Skip to content

Skip to table of contents

LISAUN ESTUDU 37

“Haʼu sei doko nasaun hotu”

“Haʼu sei doko nasaun hotu”

“Haʼu sei doko nasaun hotu, no buat folin-boot hotu husi nasaun sira sei tama iha uma neʼe.”—AGEU 2:7.

KNANANUK 24 “Mai ita saʼe ba Jeová nia foho”

IHA LISAUN NEʼE *

1-2. Profeta Ageu fó sai nanis saida kona-ba ita-nia tempu?

IHA tinan 2015 akontese rai-nakdoko iha rai-Nepál, no ema balu hatete: “Iha minutu balu nia laran deʼit, loja sira no uma tuan sira komesa rahun.” “Ema hotu pániku . . . Haʼu sente katak rai-nakdoko neʼe kleur tebes maski ema barak dehan katak rai-nakdoko neʼe mak minutu rua deʼit.” Se Ita rasik hasoru ona situasaun hanesan neʼe, karik Ita sei nunka haluha ida-neʼe.

2 Agora daudaun Jeová doko nasaun hotu, no nia halo nuneʼe durante tinan barak ona. Maibé neʼe la hanesan ho rai-nakdoko neʼebé temi iha leten no la akontese deʼit iha sidade ida ka nasaun ida. Profeta Ageu fó sai nanis kona-ba oinsá Jeová doko nasaun sira. Nia hakerek: “Jeová neʼebé ukun tropa lalehan nian dehan nuneʼe: ‘Lakleur tan haʼu sei doko lalehan, rai, tasi no rai-maran dala ida tan.’”—Ageu 2:6.

3. Oinsá dalan neʼebé Jeová doko nasaun sira la hanesan ho rai-nakdoko?

3 Ageu nia profesia kona-ba Jeová doko nasaun sira la hanesan ho rai-nakdoko neʼebé harahun buat oioin. Maibé ida-neʼe lori rezultadu diʼak. Jeová rasik hatete: “Haʼu sei doko nasaun hotu, no buat folin-boot hotu husi nasaun sira sei tama iha uma neʼe. No haʼu sei halo nakonu uma neʼe ho glória.” (Ageu 2:7) Oinsá profesia neʼe afeta ema iha Ageu nia tempu? No oinsá profesia neʼe afeta ita ohin loron? Ita sei hatán ba pergunta sira-neʼe no mós aprende oinsá ita bele hola parte atu doko nasaun sira ohin loron.

MENSAJEN NEʼEBÉ ANIMA EMA IHA AGEU NIA TEMPU

4. Jeová fó knaar importante saida ba Ageu?

4 Profeta Ageu simu knaar importante husi Jeová. Hanoin toʼok buat neʼebé akontese ba Ageu antes nia simu knaar neʼe. Iha tinan 537 AEC, ema Judeu lubun ida sai husi Babilónia no fila fali ba Jeruzalein. Karik Ageu mós hamutuk ho sira. Lakleur depois Jeová nia atan sira-neʼe toʼo Jeruzalein, sira komesa atu harii fundasaun ba Jeová nia uma, ka templu. (Ezras 3:8, 10) Maibé lakleur deʼit situasaun triste mosu. Sira sai laran-kraik no para serbisu tanba ema kontra sira. (Ezras 4:4; Ageu 1:1, 2) Tan neʼe iha tinan 520 AEC, Jeová fó knaar ba Ageu atu ajuda sira sai laran-manas fali no book sira atu harii hotu templu. *Ezras 6:14, 15.

5. Tanbasá Ageu nia mensajen anima Maromak nia povu?

5 Objetivu ba Ageu nia mensajen mak atu hametin ema Judeu nia fiar. Ho aten-brani profeta Ageu hatete ba ema Judeu neʼebé laran-kraik: “Jeová dehan: ‘Oh povu hotu iha rai neʼe, sai forte no halo serbisu bá.’ Jeová neʼebé ukun tropa lalehan nian, dehan: ‘Tanba haʼu hamutuk ho imi.’” (Ageu 2:4) Ita bele fiar katak fraze “Jeová neʼebé ukun tropa lalehan nian” anima duni sira. Jeová iha anju sira neʼebé hanesan ho tropa boot, tan neʼe ema Judeu sira presiza sadere ba Jeová atu bele hetan susesu.

