsy torintsika?

8 Nanao akory ty fandrambesan’olo ani-hafatsy io? Maro ty tsy nijanjy. (Vakio Salamo 2:1-3.) Lasa nikoronta firenena reo. Mandà ani-Mpanjaka nitendreni-Jehovah iny rozy sady tsy “vaovao soa” ty fahitan-drozy ani-hafatsy torintsika mikasiky Fanjakà iny. Nandrara ty asa fitoria mihintsy aza ty fanjakà sasany! Maro ty mpanday fanjakà mivola hoe manompo a Ndranahary, fe tsy mahafoy ty pilasiny noho ty fahefàny ananany rozy. Manahaky ty mpanday tamy androni-Jesosy koa ty mpanday fanjakà henanizao, satria manohitsy ani-Voahosotsini-Jehovah iny rozy ka tafihin-drozy ty mpianatsiny tsy mivaliky.​—Asa. 4:25-28.

9. Tsy maneky ani-hafatsy mikasiky Fanjakà iny ty ankamaroani-firenena. Ino ty ataoni-Jehovah mba hanampea an-drozy?

9 Ino ty ataoni-Jehovah amy ze firenena tsy maneky ani-hafatsy mikasiky Fanjakà iny? Hoy ty Salamo 2:10-12: “Mba mandiniha soa nareo mpanjaka, le manekea anatsy nareo mpitsara an-tany etoy. Manompoa ani-Jehovah amin-tahotsy, le mifalefalea, fe mangitikitiha koa. Orofo ty anaky mba tsy ho meloky Ndranahary, sady mba tsy ho ripaky nareo, satria malaky mirehitsy ty helokiny. Sambatsy ze olo iaby mialoky aminy!” Soa fanahy Jehovah ka ameany fotoa ty mpanohitsy mba hahafahan-drozy mandramby fanapahan-kevitsy soa. Mbo afaky miova zany rozy le maneky ty Fanjakàni-Jehovah. Fe fa kelikely sisa ty fotoa tavela. Miay amy “andro farany” tsika henanizao. (2 Tim. 3:1; Isaia 61:2) Henanizao mihintsy zany ty olo ro tokony hahay ty marina noho hifily hanompo ani-Jehovah.

MAHAKINTO OLO SISANY TY ASA FANOZONKOZONA

10. Laha hentea ty Hagay 2:7-9, ino ty raha soa hiseho vokatsini-asa fanozonkozona iny?

10 Nisy vokany soa amin’olo sisany fanozonkozona an’ohatsy niresahini-Hagay iny. Nivola ie hoe vokatsini-fanozonkozona iny le ho avy hanompo ani-Jehovah “ty raha lafovilini-firenena iaby [zany hoe ty olo mana fo soa].” * (Vakio Hagay 2:7-9.) Fa nivola koa Isaia noho Mika hoe zay ty raha hiseho “amy andro farany.”​—Isaia 2:2-4; Mika 4:1, 2.

11. Ino ty nataoni-rahalahy raiky lafa naharè ty hafatsy mikasiky ani-Fanjakà iny ie?

11 Henteo tse moa ty raha nataoni-Ken, rahalahy raiky miasa amy foibe any lafa ie naharè ani-hafatsy mikasiky ani-Fanjakà iny. Tiarony soa tamin’ie vo naharè ani-hafatsy iny, fa 40 tao lasa eo ho eo zay. Hoy Ken: “Nifalifaly aho tamy zaho vo naharè ty fahamarina amy Safà-Ndranahary ao. Lasa nihaiko hoe miay amy andro farani-tontolo toy tsika. Nihaiko koa fa laha ta hahazo hatò amy Ndranahary noho ta hiay zisiky farany aho, le tsy maintsy miezaky tsy hiharo amy tontolo mikoronta toy fa hanoha ani-Jehovah avao. Avy le nanao raha aho sady niresahiko tamy Jehovah raha rey. Tsy nanoha ani-tontolo toy sasy aho sady avy le naneky ty fiarova baka amy Fanjakà-Ndranahary, azy tsy azo hozonkozony iny.”

