Skip to content

Skip to table of contents

MWAHA ONTHOKORORIWA 40

Ottharuwa weekhaikhai ti eheeni?

Ottharuwa weekhaikhai ti eheeni?

“Nkarwenle owìtthana anaxariya mene anamattheka.”—LU. 5:32.

ETXIPO 36 Nikhapeleleke Murima Ahu

ELE NINKELAAHU OXUTTERA *

1-2. Ovirikana heeni waakhanle eriyari ya mamwene meeli, ni makoho heeni ninkelaahu waakhula?

NINKELA wuuluma sa mamwene meeli yaakhala ehuhu aalempwaawe Biblya. Mmoha aalamulela mahimo muloko a Israeli mukina aalamulela mahimo meeli a oYuda. Hata yaakhanle ihuhu soovirikana, mamwene ala meeli yaakhalano itthu yaalikanaaya. Oweeli aya, yaamutthekela Yehova ni yaahapakiha-tho atthu a Muluku omutthekela. Ootheene yaakhalano mathowa ookokhorela ilataratho ni wiiva. Mene waakhala ovirikana wa mamwene ala meeli. Mukina aavirelela opaka soonanara mpaka okhwawawe, mukina aattharuwa ni aaleveleliwa soottheka sawe sootheene. Mamwene heeni yaala?

2 Mwene a wIsraeli eeriwa Akhabi ni mwene ooYuda eeriwa Manase. Ovirikana wa alopwana ala eeli pooti onxuttiha etthu yootthuneya voohima sa—ottharuwa. (Mit. 17:30; Arom. 3:23) Mene ottharuwa ti heeni? Moota heeni mutthu onooniheraawe weera oottharuwa? Hiyo nintthuneya osuwela eyo mwaha wooweera nintthuna weera Yehova onlevelele soottheka sahu. Weera naakhule makoho ala, nintthuneya othokorora sooweereya sa mweekumini sa mamwene ala meeli. Ni woona matakihero aya etthu annixuttihaaya. Navinya vaavo ninkela woona ele Yesu oxuttihaawe voohima sa ottharuwa.

NTAKIHERO NA MWENE AKHABI NINNIXUTTIHA EHEENI?

3. Itthu heeni soonanara mwene Akhabi aapankaawe?

3 Akhabi aari mwene a mahimo muloko (10) a wIsraeli. Owo aathelanne ni Jezabeli mwana a mwene a Osidoni nihimo na muhakhu nakhala oNorte. Woonaru ntheli nno, nannaruhela mireerelo sooreera ntoko saweerutthuni wa nloko na ana a Israeli. Nave-tho wannananariha onthamwene wa ana a Israeli yaaraayano ni Yehova. Mwaha wooweera Jezabeli, annamukokhorela Bayali ni okokhorela iwo waahela mpuwa ovaha mikuttho soowaahisa anamwane ni oraruwa. Jezabeli aamooperera Akhabi oruhela okokhorela weethiru. Vaavo Jezabeli aaraawe pwiyamwene khavo mprofeti a Yehova aari oovareleleya. Owo aaruma weera yiiviwe maprofeti ootheene a Yehova. (1 Mam. 18:13) Akhabi “ahera yeyo yari yonanara va maithoni va Yahvéh votepa onanara wapwaha makholo aya othene.” (1 Mam. 16:30) Yehova eera oonaka itthu sootheene aapakaawe Akhabi ni mwaariye Jezabeli. Aamorelaka ikharari, Yehova aamuruma mprofeti Eliya weera awooperere atthu a Muluku otxentxa mukhalelo aya ehinaaye otepa etthu ele. Mene Akhabi ni Jezabeli khaiwelenle.

4. Waarowa okhala hayi ottaruxiwa wa Akhabi aleliwaawe ni owo aapanke heeni?

4 Mene opixa murima wa Yehova waaphiya okhwipi waya. Yehova aamuruma mprofeti Eliya weera amuleele Akhabi ni mwaariye Jezabeli weera yaamuttaruxiwa mwaha wa itthu iye soonanara yaapakaaya. Awo ni amusi aya ootheene yaamutxipihiwa. Ele alelinwaawe yaari ntoko makofi wa Akhabi mene waari wooreera omoona mulopwana ole oowiisunnuwiha ‘aiyevihaka’.—1 Mam. 21:19-29.

