Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Mo Dla Huɛ Bɔmi Nɛ Ngɛ O Kɛ Yehowa Nyɛ Kpɛti ɔ

Mo Dla Huɛ Bɔmi Nɛ Ngɛ O Kɛ Yehowa Nyɛ Kpɛti ɔ

DAA jeha a, a ngɔɔ nihi nɛ a fiee mɛ kɛ je asafo ɔ mi ɔ a kpɛti nihi fuu ekohu. Mo susu bɔ nɛ “bua jɔmi babauu baa hiɔwe” ke yayami peelɔ kake kpale kɛ ba Yehowa ngɔ ɔ he nɛ o hyɛ! (Luka 15:7, 10) Ke a ngɔ mo ngɛ asafo ɔ mi ekohu ɔ, o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yesu, bɔfo ɔmɛ kɛ Yehowa nitsɛ bua jɔ kaa o kpale ba anɔkuale ɔ mi ekohu. Se kɛ̃ ɔ, ke o ngɛ mɔde bɔe kaa o ma dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ ekohu ɔ, eko ɔ, o kɛ nyagbahi maa kpe. Mɛni ji nyagba nɛ ɔmɛ ekomɛ, nɛ mɛni ma nyɛ maa ye bua mo?

MƐNI NYAGBAHI NƐ O KƐ MA NYƐ MAA KPE?

Nihi nɛ a ngɔ mɛ ngɛ asafo ɔ mi ekohu ɔ a kpɛti nihi fuu a kɔni mi jɔ̃ loloolo. Eko ɔ, o maa nu he kaa bɔ nɛ Matsɛ David nu he ɔ. Benɛ a kɛ e tɔmi ɔmɛ ke lɛ se po ɔ, e de ke: “Ye yayami ɔmɛ ba pe mi.” (La 40:12; 65:3) Ke nɔ ko kpale kɛ ba Yehowa ngɔ se po ɔ, eko ɔ, e he nile maa ya nɔ maa bu lɛ fɔ, loo eko ɔ, e maa hi lɛ zo pee jehahi babauu. Isabelle * nɛ a fiee lɛ kɛ je asafo ɔ mi jeha 20 kɛ se ɔ de ke: “E he wa ha mi kaa ma kplɛɛ nɔ kaa Yehowa ngɔ ye tɔmi ɔ kɛ ke mi.” Ke o kɔni mi jɔ̃ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ o gbɔjɔ ngɛ mumi mi ekohu. (Abɛ 24:10) Bɔɔ mɔde nɛ o ko ha nɛ e ba jã ngɛ o blɔ fa mi.

Ni komɛ hu haoɔ ngɛ níhi nɛ e sa nɛ a pee nɛ a kɛ dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he. Antoine nɛ a ngɔ lɛ ngɛ asafo ɔ mi ekohu ɔ de ke: “Ye hɛ je níhi nɛ i peeɔ kaa Kristofo no be ko nɛ be ɔ fuu nɔ.” Akɛnɛ ni komɛ nuɔ he jã he je ɔ, e he wa ha mɛ kaa a maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ konɛ a kɛ dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ.

Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke ahumi nɛ nya wa fia nɛ e puɛ nɔ ko we ɔ, nɔ ɔ maa hao wawɛɛ ke e susu be kɛ he wami nɛ e ma puɛ nɛ e kɛ dla we ɔ ekohu ɔ he. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke nɔ ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ puɛ ɔ, e maa hao ngɛ mɔde nɛ e ma bi nɛ e bɔ nɛ e kɛ dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he. Se e ma nyɛ ma ná yemi kɛ buami.

Yehowa ke: “Amlɔ nɛ ɔ, nyɛɛ ba nɛ nyɛ ha nɛ wa dla wa kpɛti sanehi.” (Yes. 1:18, NW) O bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o “dla” o kɛ Yehowa nyɛ “kpɛti sanehi.” Yehowa suɔ mo wawɛɛ ngɛ jã nɛ o pee ɔ he. Mo susu he nɛ o hyɛ. Akɛnɛ o kpale kɛ ba Yehowa ngɔ he je ɔ, e ma nyɛ maa da lɔ ɔ nɔ kɛ ha nɛ Satan nɛ pee lakpatsɛ!—Abɛ 27:11.

Yehowa ngɔ nɛ o kpale kɛ ba a tsɔɔ kaa o hɛ kɛ su e he, nɛ lɛ hu e wo si kaa e maa hɛ kɛ su o he. (Yak. 4:8) Se e biɔ nɛ o pee babauu pe nɛ nihi maa na kaa o kpale kɛ ba asafo ɔ mi pɛ kɛkɛ. E sa nɛ o ya nɔ nɛ o ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa nɛ ji o Tsɛ kɛ o huɛ ɔ mi nɛ hi wae. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ pee jã?

MOO NGƆ OTIHI NƐ O MA NYƐ MAA SU A HE KƐ MA O HƐ MI

Bɔɔ mɔde nɛ o ngɔ otihi nɛ o ma nyɛ maa su a he kɛ ma o hɛ mi. Eko ɔ, o kaiɔ níhi nɛ o kase kɛ kɔ Yehowa kɛ e si womi nɛ kɔɔ Paradeiso ɔ he ɔ, se amlɔ nɛ ɔ, e he hia nɛ o to blɔ nya kɛ ha mumi mi níhi a peemi ekohu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e sa nɛ o ya fiɛɛmi be fɛɛ be, o ya asafo mi kpehi, nɛ o ná be nɛ o kɛ o nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ bɔ. Mo susu otihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a he nɛ o hyɛ.