12. Nanao akory ty nahavy ani-tempoly ara-panahini-Jehovah iny nifeno voninahitsy amy andro farany zao?

12 Tena hita hoe nitahy ty vahoakiny vatany Jehovah. Tanatini-andro farany toy, le mihamaro avao ty olo manompo azy. Ni-arivo teo ho eo avao, ohatsy, tsika tamy 1914. Fe fa valo tapitrisa mahery ty olo manompo a Ndranahary henanizao, le an-tapitrisany koa ty olo miaraky mankalaza ty Fahatiarova amintsika santao. Mampiseho raha zay fa hihamitombo avao isaky io. Hita baka amy zay koa fa feno ani-“raha lafovilini-firenena iaby” rey ty tokotanini-tempoly ara-panahini-Jehovah an-tany etoy, zany hoe ty fandahara nataony ho ani-fivavaha marina. Nahazo voninahitsy koa ty anarani-Jehovah lafa nanao fiovà olo reo ka nisiky ty toetsy vaovao.​—Efes. 4:22-24.

Vahoaki-Ndranahary amy tany toy iaby falifaly mitory amin’olo mikasiky ty Fanjakà-Ndranahary (Fehintsoratsy 13)

13. Ino koa ty faminania hafa nitanteraky vokatsini-fitomboa misy henanizao? (Henteo sary amy fononi-gazety toy.)

13 Nanatanteraky faminania hafa koa fitomboa io. Anatini-zay, ohatsy, azy amy Isaia toko faha-​60 ao iny. Ho zao ty volaniny amy andininy faha-​22 eo: “Ty vitsy hanjary arivo, le ty kelikely hanjary firenena mahery. Zaho Jehovah ro hampalaky ani-raha zay amy fotoany.” Lafa mihamaro ty olo manompo ani-Jehovah le misy raha tena soa miseho. Samby mana traikefa noho fahaiza iaby olo reo sady parè hitory ty “vaovao soani-Fanjakà iny.” Ino ty vokany? Afaky mampiasa ani-fahaiza zay ty vahoakini-Jehovah. Sahala amy ‘ronononi-firenena reo’ moa ty nivolanani-Isaia azy. (Isaia 60:5, 16) Vokatsini-fanampeani-lahilahy noho ampela lafovily reo, le fa 240 eo ty tany itoriantsika ty vaovao soa sady misy amy fivolana 1 000 mahery ty boky noho gazety aboakintsika.

ZAO TY FOTOA ANDRAMBESA FANAPAHAN-KEVITSY

14. Ino ty fanapahan-kevitsy tsy maintsy ataon’olo henanizao?

14 Hozonkozony ty firenena iaby amy fotoani-farany zao, ka mahavy ty olo tsy maintsy mandramby fanapahan-kevitsy raha zay. Hanoha ty Fanjakà-Ndranahary va rozy sa hiantehitsy amy fanjakà amy tontolo toy eto? Zay ty fanapahan-kevitsy tsy maintsy ataon’olo kiraidraiky. Marina fa manoriky ty lalàna apetrakini-fanjakà amy tany misy azy ty vahoakini-Jehovah, fe tsy militsy amy politikini-tontolo toy mihintsy rozy. (Rom. 13:1-7) Hain-drozy fa ty Fanjakà-Ndranahary raiky avao ro azon’olombelo tamany hamaha ty raha manahira iaby. Sady Fanjakà io tsy miharo amy tontolo toy.​—Jaona 18:36, 37.