Mwene Akhabi aahoonihera weera khaattharunwe ni murima wootheene mwaha woolamula otthukeliwa mprofeti a Muluku (Nwehe iparagrafu 5-6) *

5-6. Itthu heeni sinnoonihera weera Akhabi khaattharunwe ni murima wootheene?

5 Mene ehuhu ele Akhabi aahiiyeviha nto mukhalelo awe muhoolo mwaya waahoonihera weera khaattharunwe ni murima wootheene. Mwaha wooweera owo kheerenre omaliha okokhoreliwa Bayali moomwenene mwawe. Nave-tho khaakhavihenre atthu a Muluku omukokhorela Yehova. Akhabi aahoonihera weera khaattharunwe ni murima wootheene mwa mikhalelo mikina.

6 Muhoolo mwaya, Akhabi aakela owana ni Asiiriya nto owo anwopa Yosafati mwene ooYuda weera amukhavihere. Okhala weera Yosafati aari ooreera murima owo aamuleela weera apatxere toko omukoha mprofeti a Yehova. Woopatxerani Akhabi khasaamusivenle mitthenka iye, owo aahima weera “okhala nlelo mulopwana wera nase ehako Yahvéh ni ekhavihero awe, nto khanakisivela miyo nari vakhaaneene, niwoko khatonke okilokohera sorera, mene sonanararu kwekwe.” Hata vaari hiiho, awo yaamukoha mprofeti Mikeya. Ntoko aahimmaawe woopatxerani mitthenka sa mprofeti Mikeya aaleeliwaawe Akhabi khasaamusivenle. Akhabi anwera ottharuwa ni waasa nlevelelo wa Yehova. Hata vaari hiiho, owo aaruma weera mprofeti ole avonyeriwe mukaliposo. (1 Mam. 22:7-9, 23, 27) Ekhaikhai weera Akhabi aawera onvonyera mukaliposo mprofeti ole, mene khaawenre okhoottihera okwanela yoolohera ele. Ekhotto yaakhumelenle muholo mwaya Akhabi aahookhwa.—1 Mam. 22:34-38.

7. Akhwaakaru akhabi Yehova aahimme eheeni sa yoowo?

7 Muhoolo mwaya, Akhabi akhwiiyeene Yehova aathaliha moota aamooneelaawe mulopwana ole. Vaavo mwene ooreera murima aatthikenlaawe owaani, Yehova aamuruma mprofeti Hagayo omuleela masu oottaruxa mwaha woopakano onthamwene ni Akhabi. Mprofeti Hagayo aamuleela Yosafati eeraka: “Kapena mutakhali òphwanela okhaviheriwa? Ahósivela yale anamwítta Yahvéh?” (2 Sow. 19:1, 2) Vano muupuwele weera Akhabi waakhanle weera aattharuwa ni murima wootheene, mprofeti a Yehova khaarowa ohima weera, Akhabi annamwiitta Yehova. Vanooneya weera hata Akhabi oonihenre ottharuwa iwo khawakhanle ni murima wootheene.

8. Ntakihero na mwene Akhabi ninnixuttiha eheeni voohima sa ottharuwa?

8 Ninxuttera heeni ni Akhabi? Woopatxerani owo aiwakaru mitthenka soophukela sa Yehova owo aahiiyeviha. Owo aakhalano epatxerero yooreera. Mene soopaka sawe muhoolo mwaya saahoonihera weera khaattharunwe. Mpaka va, hiyo noohoonelela weera ottharuwa weekhaikhai khontaphulela wiiniwa murima mwa ehuhu vakhaaneene. Vano ninkela woona ni wiiwexexa etthu entaphulelaaya ottharuwa weekhaikhai.