6. Saida mak rezultadu husi Jeová doko nasaun sira?

6 Jeová dirije Ageu atu fó sai mensajen ba ema Judeu katak Jeová sei doko nasaun hotu iha dalan simbóliku. Mensajen neʼe anima ema Judeu neʼebé sai laran-kraik no para harii templu. Mensajen neʼe hatudu katak Jeová sei doko Pérsia. Pérsia mak ukun neʼebé boot liu iha tempu neʼebá. Saida mak rezultadu husi ida-neʼe? Primeiru, Maromak nia povu sei remata projetu atu harii templu. Segundu, ema seluk mós sei adora Jeová hamutuk ho ema Judeu iha templu neʼebé harii fali ona. Mensajen neʼe anima tebes Maromak nia povu.—Zac 8:9.

SERBISU NEʼEBÉ DOKO MUNDU OHIN LORON

Ita hola parte atu doko nasaun sira ka lae? (Haree parágrafu 7-8) *

7. Ohin loron ita hola parte iha serbisu saida neʼebé doko mundu? Esplika toʼok.

7 Oinsá Ageu nia profesia afeta ita ohin loron? Dala ida tan Jeová doko nasaun hotu, no agora ita mós hola parte iha serbisu neʼe. Hanoin toʼok: Iha tinan 1914, Jeová fó knaar ba Jesus Kristu atu sai Liurai ba Maromak nia Ukun. (Sal 2:6) Neʼe laʼós buat neʼebé diʼak ba ema neʼebé ukun iha mundu. Maromak nia Ukun harii ona no “tempu neʼebé hili tiha ona ba nasaun sira” mós liu ona. Neʼe katak períodu neʼebé la iha ukun-naʼin neʼebé reprezenta Jeová remata ona. (Lc 21:24) Tanba razaun neʼe, Jeová nia povu fó sai katak Maromak nia Ukun deʼit mak bele rezolve mundu nia problema sira. No sira halo nuneʼe, liuliu husi tinan 1919. Jeová nia povu haklaken “liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun”, no neʼe doko mundu tomak.—Mt 24:14.

8. Tuir Salmo 2:1-3, nasaun barak liu halo saida kuandu ita haklaken?

8 Ema halo saida kuandu ita haklaken ba sira? Ema barak liu lakohi simu. (Lee Salmo 2:1-3.) Nasaun sira sai hirus. Sira lakohi simu Liurai neʼebé Jeová hili. Sira la haree mensajen neʼebé ita haklaken kona-ba Maromak nia Ukun nuʼudar “liafuan diʼak”. Governu balu bandu ita-nia serbisu haklaken. Maski ukun-naʼin barak iha nasaun sira-neʼe dehan katak sira adora Maromak, maibé sira lakohi husik sira-nia podér. Hanesan ho ukun-naʼin sira iha Jesus nia tempu, ohin loron ukun-naʼin sira kontra Liurai neʼebé Maromak hili hodi ataka Jesus nia dixípulu sira.—Após 4:25-28.

9. Jeová halo saida tanba nasaun sira lakohi simu mensajen neʼebé ita haklaken?

9 Jeová halo saida tanba nasaun sira lakohi simu mensajen neʼebé ita haklaken? Salmo 2:10-12 hatete: “Entaun agora, imi liurai sira, hatudu matenek bá; imi juís sira iha mundu, simu korrije bá. Serbí Jeová hodi hamtaʼuk nia, no hatudu respeitu ba nia ho haksolok. Hatudu respeitu ba oan-mane neʼe, se lae Maromak sei sai hirus no imi sei lakon mohu tiha, tanba Nia sai hirus lalais. Ksolok ba ema hotu neʼebé buka protesaun husi Nia.” Jeová hatudu laran-diʼak no fó sira tempu atu halo desizaun diʼak. Sira bele troka sira-nia hanoin no simu Jeová nia Ukun. Maibé hela tempu uitoan deʼit tanba ita moris “iha loron ikus sira” husi sistema neʼe. (2 Tim 3:1; Isa 61:2) Agora mak tempu urjente, ema presiza hatene lia-loos no hili atu serbí Jeová.