15. Ino ty raha volanini-bokini-Apokalypsy ka mampiseho hoe hiharam-pitsapà ty tsy fivalihani-vahoaki-Ndranahary?

15 Mivola ty bokini-Apokalypsy fa hiharam-pitsapà ty tsy fivalihani-vahoaki-Ndranahary amy andro farany. Hisy fanerea noho fanenjeha mafy zany hahazo antsika. Hitaky ty hanompoa azy ty fanjakà amy tontolo toy eto, ka henjehin-drozy ze tsy mety manoha an-drozy. (Apok. 13:12, 15) Hoforosevan-drozy “ty olo iaby, ndre ty kely ndre ty be, ndre ty manan-kanana ndre ty mahantra, ndre ty olo afaky ndre ty mpanompo mba hasia mariky amy ty tanany havana na amy ty handriny.” (Apok. 13:16) Nasia mariky ty andevo tamy andro taloha mba hampisehoa hoe ia ty nitompoeny. Manahaky ani-zay koa fa hitamà ty fanjakà amy tontolo toy eto hoe hanisy mariky an’ohatsy io amy ty tanany noho ty handriny iaby ty olo amy androntsika zao. Tean-drozy hasehon’olo amy ty raha eritseretiny noho ataony zany hoe miaraky amin-drozy ty olo sady manoha an-drozy.

16. Manino ro tena mila mivahatsy marè amy Jehovah tsika henanizao?

16 Haneky hasia ani-mariky io va tsika ka hanoha ty fanjakà iaby? Hiatriky raha tena sarotsy ze tsy maneky hasia mariky sady mety ho maty mihintsy aza. Ho zao ty anazavani-bokini-Apokalypsy azy: “Tsy hisy hahazo hivily na hamarotsy, laha tsy ze nana ani-mariky iny avao.” (Apok. 13:17) Fe haini-vahoaki-Ndranahary hoe ino ty hatao-Ndranahary amy ze olo mana ani-mariky io. (Apok. 14:9, 10) Tsy maneky hasia ani-mariky io rozy, ka sahala fa nanisy soratsy amy tanan-drozy eo hoe: “Ani-Jehovah.” (Isaia 44:5) Henanizao mihintsy tsika ro tokony tsy hivaliky amy Jehovah. Mila ataontsika azo antoky raha zay. Laha manao ani-zay tsika, le ho falifaly Jehovah hivola amintsika hoe ahiny tsika!

FANOZONKOZONA FARANY

17. Ino ty raha tokony hotiarovintsika mikasiky ty faharetani-Jehovah?

17 Nasehoni-Jehovah hoe tena nahaliny raha ie tanatini-andro farany toy. Tsy teany hisy ho ripaky ty olo iaby. (2 Pet. 3:9) Nameany fotoa iaby ty olo mba hahafahan-drozy hibebaky noho hifily hanompo azy. Fe misy fetrany ty faharetany. Ka ze tsy mety manoha ty Fanjakà-Ndranahary, le ho azon-draha manahaky nahazo ani-Farao tamy androni-Mosesy iny. Zao ty raha nivolanini-Jehovah tamy Farao: “Azoko natao ty nanampatsy ty tanako mba hamangoa anao noho ty vahoakinao tamy arety mandripaky, noho mba hamafà anao tsy an-tany etoy. Fe zao ty antony mbo anengako anao ho velo: Mba hampisehoa aminao ty heriko noho hanambarà ty anarako amy tany toy iaby.” (Eks. 9:15, 16) Tsy maintsy ho haini-firenena iaby avao amy farany hoe Jehovah raiky avao ro Ndranahary marina. (Ezek. 38:23) Ino amy zay ty raha hiseho?

18. a) Karaza fanozonkozona manao akory koa resahini-​Hagay 2:6, 20-22 io? b) Akory ty ahaizantsika fa mbo ho tanteraky amy hoavy raha nivolanini-Hagay ao reo?

