Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

URHOMU-ẸMRO UYONO 40

Me yo Mevirhọ ra na Ghini Ghwẹriẹ?

Me yo Mevirhọ ra na Ghini Ghwẹriẹ?

“Mi rhere me se . . . iruedandan nẹ aye i ghwẹriẹ.”—LUKE 5:32.

IJORO 36 Sẹrorẹ Ọmudu Na

ẸZẸKOKO *

1-2. Marhẹ irodje awanva i ru vẹnẹ, enọ ego ye ne yono kpahen?

JENE yono kpahen irodje awanva ri nyerẹnren ọke ahwanren. Owu o suẹn uvie akwa ikpe ọrẹ Israel; ọreva ye ọ suẹn uvie akwa eva ọrẹ Judah. Dedevwo aye i nyerẹnren ọke sansan, aye i ruẹ ekwakwa ri họhọre. Irodje awanva na, i kparehaso i Jehova ji lẹrhẹ ihworho yi ruẹ ọdandan. Aye i ga ema ji kpe ihworho hwu. Ọrẹn, o vwo ovẹnẹ uvwre ehworhare awanva na. Owu o ruẹ ọdandan te ẹdẹ ro hwu, ọrẹn ọreva ye ọ ghwẹriẹre, na ji harhomu edandan eghwaghwa ro ruru. Ayọmo yẹ ehworhare enana?

2 Edẹ aye yẹ Ahab, ro rhiẹ orodje Israel, ọrhẹ Manasseh, ro rhiẹ orodje i Judah. Ovẹnẹ rọ ha uvwre ehworhare awanva na, ọnọ sabu yono ọwan ekwakwa buebun kpahen urhomu-ẹmro ọghoghanren owu—ẹghwẹriẹ. (Acts 17:30; Rom. 3:23) Me yẹ ẹghwẹriẹ, marhẹ e ru dje yi phia? O fori ne rhe kpahiẹn, fọkime ọwan i guọlọre ni Jehova ọ harhomu ọwan erhe ruẹ ọdandan. Na mẹrẹn ẹkpahenrhọ rẹn enọ erana, ene yono kpahen akpenyerẹn irodje eva, ji mẹrẹn oborẹ ana sabu yono nẹ idje aye. Orho ru, ne ne yono kpahen oborẹ i Jesu o yonorin kpahen ẹghwẹriẹ.

OBORẸ ANA SABU YONO NẸ UDJE ORODJE AHAB

3. Aruẹ orodje ọgo yẹ Ahab ọ havwọ?

3 Ahab yẹ orodje ọrẹ irhiruẹ ro suẹn uvie akwa ikpe ọrẹ Israel. Nọ rọnmọ i Jezebel, ọmọ ọgbọtọ orodje Sidon, ro rhiẹ agbamwa ro feri rọ ha obọrẹ o rierun na. Ọnọ sabu rhirhiẹ taghene orọnmo ọnana ọ lẹrhẹ otọre Israel fe. Ọrẹn, nọ ghwọghọ onyerẹnkugbe Israel rhẹ Jehova rhọ. Jezebel ọ ga i Baal, no jiririe rẹn Ahab no vwobọrhọ orharhere irueruo ogame ọrana, ro surhobọmwu irueruo ọfanrhiẹn uvuẹn oghwa ẹga na ọrhẹ ọrẹ a ha emọvwerhe ze izobo. O vwo ọmẹraro i Jehova ro vwo omefuon ọke i Jezebel o vwo omẹgbanhon usuo-on. O kperi aye buebun hwu. (1 Ki. 18:13) Ahab ọ “vwiare uvuẹn ukẹro i Jehova ghwẹ ọsoso eri nyerẹnren o ki nyerẹn.” (1 Ki. 16:30) Jehova o nẹro rẹn ekwakwa ri Ahab ọrhẹ Jezebel i ruru-u. Ọ dabu rhe oborẹ aye e ruẹ fiotọre. Ọrẹn, fọkiẹ arodọmẹ yen, Jehova no dje ọmẹraro Elijah no tiẹ ihworho Enẹyen orhọ nẹ aye i wene irueruo aye, ọke ọ ji havwiẹ na. Ọrẹn, Ahab ọrhẹ Jezebel e kwe kerhọ-ọ.

