1) Soske o manuša na džanen kaj o čačipen?

VO SVETE sú možno desaťtisíce náboženských skupín, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu a tvrdia, že uctievajú Boha správnym spôsobom. Nie div, že mnohí ľudia sú zmätení. Pýtajú sa: „Páčia sa Bohu všetky náboženstvá alebo je iba jedno pravé náboženstvo?“ A ako je to s nami? Sme pevne presvedčení, že to, čo učíme, je pravda a že spôsob, akým Jehovovi svedkovia uctievajú Boha, je práve ten spôsob, ktorý sa Bohu páči? Je vôbec možné mať v tejto veci istotu? Pozrime sa, čo hovoria fakty.

2) Soske peske sas o apoštol Pavol isto pal o čačipen?

² Apoštol Pavol bol pevne presvedčený o pravde. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 1:5.) Jeho presvedčenie nebolo založené na emóciách. Pavol dôkladne študoval Božie Slovo. Veril, že „celé Písmo pochádza od Boha“. (2. Tim. 3:16) Čo sa z Písma dozvedel? Pri jeho štúdiu našiel nesporné dôkazy, že Ježiš bol sľúbený Mesiáš – dôkazy, ktoré židovskí náboženskí vodcovia ignorovali. Títo náboženskí pokrytci tvrdili, že zastupujú Boha, ale svojimi skutkami ho zapierali. (Tít. 1:16) Na rozdiel od nich si Pavol nevyberal, ktorým častiam Božieho Slova bude veriť a ktorým nie. Bol ochotný učiť „všetko, čo je Božou vôľou“, a žiť podľa toho. (Sk. 20:27)

3) Mušinas pre savoro te džanel te odphenel, kaj peske te avas ista pal o čačipen? (Dikh the o ramčekos „ Jehovových skutkov a myšlienok je ‚viac, ako sa dá spočítať.‘“)

³ Niektorí si myslia, že pravé náboženstvo musí mať  odpoveď na všetky otázky, aj na tie, na ktoré Biblia neodpovedá. Je to realistické očakávanie? Pouvažujme o apoštolovi Pavlovi. Nabádal spoluveriacich, aby všetko skúmali, ale zároveň pripúšťal, že mnohým veciam nerozumie. (1. Tes. 5:21) „Máme čiastočné poznanie,“ napísal a dodal, že „vidíme len hmlisté obrysy v kovovom zrkadle“. (1. Kor. 13:9, 12) Pavol nerozumel všetkému a ani my všetkému nerozumieme. Videl však základné obrysy Jehovových zámerov, a tak vedel dosť na to, aby bol presvedčený, že pozná pravdu.

4) So šaj keras, kaj peske te avas ista, hoj arakhľam o čačipen a pal soste pes den te rozprindžarel o čačikane kresťana?

⁴ Ako si môžeme upevniť presvedčenie, že sme našli pravdu? Napríklad tak, že porovnáme spôsob, akým uctieval Jehovu Ježiš, s tým, ako ho uctievajú Jehovovi svedkovia. V tomto článku uvidíme, že praví kresťania (1) zavrhujú modlárstvo, (2) majú v úcte Jehovovo meno, (3) milujú pravdu a (4) vrúcne milujú jeden druhého.

5) So sikhľuvas le Ježišostar, sar te presikavel paťiv le Devleske a sar sikavaha, hoj avka keras?

⁵ Ježiš veľmi miloval Jehovu, a preto uctieval iba jeho, a to aj keď bol v nebi, aj keď bol na zemi. (Luk. 4:8) Svojich učeníkov učil, aby aj oni uctievali iba Jehovu. Ani Ježiš, ani jeho verní učeníci nikdy nepoužívali pri uctievaní obrazy a sochy. Boh je Duch, a preto človek nemôže vymyslieť nič, čo by hoci len v náznaku znázorňovalo Jehovovu  slávu! (Iz. 46:5) Ale čo obrazy a sochy takzvaných svätých? Je vhodné ich zhotovovať a modliť sa k nim? V druhom z Desiatich prikázaní Jehova povedal: „Neurobíš si tesanú modlu ani podobu ničoho, čo je hore v nebi [alebo] dolu na zemi . . . Nebudeš sa im klaňať.“ (2. Mojž. 20:4, 5) Pre ľudí, ktorí túžia páčiť sa Bohu, sú tieto slová úplne jasné.

6) Le Jehovaskere svedki presikaven paťiv le Devleske sar ko?

