Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 43

Tatohekɔke!

Tatohekɔke!

“Tatotshikake nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.”​—NGAL. 6:9.

OSAMBO 68 Nyonɛ lɔtɔngɔ la Diolelo

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1. Naa ɔngɛnɔngɛnɔ ndo kɛnɛmɔ keso la tɔ?

ANDE ɔngɛnɔngɛnɔ ndo kɛnɛmɔ keso la tɔ oko weso Ɛmɛnyi wa Jehowa lee! Tekɔ lo mɛmba lokombo la Nzambi ndo tekɔ lo nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ la lokombo lɔsɔ lo ndjasha l’olimu w’esambishelo ndo wa mbetɛ anto ambeki. Sho mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena kakimanyiyaso onto ɔmɔtshi lele “suke dia mbetawɔ akambo wa mɛtɛ wakonya lo lɔsɛnɔ la pondjo” dia nde monga ombetawudi. (Ets. 13:48) Tekɔ la kanyi yakɔ yaamɛ yaki la Yeso, “nde akangɛnangɛna efula l’ekimanyielo ka nyuma k’ekila” etena kakakalola ambeki ande oma l’esambishelo wambotokondja etombelo w’ɛlɔlɔ.​—Luka 10:1, 17, 21.

2. Ngande wakokaso mɛnya dia sho mbɔsaka olimu w’esambishelo la nɛmɔ di’efula?

2 Sho mbɔsaka olimu w’esambishelo la nɛmɔ di’efula. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akakeketsha Timɔte ate: “Oyalamake ndo odjake yimba lo wetshelo ayɛ.” Pɔɔlɔ akakotsha ate: “Lo nsala ngasɔ, wɛ ayoyashimbɛ ndo ayoshimbɛ wanɛ wakohokamɛ.” (1 Tim. 4:16) Ɔnkɔnɛ, nsɛnɔ y’anto yekɔ lo waale. Sho ndjalamaka nɛ dia tekɔ ambolami wa Diolelo dia Nzambi. Sho nangaka tena tshɛ nsala akambo lo yoho yayotombola Jehowa ndo lo yoho yɔtɔnɛ la lokumu l’ɔlɔlɔ lasambishaso. (Flpɛ. 1:27) Sho mɛnyaka dia tekɔ lo ‘mbidja yimba lo wetshelo aso’ lo ndjalɔngɔsɔlaka dimɛna dikambo di’esambishelo ndo lo nɔmbaka Jehowa ɛtshɔkɔ ntondo ka sho tosambisha anto akina.

3. Onde anto tshɛ mbayohokamɛ losango la Diolelo? Sha ɛnyɛlɔ.

3 Koko oyadi etena kasalaso la wolo aso tshɛ, sho koka mɛna di’anto yema tshitshɛ kana ndooko onto lahokamɛ losango la Diolelo l’ɛtshi kaso ka nkɛtɛ. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ k’ɔnangɛso Georg Lindal, lakasambishaka ndamɛ lo Islande oma lo 1929 polo lo 1947. Nde akasha anto ekanda nunu akumi, koko ndooko onto laketawɔ akambo wa mɛtɛ. Nde akafunde ate: “Akɛnamaka di’anto amɔtshi wakatonaka akambo wa mɛtɛ, koko anto efula l’atei awɔ wakatetemala monga la wendjudi.” Kaanga l’ɔkɔngɔ wa waa misiɔnɛrɛ wakalowanyema lo Ngiliyadɛ nkoma lɛkɔ ndo nsambisha efula, ɛnɔnyi ekina divwa wakete la ntondo k’ase Islande amɔtshi ndjoyakimɔ le Jehowa ndo ndjobatizama. *