4. Ẹzeguon ọgo yi Jehova o bru kpe Ahab, marhẹ ọ kpahenrhọ ye lele?

4 Ọke oru, erhionrin Jehova no vwoba. No dje Elijah no yo ghwoghwo ẹzeguon rẹn Ahab ọrhẹ Jezebel. Ana ghwọghọ ọsoso uvwiẹ oghwa aye. Ẹmro Elijah o te Ahab ẹhẹn! Ọrẹ igbevwunu, ọhworhare ọrana rọ kparoma na, nọ “homariotọre.”—1 Ki. 21:19-29.

Fọkime Orodje Ahab ọ ghini ghwẹriẹ-ẹ, no fiẹ ọmẹraro i Jehova rhẹ ekanron (Ni idjaghwẹ 5-6) *

5-6. Me yo djerie phia taghene Ahab ọ ghini ghwẹriẹ-ẹ?

5 Dedevwo Ahab ọ homariotọre uvuẹn ọke ọrana, ọrẹn irueruo yi ọke oru, o djephia taghene ọ ghini ghwẹriẹ-ẹ. Ọ damoma ro no tiẹ ogame i Baal nẹ uvie yi-i. Habaye, o jiri ogame i Jehova-a. Nyoma izede erọrọ, Ahab no ji djephia taghene ọ ghini ghwẹriẹ-e.

6 Ọke oru, ọke Ahab ọ ha use rẹn omamọ Orodje Jehoshaphat ro suẹn Judah nọ homaba ye ye fiuvweri haso itu i Syria, Jehoshaphat nọ ha irorẹdjẹ phia taghene aye i nekpẹn ọkpọvi mie ọmẹraro i Jehova. Ọke ukaro, Ahab ọ tiẹn irorẹdjẹ na, nọ tare: “O ji vwo ọhworhare owu ra na sabu nyoma ye nọ mie i Jehova; ọrẹn mi vwo utuoma kpahiẹn, fọkime ọ vwọ mẹraro kpahen ekwakwa irhorhomu ri sekpahen mẹ-ẹ, obiobiomu ọvo.” Udabọ ọrana, aye ni ji nọ mie ọmẹraro Micaiah. Itiọrurhomẹmro, ọmẹraro na o vwo orharhere iyẹnrẹn rẹn Ahab! Ukperẹ ọnọ guọlọ ẹharhomu i Jehova, Ahab ro dumu ọkon na no donron ọmẹraro na rhẹ ekanron. (1 Ki. 22:7-9, 23, 27) Dedevwo orodje na ọ sabu fiẹ ọmẹraro i Jehova rhẹ ekanron, ọrẹn ọ sabu dobọ aruẹmẹrẹn na ji no jo rugba-a. Uvuẹn uvweri ọrana, ne kpe Ahab hwu.—1 Ki. 22:34-38.

7. Marhẹ i Jehova o dje Ahab rhọ ọke ro hwu hin?

7 Ọke Ahab o hwu hin, Jehova no dje aruẹ ukẹro rọ ha nie phia. Ọke omamọ Orodje Jehoshaphat o te oghwa ọrẹ omefuon, Jehova no dje ọmẹraro Jehu ya ghwọghwie, fọkime ọ ha userhumu rẹn Ahab. Ọmẹraro i Jehova ọrhọ ta: “Evwọkon yo fori ne wu ha userhumu riẹn? Habaye, ihworho ri vwo utuoma kpahen Jehova yo fori ne wu vwo ẹguọlọ kpahen?” (2 Chron. 19:1, 2) Gbe rorie: Orhianẹ Ahab ọ ghini ghwẹriẹ, manẹ ọmẹraro na o vwo dje yi rhiẹ ọvwọkon ro vwo utuoma kpahen Jehova-a. Itiọrurhomẹmro, dedevwo oborẹ Ahab o ruru ọ dariẹ, ọrẹn ọ ghini ghwẹriẹ-ẹ.