⁶ Svetskí historici uznávajú, že raní kresťania uctievali iba Boha. Napríklad v knihe History of the Christian Church (Dejiny kresťanskej cirkvi) sa píše, že raní kresťania „by sa zhrozili“ už len pri návrhu umiestniť obrazy a sochy na miesta uctievania. Jehovovi svedkovia sa riadia vzorom, ktorý dali kresťania v prvom storočí. Nemodlíme sa k obrazom a sochám „svätých“ ani k anjelom, dokonca sa nemodlíme ani k Ježišovi. A neuctievame ani štátne symboly. Sme rozhodnutí za každú cenu poslúchať Ježišove slová: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať.“ (Mat. 4:10)

7) Le Jehovaskere svedki hine calkom aver sar aver vjeri. Andre soste?

⁷ Dnes mnohí ľudia nasledujú charizmatických náboženských vodcov. Obdiv k takýmto ľuďom niekedy hraničí až s modlárstvom. Ľudia sa hrnú do ich kostolov, kupujú ich knihy a dávajú ťažké peniaze na aktivity, ktoré títo vodcovia propagujú. Hltajú každé ich slovo. S väčším nadšením by asi nevítali ani samotného Ježiša Krista! Na rozdiel od nich Jehovovi praví služobníci nemajú žiadne duchovenstvo. Vážime si tých, ktorí nás vedú, ale Ježiš jasne povedal: „Vy všetci ste bratia,“ a my sa toho držíme. (Mat. 23:8–10) Nezbožňujeme nijakého človeka, či už je to náboženský, alebo politický vodca. A nepodporujeme záujmy takýchto ľudí. Práve naopak, zostávame neutrálni a oddelení od sveta. V tom všetkom sa odlišujeme od mnohých skupín, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu. (Ján 18:36)

8) Sar džanas, hoj o Jehovas kamel, kaj te ašaras leskero nav a kaj pal leste te vakeras avrenge?

⁸ Pri jednej príležitosti sa Ježiš modlil: „Otče, osláv svoje meno.“ Jehova na túto modlitbu odpovedal z neba hromovým hlasom. Sľúbil, že svoje meno oslávi. (Ján 12:28) Ježiš počas celej svojej služby oslavoval Otcovo meno. (Ján 17:26) Preto je logické očakávať, že praví kresťania budú hrdo používať Božie meno a oznamovať ho iným.

9) Soha o perša kresťana sikavenas, hoj len hin paťiv ko Devleskero nav?

⁹ V prvom storočí n. l., krátko po založení kresťanského zboru, Jehova „obrátil svoju pozornosť na iné národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno“. (Sk. 15:14) Kresťania v prvom storočí hrdo používali Božie meno a oznamovali ho druhým. Veľmi často ho používali vo zvestovateľskej službe a vo svojich spisoch. * Tak dokazovali, že sú ľudom pre Božie meno. (Sk. 2:14, 21)

10) So sikavel, hoj le Jehovaskere svedki hine ľudos, savo zaačhel vaš o Jehovaskero nav?

¹⁰ Sú Jehovovi svedkovia ľudom pre  Jehovovo meno? Pozrime sa, čo hovoria fakty. Mnohí náboženskí vodcovia robia všetko pre to, aby pred druhými zatajili, že Boh má osobné meno. Odstránili ho zo svojich prekladov Biblie a v niektorých prípadoch ho zakázali používať pri bohoslužbách. * Môže niekto poprieť, že Jehovovi svedkovia sú jediní, kto má Jehovovo meno v takej úcte, aká mu prináleží? Oznamujeme Božie osobné meno v takej miere ako žiadna iná náboženská skupina! Tak dokazujeme, že sa zo všetkých síl snažíme žiť v súlade s naším menom, Jehovovi svedkovia. (Iz. 43:10–12) Vytlačili sme už vyše 240 miliónov výtlačkov Biblie – Prekladu nového sveta, v ktorej je Božie meno všade tam, kde ho iní prekladatelia Biblie vynechávajú. A vo vyše 1 000 jazykoch vydávame biblické publikácie, v ktorých sa používa Božie meno.

11) Soha o perša kresťana sikavenas, hoj kamen o čačipen?

¹¹ Ježiš miloval pravdu – pravdu o Bohu a jeho zámeroch. V súlade s touto pravdou žil a oznamoval ju druhým. (Ján 18:37) Aj Ježišovi praví nasledovníci veľmi milovali pravdu.  (Ján 4:23, 24) Apoštol Peter dokonca nazval kresťanstvo „cestou pravdy“. (2. Petra 2:2) Raní kresťania tak veľmi milovali pravdu, že odmietali všetky náboženské myšlienky, kultúrne tradície a osobné názory, ktoré s ňou neboli v súlade. (Kol. 2:8) Aj dnes sa praví kresťania snažia „žiť v súlade s pravdou“. Dokazujú to tak, že všetko, čomu veria, i to, ako žijú, je dôsledne založené na Jehovovom Slove. (3. Jána 3, 4)

12) So keren o phrala, so dodikhen pre buťi le Jehovaskere svedkengeri, sar aven pre oda, hoj kampel te prikerel vareso, so dži akor avka achaľuvahas a soske?