EMA BALU SIMU KUANDU ITA DOKO NASAUN SIRA

10. Saida mak rezultadu diʼak neʼebé temi iha Ageu 2:7-9?

10 Iha situasaun balu, ita-nia mensajen neʼebé doko nasaun sira lori rezultadu diʼak. Ageu hatete katak bainhira Jeová doko nasaun sira, rezultadu mak “buat folin-boot” ka ema laran-loos husi nasaun sira sei adora Jeová. * (Lee Ageu 2:7-9.) Isaias no Miqueias mós fó sai nanis katak neʼe sei akontese “iha loron ikus sira”.—Isa 2:2-4; Miq 4:1, 2.

11. Saida mak irmaun Ken halo kuandu foin rona lia-loos?

11 Hanoin toʼok kona-ba buat neʼebé irmaun Ken halo kuandu nia rona lia-loos. Agora nia serbí iha sede-jerál. Irmaun Ken nafatin hanoin-hetan tempu neʼebé nia rona kona-ba lia-loos maizumenus tinan 40 liubá. Irmaun Ken hatete: “Bainhira haʼu foin rona lia-loos husi Bíblia, haʼu kontente tebes atu aprende katak ita moris iha loron ikus sira husi sistema neʼe. Haʼu komprende katak atu Maromak bele simu haʼu no atu haʼu bele moris ba nafatin, haʼu tenke haketak an husi mundu neʼe no apoia Jeová. Haʼu deside kedas atu halo nuneʼe no halo orasaun ba Jeová. Haʼu para atu apoia mundu neʼe no simu kedas protesaun husi Maromak nia Ukun neʼebé labele lakon.”

12. Oinsá Jeová nia templu espirituál sai nakonu durante loron ikus sira-neʼe?

12 Klaru katak Jeová haraik bensaun ba ninia povu. Durante loron ikus sira, ema barak komesa adora Jeová. Iha tinan 1914, iha Jeová nia atan naʼin-rihun lima deʼit. Agora iha Jeová nia atan naʼin-millaun ualu liu no iha mós ema millaun ba millaun seluk neʼebé komemora Memoriál hamutuk ho ita tinan-tinan. Ho ida-neʼe, Jeová nia templu espirituál katak ninia arranju ba adorasaun loos sai nakonu ho “buat folin-boot hotu husi nasaun sira”. Jeová nia naran hetan glória kuandu ema sira-neʼe tau hahalok foun.—Éf 4:22-24.

Maromak nia povu iha mundu tomak kontente atu haklaken ba ema seluk kona-ba Maromak nia Ukun (Haree parágrafu 13)

13. Akontesimentu sira-neʼe kumpre profesia saida tan? (Haree foto iha livru oin.)

13 Akontesimentu sira-neʼe mós kumpre profesia seluk tan, hanesan profesia neʼebé fó sai iha Isaias kapítulu 60. Isaias 60:22 hatete: “Sira neʼebé uitoan sei sai rihun ida no povu neʼebé kiʼik sei sai nasaun neʼebé forte. Haʼu, Jeová, haʼu rasik mak sei halo sira sai barak lalais liu iha tempu neʼe.” Tanba ema barak tan komesa adora Jeová, neʼe lori rezultadu diʼak. Sira mak “buat folin-boot” no iha skill no abilidade oioin, no sira mós prontu atu haklaken “liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun”. Rezultadu mak Jeová nia povu bele uza sira-nia skill neʼebé Isaias bolu nuʼudar “susubeen husi nasaun sira”. (Isa 60:5, 16) Ho ema sira-neʼe nia ajuda, Jeová nia povu haklaken iha nasaun 240 no fó sai publikasaun sira iha língua 1.000 liu.