8. Me ye yono kpahen ẹghwẹriẹ nẹ udje Ahab?

8 Me ya na sabu yono nẹ udje Ahab? Ọke ro rhon kpahen iyẹnrẹn ukpokpogho ro sekpahen ekruien, Ahab nọ homariotọre ọke ukaro. Ọrana omamọ emru. Ọrẹn, ekwakwa ro ruru ọke oru, ni djephia taghene ọ ghini ghwẹriẹ nẹ ẹhẹn rhe-e. Omarana, na ghwẹriẹ ọ vrẹn ọrẹ ana ghwai mwuomarhọ ibiọke. Jene yono kpahen udje ọrọrọ rọ nọ ha userhumu rẹn ọwan vwẹruọ oborẹ o mevirhọ ra na ghini ghwẹriẹ.

OBORẸ ANA SABU YONO NẸ UDJE ORODJE MANASSEH

9. Aruẹ orodje ọgo yi Manasseh ọ havwọ?

9 Emrẹ ẹgbukpe 200 a vrẹn hin, Manasseh no rhiẹ orodje Judah. Ọkezẹko ọye o biomu ghwẹ Ahab! Baibol na ọrhọ ta: “No ruẹ oborẹ obiomurun omamọ uvuẹn obaro i Jehova, neneyo nọ lẹrhiẹ tuekwẹre.” (2 Chron. 33:1-9) Manasseh nọ bọn agbarha izobo rẹn isolobrugwẹ epha, no tobọ kpare oma orhan ra jarare—ọkezẹko o mevirhọ ogame ehware—ruẹ uvuẹn oghwa ẹga ọfuanfon i Jehova! Manasseh o vwobọrhọ irueruo imajiki, ephẹbọ, ọrhẹ irueruo eda. O ji “biomu ọbara buebun.” O kpe ihworho buebun hwu, ji ha “emọyen ze izobo uvuẹn erhanren,” ọ ha aye ze izobo rẹn isolobrugwẹ efian.—2 Ki. 21:6, 7, 10, 11, 16.

10. Marhẹ i Jehova o ru ghwọghwu i Manasseh, marhẹ orodje na ọ kpahenrhọ ye lele?

10 Jerẹ Ahab, Manasseh ọ tiẹn orhetio ri Jehova o tiobọnu nyoma emẹraro Enẹyen. Ọke oru, “Jehova nọ ha ilotu egba uvweri erẹ orodje Assyria haso aye, aye ni mwu Manasseh rhẹ eghọle ji gba ye rhẹ ejọrọ eva ra ha idọlọ efuanfon ru, ji kpariẹ riẹ Babylon.” Avwaye, ọke rọ ha ekanron uvuẹn ẹkwotọre ọrọrọ, Manasseh no ghini roro kodo kpahen irueruo yi. Nọ “homariotọre omamọ uvuẹn obaro Osolobrugwẹ esẹ ye ride.” No ji ru riobarorhọ. “Nọ rẹ i Jehova ro rhiẹ Osolobrugwẹ ye no dje arodọmẹ riẹn.” Itiọrurhomẹmro, Manasseh nọ “nẹrhomo vwe Osolobrugwẹ ọke ephian.” Ọhworhare ọrana ro dumu ọkon na o ruẹ ewene. Nọ mẹrẹn Jehova rhiẹ “Osolobrugwẹ ye,” nọ ji nẹrhomo vwe yi ọke ephian.—2 Chron. 33:10-13.

Fọkime Orodje Manasseh ọ ghini ghwẹriẹ, nọ wọnrọn haso ogame efian (Ni idjaghwẹ 11) *

11. Lele oborẹ ọ ha 2 Chronicles 33:15, 16, marhẹ i Manasseh o ru djephia taghene ọye ọ ghini ghwẹriẹ ne?

11 Ọke oru, Jehova nọ kpahenrhọ ẹrhomo Manasseh. Nọ mẹrẹn ewene ọhworhare na o ruru, fọkiẹ oborẹ ọ nẹrhomo kpahen. Ẹrhomo i Manasseh o te i Jehova ẹhẹn, no mwurien rharhumu ha uphẹn riẹn no rhiẹ orodje. Manasseh ọ damoma dabu djephia taghene ọye ọ ghini ghwẹriẹ ne. O ruẹ oborẹ Ahab o vwo ru dẹ. Manasseh o wene uruemru ọnẹyen. Nọ wọnrọn haso ogame efian jeghwai jiri ogame urhomẹmro. (Se 2 Chronicles 33:15, 16.) Idjaghwẹ ọrana ọ ghini guọlọ uduefigbere ọrhẹ esegburhomẹmro, fọkime uvwre ẹgbukpe buebun ọ ki ghwẹriẹ, Manasseh rhẹ omamọ udje rẹn ekruien, ekakuro yi ọrhẹ ihworho yi-i. Ọrẹn, uvuẹn ẹgbukpe ri kẹta uvuẹn akpenyerẹn yen, Manasseh nọ damoma kwaphiẹ ekwakwa ibiobiomu ezẹko ro ruru rhọ. Ọkezẹko, ọ sabu ha userhumu rẹn uruọmọyen Josiah, ro rhiẹ omamọ orodje ọke oru.—2 Ki. 22:1, 2.

12. Me ya na sabu yono kpahen ẹghwẹriẹ nẹ udje i Manasseh?

12 Me ya na sabu yono nẹ udje Manasseh? Ọye ọ homariotọre, ji ru vrẹn omaran. Ọ nẹrhomo, ji rẹ ne dje arodọmẹ riẹn. Habaye, no wene uruemrien. Ọ wian gbanhon nọ sabu kwaphiẹ ebẹnbẹn rọ soro rhọ, jeghwai damoma ga i Jehova, nọ ji ha userhumu rẹn awọrọ ru te omaran. Udje i Manasseh ọ yẹ ihworho ri ruẹ edandan eghwaghwa ifiẹrorhọ. Ọnana obọdẹn udje ro djephia taghene Jehova ‘omamọ ohworho, ro mwuegbe rọ nọ harhomu.’ (Ps. 86:5) Ẹharhomu ọ havwiẹ—rẹn ihworho ri ghini ghwẹriẹ.

13. Dje udje uyono kirighwo ro sekpahen ẹghwẹriẹ.

13 Manasseh o ru vrẹn ọrẹ o roro taghene o ruẹ ọdandan ọghwaghwa. Ọrana o yonirin ọwan uyono ọghoghanren kpahen ẹghwẹriẹ. Roro kpahen udje ọnana: Ne wu riẹ ekete re ruẹ cake, ji nekpẹn cake. Ọrẹn, ukperẹ ohworho rọ rhẹ avwaye ọnọ yọ cake, nọ yẹruọ iyẹn ọrilele. Oma ọnọ merhuọn? Ẹjo! Ọnọ ji da ẹro orhianẹ ọrọ rhẹ emru avwaye no dje wẹn taghene iyẹn emru kirighwo ra ha ruẹ cake na? Oma ọ ji merhuọ-ọn! Omaran ọ ji havwọ, Jehova ọ guọlọre nẹ oruọdandan na ọ ghwẹriẹ. Orhianẹ oborẹ oruọdandan o ruru ọ dariẹ, ọrana orhomurun. Aruẹ iroro ọrana ọghanranren nọ sabu ghwẹriẹ, ọrẹn ọrana o te-e. Me yo no ji ru? Ene yono ekwakwa buebun nẹ udje i Jesu ọ haphia.

OBORẸ ENE RU RHE OHWORHO RỌ GHINI GHWẸRIẸ

Ọke rẹ ọmọ osoghoro na ọ mẹrẹnvwrurhe taghene ọ djẹ odjẹ rọ sọre, nọ nya ugbo oseseri riẹ oghwa (Ni idjaghwẹ 14-15) *

14. Uvuẹn udje i Jesu na, marhẹ ọmọ osoghoro na o ru dje oka ẹghwẹriẹ phia?

14 Jesu o dje omamọ udje kpahen ọmọ osoghoro na, ra ya rhẹ Luke 15:11-32. Idama owu ọ kparehaso ọsẹ ye, no nẹ oghwa, ji nya riẹ “ẹkwotọre oseseri.” Oboran nọ yo nyerẹn akpọ ọfanrhiẹn. Ọrẹn ọke ebẹnbẹn e bruie rhe, nọ dabu roro kpahen orhienbro esọsọ ro bruru. Nọ mẹrẹnvwrurhe taghene akpọ ye orhomurun omamọ ọke rọ ha oghwa ọsẹ ye. Jesu nọ tare taghene ‘iroro idama na ni gbare.’ No brorhiẹn rọ nọ ghwẹrioma rie, ji nekpẹn ẹharhomu mie ọsẹ ye. Ọghanranren omamọ taghene ọmọ na ọ mẹrẹnvwrurhe taghene o brorhiẹn ri sọre. Ọrẹn, ọrana o teri? Ẹjo. O fori nọ kpare idjaghwẹ!

15. Marhẹ ọmọ osoghoro na uvuẹn udje i Jesu o ru djephia taghene ọye ọ ghini ghwẹriẹ ne?

15 Ọmọ osoghoro na, o djephia taghene ọye ọ ghini ghwẹriẹ nẹ edandan ro ruru. Ọ nya ugbo oseseri ghwẹrioma rie. Ọke rọ tẹmro rẹn ọsẹ ye, nọ tare: “Mi ruẹ ọdandan haso odjuwu ọrhẹ owẹwẹ ne. Mie rhe mwuovwan ohworho re ne se ọmọ ọnọ-ọ.” (Luke 15:21) Edandan yen rẹ idama ọ ta phia, o djephia taghene ọ ghini guọlọ kwaphiẹ onyerẹnkugbe yi rhẹ Jehova rhọ. Ọ ji mẹrẹnvwrurhe taghene irueruo yi, i suẹ ẹkuọn rẹn ọsẹ ye. Omarana, no mwuegbe rọ nọ wian gbanhon nọ sabu vwo ekwerhọ ọsẹ ye, ọrhọ tobọ rhianẹ ono rhiẹ owuọwan usuẹn era wian rẹn ọsẹ ye! (Luke 15:19) Udje ọnana ghwai rhẹ udje rọ rhuọnrhuọn oma ọvo-o. O fori nẹ iruemru-urhi ri havwiẹ, i ha userhumu rẹn ekpako ukoko ọke aye a guọlọ fiotọre sẹ omizu ro ruẹ ọdandan ọghwaghwa ọ ghini ghwẹriẹ ne.

16. Mesoriẹ ọnọ sabu bẹn rẹ ekpako na ine rhe sẹ omizu ro ruẹ ọdandan ọ ghini ghwẹriẹ ne?

16 Orhiẹ owian rọ lọhọre rẹ ekpako ine rhe sẹ omizu ro ruẹ ọdandan ọghwaghwa ọ ghini ghwẹriẹ ne-e. Mesoriẹ? Ekpako na e rhe oborẹ ọ ha uvuẹn ọmudu na-a, omarana aye ina hẹroso iruemru omizu na ro djephia taghene ọdandan ro ruru ọ ghini da ye. Uvuẹn erhirhiẹ ezẹko, ọnọ sabu rhirhiẹ taghene omizu na o ruẹ ọdandan ro biomurun omamọ, rọ nọ lẹrhẹ ekpako na ri brurie nya roro taghene ọ ji ghini ghwẹriẹ-ẹ.