18 (Vakio Hagay 2:6, 20-22.) Tao maromaro tafarani-nahafatesani-Hagay, le nanoratsy apostoly Paoly fa mbo ho tanteraky amy hoavy safà ao reo. Zao ty nisoratini-Paoly: “Henanizao, nampitamà ie hoe: ‘Mbo hohozonkozoniko ndraiky ty tany, fe tsy io avao fa ty lanitsy koa.’ Ty safà hoe “ndraiky” le midika fa halà ze raha hozonkozony, zany hoe ty raha fa natao, mba haharetani-ze raha tsy hozonkozony.” (Heb. 12:26, 27) Tsy mitovy amy fanozonkozona niresahy tamy Hagay 2:7 any iny fanozonkozona resahiny etoa toy. Asehoni-fanozonkozona raiky toy fa ho ripaky zisiky farany ze olo manahaky ani-Farao, ka tsy maneky ty zoni-Jehovah handay.

19. Ino ty raha tsy hohozonkozony, le akory ty ahaizantsika ani-zay?

19 Ino ty raha tsy hohozonkozony na halà? Ho zao ty nanohizani-Paoly azy: “Satria hahazo Fanjakà tsy azo hozonkozony tsika, le soa laha tanjahintsika ty hasoam-panahy tsy manam-paharoe, amy zay tsika afaky manao fanompoa masy ho a Ndranahary amy fomba teany, amin-tahotsy noho am-panajà.” (Heb. 12:28) Lafa vita zany fanozonkozona farany io, le ty Fanjakà-Ndranahary raiky avao ro tsy ho voahozonkozo. Mbo ho eo avao ie zisiky farany!​—Sal. 110:5, 6; Dan. 2:44.

20. Mila mifily hanao ino ty olo, le ino ty azontsika atao mba hanampea an-drozy?

20 Tsy mila mandinidiny sasy henanizao! Tsy maintsy mifily ty olo: Na ie hanohy ty fomba fiaina amy tontolo toy eto, le ho ripaky. Na ie mifily hanompo ani-Jehovah noho mampifanaraky ty fiainany amy sitrapo-Ndranahary, le hiay zisiky farany. (Heb. 12:25) Afaky manampy olo hanao ani-fanapahan-kevitsy bevata zay tsika lafa manao ty asa fitoria. Loniky lahy tsika hanampy olo farani-ze maro hanoha ty Fanjakà-Ndranahary. Le soa koa tsika laha miezaky avao mba hahatiaro ani-safàni-Jesosy Tompontsika iny hoe: “Hotorỳ amy tany toy iaby vaovao soani-Fanjakà iny toy, ho vavolombelo amy firenena iaby, zay vo ho avy ty farany.”​—Mat. 24:14.

HIRA 40 An’iza moa Isika?

^ feh. 5 Hahita fanazavà vaovao mikasiky ty Hagay 2:7 tsika amy lahatsoratsy toy ato. Hianarantsika ato hoe ino ty azontsika atao mba handrambesa anjara amy asa raiky tena soa, tsy ino zay fa ty fanozonkozona ty firenena iaby. Ho hitantsika koa hoe manao akory ty fihetsikin’olo mikasiky ani-asa fanozonkozona io. Misy ty kinto amy asa io fa tsy ho zay ty olo sisany.

^ feh. 4 Haintsika hoe nahavita soa ani-asa nanirahani-Jehovah azy iny Hagay, satria nivita soa ty tempoly tamy 515 T.K.

^ feh. 10 Fanazavà vaovao io. Nivola tsika taloha fa tsy vokatsini-fanozonkozona ty firenena iaby ro mahavy ty olo mana fo soa hamonjy ani-Jehovah. Henteo ty “Fanontaneani-Mpamaky” amy Tilikambo Fiambena 15 Mey 2006.

^ feh. 63 SARY: Nampirisihini-Hagay ty vahoaki-Ndranahary mba hazoto noho hamita ty fanorena ani-tempoly iny. Mazoto manambara ty hafatsi-Ndranahary koa ty vahoakiny amy androntsika zao. Mpivaly mitory ty hafatsy mikasiky fanozonkozona farany.