TEMPU ATU HALO DESIZAUN

14. Ohin loron, ema tenke halo desizaun saida?

14 Iha loron ikus sira-neʼe, Jeová doko nasaun sira, tan neʼe ema tenke halo desizaun. Sira tenke hili atu apoia Maromak nia Ukun ka tau fiar ba governu sira iha mundu neʼe. Neʼe mak desizaun neʼebé ema hotu tenke halo. Maski Jeová nia povu halo tuir governu nia lei iha nasaun neʼebé sira hela bá, maibé sira neutrál kona-ba mundu nia polítiku. (Rom 13:1-7) Sira hatene katak Maromak nia Ukun deʼit mak bele rezolve ema nia problema hotu. Ukun neʼe laʼós parte ba mundu neʼe.—João 18:36, 37.

15. Oinsá livru Apokalipse hatudu katak Maromak nia povu nia laran-metin sei hetan koko?

15 Livru Apokalipse fó sai katak Maromak nia atan sira-nia laran-metin sei hetan koko iha loron ikus sira. Ema sei kontra ita no fó-terus ba ita. Governu sira iha mundu neʼe sei obriga ita atu adora sira no sira sei fó-terus ba ema hotu neʼebé lakohi apoia sira. (Apok 13:12, 15) Sira sei “obriga ema hotu, kiʼik no boot, riku no kiak, ema livre no atan, atu simu marka iha sira-nia liman-loos ka iha reen-toos”. (Apok 13:16) Iha tempu antigu, atan sira simu marka permanente atu hatudu sai sé mak sira-nia naʼi. Nuneʼe mós ohin loron, mundu hakarak ema hotu atu simu marka simbóliku iha sira-nia liman ka reen-toos. Sira hakarak ema hotu atu hatudu liuhusi sira-nia hanoin no hahalok katak sira apoia mundu nia sistema polítiku.

16. Tanbasá importante atu sai laran-metin liután ba Jeová agora?

16 Ita sei simu marka simbóliku neʼe no apoia governu sira ka lae? Ema neʼebé lakohi simu marka neʼe sei hasoru susar no sira-nia moris sei iha perigu laran. Livru Apokalipse mós hatete: “Ema ida labele sosa ka faʼan só sira neʼebé iha marka deʼit mak bele.” (Apok 13:17) Maibé Maromak nia povu hatene saida mak Maromak sei halo ba ema sira neʼebé simu marka neʼe. (Apok 14:9, 10) Duké simu marka neʼe, Jeová nia povu sei hakerek iha sira-nia liman iha dalan simbóliku: “Haʼu mak Jeová nian.” (Isa 44:5) Agora mak tempu atu sai laran-metin liután ba Jeová. Se ita laran-metin ba Jeová, nia sei kontente atu fó sai katak ita mak ninian.

DOKO IKUS

17. Ita presiza hanoin-hetan saida kona-ba Jeová nia pasiénsia?

17 Jeová hatudu pasiénsia boot durante loron ikus sira-neʼe. Nia lakohi atu ema ida mate. (2 Ped 3:9) Nia fó oportunidade ba ema atu arrepende an no foti desizaun neʼebé diʼak. Maibé ninia pasiénsia iha limitasaun. Ema neʼebé lakohi simu oportunidade neʼe, sei simu konsekuénsia neʼebé hanesan ho Faraó iha Moisés nia tempu. Jeová hatete ba Faraó: “Toʼo agora haʼu seidauk lolo haʼu-nia liman hodi fó kastigu aat ba ó no ó-nia povu, se lae, karik ó lakon ona husi mundu neʼe. Maibé tan razaun tuirmai neʼe mak haʼu husik ó moris: atu hatudu haʼu-nia kbiit no atu haʼu-nia naran bele fó sai iha mundu tomak.” (Éx 9:15, 16) Ikusmai nasaun hotu tenke hatene katak Jeová mesak deʼit mak Maromak neʼebé loos. (Eze 38:23) Oinsá ida-neʼe sei akontese?