4. Ngande wakokaso ndjaoka naka anto hawetawɔ lokumu l’ɔlɔlɔ?

4 Sho nyangaka naka anto hawetawɔ losango laso. Sho koka ndjaoka oko wakayaoke Pɔɔlɔ, lakonge la “lɔkɔnyɔ l’efula ndo kandji kahashile” nɛ dia ase Juda oko olui wakatone mbetawɔ Yeso oko Mɛsiya wakalakema. (Rɔmɔ 9:1-3) Ko kayotota naka kaanga mbadjayɛ welo wa l’otema ɔtɔi ndo mbasalayɛ alɔmbɛlɔ lo dikambo diande, ko ombeki ɔmɔtshi wa Bible hasale ehamelo ndo wɛ pombaka ntshika mbeka la nde? Kana kayotota naka wɛ atakimanyiyaka onto ɔmɔtshi polo lo batisimu? Onde wɛ pombaka ndjaɛndja onongo ondo lo mfɔnya ɔnɛ Jehowa hatshɔkɔla olimu ayɛ w’esambishelo? Lo sawo nɛ, tayokadimola ambola ahende anɛ: 1) Kakɔna kɛnya ɔnɛ tambotondoya l’olimu aso w’esambishelo? 2) Kakɔna kakokaso nongamɛ etena kasambishaso anto akina?

KAKƆNA KƐNYA ƆNƐ TAMBOTONDOYA L’OLIMU ASO W’ESAMBISHELO?

5. Lande na kele ondo aha tena tshɛ mbele olimu wakambɛso Jehowa wayongaka l’etombelo walongamɛso?

5 Bible tɛkɛtaka dikambo di’onto lasala lolango la Nzambi ɔnɛ: “Kɛnɛ tshɛ kasalande kayolowana.” (Os. 1:3) Koko, dui sɔ halembetshiya ɔnɛ kɛnɛ tshɛ kasalaso l’olimu wa Jehowa kayosalema woho wakombolaso. Onto ekɔ la lɔsɛnɔ “loludi la paa” l’ɔtɛ wa eongelo ka keema kokele kaso shoamɛ ndo k’anto akina. (Jɔbɔ 14:1) Laadiko dia laasɔ, andɔshi aso koka ntondoya lo tshanda mɔtshi dia nshimba olimu aso w’esambishelo diaha vɔ salema woho wokowosalemaka. (1 Kɔr. 16:9; 1 Tɛs. 2:18) Ko laasɔ, kakɔna kakonya Jehowa dia mɛna dia tambotondoya l’olimu aso? Nyɛsɔ tɔsɛdingole atɔndɔ amɔtshi wa lo Bible watokimanyiya dia nkadimola dimbola sɔ.

Jehowa mbɔsaka welo wadjaso la nɛmɔ di’efula, oyadi tekɔ lo nsambisha anto okoko l’okoko, lo mikanda kana lo telefɔnɛ (Enda odingɔ 6)

6. Kakɔna kakonya Jehowa dia mɛna dia tambotondoya l’olimu aso?

6 Jehowa mɛnaka welo wadjaso ndo etete kaso. Jehowa mɛnaka dia tambotondoya l’olimu wookambɛso etena kookambaso l’ohetoheto ndo la ngandji, oyadi anto mbetawɔ losango lakɔ kana bu. Pɔɔlɔ akafunde ate: “Nzambi keema kɔlɔ dia nde mbohɛ olimu anyu ndo ngandji kakanyɛnya dikambo dia lokombo lande, lo woho wakambɛnyu ekilami ndo watetemalanyu mbakambɛ.” (Hɛb. 6:10) Jehowa mbohɔka welo wadjaso ndo ngandji kaso, oyadi kaanga welo akɔ hawonge l’etombelo w’amɛna. Diakɔ diele, wɛ koka mbɔsa dia ɛtɛkɛta wakatɛ Pɔɔlɔ ase Kɔrɛtɔ ɛnɛ mendanaka la yɛ: “Paa kɛnanyu l’olimu wa Nkumadiɔndjɔ keema anyanya,” oyadi kaanga olimu akɔ honge l’etombelo walongamɛyɛ.​—1 Kɔr. 15:58.

7. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo kɛnɛ kakate ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ dikambo di’olimu ande w’esambishelo?