17. (a) Udje ọgo yo djephia taghene ohworho ọ ghini ghwẹriẹ nẹ edandan ye-en, orhianẹ ọ tare taghene oborẹ oruru ọ dariẹ? (b) Jerẹ oborẹ ọ ha 2 Corinthians 7:11, me ya guọlọ mie ohworho rọ ghini ghwẹriẹ?

17 Roro kpahen udje owu. Omizu ọhworhare owu ọ ghwọwe uvwre ẹgbukpe buebun. Ukperẹ ọnọ nekpẹn userhumu, no tie irueruo na nu rẹn aniẹ, igbehian yen ọrhẹ ekpako na. Ọke oru, ọdandan yen nọ homaphia. Ọke ekpako na a ta riẹn taghene ọ ghwọwe, no kweri jeghwai taghene oborẹ o ruru ọ dariẹ omamọ. Ọrana o teri? O fori nẹ ekpako ra hẹrote aruẹ ẹmro ọrana, i ni vrẹn ọrẹ omizu na ọ ta taghene oborẹ o ruru ọ dariẹ. Ọnana rhẹ ọdandan ro ruru ọgbọ owu fọkime o brorhiẹn rọ sọre-e, ọrẹn ọrana irueruo ọkon o ruru ọgbọ buebun. Orhiẹ oruọdandan na yọ ta edandan yen phia-a; a nẹ iyẹnrẹn yen. Omarana, o fori nẹ ekpako na i mẹrẹnvwrurhe taghene oruọdandan na ọ ghini ghwẹriẹ ne, o wene iroro ọrhẹ irueruo yi ne. (Se 2 Corinthians 7:11.) Ọnọ ha ọke nẹ ọhworhare na ọ sabu ruẹ ewene ra guọlọre. Ana tobọ tie nẹ ukoko na uvwre ọke.—1 Cor. 5:11-13; 6:9, 10.

18. Marhẹ omizu re le nẹ ukoko ono ru djephia taghene ọ ghini ghwẹriẹ ne, me yo no nerhumie rhe?

18 Nẹ oruọdandan re le nẹ ukoko o djephia taghene ọye ọ ghini ghwẹriẹ, ọnọ rhiẹ uyono ukoko ọke ephian ji nyalele urhebro ekpako na, no vwo obọdẹn ẹkwaphiẹrhotọre ẹrhomo ẹnẹ ọrhẹ uyono omobọ. Ono ji gbẹro rhotọre kẹnoma rẹn erhirhiẹ ri sun riẹ ọdandan na. Ọrhọ wian gbanhon kwaphiẹ onyerẹnkugbe yi rhẹ Jehova rhọ, ọnọ sabu vwo imwẹro taghene Jehova ọnọ harhomie, habaye ekpako na ina ha userhumu riẹn rharhumu rhiẹ ukoko na. Itiọrurhomẹmro, ọke ekpako a guọlọ fiotọre sẹ oruọdandan ọ ghini ghwẹriẹ, aye i rheri taghene erhirhiẹ owuowu ọ vẹnẹren, omarana aye na dabu ni erhirhiẹ na sua aye e ki brorhiẹn ro serhọ.

19. Me yẹ obọdẹn ẹghwẹriẹ o surhobọmwu? (Ezekiel 33:14-16)

19 Jerẹ oborẹ e yono ne, obọdẹn ẹghwẹriẹ ọ vrẹn ọrẹ ana ta taghene ọdandan re ruru ọ dare ọwan. O ji surhobọmwu ọrẹ ene wene iroro ọrhẹ ẹhẹn ọwan, ro no mwu ọwan kpare idjaghwẹ ri serhọ. Ọnana o ji mevirhọ taghene ana sẹrerhumuji uruemru ọsọsọ ji huvwele i Jehova. (Se Ezekiel 33:14-16.) O fori nẹ ọdamẹ ọrukaro oruọdandan, o rhiẹ ọrẹ ọnọ kwaphiẹ onyerẹnkugbe yi rọ ghwọghọre rhẹ Jehova rhọ.