NINXUTTERA HEENI NI YOOWEEREYA YA MWENE MANASE?

9. Itthu heeni soonanara Manase aapankaawe?

9 Ivireene iyaakha 200 muhoolo mwaya, Manase aakhala mwene ooYuda. Soottheka sawe saari sootepaxa opwaha sa Akhabi. Biblya onnahima weera “Manase àhera yeyo yaari yonanara vamaithoni va Yahvéh, anvehaka yowo.” (2 Sow. 33:1-9) Manase aahaateka antaare aamuluku eethiru—moopwahereera owo aakuxa ilataratho sa amuluku eethiru—aroihaka mpeweni mootteela mwa Yehova. Woonaru yeeyo yaapakeliwa okokhorela wa okonihana wa weethiru. Owo aapaka maxitta, ihako ni okhwiri. Nave Manase ‘aayeeha ephome’ yaatthu oohittheka. Owo aawiiva atthu antxipale, ‘mpakana waahisa anamwane awe vaikho’ ntoko mukuttho wa amuluku eethiru.—2 Mam. 21:6, 7, 10, 11, 16.

10. Yehova aamuttarunxe hayi Manase ni Manase oonenle hayi?

10 Yehova aahaaruma maprofeti weera yaamuleela Manase. Mene mwaha woowiisunnuwiha ntoko Akhabi khaatthunne wiiwelela. Mene nto “Yehova aamurumihela yoowo anakhotto a mwene a Waasiriya. Awo yanvara Manase ni yaamutthuka ni eyuuma, aani ni onyooro wa ekhoopiri ni yaamuroinha oBabilonia.” Wuuwu aawaleliwaawe mukaliposo. Awaleliweene elapo ya amalapo, owo anuupuwela itthu soonanara aapankaawe. Mene nto “aahiiyeviha ohoolo wa Muluku aasitithawe.” Manase aapakatho etthu ekina anvekela Yehova Muluku awe. Tiyeeyo nto Biblya onhimaawe weera Manase “aananvekela yoowo.” Voohakalaliha mulopwana ole owiisunnuwiha aatxentxa mukhalelo awe. Aapatxera omoona Yehova ntoko “Muluku” ni aapatxera onvekela voohihiyerera.—2 Sow. 33:10-13.

Mwene Manase ahoonihera weera aattharuwa ni murima wootheene mwaha woomaliha okokhorela weethiru (Nwehe eparagrafu 11) *

11. Moovarihana ni 2 Sowereya 33:15, 16, moota heeni Manase oonihenraawe weera aattharuwa mweekhaikhai?

11 Moovira ehuhu, Yehova aahaakhula mavekelo a Manase. Yehova aahoonelela mmavekeloni mwa Manase weera owo aapittikuxa murimaawe. Mwaha wa Manase woopwaherera opaka mavekelo, Yehova aahaakhulela weera owo atthikele okhala mwene. Ni Manase aattottela mureerelo ehuhu ele weera oonihere weera aattharuwa ni murima wootheene. Owo aapaka etthu Akhabi ahaapankaawe, owo aamaliha okokhorela weethiru ni aakhavihera okokhorela weekhaikhai. (Mmusome 2 Sowereya 33:15, 16.) Manase waatthuneya olipa murima ni okhalano nroromelo. Owo aahaatthekiha atthu aveemusini vawe ni atthu ale ootheene yaari moomweneni mwawe. Mene mahuku awe oomalihera, Manase aaheerera oreherera itthu sootheene apankaawe. Mweekhakhai vanooneya weera, owo aakhala ntakihero nooreera wa musulaawe Yosiya yoowo muhoolo mwaya ari mwene ooreera murima.—2 Mam. 22:1, 2.