7 Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ aki misiɔnɛrɛ wa manamana, wakakenge tshumanelo di’eyoyo l’esomba efula. Koko, etena kakandashihodia dia nde pombaka ndjaamɛ dia nde kokaka mɛtɛ monga okambi wa Kristo, nde kombuta lofulo l’anto lakandakimanyiya dia monga ambetawudi. Lo dihole dia nsala ngaasɔ dia ntona tokanyi ta wanɛ wakayangaka ndjatombola lo dikambo diande, Pɔɔlɔ akafunde ate: “Dimi lakakambe olimu mbaleka.” (2 Kɔr. 11:23) L’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ, tohɔ dia Jehowa mbɔsaka la nɛmɔ di’efula welo wadjaso ndo etete kaso.

8. Kakɔna kahombaso mbohɔka lo dikambo di’esambishelo kaso?

8 Esambishelo kaso ngɛnyangɛnyaka Jehowa. Yeso akatome ambeki 70 dia tosambisha losango la Diolelo, ndo l’ekomelo k’esambishelo kawɔ, vɔ “wakakalola l’ɔngɛnɔngɛnɔ.” Kakɔna kaki lo kiɔkɔ y’ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ? Vɔ wakate ɔnɛ: “Kaanga ɛdiɛngɛ wekɔ lo tokitanyiya lam’akambaso la lokombo layɛ.” Koko Yeso akangola ekanelo kawɔ etena kakandawatɛ ate: “Tanyɔngɛnangɛnake l’ɔtɛ wele ɛdiɛngɛ wekɔ lo nyokitanyiya, koko nyɔngɛnɛngɛnɛ lo woho wele nkombo yanyu yambofundama l’olongo.” (Luka 10:17-20) Yeso akeyaka ɔnɛ aha tena tshɛ mbakawahombaka nkondja etombelo w’ɛlɔlɔ wa ngasɔ l’esambishelo kawɔ. Lo mɛtɛ, sho hateye anto angana wakayonga ambetawudi l’atei w’anto wa ntondo wakahokamɛ ambeki asɔ. Ambeki asɔ wakahombe monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ, aha tsho l’ɔtɛ wakawasambisha, koko dui diakaleke ohomba ele lo mbeya dia Jehowa akangɛnangɛnaka welo wakawadje l’etete.

9. Lo ndjela Ngalatiya 6:7-9, etombelo akɔna wayonga la so naka sho monga l’etete l’esambishelo?

9 Naka sho monga l’etete l’esambishelo, kete tayokondja lɔsɛnɔ la pondjo. Etena kadjaso welo dia nsambisha ndo mbetsha akambo wa mɛtɛ, ‘tekɔ lo monɛ ndo lo nyuma’ lo mbetawɔ dia nyuma k’ekila ka Nzambi nkamba olimu lo lɔsɛnɔ laso. “Naka hatohekwe” kana “hatɔlɛmbi,” Jehowa toshikikɛka ɔnɛ tayokondja lɔsɛnɔ la pondjo, oyadi takakimanyiya ombeki ɔmɔtshi dia nde ndjakimɔ le Nzambi kana bu.​—Adia Ngalatiya 6:7-9.

KAKƆNA KAKOKASO NONGAMƐ ETENA KASAMBISHASO ANTO AKINA?

10. Lande na kele anto amɔtshi tohokamɛka etena kaasambishaso, koko anto akina hawotohokamɛ?

10 Di’anto tohokamɛ, dui sɔ nemanɛka ntondotondo la woho wele etema awɔ. Yeso akalembetshiya dui dia mɛtɛ sɔ lo wɛɛla ande wa omboki wa woho wakoke woho lo weho wa nkɛtɛ yotshikitanyi, koko paka woho ɔtɔi oto mbakatɔ elowa. (Luka 8:5-8) Yeso akate dia weho wa nkɛtɛ wotshikitanyi wekɔ didjidji di’anto wele etema awɔ salaka awui lo toho totshikitanyi etena kokawɔ “ɔtɛkɛta wa Nzambi.” (Luka 8:11-15) L’ɛnyɛlɔ k’omboki a woho, sho hatokoke nsala di’esambishelo kaso monga l’etombelo ɛmɔtshi, nɛ dia dui sɔ nemanɛka la woho wele etema w’ampokami aso. Ɔkɛndɛ aso ele ntetemala monɛ ntɔngɔ y’amɛna, mbuta ate losango la Diolelo. Oko wakate ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ, “onto l’onto ayolongola difuto diande lo ndjela olimu ande hita,” koko aha lo ndjela etombelo wakondjande oma l’olimu ande.​—1 Kɔr. 3:8.