¹² Jehovovi svedkovia dnes netvrdia, že vždy úplne rozumejú všetkému, čo sa píše v Biblii. Občas sa mýlili v náukových otázkach i v otázke organizácie zborov. To by nás nemalo prekvapovať. Písmo jasne hovorí, že Boží ľud bude „rásť v presnom poznaní“. (Kol. 1:9, 10) Jehova odhaľuje pravdu postupne a my musíme byť ochotní trpezlivo čakať, kým svetlo pravdy zasvieti jasnejšie. (Prísl. 4:18) Keď vedúci zbor zistí, že je potrebné upraviť to, ako sme doteraz rozumeli niektorej stránke pravdy, neváha to urobiť. Mnohé náboženské skupiny, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu, robia zmeny, aby sa zapáčili svojim veriacim alebo aby sa priblížili k tomuto svetu. Ale Jehovova organizácia robí zmeny, aby sa priblížila k Bohu a k vzoru, ktorý dal v uctievaní Ježiš. (Jak. 4:4) Keď robíme nejaké zmeny, nie je to preto, aby sme sa prispôsobili moderným trendom alebo populárnym názorom, ale preto, že lepšie rozumieme Biblii. Milujeme pravdu! (1. Tes. 2:3, 4)

13) Pal soste pes rozprindžaren o čačikane kresťana a sar oda dičhol maškar o Jehovaskere svedki?

¹³ Najdôležitejšou zo všetkých vlastností, ktorými sa vyznačoval kresťanský zbor v prvom storočí, bola láska. Ježiš povedal: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci – že bude medzi vami láska.“ (Ján 13:34, 35) Dnes Jehovových svedkov po celom svete spája pravá láska a jednota. Žiadna iná organizácia nie je ako naše zomknuté bratstvo, ktoré prekonáva národnostné, rasové a spoločenské hranice. Vidíme to na našich zhromaždeniach a zjazdoch. A upevňuje to naše presvedčenie, že uctievame Jehovu spôsobom, ktorý sa mu páči.

14) Sar presikavas jekh avreske o kamiben le jilestar, sar phenel o Kolosanom 3:12–14?

¹⁴ Biblia nás nabáda, aby sme mali „jeden k druhému vrúcnu lásku“. (1. Petra 4:8) Takúto lásku prejavujeme napríklad tak, že si navzájom odpúšťame a znášame chyby jeden druhého. Okrem toho hľadáme príležitosti na to, aby sme boli štedrí a pohostinní ku všetkým v zbore, aj k tým, ktorí nás možno nejako zranili. (Prečítajte Kolosanom 3:12–14.) Takáto láska je hlavným poznávacím znakom pravých kresťanov.

15) Mek so ajso keras avka sar o perša kresťana?

¹⁵ Vzorom, ktorý nám dali kresťania v prvom storočí, sa riadime aj v ďalších  oblastiach. Napríklad sme organizovaní rovnako, ako boli oni. Máme cestujúcich dozorcov, starších a služobných pomocníkov, tak ako to ustanovili apoštoli v prvom storočí. (Fil. 1:1; Tít. 1:5) Vzorom kresťanov z prvého storočia sa riadime, aj pokiaľ ide o náš názor na sex a manželstvo, našu úctu k posvätnosti krvi a našu túžbu chrániť zbor pred nekajúcnymi previnilcami. (Sk. 15:28, 29; 1. Kor. 5:11–13; 6:9, 10; Hebr. 13:4)

16) So pes dodžanas andal o Efezanom 4:4–6?

¹⁶ Ježiš povedal, že mnohí budú tvrdiť, že sú jeho učeníci, ale že nie všetci budú jeho pravými učeníkmi. (Mat. 7:21–23) V Biblii bolo tiež predpovedané, že v posledných dňoch budú mnohí „pôsobiť ako zbožní“ iba navonok. (2. Tim. 3:1, 5) Ale Biblia nám jasne hovorí, že je iba „jedna viera“, ktorú Boh schvaľuje. (Prečítajte Efezanom 4:4–6.)

17) Ko adaďives dživel sar o Ježiš a služinel le Devleske avka, sar Ov kamel?

¹⁷ Kto dnes vyznáva tú jednu pravú vieru? Preskúmali sme fakty. Uvažovali sme o tom, ako uctieval Jehovu Ježiš a kresťania v prvom storočí. A vychádza nám z toho iba jedno – sú to Jehovovi svedkovia. Je pre nás veľkou cťou, že môžeme patriť k Jehovovmu ľudu a poznať pravdu o Jehovovi a jeho zámeroch! Preto sa aj naďalej s pevným presvedčením držme pravdy.