12. Ntakihero na Manase nnanivaha yooweherera heeni voohima sa ottharuwa?

12 Ninxuttera heeni ni yooweereya ya Manase? Owo aahiiyeviha ohoolo wa Yehova ni anvekela Yehova weera ommorele ikharari. Manase aatxentxa mukhalelo awe. Mene owo, aahiilipihera wookolola itthu sootheene ananarinhaawe. Nave aahilipihera omukokhorela Yehova ni waakhavihera atthu akina opaka etthu emoha-moharu. Ntakihero na Manase ninnanivaha yooweherera yooweera ale apanke yoottheka etokotoko pooti oleveleliwa. Nave ethonyero etokotoko weera Yehova Muluku, “tooreera murima ni toolevelela.” (Nsal. 86:5) Onoowereya oleveleliwa—ale anttharuwa ni murima wootheene.

13. Niphwanaphwaniho heeni ninttittimihera otthuneya waya ottharuwa?

13 Manase aapaka etthu ekina ohiya oriipiwa murima mwaha wa soottheka sawe. Eyo ennanixuttiha etthu yootepa otthuneya voohima sa ottharuwa. Nkuupuwelani niphwanaphwaniho nna. Nyuwo munrowa nipuro nintumihiwa eboolu munavekela eboolu mene mutthu ontumiha eboolu onoovahani nootxe. Nyuwo mwaamuhakalala? Waakhula tiwooweera hoye. Ankha wakhala weera mutthu ole ohooleelani weera nootxe etthu yootthuneya weera epakiwe eboolu? Nave-tho khamwaarowa ohakalala. Vamoha-moharu, Yehova onanvekela ole otthenke weera attharuweke. Wakhala weera mulipa oottheka ooripiwa murima mwaha wa yoottheka opankaawe, eyo tiyooreera. Mene oriipiwa murima iwo, etthu yootthuneya wa mapatxerero a ottharuwa. Ntoko hiihaale nootxe nraaya nootthuneya weera epakiwe eboolu. Mene okhala ooriipiwa murima paahi khonkwana. Ontthuneya opaka eheeni? Hiyo nnimoona yooweereya yootepa oreera Yesu aahimmaawe.

NINKELA OSUWELA HAYI WAAREENE OTTHARUWA WA EKHAIKHAI?

Ananarinheene sootheene aaraaweno mwaana oomwareya onneetta ekwaha yoorakama atthikelaka owannyawe (Nwehe iparagrafu 14-15 *

14. Mwaana oomwareya apatxenre woonihera hayi weera aattharuwa?

14 Yesu aahima yooweereya yootepa ootthuneya ya mwana oomwareya va Luka 15:11-32. Mwa yooweereyeene yeela, mwaana mmoha onnaarukunuwela atithawe nave, onnavenya vaate “eettaka ekwaha yoorakamela.” Areene elapo eyo, mwaana ole onnakuxa ekumi ya olavilavi. Mene emaara aavirihaiye maxupo, owo onnuupuwela itthu soonanara aapankaawe. Nto aahoonelela weera emaara aaraiye vaate va atithawe, ekumi awe yaari yooreera. Ntoko Yesu ohimmaawe, mwaana ole uupuwelaka meekhaawe aheera kivenye kirowe wa atithaka ni kaweerele kootthekela erimu ni weyo nkiphwanenle wiitthaniwa mwaana okikhaliha miyo mmoha aanamutekwa. Owo aalakela ‘otthikela’ vaate va atithawe ni ovekela oleveleliwa. Emaara mwaana ole iininwaiye murima mwaha wa itthu soonanara aapankaawe, yaari etthu yootepa otthuneya. Neereke opaka eyo waakwana? Waakhula tiwooweera hooye, owo aatthuneya opaka matxentxo.

15. Muniphwanaphwaniho Yesu aapankaawe mwana ole oonihenre hayi weera aattharuwa?

15 Mwaana ole oomwaareya aahoonihera weera aattharuwa ni murima wootheene mwaha wa itthu iye aapankaawe. Owo aaheetta ekwaha yoorakama atthikelaka owaani. Ntoko vaavo aaphwannyaawe atithawe aaheera: “Tithi, kótthekela erimu ni weyo, nkinaphwanela witthaniwa mwana.” (Lu. 15:21) Ohima iwe soottheka mwaana ole aapankaawe, aahoonihera weera aatthuna oreherera onthamwene awe ni Yehova. Nave-tho owo, aahoonelela weera soopaka sawe saahaariipiha murima apapawe. (Lu. 15:19) Niphwanaphwaniho na Yesu voohima sa mwaana oomwareya khohiyono paahi yooweereya yooreera. Eyo ennaaxuttiha etthu etokotoko asitokweene a mmulokoni. Vaavo munna ompakaawe yoottheka etokotoko, asitokweene antthuneya owehexexa wakhala weera owo oottharuwa tthiri ni murima wootheene.

16. Mwaha wa heeni oraaya wooxupa asitokweene a mmulokoni woonelela wakhala weera mulipa otthenke oottharuwa tthiri mweekhaikhai?

16 Pooti okhala wooxupa asitokwene a mmulokoni woonelela wakhala weera mulipa oottheka oottharuwa tthiri mweekhaikhai. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera asitokweene a mmulokoni khaanoona mirima saatthu. Nto weera esuwele, awo anwexexa mikhalelo soomokoni paahi. Wakhala weera munna owo onniitta yoottheka opankaawe. Ikwaha ikina mutthu ole opanke yoottheka, pooti othukumana ni asitokweene ni asitokweene ohiroromela weera oottharuwa ni murima wootheene.

17. (a) Ntakihero heeni nnooniheera weera ottharuwa weekhaikhai khohiyono ohima paahi weera wookina murima? (b) Movarihana ni 2 Akorinto 7:11, mutthu otthenke ontthuneya opaka eheeni?

17 Nkuupuwelani ntakihero nna, munna mmoha onnapaka onamararuwa ikwaha sintxipale ni iyaakha sintxipale. Nto ohiya ovekela nikhavihero, owo onniipithiha yootthekaawe eyo waamwaariye, waasinthamwene awe ni asitokweene a mmulokoni. Nto ovinya vaavo owo onnooneleliwa. Mene nto asitokweene yaamweerelaka weera aakhalano mathowa anoonihera weera owo oraruwa, owo onnaakhulela. Mene onkhala ntoko ooriipiwa murima mwaha wa yootthekaawe. Vano nto neereke ohima eyo onnakwanela? Asitokweene antthuneya owehexexa ohiya paahi oripiwa wawe murima, mwaha wooweera yoottheka eyo khaapanke ekwaha emoha naari mwaha wootteettheya mene opanke yoottheka eyo ikwaha sintxipale ni iyaakha sintxipale. Ni-tho opwaha mwa yeeyo khohiyono munna owo ohimme meekhaawe owo orimweera wooneleliwa. Opwaha mwa yeeyo asitokweene antthuneya ookhalano mathowa waariweera munna owo ootxentxa muupuwelo ni soopaka sawe. (Mmusome 2 Akorinto 7:11.) Apaale pooti ovira ehuhu yiitxipale weera ooneye waakhala weera munna owo opanke yoottheka ootxentxa mukhalelo awe ni apaale owo pooti okumihiwa mmulokoni mwa ehuhu vakhaani.—1 Akor. 5:11-13; 6:9, 10.

18. Mutthu okumihiwe mmulokoni onoonihera hayi weera oottharuwa ni murima wootheene ni enrowa okhumelela eheeni?

18 Mutthu okumihinwe mmulokoni, ontthuneya opaka etthu weera oonihere tthiri weera oottharuwa ni murima wootheene. Owo ontthuneya woonela mitthukumano veeli-veeli ni ottara miruku onvahiwaawe ni asitokweene sa ovekela ni omusoma Biblya. Ni-tho ontthuneya wiilipihera weera asepe etthu ele emweerinhe ottheka. Mulipa oottheka ailipihera oreherera onthamwene awe ni Yehova, aroromeleke weera Yehova onoomulevelela. Ni-tho asitokweene a mmulokoni anoomwaakhulela otthikela mmulokoni ni okhala munna. Ekhaikhai weera emaara asitokweene anamphukelaya mulipa otteka, onnatthuneya wuupuwelela weera nyaha khasinlikana nto khontthuneya ophukela mootepaxa.