Kaanga mbakasambisha Nɔa la kɔlamelo tshɛ l’edja k’ɛnɔnyi efula, ndooko onto laketawɔ mbɔtɔ lo waato, onyake wadɛnde, anande la wadi w’anande. Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, Nɔa aki l’okitanyiya le Nzambi ndo akasale olimu wakandawosha! (Enda odingɔ 11)

11. Lande na kele Nɔa akatondoya l’olimu ande oko “osambisha w’akambo w’ɛlɔlɔ”? (Enda osato wele lo lohoso.)

11 Ɛmɛnyi wa Jehowa wa lo nshi y’edjedja wakasambisha anto waki kombahokamɛ. Ɛnyɛlɔ, Nɔa aki “osambisha w’akambo w’ɛlɔlɔ,” ondo l’edja k’ɛnɔnyi akumi. (2 Pe. 2:5) Aha la taamu, nde akalongamɛka di’anto akina wayetawɔ esambishelo kande, koko Jehowa kɔmɛnya dia dui dia ngasɔ diayosalema. Koko etena kakandatɛ Nɔa dia nsala waato, Nzambi akate ate: “Kɔtɔ lo waato wa luudu wɛ l’anayɛ, la wadɛyɛ ndo la wadi w’anayɛ.” (Eta. 6:18) Ndo lo mboka woke wakahombe monga la waato wakawotɛ Nzambi dia nsala ndo kɛnɛ kakahombe mbɔtɔ lɔkɔ, ondo Nɔa akakoke nshihodia ɔnɛ anto efula hawotohokamɛ esambishelo kande. (Eta. 6:15) Oko wadieyaso, ndooko kaanga onto ɔtɔi la l’andja wa kɔlɔ ɔsɔ lakahokamɛ Nɔa. (Eta. 7:7) Onde Jehowa akɔshi dia Nɔa kotondoya? Ndooko! Lo washo wa Nzambi, Nɔa akatondoya olimu ande w’osambisha nɛ dia nde akasale la kɔlamelo tshɛ kɛnɛ kakawotɛ Jehowa dia nsala.​—Eta. 6:22.

12. Kakɔna kakakimanyiya omvutshi Jɛrɛmiya dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’olimu ande kaanga mbakandahomana la wendjudi ndo l’ɔlɔshamelo?

12 Omvutshi Jɛrɛmiya nde lawɔ akasambisha l’edja k’ɛnɔnyi akumi kaanga mbakandahomana la wendjudi ndo l’ɔlɔshamelo. Nde akakɔmɔ efula l’ɔtɛ wa ‘ntɛngɔ ndo lɔsɔkɔ’ l’andɔshi ande woho ɔnɛ wele nde akayange mpekɔ olimu ande. (Jɛr. 20:8, 9) Koko Jɛrɛmiya kopekɔ! Kakɔna kakookimanyiya dia mbikikɛ tokanyi ta kɔlɔ tɔsɔ ndo monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’olimu ande? Nde akaleke mbidja yimba lo awui ahende w’ohomba. Ntondotondo, losango la Nzambi lakatɔlɛ Jɛrɛmiya anto lakendanaka la “nshi yayaye ndo elongamelo.” (Jɛr. 29:11) Dui dia hende, Jehowa akasɔnɛ Jɛrɛmiya dia ntɛkɛta lo lokombo lande dia mbewoya anto losango Lande. (Jɛr. 15:16) Sho lawɔ tekɔ lo tɔlɛ anto wa l’andja ɔnɛ w’omusu losango l’elongamelo ndo tekɔ lo mɛmba lokombo la Jehowa oko weso Ɛmɛnyi ande. Naka sho ndeka mbidja yimba lo awui ahende w’ohomba asɔ, kete tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ oyadi anto mbetawɔ losango laso kana bu.

13. Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo wɛɛla wa Yeso wele lo Makɔ 4:26-29?

13 Ohamelo wa lo nyuma salemaka yema yema. Yeso aketsha dui dia mɛtɛ sɔ lo wɛɛla ande w’onto lakonɛ ntɔngɔ lakalale djɔ. (Adia Makɔ 4:26-29.) Etombelo w’oma lo welo wakadje onto lakonɛ ntɔngɔ wakayongaka yema yema ndo dui sɔ konemanɛ kaanga yema la nde. Mbeyaka monga ko wɛ lawɔ hatɛna etombelo w’oma l’olimu ayɛ wa mbetɛ anto ambeki l’edja k’etena kɛmɔtshi, nɛ dia ohamelo salemaka yema yema ndo lo tena diotshikitanyi. Oko wahakoke okambi w’ekambɔ nsala dia diononɛ diande mbola woho wakombolande, mbele sho hatokoke ntshutshuya ambeki aso wa Bible dia vɔ nsala ehamelo wa lo nyuma lo yɛdikɔ yakombolaso mɛna. Diakɔ diele, tohekɔke kana tɔkɔmɔke naka ehamelo awɔ wamboviya oleki woho walongamɛyɛ. L’ɛnyɛlɔ k’okambi w’ekambɔ, olimu wa mbetɛ anto ambeki nɔmbaka solo dia lotutsha.​—Jak. 5:7, 8.

14. Ɛnyɛlɔ kakɔna kɛnya dia etombelo w’oma l’olimu aso w’esambishelo koka ndjɛɛnamaka yema yema?

14 Lo bɛtshi dimɔtshi dia nkɛtɛ, koka monga ko etombelo w’oma l’olimu aso w’esambishelo hawɛnama l’edja k’ɛnɔnyi efula. Tɔsɛdingole kɛnɛ kakakomɛ Gladys nde la Ruby Allen, akadiyɛso wakatomama oko ambatshi mboka wa pondjo lo 1959 lo osomba ɔmɔtshi wa la Canada, lo prɔvɛnsɛ ka Québec. * Lam’ele vɔ wakasɛngiyamaka oma le anto akina ndo oma le aseka Mupɛ, anto wa lɛkɔ konanga mpokamɛ losango la Diolelo. Gladys mbutaka ate: “Takasambishaka lo luudu la luudu wenya enanɛi wa ntango lo lushi l’edja k’ɛnɔnyi ehende, koko ndooko kaanga onto ɔtɔi laketawɔ! Anto wakatombaka tsho la soko ko kam’akawatɛnaka, wakadihaka lokuke la wolo tshɛ. Koko sho kopekɔ.” L’edjedja ka wonya, anto asɔ wakatshikitanya tokanyi tawɔ ndo ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ kakayonga l’etombelo w’amɛna efula. Ɛlɔ kɛnɛ aya tshumanelo sato l’osomba ɔsɔ.​—Isa. 60:22.