18. (a) Doko neʼebé temi iha Ageu 2:6, 20-22 refere ba saida? (b) Oinsá ita hatene katak Ageu nia liafuan sira-neʼe mós sei sai loos iha futuru?

18 Tinan atus ba atus depois Ageu mate, Maromak dirije apóstolu Paulo atu hakerek katak profesia iha Ageu 2:6, 20-22 mós sei sai loos iha futuru. (Lee.) Paulo hakerek: “Agora nia promete ona, hodi dehan: ‘Dala ida tan haʼu sei la doko deʼit rai maibé mós doko lalehan.’ Liafuan ‘dala ida tan’ hatudu katak Maromak sei hasai tiha buat neʼebé nakdoko, katak buat sira neʼebé halo tiha ona, atu nuneʼe buat neʼebé la nakdoko bele hela nafatin.” (Ebr 12:26, 27) Akontesimentu neʼe la hanesan ho buat neʼebé temi iha Ageu 2:7. “Buat neʼebé nakdoko” refere ba ema hotu neʼebé lakohi simu Maromak nia diretu atu ukun. Sira sei lakon ba nafatin hanesan Faraó iha tempu uluk.

19. Saida mak sei la nakdoko, no oinsá ita hatene ida-neʼe?

19 Saida mak sei la nakdoko ka la lakon? Paulo hatutan tan: “Tanba ita atu simu Ukun neʼebé la nakdoko, mai ita kontinua simu Maromak nia laran-diʼak neʼebé boot, tanba liuhusi neʼe mak ita bele halo serbisu sagradu ba Maromak ho hamtaʼuk no respeitu.” (Ebr 12:28) Bainhira doko ikus remata, Maromak nia Ukun deʼit mak sei iha. No Ukun neʼe sei hamriik metin ba nafatin.—Sal 110:5, 6; Dan 2:44.

20. Ema tenke halo desizaun saida, no oinsá ita bele ajuda sira?

20 Ita labele demora! Ema tenke hili. Se sira hili atu kontinua apoia mundu neʼe, sira sei lakon. Se sira hili atu serbí Maromak no moris tuir ninia hakarak, sira sei simu moris ba nafatin. (Ebr 12:25) Bainhira ita haklaken, ita bele ajuda ema atu halo desizaun importante neʼe. Mai ita ajuda ema barak liután atu apoia Maromak nia Ukun. No mai ita hanoin-hetan nafatin ita-nia Naʼi Jesus nia liafuan: “Ema sei haklaken liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun iha mundu tomak nuʼudar sasin ba nasaun hotu, depois neʼe, mundu nia rohan sei mai.”—Mt 24:14.

KNANANUK 40 Ita moris ba sé?

^ par. 5 Lisaun neʼe sei fó sai hanorin foun kona-ba Ageu 2:7. Ita sei aprende oinsá ita bele hola parte iha serbisu importante neʼebé doko nasaun hotu. Ita mós sei aprende katak ema balu gosta serbisu neʼebé ita halo no balu la gosta.

^ par. 4 Ita hatene katak Ageu kumpre ninia knaar neʼe tanba projetu atu harii fali templu remata iha tinan 515 AEC.

^ par. 10 Neʼe mak hanorin foun. Uluk ita la dehan katak rezultadu husi Jeová doko nasaun sira mak atu dada ema laran-loos hodi adora nia. Haree Pertanyaan Pembacaiha Menara Pengawal 15 Maiu 2006.

^ par. 63 ESPLIKASAUN BA DEZEÑU: Ageu anima Maromak nia povu atu sai laran-manas no harii kompletu fali templu. Iha ita-nia tempu, Maromak nia povu haklaken ho laran-manas. Feen-laʼen haklaken kona-ba doko ikus neʼebé atu mai.