19. Ottharuwa wa ekhaikhai onhela mpuwa eheeni? (Ezekiyeli 33:14-16)

19 Ntoko nonnaahu mwa iparakarafu sa muttuli, ottharuwa weekhaikhai khohiyono ohima paahi weera wookina murima mwaha wa yoottheka nipankaahu. Ottharuwa ni murima wootheene onhela mpuwa otxentxa mikhalelo sahu ni mapakelo ahu itthu. Matxentxo awo eneeriheke opakavo etthu ya ohiya ephiro yoottheka ni otthikela ephiro ya Yehova. (Mmusome Ezekiyeli 33:14-16.) Etthu yootepa ontthuneya eri yooweera mulipa oottheka atthikele ookhalano onthamwene ni Yehova.

OWIITTHANA ANAMATTHEKA WEERA ETTHARUWE

20-21. Ninkela omukhavihera hayi nthamwene ahu opanke yoottheka?

20 Yesu aahima etthu yootepa otthuneya mmutekoni mwawe moolaleera eeraka: “Nkarwenle owitthana anaxariya mene anamattheka wera erukunuxe murima.” (Lu. 5:32) Eyo ekhaleke yootthunaahu. Nkuupuwelani weera nthamwenaanyu mummusivelaanyu onnapaka yoottheka. Munaapake eheeni?

21 Weerera okhuwa yootheka ya nthamwene anyu enkela ovireleliha onanariha onthamwene awe ni Yehova. Eyo-tho khahiyene etthu mwaha wooweera Yehova onnoona itthu sootheene. (Mir. 5:21, 22; 28:13) Mene wakhala weera nyuwo munnatthuna omukhavihera nthamwene anyu mutthekuleno nave mmulele weera aaleele asitokweene. Ahirowa, nyuwo mukele mwaalele asitokwene mwaha owo. Eyo enootaphulela omukhavihera nthamwene anyu. Mwaha wooweera onthamwene awe ni Yehova wookhalano maxupo!

22. Yoosoma enttharelananikela woona eheeni?

22 Emaara ekina mutthu opanke yootheka ahinattharuwa, asitokweene pooti opaka yoothanla weera emukumihe mmulokoni. Mene eyo neereke enoonihera weera asitokweene a mmulokoni khammoriwa ikharari? Mwa yoosoma enttharelana, ninkela woona moota Yehova ommoriwaawe ikharari vaavo onaalakaawe anamattheka ni moota nneeraahu nimutakiheke.

ETXIPO 103 Axitokweene: Yoovaha ya Yehova

^ eparag. 5 Ottharuwa weekhaikhai onhela mpuwa ohiya ohima weera paahi wookiina murima, mwaha wa yoottheka nipankaahu. Yoosomeene yeela, nnoorowa wiiwexexa ele entaphulelaaya ottharuwa weekhaikhai. Weera niiwexexe nnene nnoorowa woona matakihero marura: Na mwene Akhabi, ni mwene Manase ni namwaana oomwareya onhimmwale va niphwanaphwaniho na Yesu. Nave nnoorowa woona itthu ikina asitokweene atthuneyaaya ohelaka mpuwa vaavo ammuthokororaaya mutthu opanke yoottheka. Weera emoone wakhala weera oottharuwa mweekhaikhai.

^ eparag. 60 ILATARATHO YA EPAXINA: Mwene Akhabi anyoonyiweene aarumaka makwarta onvonyera Mikeya mprofeti a Yehova mukaliposo.

^ eparag. 62 ILATARATHO YA EPAXINA: Mwene Manase aarumaka anamuteko opwexa ilataratho seiyo owo aahenlaawe mpeweni.

^ eparag. 64 ILATARATHO YA EPAXINA: Akhulumunweene mwaha wooweetta ekwaha mwana oomwareya onnahakalala mwaha woowera woona areene ottaiwene impa soowannyawe.