15. Kakɔna katetsha 1 Kɔrɛtɔ 3:6, 7 lo dikambo dia olimu wa mbetɛ anto ambeki?

15 Olimu wa mbetɛ anto ambeki ekɔ olimu w’anto efula. Onto tshɛ la l’etshumanelo koka mbisha lonya dia nkimanyiya onto ɔmɔtshi dia nde nkoma polo lo batisimu. (Adia 1 Kɔrɛtɔ 3:6, 7.) Opandjudi ɔmɔtshi ambosha onto lambɛnya nsaki traktɛ kana periodikɛ. Oma laasɔ, opandjudi akɔ ambotonga l’awui efula wahawosha diaaso dia nde nkalola dia ndjolomialomia nsaki k’onto akɔ, ko nde ambɔlɔmba opandjudi okina dia tosala wendelo w’oyoyo. Opandjudi akɔ ambototatɛ mbeka l’onto akɔ Bible. Lo wedi ande, opandjudi ɔsɔ ambɔlɔmba anangɛso l’akadiyɛso efula dia mbotshindɛ dia teka l’ombeki akɔ ndo onto tshɛ l’atei awɔ keketshaka ombeki ɔsɔ lo yoho yotshikitanyi. Ɔnangɛso kana kadiyɛso tshɛ kahomana l’ombeki akɔ ayowokimanyiya dia mbetawɔ kande mpama. Oko wakate Yeso, lo nsala ngasɔ ɔnɛ lonɛ la ɔnɛ lana ngɛnangɛnaka kaamɛ lo dinela dia lo nyuma.​—Jni. 4:35-38.

16. Lande na kakokayɛ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’olimu ayɛ w’esambishelo oyadi wɛ ekɔ l’elelo ɛmɔtshi l’ɔtɛ weyɛ l’ekakatanu wendana la yoonge kana l’ekakatanu ekina?

16 Ko kayotota naka l’ɔtɛ weyɛ l’ekakatanu wendana la yoonge kana l’ekakatanu ekina wɛ aya l’elelo ɛmɔtshi dia nsambisha kana mbetsha anto lokumu l’ɔlɔlɔ? Wɛ koka ntetemala monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo ɔkɛndɛ wele la yɛ l’olimu wa dinela. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka nkumekanga Davidɛ lele nde l’apami ande wakashimbɛ nkumbo yawɔ ndo diangɔ diawɔ oma le ase Amalɛka. Apami nkama hiende l’atei awɔ wakalɛmbɛ efula l’ɔtɛ wa ta, diakɔ diele vɔ wakadjasɛ dia namaka etshumu awɔ. L’ɔkɔngɔ wa vɔ mbidja otshumba lo ta, Davidɛ akadjanga dia vɔ tshɛ nkahana diangɔ dia dimbo popo. (1 Sa. 30:21-25) Ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo di’olimu aso wa l’andja w’otondo wa mbetɛ anto ambeki. Onto tshɛ ladja welo koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ akɔ waamɛ lo dikambo di’onto tshɛ l’oyoyo lahandɔ ndo lambotokimanyiya dia ntatɛ nkɛndakɛnda lo mboka k’otsha lo lɔsɛnɔ.

17. L’ɔtɛ wa na wahombaso mbishaka Jehowa losaka?

17 Sho mbishaka Jehowa losaka l’ɔtɛ wɔsande la ngandji tshɛ olimu wokambɛso. Nde mbeyaka ɔnɛ sho hatokoke ntshutshuya anto dia tohokamɛ kana ntatɛ mbɔtɛmɔla. Kaanga mbediɔ ngasɔ, nde ekɔ lo mɛna etete kaso ndo eyango w’amɛna wele la so ndo nde tofutaka. Nde tetshaka nto woho wa monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo kɛnɛ kakokaso nsala l’olimu wa woke wa dinela. (Jni. 14:12) Sho koka monga l’eshikikelo ɔnɛ Nzambi ayotetawɔka naka hatohekwe!

OSAMBO 67 “Sambishaka Ɔtɛkɛta”

^ od. 5 Sho mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena ketawɔ anto lokumu l’ɔlɔlɔ ndo sho nyangaka naka anto hawolietawɔ. Ko kayotota naka ombeki wa Bible wakimanyiyayɛ hahame? Kana kayotota naka wɛ atakimanyiyaka onto ɔmɔtshi polo lo batisimu? Onde wɛ pombaka mbuta ɔnɛ wɛ hatondoyisha l’olimu wa mbetɛ anto ambeki? Lo sawo nɛ, tayɛna lande na kele sho kokaka ntondoya l’olimu aso ndo monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ oyadi anto mbetawɔ losango laso kana bu.

^ od. 14 Enda ɔkɔndɔ wa lɔsɛnɔ wa Gladys Allen wele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Dimi kokoka ntshikitanya ndooko dui!,” lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka divwa 1, 2002 lo Falase.