RA HA USERHUMU RẸN IRUEDANDAN NẸ AYE I GHWẸRIẸ

20-21. Marhẹ ene ru ha userhumu rẹn ohworho ro ruẹ ọdandan ọghwaghwa?

20 Jesu nọ dabu dje oghọn ọghoghanren uvuẹn owian aghwoghwo yi fiotọre, ọke rọ ta: “Mi rhere me se . . . iruedandan nẹ aye i ghwẹriẹ.” (Luke 5:32) Ọrana o ji rhiẹ uruemru re ne vwo. Me ye ne ruo, orhianẹ e rhonrin taghene ugbehian ọwan o ruẹ ọdandan ọghwaghwa?

21 Ana suẹ ẹkuọn rẹn ugbehian ọwan orhianẹ a damoma rhurhu ọdandan ye. Aruẹ omẹdamu erana i vwe vwo efikparobọ-ọ, fọkime i Jehova ọ mẹrẹn oborẹ ọ phia. (Prov. 5:21, 22; 28:13) Wu na sabu ha userhumu rẹn ugbehian nyoma wu na karorhọ ye taghene ekpako na ina ha userhumu riẹn. Orhianẹ ugbehian o kwe ta kpahen ọdandan yen rẹn ekpako na-a, o fori ne wu ta rẹn ekpako na kpahiẹn, ọrana no no djephia taghene wu ghini guọlọ ha userhumu riẹn. Onyerẹnkugbe yi rhẹ Jehova ọ ha erhirhiẹ imwofẹn!

22. Me ye ne yono uvuẹn urhomu-ẹmro rọ ha kpahen ọnana?

22 Ọrẹn, orhianẹ omizu na ọ ruẹ ọdandan ọghwaghwa uvwre ọke jijiri ne, ro mwu ekpako na brorhiẹn taghene ene le yi nẹ ukoko? Ọnana no djephia taghene aye e dje arodọmẹ riẹ-ẹn? Uvuẹn urhomu-emro rọ ha kpahen ọnana, ene yono kpahen oborẹ i Jehova o dje arodọmẹ phia ọke rọ ghwọghwẹ iruedandan ọrhẹ oborẹ ene ru hẹrokelie.

IJORO 103 Ekpako Ẹghẹlẹ Rẹn Ọwan

^ Udjoghwẹmro 5 Na ghini ghwẹriẹ ọ vrẹn ọrẹ ana ta taghene ọdandan re ruru ọ dare ọwan. Nyoma idje Orodje Ahab, Orodje Manasseh, ọrhẹ ọmọ osoghoro uvuẹn udje i Jesu na, urhomu-ẹmro ọnana ọnọ ha userhumu rẹn ọwan vwẹruọ oborẹ o ghini mevirhọ ra na ghwẹriẹ. Ọnọ ji ta kpahen ekwakwa ezẹko rẹ ekpako ine roro kpahen ọke aye erhe brorhiẹn sẹ omizu ro ruẹ ọdandan ọghwaghwa ọ ghini ghwẹriẹ ne.

^ Udjoghwẹmro 60 IDJEDJE IFOTO: Orodje Ahab rọ tuekwẹre dje isodja ye nẹ aye i fiẹ ọmẹraro i Jehova re se Micaiah rhẹ ekanron.

^ Udjoghwẹmro 62 IDJEDJE IFOTO: Orodje Manasseh o jurhi rẹn era wian riẹn nẹ aye i ghwọghọ ema ro fi rhẹ oghwa ẹga na bi.

^ Udjoghwẹmro 64 IDJEDJE IFOTO: Ọmọ osoghoro na, rẹ oma ọ rhọre ọke rọ nya ugbo oseseri na hin, ro vwo ẹhẹn ro te otọre ọke rọ mẹrẹn oghwa ye obaro.