O kɛ Yehowa nɛ pɔ ní sɛɛmi. O Tsɛ ɔ le kaa akɛnɛ o he nile buɔ mo fɔ he je ɔ, e he ma nyɛ maa wa kaa o maa sɔle kɛ ha lɛ. (Rom. 8:26) Se kɛ̃ ɔ, moo “hɛɛ sɔlemi mi,” nɛ o de Yehowa bɔ nɛ o suɔ nɛ o dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ ha. (Rom. 12:12) Andrej de ke: “Ye he nile buɔ mi fɔ wawɛɛ nɛ zo hu peeɔ mi, se be fɛɛ be nɛ ma sɔle ɔ, he numi nɛ ɔmɛ a nya baa si. I nuɔ he kaa ye tue mi jɔ mi.” Ke o li nɔ́ nɛ o maa sɔle ngɛ he ɔ, mo susu sɔlemi nɛ Matsɛ David sɔle benɛ e tsake e tsui ɔ nɛ ngɛ La 51 kɛ 65 ɔ he.

Moo kase Baiblo ɔ be fɛɛ be. Jã nɛ o maa pee ɔ maa ye bua mo nɛ o hemi kɛ yemi mi nɛ wa, nɛ e maa ye bua mo konɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a hu mi nɛ wa. (La 19:7-11) Felipe de ke: “Akɛnɛ i tui blɔ nya kpakpa kɛ ha ní kasemi he je ɔ, lɔ ɔ ha nɛ ye hemi kɛ yemi mi gbɔjɔ, nɛ i kua Yehowa. I sume nɛ ma tɔ̃ Yehowa nɔ ekohu, lɔ ɔ he ɔ, i to blɔ nya nɛ ma kase Baiblo ɔ daa ligbi.” Mo hu o ma nyɛ maa pee jã. Ke o hia yemi kɛ buami ngɛ sanehi nɛ o maa hla kaa o maa kase ngɛ o dɛ he ní kasemi mi ɔ, o ma nyɛ ma bi o huɛ ko nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi wa a nɛ e ye bua mo.

Mo dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ o nyɛmimɛ nyɛ kpɛti ɔ ekohu. Nyɛmimɛ nɛ a kpale kɛ ba asafo ɔ mi ekohu ɔ a kpɛti ni komɛ susu kaa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma ná a he juɛmi yaya. Larissa de ke: “Zo peeɔ mi wawɛɛ. I nu he kaa i ha nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ hao. I nyɛ we nɛ ma je susumi nɛ ɔ ngɛ ye juɛmi mi be kɛkɛɛ.” Se o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa asafo mi nikɔtɔmahi kɛ nyɛmimɛ nɛ a nane pi si ngɛ mumi mi ɔ ma nyɛ maa ye bua mo be mi nɛ o ngɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ dlae ɔ. (Hyɛ daka nɛ ji “ Mɛni Asafo Mi Nikɔtɔmahi Ma Nyɛ Maa Pee?”) Nyɛmimɛ ɔmɛ a bua jɔ kaa o kpale kɛ ba, nɛ a suɔ kaa o bua nɛ jɔ!—Abɛ 17:17.

Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o hɛ kɛ su nyɛmimɛ ɔmɛ a he wawɛɛ? O kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ ya fiɛɛmi kɛ asafo mi kpe be fɛɛ be. Kɛ jã nɛ o maa pee ɔ maa ye bua mo ha kɛɛ? Felix de ke: “Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ngɛ blɔ hyɛe kaa ma kpale kɛ ba. I nu he kaa a suɔ mi. A ye bua mi nɛ i nu he kaa i piɛɛ asafo ɔ he ekohu, Yehowa ngɔ ye tɔmi ɔ kɛ ke mi, nɛ ma nyɛ ma ya nɔ ma sɔmɔ lɛ.”—Hyɛ daka nɛ ji “ Mɛni O Ma Nyɛ Maa Pee?

O KƆNI MI NƐ KO JƆ̃!

Satan maa ya nɔ maa ngɔ haomi kɛ ba o nɔ konɛ e kɛ ha nɛ o kɔni mi nɛ jɔ̃ be mi nɛ o ngɛ mɔde bɔe kaa o ma dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ. (Luka 4:13) Mo dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ kɛ tsɔɔ kaa o pee klaalo amlɔ nɛ ɔ.

Yehowa wo si ngɛ e jijɔ ɔmɛ a he ke: “Tohi nɛ laa a, ma ya hla mɛ; ní nɛmɛ nɛ tla blɔ ɔ, ma ya tsɔ́ mɛ kɛ ba; ní nɛmɛ nɛ plaa a, ma fi a pa amɛ a nɔ ha mɛ; hiɔtsɛmɛ ɔmɛ hu ma tsa mɛ.” (Eze. 34:16) Yehowa ye bua nihi fuu nɛ a nyɛ nɛ a dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ mɛ a kpɛti ɔ. Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ nɛ e ye bua mo konɛ o ya nɔ nɛ o ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa.

^ kk. 4 A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi.